{"guid": "6c5ba17f-d23a-4c45-8103-5fc6ecaa5649:3798fe78-3fc7-48a5-b8dd-56da07c086d9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1611205313.1", "spisova_znacka": "9Co/34/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/34/2014 z 30. 3. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. marca 2014, sp. zn. 9Co/34/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1611205313.1", "identifikacne_cislo": "1611205313", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Magdaléna Želinská", "sudca_id": 60, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-magdalena-zelinska-60", "datum_vydania": "2014-03-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3798fe78-3fc7-48a5-b8dd-56da07c086d9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1611205313.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1611205313.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1611205313.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/34/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611205313
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1611205313.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava,
IČO : 35 724 803, zastúpenej AK TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, proti odporcovi: I.P.
D., I. A., Z. XXXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Spotrebiteľské združenie OSA,
Bratislava, Fedinova 9, IČO : 42 260 086, zastúpené AK HKP Legal, s.r.o., Bratislava, Sasinkova 6, o
zaplatenie 11.119,48 € s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného
súdu Malacky zo dňa 18. 11. 2013, č. k. 5C 43/2011-60, v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania
vedľajšieho  účastníka   p o t v r d z u j e .

Návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania   z a m i e t a .

Vedľajší účastník je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania a to trov právneho
zastúpenia vo výške 46,22 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie a priznal navrhovateľovi vrátenie súdneho
poplatku vo výške 660,33 € po právoplatnosti uznesenia cestou Daňového úradu Bratislava. Zároveň
rozhodol, že odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznáva.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným
súdu dňa 17.06.2011 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom
titulom neuhradenej pôžičky. Podaním doručeným súdu dňa 15.8.2013 navrhovateľ zobral svoj návrh
na začatie konania v celom rozsahu späť. Súd prvého stupňa preto podľa § 96 ods. 1, 2, 3 konanie
zastavil a navrhovateľovi vrátil krátený súdny poplatok v zmysle § 11 ods. 3, 4 zák. č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch.

Pokiaľ ide o náhradu trov konania  prvostupňový súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a
§ 150 ods. 1 O.s.p. s tým, že navrhovateľ zavinil po procesnej stránke zastavenie konania späťvzatím
návrhu, preto mu vznikla povinnosť uhradiť trovy konania odporcu a vedľajšieho účastníka. Odporcovi v
konaní žiadne trovy nevznikli, ani si žiadne neuplatnil, preto mu prvostupňový súd náhradu trov nepriznal.
Pokiaľ ide o náhradu trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi prvostupňový súd rozhodol
podľa § 146 ods. 2 s poukazom na § 150 ods. 1 O.s.p. Dôvod hodný osobitného zreteľa videl v tom, že
vedľajší účastník je spotrebiteľské združenie, ktorého schopnosť ochraňovať záujmy spotrebiteľa je daná
už cieľom činnosti združenia, vyplývajúcim z jeho stanov, preto trovy právneho zastúpenia advokátom
nepovažoval súd ako účelne vynaložené, dokonca ich považoval za nehospodárne. Súd prvého stupňa



mal za to, že sám vedľajší účastník, vzhľadom na cieľ jeho činnosti disponuje rozsiahlymi znalosťami
a vedomosťami v danej problematike, ktorou sa ako špecifickou zaoberá, a je inštitúciou spôsobilou
účinne ochraňovať práva spotrebiteľa v súdnom konaní.

Záverom prvostupňový súd uviedol, že právny zástupca vedľajšieho účastníka si vyúčtoval odmenu
úkon právnej služby prevzatie a prípravu zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, čo prvostupňový
súd v danom prípade vyhodnotil ako trovy nepreukázané. Podotkol, že advokát zrejme považoval za
potrebné oznámiť vstup združenia do tohto konania, o predmete ktorého nemal žiadnu vedomosť a
zároveň oznámiť, že si uplatňuje trovy konania (súdu nebolo známe, či združenie malo vedomosť o tom,
že do konania vstupuje). Z týchto skutočností vyplýval pre súd prvého stupňa záver, že úkon prevzatie
a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, nie je úkonom v tomto konaní preukázaným
(keďže je zrejmé, že advokát nemal vedomosť o predmete sporu), a trovy, ktoré si advokát za tento úkon
uplatnil, nie sú trovami účelne vynaloženými.

