Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/501/2013 z 26. 5. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. mája 2014, sp. zn. 11CoP/501/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1612202101.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/501/2013 | ECLI:SK:KSBA:2014:1612202101.1 | 2014-05-26 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 zákona č. 99/1993 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0f2d4c95-2209-4e9a-ad84-abf5174d8811 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1612202101.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/501/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612202101
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1612202101.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov
senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti súdu o maloletú
N. Q., G.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Malacky, Záhorácka 2942/60A, dieťa rodičov: matka - B. Q., K. Z.Ľ. L. XXX, a otec - C. Q.,
K. K., M. XX, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Malacky, č.k.
8P 194/2012-181 zo dňa 09.07.2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú N. Q., G.. XX.XX.XXXX zo sumy
X.XXX,-Sk mesačne na sumu XXX € mesačne od 01.03.2012, ktoré výživné je otec povinný zasielať
k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné za obdobie od 01.03.2012
do 30.06.2013 vo výške XXX,XX € povolil súd otcovi splácať v mesačných splátkach po XX € spolu s
bežným výživným k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou tohto rozhodnutia pod hrozbou straty výhody
splátok a hrozbou exekúcie. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k.
11C/275/2005 z 08.03.2006 v časti výroku o výživnom pre maloletú N.. Vo zvyšku návrh matky zamietol.
Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa právne zdôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 62, § 75 ods. 1, 78 ods. 1 Zák. o
rodine a § 154 ods. 1 a § 160 ods. 1 O.s.p.. Súd prvého stupňa mal preukázané, že nastala zmena
pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného. Od poslednej úpravy výživného uplynula doba viac ako 7
rokov, z toto obdobie sa niekoľkokrát zmenili pomery u maloletej Emy, maloletá nastúpila do materskej
školy, absolvovala predškolskú prípravu, nastúpila do základnej školy mimo svojho bydliska, jej potreby
vzhľadom na plynutie doby primerane rástli jednak úmerne k jej veku, jednak vzhľadom k jej záujmom a
stupňu školského vzdelania a mimoškolskej činnosti. Súd prvého stupňa zvýšil výživné od 01.03.2012,
keď matka spätné výživné nepožadovala. Súd prvého stupňa vychádzal zo zistených majetkových a
príjmových pomerov oboch rodičov, zohľadnil stupeň školy, ktorú maloletá navštevuje, jej aktivity mimo
školy, osobnú starostlivosť matky o maloletú, zdravotný stav, ako aj vek dieťaťa. Súd prvého stupňa tiež
hodnotil osobnú starostlivosť matky o dieťa, ktorá mu zabezpečuje všetky životné potreby a zároveň
vytvára vhodné podmienky na rozvoj sociálneho a kultúrneho bytia dieťaťa. Vzhľadom k tomu, že otec
sa s maloletou nestretáva, nejaví o ňu záujem, žiadnym spôsobom ju nekontaktuje, pričom na jej výživu
prispieva len v rámci určeného výživného je možné konštatovať, že citovú a materiálnu starostlivosť o
dieťa zabezpečuje matka výlučne zo svojich zdrojov, aj s ohľadom na skutočnosť, že dieťa vychováva



