Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Cob/213/2014 z 27. 8. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. augusta 2014, sp. zn. 8Cob/213/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1514216374.1 Krajský súd Bratislava | 8Cob/213/2014 | ECLI:SK:KSBA:2014:1514216374.1 | 2014-08-27 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: § 580 OZ, § 102 ods. 1 OSP, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2f8e1740-0a53-400c-a881-df6af917146f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1514216374.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Cob/213/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514216374
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Hirnerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1514216374.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: AB Fashion, s.r.o., so sídlom Prowazekova 2275/1,
945 01 Komárno, IČO: 46 580 590, zastúpeného: Advokátskou kanceláriou OLEXOVA VASILISIN
s.r.o., so sídlom Dunajská 18, 811 08 Bratislava, IČO: 36 820 059, proti odporcovi: AUPARK a.s., so
sídlom Einsteinova 18, 851 01 Bratislava, IČO: 47 240 377, o určenie výšky nájomného a o nariadenie
predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k.
29Cb/111/2014-33 zo dňa 01.07.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajsky súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 29Cb/111/2014 -33 zo dňa
01.07.2014 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného
opatrenia. V odôvodnení uviedol, že návrhom podaným dňa 20.06.2014 sa navrhovateľ domáhal, aby
súd určil, že navrhovateľ má v nájomnom vzťahu s odporcom na prenájom priestorov č. XXX o výmere
XXX P.X v E. I. W. X. I. Y. podľa nájomnej zmluvy zo dňa 25.05.2012 nárok na zľavu vo výške - 30 % zo
základného a dodatočného nájomného podľa tejto zmluvy za obdobie od 01/2013 až 05/2014 vrátane,
alternatívne, aby súd určil, že plnenie navrhovateľa na zaplatenie základného a dodatočného
nájomného v nájomnom vzťahu s navrhovateľom na prenájom priestorov č. XXX o výmere
XXX P.X v E. I. W. X. I. Y. podľa nájomnej zmluvy zo dňa 25.05.2012 za obdobie od 01/2013 až 05/2014
vrátane, je v časti 30 % nemožné, alternatívne, aby súd určil, že navrhovateľ v prípade
predčasného skončenia nájomného vzťahu s odporcom na prenájom priestorov č. XXX o výmere XXX
P.X v E. I. W. X. I. Y. podľa nájomnej zmluvy zo dňa 25.05.2012 z dôvodov aspoň čiastočne
spôsobených rekonštrukciou uvedeného centra odporcom v roku 2013, nie je povinný odstrániť stavebné
úpravy, ktorými boli zhodnotené uvedené priestory.
Svoj návrh odôvodnil tým, že nájomný vzťah s odporcom uzavrel z dôvodu legitímnych očakávaní
ohľadom rozsahu obchodných možností a rentability. V priebehu mesiaca január 2013 začal odporca
rozsiahle rekonštrukčné práce v podzemnej garáži. Napriek tomu, že vo svojom oznámení o rekonštrukcii
uvádzal, že dôjde len k „minimálnemu obmedzeniu parkovania“, mali v skutočnosti práce výrazný
negatívny dopad na celkové obchodné možnosti navrhovateľa, a to až do júna 2013. Následne od júna
2013 začali rekonštrukčné práce na prvom nadzemnom podlaží a bola aj reálne uzavretá časť OC pri
predajni P.. Ďalšia fáza rekonštrukčných prác zasahuje do časti vstupného átria OC so schodiskom
a fontánou, ktorá sa nachádza pri prevádzke navrhovateľa, takže navrhovateľ môže dôvodne očakávať
ďalšie zhoršenie situácie a prípadne aj ďalšie obťažovanie hlukom a pod.. V dôsledku týchto
zásahov došlo k poklesu návštevnosti OC Aupark a k výraznému zníženiu počtu zákazníkov a tržieb
v prevádzke navrhovateľa. Nakoľko došlo k obmedzeniu možností dohodnutého užívania predmetu
nájmu, vznikol navrhovateľovi nárok na poskytnutie primeranej zľavy z nájomného.

