{"guid": "b2f4825f-5353-4ad4-ba4a-d71f1b210968:90143f41-dd3e-4fd6-af67-a9fa45a9d534", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1709206886.2", "spisova_znacka": "9Co/501/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/501/2012 z 28. 5. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. mája 2014, sp. zn. 9Co/501/2012, ECLI:SK:KSBA:2014:1709206886.2", "identifikacne_cislo": "1709206886", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Alica Beňová", "sudca_id": 273, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alica-benova-273", "datum_vydania": "2014-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-220"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-220"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/90143f41-dd3e-4fd6-af67-a9fa45a9d534", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1709206886.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1709206886.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1709206886.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/501/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709206886
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1709206886.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu
JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: EMKA - real,
s.r.o., so sídlom: Kopčianska 82/E, Bratislava, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Ivan Syrový,
s.r.o., Bratislava, Sartorisova č. 10, proti odporcom: 1./ G. E., E. X. Č.. XX, F., 2./ N. E., E. X. Č..
XX, F., zastúpený advokátskou kanceláriou PERSPEKTA Legal, s.r.o., so sídlom: Tomášikova č. 23/
C, Bratislava, o zaplatenie 3.319,39€ s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa a odporcov proti
rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 8C 135/2009 - 121 zo dňa 19. júna 2012, v pomere hlasov 3:0
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa   z m e ň u j e  tak, že odporcovia 1./,2./ sú povinní
spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 3.319,39€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% od
9.7.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporcovia 1./,2./ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo
výške 398,-€ a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.752,69€ na účet Advokátskej  kancelárie JUDr.
Ivan Syrový, s.r.o.,  Sartorisova č. 10, Bratislava všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odvolací súd opravuje záhlavie napadnutého rozsudku v časti predmetu konania tak, že správne znie :
„ o zaplatenie 3.319,39€ s príslušenstvom“.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcom povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
vo výške 2.000,- € spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 09.07.2009 do zaplatenia. Vo zvyšku
uplatnenej sumy návrh zamietol.

Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ inzeroval na svojej internetovej stránke ponuku na predaj
rozostavaného rodinného domu odporcov na základe požiadavky odporkyne 1/. Realitná maklérka
navrhovateľa sprostredkovala kontakt medzi odporcami a manželmi G., ktorí mali záujem o kúpu
nehnuteľnosti. Tvrdenie odporcov, že kupcov na rodinný dom spolu s pozemkami - t.j. manželov G.
poznajú, pričom vedeli, že práve oni chcú kúpiť ich rodinný dom, a to aj z toho dôvodu, že pani G.
bola bývalá spolužiačka pána E. - odporcu 2/ vyhodnotil prvostupňový súd ako nepravdivé a dospel
k záveru, že práve činnosťou navrhovateľa - realitnej kancelárie EMKA - real, s.r.o., došlo k nájdeniu
kupcov (manželov G.) pre rodinný dom vo vlastníctve odporcov, skutočnosti ktoré dokazuje aj samotné
konanie odporcov, ktorí sa zúčastnili stretnutia v rámci realitnej kancelárie s manželmi G., kde sa mali
riešiť už konkrétne zmluva o budúcej zmluve, zmluva o zložení zálohy a zmluva o sprostredkovaní.
Tvrdenie odporcov, že realitnú kanceláriu oslovili za účelom poskytnutia právnych služieb vyhodnotil
ako účelové, nakoľko je zrejmé, že už zo samotnej činnosti realitnej kancelárie vyplýva, že poskytuje



realitnú činnosť. Keby totiž odporcovia mali už kupcov na ich nehnuteľnosť v čase, kedy odporkyňa 1/
telefonicky kontaktovala realitnú kanceláriu, nebolo by potrebné nehnuteľnosti zapracovať do ponuky na
predaj, ale odporkyňa by priamo žiadala o vyhotovenie kúpnych prípadne iných zmlúv, za účelom predaja
týchto nehnuteľností. Odporcovia oznámili navrhovateľovi, že z dôvodu súdneho sporu, ktorý viedli s
developerom nechcú ďalej realizovať uvedený predaj a dom si chcú ponechať, avšak prvostupňový
súd  zistil, že o uvedenom súdnom spore, ktorí viedli s developerom na Okresnom súde v Košiciach
mali odporcovia vedomosť už niekoľko rokov, nakoľko ho sami iniciovali, pričom blížiace sa súdne
pojednávanie v danej veci nemalo podľa názoru súdu rozhodujúci dopad na ich rozhodnutie ohľadom
odstúpenia od predaja nehnuteľností.