sama. Súd prvého stupňa nevyhovel návrhu matky, ktorým požadovala zvýšenie výživného na sumu
XXX €, pretože matka takéto náklady nepreukázala a súd prvého stupňa musel zhodnotiť aj možnosti a
schopnosti otca platiť požadované výživné. Tu dospel k záveru, že otec požadované výživné pri svojom
príjme a pri ďalšej vyživovacej povinnosti - maloletý C., G.. XX.XX.XXXX a pri celkovom zabezpečovaní
potrieb jeho rodiny nie je schopný platiť bez ohrozenia výživy na neho odkázaných osôb. Matka nemôže
od otca spravodlivo požadovať úhradu takých nákladov ako je sporenie v dvoch peňažných ústavoch,
ktoré nie je on objektívne schopný plniť. Súd prvého poukázal na to, že otec dlhodobo a riadne pracuje u
jedného zamestnávateľa, pričom dosahuje adekvátne ohodnotenie, vedie riadny život, manželka otca sa
bez vlastného pričinenia stala nezamestnanou. Súd prvého stupňa mal za to, že výživné vo výške XXX €
je primerané schopnostiam a možnostiam otca, keď súd prvého stupňa poukázal aj na to, že i matka musí
prispievať na výživu dieťaťa finančne, pričom príjem matky je porovnateľný s otcovým, resp. i keď je nižší
matka nemá iné dieťa než N.. Matka má okrem výživného k dispozícii pre N. aj prídavky na dieťa, ako
podporu zo strany štátu a pokiaľ prispeje aj ona sumou aspoň XX € mesačne, budú takto zabezpečené
všetky potreby maloletej. Zročné výživné vypočítal súd prvého stupňa za obdobie od 01.03.2012 do
30.06.2013, ktoré povolil splácať po XX € mesačne, kde zohľadnil príjem otca a skutočnosť, že prikázanie
uhradenia splátky výživného naraz by mohlo ohroziť životnú úroveň rodiny otca. Súd prvého stupňa
zároveň poukázal na skutočnosť, že ak by otec svoju povinnosť k maloletej Eme plnil riadne a dal záruku,
že si ju aj do budúcnosti bude plniť riadne, vyhol by sa dodatočným nákladom spojeným s exekučným
konaním, keď tieto poplatky navyšujú výdavky otca na výživné, pričom však na výživu maloletej N.
neslúžia. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletej. Nesúhlasil so zvýšením výživného, pretože
nemá prostriedky aby zvýšené výživné platil. Poukázal na príjmy svojej rodiny a majetkové pomery.
Porovnával príjmy svojej rodiny a príjmy matky. Poukázal na to, že sám nemá vyriešenú bytovú otázku,
chcel by sa osamostatniť a odsťahovať od svokrovcov do podnájmu a žiť ako samostatná rodina. Pokiaľ
to bude v jeho silách, bude platiť zvýšené výživné, ktoré bude poukazovať súdnemu exekútorovi. Žiadal
ponechať doterajšiu výšku výživného vo výške XXX,XX €.

Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny, zvýšenie výživného je
v záujme maloletého dieťaťa.

Matka navrhla potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako správne. Poukázala na to, že otec
maloletej prispieval na jej výživu nepravidelne alebo vôbec a preto musela požiadať o nariadenie
výkonu rozhodnutia. Zvýšenie výživného bolo opodstatnené, keď bola preukázaná zmena pomerov od
posledného určovania výživného v roku 2006, keď mala maloletá 3 roky. Poukázala taktiež na náklady
súvisiace s výchovou maloletej, ako aj na svoje výdavky. Uviedla, že sa jej zhoršil zdravotný stav, má
celiakiu a z toho dôvodu má ona tiež zvýšené výdavky na stravovanie. Aby zabezpečila všetky potreby
maloletej pracuje v 12 hodinovej prevádzke.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa je správne, odvolaniu otca nie je možné vyhovieť.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a svoje
rozhodnutie aj riadne zdôvodnil, pričom v odvolaniach neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by
mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje.



Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že vyživovacia povinnosť
rodiča k dieťaťu je prvoradou povinnosťou rodiča a má prednosť pred všetkými inými pohľadávkami.
Ide o zákonné právo dieťaťa. Vyživovaciu povinnosť si rodič musí plniť aj na úkor svojich osobných
potrieb. Nemožno presúvať vyživovaciu povinnosť na druhého rodiča s poukazom na svoje nepriaznivé
majetkové pomery. Súd prvého stupňa zohľadnil všetky skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie
vyživovacej povinnosti a správne ustálil zmenu pomerov ktorá nastala od posledného určenia výživného
v roku 2006. Odvolací súd k tomu dopĺňa, že vyživovacia povinnosť bola zvýšená skôr v dolnej
hranici, kde súd prvého stupňa zohľadnil majetkové pomery otca, ako aj jeho rodiny a jeho možnosti
a schopnosti, ako aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Správne určil súd prvého stupňa aj výšku zročného
výživného, pričom majetkové pomery otca zohľadnil v poskytnutí splátok zročného výživného, keď § 160
ods. 1 O.s.p. ukladá splniť uloženú povinnosť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd prvého stupňa
použil správne výnimočné opatrenie, keď povolil splatiť zročné výživné v splátkach.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods.
1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.