Návrhom zo dňa 20.06.2014 navrhovateľ žiadal, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým by
uložil odporcovi povinnosť zdržať sa jednostranného započítania pohľadávky navrhovateľa na vrátenie



preddavku ako zábezpeky (ďalej aj ako nájomná zábezpeka) s akýmikoľvek
svojimi pohľadávkami voči navrhovateľovi podľa čl. 5 nájomnej zmluvy zo dňa 25.05.2012 na prenájom
priestorov č. XXX v E. I. W. X. I. Y. až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Tento návrh odôvodnil tým, že zábezpeka tvorí majetok navrhovateľa v dispozícii odporcu a podľa bodu
5.2 nájomnej zmluvy je odporcovi umožnené jednostranne započítať pohľadávku z tejto zábezpeky
na svoje pohľadávky voči navrhovateľovi, a to vrátane pokút a príslušenstva. Po
použití zábezpeky je navrhovateľ podľa zmluvy povinný doplniť túto zábezpeku na pôvodnú výšku.
Vykonaním jednostranného zápočtu hrozí navrhovateľovi ujma v strate pohľadávky zo zábezpeky a
v nátlaku na jej dopĺňanie pod zmluvnými sankciami. Kdeže pohľadávku zo zábezpeky, t.j. majetok
navrhovateľa, má v tomto prípade v dispozícii odporca, hrozba ujmy je bezprostredná. Navrhovateľ
je voči odporcovi v znevýhodnenom postavení pre jednostranne koncipovanú zmluvu, ktorá úmyselne
nepočíta so zodpovednosťou odporcu za mimoriadne dôvody ako v tomto prípade a odporca s tým
neprejavil žiadne pochopenie.

Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 74 ods. 1, 2, § 76 ods. 1 písm. f/ a § 102 ods. 1 O.s.p. a skúmal,
či sú dané zákonné podmienky na vydanie predbežného opatrenia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana a zdôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Uviedol,
že vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku),
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj naliehavá potreba takejto dočasnej úpravy, či už
pomery účastníkov, t.j. osvedčenie, že bez nej by bolo právo navrhovateľa ohrozené, resp. že ide o
bezprostredne hroziacu ujmu a že tiež nie sú pochybnosti o jeho nariadení.

Konajúci súd dospel k záveru, že navrhovateľ žiadnym spôsobom neosvedčil, že odporca urobil faktický
alebo právny úkon, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako konanie s cieľom disponovať
majetkom navrhovateľa tak, aby boli ukrátené nároky navrhovateľa. Išlo len o nepodložené podozrenie
navrhovateľa, že v budúcnosti dôjde k manipulácii s majetkom, dôkaz však chýbal. Chýbajú
konkrétne prejavy, ktoré by takéto majetkové dispozície potvrdzovali. Podozrenia sú len subjektívnymi
pocitmi navrhovateľa, ktoré nemôžu stačiť na ochranu predbežným opatrením.