Uvedené uznesenie napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním vedľajší účastník na strane
odporcu Spotrebiteľské združenie OSA; jeho odvolanie smerovalo proti výroku, ktorým mu prvostupňový
nepriznal náhradu trov konania. Vedľajší účastník zastával názor, že uznesenie súdu prvého stupňa
v napadnutej časti vychádza z  nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd nesprávne aplikoval
ust. § 146 ods. 2 v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p. prvostupňový súd mal po správnosti rozhodnúť o
trovách na základe ust. § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a zisťovať, či bol návrh voči odporcovi podaný
dôvodne. Tým, že navrhovateľ zobral návrh späť v celom rozsahu, zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,
pričom sa tak nestalo pre správanie odporcu. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vznikli trovy
konania z titulu právneho zastupovania advokátskou kanceláriou podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z. o priznanie
trov vedľajší účastník v konaní žiadal.  Navrhovateľ sa od počiatku spoliehal na právnu negramotnosť
spotrebiteľov a po pristúpení vedľajšieho účastníka do konania a vznesení námietky premlčania bol
nútený vziať návrh na začatie konania späť. Odporca bol teda v konaní úspešný vďaka úkonu vedľajšieho
účastníka, za ktorý ale vedľajšiemu účastníkovi nebola priznaná náhrada trov konania.  SZ OSA je
občianskym združením, založeným za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov. Prejednávaná
právna vec je typickým spotrebiteľským sporom.  Prvostupňový súd svojím postupom a nepriznaním
náhrady trov konania poprel rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom konaní, zasiahol do procesných
práv vedľajšieho účastníka, garantovaných o.i. v § 93 ods. 4 O.s.p. a znemožnil mu reálny výkon
úloh spotrebiteľského združenia vymedzených zákonom.  Fakticky tým spotrebiteľovi odňal právo
na kvalifikovanú pomoc spotrebiteľského združenia v rámci civilného procesu. Prvostupňový súd v
hrubom rozpore s ust. § 173 ods. 9 O.s.p. vydal platobné rozkazy bez toho, aby z úradnej povinnosti
skúmal neprijateľnosť podmienok spotrebiteľských zmlúv, čím poškodil spotrebiteľov.  Vedľajší účastník
vystupuje v konaní na strane odporcu a v prípade, že vedľajší účastník má vo veci plný úspech, súd mu
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, v danom prípade navrhovateľovi. Vedľajšiemu
účastníkovi nie je možné odoprieť právo dať sa zastúpiť advokátom.  Vedľajší účastník  navrhol
odvolaciemu súdu v napadnutej časti uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a vedľajšiemu účastníkovi
priznať náhradu trov prvostupňového konania vo výške 556,34 €, príp. uznesenie v napadnutej časti
zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 143,08 €.

Pokiaľ by sa odvolací súd stotožnil s názorom prvostupňového súdu, vedľajší účastník žiadal, aby
odvolací súd v zmysle § 109 ods. 1 písm.c/ O.s.p.  pred vydaním rozhodnutia konanie prerušil a
požiadal Súdny dvor Európskych spoločenstiev ( Súdny dvor Európskej únie ) o rozhodnutie o práve
spotrebiteľského združenia na plnohodnotné právne zastúpenie - vrátane práva na priznanie náhrady
trov konania v prípade, ak procesné úkony združenia budú v súdnom procese na prospech spotrebiteľa
a budú mať v časti týkajúcej sa účasti spotrebiteľského združenia za následok úspech vo veci - ako o
predbežnej otázke.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka argumentoval tým, že vedľajší účastník
- združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť
právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Združenia na ochranu spotrebiteľa



podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z.z. majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva.
Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka navrhovateľ považoval za nadbytočné a neúčelné. Paušálny
vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, podľa
navrhovateľa navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie
finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Prvostupňový súd nepriznaním
náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť
účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy neboli účelne vynaloženými na
uplatňovanie alebo bránenie práva a neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho
účastníka k predmetu konania. Navrhovateľ zastával názor, že ustanovenia Charty základných práv
EÚ ako aj rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, na ktoré vedľajší účastník poukazuje, sa týkajú všeobecne
ochrany spotrebiteľa. Žiadne z predmetných ustanovení nepoukazuje na to, že by sa združenia na
ochranu práv spotrebiteľa mali nechávať zastupovať advokátmi, ale len na to, že nie je vylúčené, aby
pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby. Podľa navrhovateľa konaním vedľajšieho
účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a
nehospodárnosti konania. K návrhu na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie
v súvislosti s nárokom na náhradu trov konania združenia ako vedľajšieho účastníka uviedol, že má za
to, že tento návrh je nedôvodný a nespĺňa podmienky prejudiciálneho konania, vzhľadom k tomu, že v
každom jednotlivom prípade je nevyhnutné posudzovať účelnosť vynaložených trov konania. V zmysle
práva Európskej únie je z prejudiciálneho konania vylúčené vnútroštátne právo členských štátov, čiže
Súdny dvor Európskej únie nemôže v žiadnom prípade vykladať vnútroštátne právo alebo posudzovať
jeho platnosť. Návrh vedľajšieho účastníka na predloženie prejudiciálnej otázky preto navrhovateľ
považoval za nedôvodný a účelový. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok
o trovách konania potvrdil. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 171,97 €.

Odporca sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka písomne nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov
konania vedľajšieho účastníka, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník.

V zmysle citovaného ust. § 93 ods. 4 O.s.p. má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako
účastník. Za predpokladu, že účastníkovi konania na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje vznikne
právo na náhradu trov konania, môže byť náhrada trov konania priznaná aj samotnému vedľajšiemu
účastníkovi.

Zo spisového materiálu súdenej veci je zrejmé, že súd prvého stupňa zastavil konanie z dôvodu, že pred
začatím pojednávania vo veci samej dňa 20.08.2013 ( č.l. 55 spisu ) vzal navrhovateľ návrh v celom
rozsahu späť. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ zavinil zastavenie konania, odporcovi vzniklo
právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. Analogicky podľa § 93 ods. 4 O.s.p.
právo na náhradu trov konania vzniklo súčasne aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ktorý do
konania vstúpil podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 18.04.2012 ( č.l. 30 spisu ).

Podľa ust. § 25 ods. 1 O.s.p. si účastník ako zástupcu môže vždy zvoliť advokáta. Nakoľko vedľajší
účastník má v konaní rovnaké práva ako účastník, je oprávnený tzn. môže sa dať aj vedľajší účastník
v konaní zastupovať advokátom. V prejednávanej veci vedľajšieho účastníka zastupoval advokát na
základe plnomocenstva, pričom z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, že by súd prvého
stupňa popieral alebo spochybňoval právo vedľajšieho účastníka resp. ústavné právo každého - vrátane