Súd prvého stupňa bol navyše toho názoru, že predbežným opatrením nie je ani možné zakázať
druhému účastníkovi uskutočniť jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok. Pokiaľ sa účastník, voči
ktorému k takémuto úkonu došlo, domnieva, že je neplatný, pretože neboli splnené zákonné predpoklady
pre započítanie v zmysle § 580 Obč. zák., môže si nároky z toho vyplývajúce titulom pohľadávok
uplatňovať žalobou vo veci samej.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, v ktorom v prvom rade nesúhlasil
s názorom súdu prvého stupňa, že neosvedčil bezprostredne hroziacu ujmu, keďže nedokázal prejavy
odporcu smerujúce k dispozícii s jeho majetkom. Upozornil na to, že netvrdil, že hrozí dispozícia s
jeho majetkom, ale že majetok je už v dispozícii odporcu a návrhom sleduje ochranu tohto majetku
(peňažných prostriedkov, resp. práva na jeho vrátenie), čím preukazoval bezprostrednosť hroziacej ujmy.
Súd mal preskúmať, či existuje hrozba, že odporca započíta svoje sporné pohľadávky na nesporné
pohľadávky navrhovateľa. Zdôraznil, že typické pre hrozbu započítania nájomnej zábezpeky je to, že k
nej ohrozujúca strana jednoducho dôkazy nedáva. Predpokladom tejto hrozby je prevzatie zábezpeky
(majetku nájomcu) do dispozície prenajímateľa na základe zmluvy, pričom: nestane sa hrozbou, ak si
ňou môže prenajímateľ uspokojiť len nesporné pohľadávky voči nájomcovi alebo stane sa hrozbou, ak
existujú aj pohľadávky sporné a zábezpekou si ich môže prenajímateľ uspokojiť. Konajúci súd nebral
ohľad na typické vlastnosti hrozby v tejto veci.
Ďalej uviedol, že z hľadiska dopadu je potrebné prihliadnuť na to, akú výhodu prinesie predbežné
opatrenie navrhovateľovi a akú nevýhodu spôsobí odporcovi, pretože inak môže byť vyžadovanie
vysokej dôkaznosti samoúčelné bez významu pre ochranu zákonnosti, čo sa v tomto prípade stalo.
Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/04. Vzhľadom na to, že odporcu by zákaz
započítania obmedzil minimálne, ale navrhovateľovi prinesie ochranu a vyvážanie voči autoritatívnemu
postaveniu odporcu, žiada sa pomerne nižšie osvedčenie hrozby. Úroveň, akú navrhovateľ použil, musí
byť v tomto ohľade dostatočná, inak sa mu odoprie spravodlivosť.
Na záver odvolateľ zdôraznil, že súd neuviedol žiaden dôvod, prečo by nebolo možné predbežným
opatrením uložiť zákaz jednostranného započítania. V prvom rade je to obmedzenie, ktorým zaviazal aj
odporca navrhovateľa v bode 7.7 Zmluvy, takže alebo sa vylúči z každého právneho dôvodu alebo sa v
oboch prípadoch uzná. V druhom rade ide typovo o obmedzenie jednostranného úkonu zakladajúceho



zánik záväzku a zároveň úkonu, ktorým má jedna strana prospech na úkor druhej strany predčasne -
nie aby počkala, kým sa o jej nárokoch rozhodne riadne v merite, ale svoje nároky uspokojí.
Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že predbežné
opatrenie nariadi.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), a to postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.).

Z ustanovení § 102 O.s.p. a §§ 74 - 78 O.s.p. (ktoré sa aplikujú podporne aj pri rozhodovaní o nariadení
predbežného opatrenia po začatí konania) vyplýva, že predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie
a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov, z čoho vyplýva, že jeho nariadenie je
odôvodnené len vo výnimočných prípadoch, ak je okrem danosti práva (nároku) osvedčené aj to,
že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo navrhovateľa ohrozené, pričom
nebezpečenstvo ujmy musí hroziť bezprostredne.
Aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, a to
podľa § 79 ods. 1 O.s.p., a podľa § 75 ods. 2 opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie
predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, pre ktorý požaduje predbežnú ochranu
a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
Účelom predbežného opatrenia je rýchla, ale len dočasná úprava právnych pomerov účastníkov.
Podmienkou pre jeho vydanie je aspoň osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov
účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva,
že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného
rozhodnutia vo veci a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie.
Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu bezprostredne hroziace
nebezpečenstvo vzniku ujmy.
Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom navrhovateľom označených
dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie; dôkazné bremeno teda spočíva
výlučne na navrhovateľovi predbežného opatrenia. V tomto štádiu konania nie je miesto na to, aby súd
vyvíjal akékoľvek procesné úsilie o doplnenie dokazovania.
Taktiež z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí vyplývať vecná súvislosť medzi
navrhovaným predbežným opatrením a rozhodnutím vo veci samej, čo znamená, že musí byť
osvedčené, že vzťah, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, bude vyriešený vo veci samej s
konečnou platnosťou.

Po zhodnotení relevantných skutočností vzťahujúcich sa na vec, odvolací súd dospel k záveru,
že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre dočasnú úpravu pomerov postupom podľa
§ 102 ods. 1 O.s.p., pretože navrhovateľ neosvedčil potrebu navrhovanej dočasnej úpravy pomerov, a
to ani z hľadiska možného ohrozenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, keď neosvedčil, že by
mu hrozilo nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy na jeho právach. Odvolací súd odmieta argumentáciu
navrhovateľa, že skutočnosť, že odporca má nájomnú zábezpeku zloženú navrhovateľom vo svojej
dispozícii, bez ďalšieho preukazuje bezprostrednosť hroziacej ujmy; navrhovateľ totiž ani nenaznačil
existenciu situácie v minulosti, že by s odporcom riešil nedôvodné alebo nezákonné započítanie
nájomnej zábezpeky zo strany odporcu, resp. akékoľvek iné nedôvodné alebo nezákonné započítanie
spornej pohľadávky z jeho strany, príp. iné právne nedovolené praktiky. Na základe uvedeného má
odvolací súd za to, že ide iba o subjektívny názor navrhovateľa, a preto odmieta jeho tvrdenie, že úroveň
osvedčenia, akú použil, musí byť dostatočná, inak sa mu odoprie spravodlivosť.
Odvolací súd však zdôrazňuje, že nie je úlohou súdu v tomto konaní riešiť navrhovateľom tvrdené
znevýhodnené postavenie odporcu v dôsledku jednostranne koncipovanej zmluvy z jeho strany.

K námietke navrhovateľa, že súd mal skúmať, či neexistuje hrozba započítania pohľadávok, odvolací
súd (okrem vyššie konštatovaného dôkazného bremena navrhovateľa) zdôrazňuje, že nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy je potrebné vykladať aj vo vzťahu k nároku, ktorého sa navrhovateľ
domáha vo veci samej, pričom treba brať zreteľ i na to, či výkon rozhodnutia vo veci samej nebude
v dôsledku nenariadenia predbežného opatrenia zmarený. S ohľadom na alternatívny petit žaloby vo



veci samej - neprichádza do úvahy ani len ohrozenie výkonu rozhodnutia, a preto v danom prípade
má odvolací súd za to, že neexistuje bezprostredná vecná súvislosť medzi navrhovaným predbežným
opatrením a tým, čoho sa domáha navrhovateľ vo veci samej.
Navrhované predbežné opatrenie netvorí predbežné riešenie, resp. nepredstavuje takú dočasnú úpravu
pomerov účastníkov konania, ktorá by sa vyriešila v konaní o podanej žalobe. Preto navrhovateľom
tvrdené minimálne obmedzenie odporcu v prípade zákazu započítania nemá žiaden logický základ.
Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd nezaoberal riešením právnej prípustnosti zákazu
vykonania zápočtu vzájomných pohľadávok. Z doktrinálneho výkladu ustanovenia §
580 Občianskeho zákonníka vyplýva, že započítanie je jednostranný právny úkon, smerujúci k zániku
záväzku, na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli.
Z dostupnej judikatúry však odvolací súd nezistil, že by súd v konkrétnom konaní účastníkovi výslovne
zakázal vykonať zápočet na to spôsobilých pohľadávok, ale ani že by takému návrhu vyhovel. Súdna
prax však pripúšťa dohodu, na základe ktorej strany môžu vylúčiť možnosť jednostranného zápočtu
určitej pohľadávky, ktorá by bola inak na započítanie spôsobilá.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné, a preto sú splnené podmienky na potvrdenie vo výroku vecne správneho uznesenia
prvostupňového súdu.

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.