vedľajšieho účastníka na právnu pomoc vyplývajúce z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR, práve naopak. V prípade,
že si účastník zvolí ako svojho zástupcu advokáta, musí však počítať aj so vznikom trov, nakoľko
advokát má právo na úhradu svojich primeraných a opodstatnených nákladov. Preto skutočnosť, že
súd účastníkovi právo na náhradu trov konania neprizná, sama osebe neznamená popretie rovnosti
podmienok v konkrétnom súdnom konaní, a už vôbec to neznamená odňatie procesného práva
účastníka na zastúpenie advokátom.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odvolací súd považuje záver prvostupňového súdu o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi za správny,  keď v prejednávanej veci vzniklo v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.
odporcovi a aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu právo na náhradu trov konania proti
navrhovateľovi. Ustanovenie § 219 ods. 1 O.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu potvrdiť prvostupňové
rozhodnutie aj v prípade, ak je vecne správne vo výroku, nie aj v dôvodoch. Rozhodnutie prvostupňového
súdu o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi je podľa odvolacieho súdu vo výroku vecne
správne, avšak s neprávnym odkazom v dôvodoch rozhodnutia na ust. § 146 ods. 2 v spojení s ust. § 150
ods. 1 O.s.p. Správne mal prvostupňový súd o trovách konania vedľajšieho účastníka rozhodnúť podľa
§ 146 ods. 2 veta prvá O.s.p v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania nepriznať s odôvodnením, že tieto nespĺňajú podmienku účelnosti nevyhnutnú pre priznanie
náhrady trov konania s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že
je nesprávne zamieňať okolnosti hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. s účelnosťou
vynaložených trov v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania musí
súd vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených účastníkom. Účelnosťou je potrebné
rozumieť vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa. Opodstatnená je v prípade, že vychádza zo zákonných
dôvodov a neprekračuje ich medze. Vzhľadom na zmysel ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o
náhrade trov konania je súd povinný posudzovať účelnosť pri každom úkone právnej služby samostatne.
Naproti tomu použitie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho
prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter, pričom slúži na odstránenie neprimeranej tvrdosti. Pri
posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné,
zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania.

V predmetnej právnej veci vedľajší účastník resp. právny zástupca vedľajšieho účastníka spolu s
oznámením o vstupe do konania zároveň požiadal súd prvého stupňa o doručenie návrhu na začatie
konania a jeho príloh, vzniesol námietku premlčania a uplatnil si náhradu trov konania za dva úkony
právnej služby. Z uvedeného je zrejmé, že v čase vstupu do konania nepoznal predmet sporu a len
z označenia účastníkov konania usúdil, že ide o spotrebiteľskú vec. Nie je jasné ako mohol právny
zástupca vedľajšieho účastníka vykonať prípravu zastúpenia, keď samotný vedľajší účastník nevedel,
do akého konania vstupuje. Podľa odvolacieho súdu len na základe skutočnosti, že odporcom je
spotrebiteľ, bez akejkoľvek bližšej vedomosti o predmete a štádiu konania, do ktorého vstupuje, je
prakticky nemožné náležite sa pripraviť na zastupovanie v tej ktorej veci. V prejednávanej veci vedľajší
účastník vo svojom prvom podaní zo dňa 18. 4. 2012 taktiež vzniesol námietku premlčania. Nemožno
však dospieť k záveru, že navrhovateľ vzal návrh späť na základe vstupu vedľajšieho účastníka do
konania, nakoľko späťvzatie návrhu je dispozičným právom navrhovateľa, keď v predmetnej veci ku
späťvzatiu návrhu došlo bez uvedenia dôvodu. Vzhľadom na uvedené je potom potrebné sa prikloniť k
tvrdeniu navrhovateľa uvedenému vo vyjadrení, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne
vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Dôvodný je aj argument navrhovateľa, že konaním
vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov
konania a nehospodárnosti konania.

Odvolací súd zastáva názor, že vedľajší účastník, ktorý je založený na ochranu práv podľa osobitného
predpisu by mal byť schopný poskytnúť odporcovi ako spotrebiteľovi v spotrebiteľskej veci vedenej
na súde odbornú pomoc sám. Tento názor má oporu v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS
78/03, v zmysle ktorého nie je porušením základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov
v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, ak účastníkovi, ktorý disponuje viacerými pracovníkmi,



ktorí majú právnické vzdelanie, súd neprizná náhradu trov právneho zastúpenia, ak ich nepovažuje za
účelne vynaložené, a to práve preto, že vedľajší účastník bol na ochranu spotrebiteľa zriadený a teda
má byť schopný v spotrebiteľských sporoch spotrebiteľov kvalifikovane zastupovať. Preto odvolací súd
v neposlednom rade prihliadol aj na skutočnosť, že vedľajší účastník vstúpil do konania ako organizácia
na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu  a splnomocnil právneho zástupcu z radov advokátov, hoci
zo samotnej podstaty vedľajšieho účastníka vyplýva, že musí byť schopný konať v mene toho, na strane
koho vstupuje do konania. Zároveň je odvolaciemu súdu z rozhodovacej činnosti známe, že vedľajší
účastník paušálne vstupuje do konaní, v ktorých ako navrhovatelia vystupujú určité subjekty, a to bez
ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka. Pri rozposielaní
oznámení o vstupe do konaní, vyjadrení (vznesenie námietky premlčania), ide o identické typizované
úkony podľa vzoru, ktoré môžu byť generované aj automatizované, pritom nemožno v každej jednej
veci hovoriť o účelnom vynaložení trov právneho zastúpenia. Takéto konanie vedľajšieho účastníka
nemožno považovať ani za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ, pre ktorý bolo toto združenie založené.
Vyvoláva to skôr dôvodné podozrenie, že skutočným cieľom združenia nie je ochrana práv konkrétneho
spotrebiteľa, ale zárobková činnosť právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v podobe náhrady trov
právneho zastúpenia.

Odvolací súd vo vzťahu k rozhodnutiam iných krajských súdov, na ktoré navrhovateľ vo svojom vyjadrení
a vedľajší účastník vo svojom odvolaní poukazujú, uvádza, že nie je viazaný rozhodnutiami iných
krajských súdov v obdobných veciach resp. právnym názorom vysloveným iným odvolacím senátom v
obdobnej veci. Aj po oboznámení sa s obsahom týchto rozhodnutí zotrváva na svojom právnom názore,
že trovy vedľajšieho účastníka neboli účelne vynaložené.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v
napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka je vo výroku vecne správne,
nakoľko navrhovateľ procesne zavinil zastavenie konania, a preto odporkyni a aj vedľajšiemu účastníkovi
vzniklo právo na ich náhradu. Odporkyni v konaní žiadne trovy nevznikli a trovy uplatnené vedľajším
účastníkom neboli účelne vynaloženými trovami, nakoľko úkony, za ktoré si v konaní uplatnil právo na
ich náhradu, neboli nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j. vedľajší účastník neposkytol odporkyni žiadne
služby, ktorých vykonanie by malo akýkoľvek vplyv na rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej
sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka ako vo výroku vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.

Odvolací súd sa ďalej zaoberal návrhom vedľajšieho účastníka na prerušenie konania podľa § 109 ods.
1 písm. c) O.s.p.

Podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. (Pozn.: Od 1.12.2009 v
dôsledku prijatia Lisabonskej zmluvy oficiálny názov Súdneho dvora znie Súdny dvor Európskej únie;
názov Súdny dvor Európskych spoločenstiev sa používal do 30.11.2009.)

Ustanovenie § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. prichádza do úvahy vtedy, ak sa vedie konkrétne sporové
konanie pred vnútroštátnym súdom, v rámci ktorého vznikne potreba výkladu či stanovenia hraníc
aplikácie úniového práva, pretože vyriešenie tejto otázky je spôsobilé podstatným - prejudiciálnym
spôsobom ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej. V súvislosti s prerušením konania však treba uviesť,
že súd v skutočnosti môže, ale nemusí prerušiť konanie, pretože nie každý súd je povinný obrátiť sa s
predbežnou otázkou na Súdny dvor, ale len súd, ktorý rozhoduje v poslednom stupni bez toho, aby sa
proti jeho rozhodnutiu mohol podať opravný prostriedok alebo ak sa v konaní pred vnútroštátnym súdom
rieši otázka platnosti právneho aktu Európskej únie. Súd môže rozhodnúť o prerušení konania z vlastnej
iniciatívy alebo môže takéto prerušenie konania navrhnúť účastník, avšak súd nie je v každom prípade
povinný takému návrhu vyhovieť bez toho, aby o tom rozhodoval. Ak nejde o prípad obligatórneho
konania o prejudiciálnej otázke, tento procesný úkon súdu (prerušenie konania) závisí len od úvahy



súdu, či požiada Súdny dvor o vyriešenie predbežnej otázky, a preto nemôže byť vyvolaný samotným
podnetom alebo návrhom účastníka konania. V prípade, ak by vnútroštátny súd uznesením rozhodol
o tom, že bude iniciovať konanie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy, konanie preruší a
obráti sa na Súdny dvor so žiadosťou.

Systém prejudiciálneho konania je základným mechanizmom práva Európskej únie, ktorého účelom je
poskytnúť vnútroštátnym súdom prostriedok pre zabezpečenie jednotného výkladu a uplatňovanie práva
Európskej únie v každom členskom štáte. Cieľom prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ
podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ je zabezpečiť jednotný výklad a aplikáciu komunitárneho práva
a nie riešenie konkrétnych sporov, ktoré sú v kompetencii vnútroštátnych súdov a ani posudzovanie
súladu vnútroštátneho práva s právom komunitárnym (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo
155/2011 ). Súdny dvor nerozhoduje ani o sporných skutkových otázkach konania pred národným
súdom, ani o výklade alebo aplikácii vnútroštátneho práva.

Vedľajší účastník sa svojim návrhom na prerušenie konania domáhal toho, aby Súdny dvor EÚ
zodpovedal na otázku výkladu vnútroštátneho práva. V položených otázkach nejde o prípadný rozpor,
či v danom prípade pri priznaní trov konania konal súd v rozpore s komunitárnym právom, ale vedľajší
účastník sa v podstate domáhal zodpovedania, že mu trovy konania patria. Ustanovenie procesných
podmienok, ktoré sa uplatnia pri prejednávaní a rozhodovaní sporov (a teda aj rozhodovanie o trovách
konania) je vecou vnútroštátneho právneho poriadku každého členského štátu podľa zásady procesnej
autonómie členských štátov, pod podmienkou, že takéto pravidlá nie sú menej priaznivé ako pravidlá
upravujúce obdobné situácie vnútroštátnej povahy (zásada ekvivalencie) a že nevedú k praktickej
nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu výkonu práv priznaných právnym poriadkom Európskej únie
(zásada efektivity) (rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9 Co 70/2012).

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol, že nepožiada Súdny dvor o rozhodnutie o
predbežnej otázke, čím nie je daný dôvod pre obligatórne prerušenie konania zo strany odvolacieho
súdu, a preto návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania zamietol.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal podľa podaného vyčíslenia
náhradu trov vynaložených v odvolacom konaní za podané vyjadrenie k odvolaniu vo výške 171,97 €
( 1-ina odmeny právnej služby vo výške 162,32 € s DPH  +  režijný paušál 9,65 € ), za 1 úkon právnej
služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu vedľajšieho účastníka proti výroku o trovách konania ( § 10 ods.
1, § 14 ods. 3 písm.b/ vyhl.č. 655/2004 Z.z. ), ktoré uložil vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu s
poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa do troch dní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/43/2011", "guid": "9a6d93df-18b7-47f5-bb0b-632780fb09ff:b82f52c4-54a2-4ee7-9111-7dcdc76760b2", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "cda2c11c-f4a9-442e-b9b9-ad85512aab45:f08457de-2d91-4b92-a135-6b4db0bdf636", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2012:2611208346.3", "spisova_znacka": "9Co/70/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/70/2012 z 28. 5. 2012", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2012-05-28", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2611208346.3"}], "citovane_v": []}