Navrhovateľ v konaní pred súdom zotrval na tom, že s odporcami uzavrel ústnu zmluvu o
sprostredkovaní pričom sprostredkovateľská odmena bola dohodnutá vo výške 100.000,- Sk t.j. 3.319,39
€. Odporcovia uvedené skutočnosti popreli, a uviedli, že medzi navrhovateľom a odporcami nikdy
nedošlo k uzavretiu zmluvy o sprostredkovaní a už vôbec sa nedohodli na žiadnej odmene za uvedenú
činnosť. Medzi účastníkmi teda zostalo sporné, či došlo alebo nedošlo k uzavretiu sprostredkovateľskej
zmluvy, a či vznikol navrhovateľovi nárok na odmenu za sprostredkovanie predmetného predaja
vyššie uvedených nehnuteľností. Prvostupňový súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu, že
účastníci sa síce dohodli na tom, že navrhovateľ bude pre odporcov vyvíjať činnosť smerujúcu k predaju
ich nehnuteľností, avšak navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať, že účastníci sa dohodli aj na výške
sprostredkovateľskej odmeny. V danom prípade odporcovia po celú dobu rozporovali jednak uzavretie
sprostredkovateľskej zmluvy, ako aj akúkoľvek dohodu týkajúcu sa odmeny za sprostredkovateľskú
činnosť.  Navrhovateľ v uvedenom smere neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa skutočnosti, že
došlo k uzavretiu sprostredkovateľskej zmluvy t.j. k dohode o podstatných náležitostiach zmluvy o
sprostredkovaní a to konkrétne o odmene, ohliadnuc od predmetu. Uzavrel že k sprostredkovateľskej
činnosti došlo na podnet odporcov, pričom zo strany navrhovateľov bola podľa názoru súdu vykonávaná
táto činnosť bez zmluvného základu a preto medzi stranami vznikol záväzkovo-právny vzťah z
bezdôvodného obohatenia.

V danom smere vykonal prvostupňový súd dokazovanie podporne s poukazom na judikatúru NS ČR
sp. zn. 29 Odo 805/2001, podľa ktorého výška peňažnej náhrady v prípade bezdôvodného obohatenia,
ktoré spočívalo v sprostredkovateľskej činnosti, predstavuje čiastku, ktorá by zodpovedala odmene
obvyklej poskytovanej za obdobné sprostredkovateľské činnosti v danom mieste a čase  prostredníctvom
Národnej asociácie realitných kancelárií, ako aj prostredníctvom stanoviska ďalšej realitnej kancelárie a
zistil, že zvyčajná výška provízie je v rozmedzí od 2% až do 7% z ceny nehnuteľností. Prvostupňový súd
konštatoval, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane odporcov nakoľko navrhovateľ poskytol
odporcom sprostredkovateľskú činnosť t.j. sprostredkoval predaj ich nehnuteľnosti bez právneho
dôvodu, t.j. bez platne uzatvorenej sprostredkovateľskej zmluvy,  a preto zaviazal odporcov na zaplatenie
sumy vo výške 2.000,- € t.j. cca 2%  z ceny predmetných nehnuteľností t.j. 3.000.000,- Sk t.j. 99.581,76
€, titulom vydania bezdôvodného obohatenia, keď  zvolil najnižšiu možnú hranicu sumy obvykle
poskytovanej ako odmeny za sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti a to z dôvodu, že nedošlo zo
strany realitnej kancelárie k poskytnutiu všetkých služieb v rámci ktorých obvykle takéto služby poskytuje.

Pokiaľ ide o námietku odporcov v tom zmysle, že zákon o ochrane spotrebiteľa chráni spotrebiteľa -
odporcov, nakoľko ako spotrebiteľ nemusí platiť za niečo, čo si neobjednal prvostupňový súd uviedol,
že ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv v danom prípade neaplikoval, keďže odporcovia od
počiatku tvrdili, že žiadnu zmluvu o sprostredkovaní neuzavreli. Uvedené by bolo možné iba v prípade,
že by medzi navrhovateľom a odporcami bola uzavretá riadna zmluva o sprostredkovaní, čo sa v danom
prípade nestalo.

Prvostupňový súd  priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.000,- €
odo dňa 09.07.2009 ( deň nasledujúci po dni 08.07.2009 určený vo výzve na dobrovoľné plnenie)  až
do zaplatenia.

O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. a rozhodol, že žiadnemu z
účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol navrhovateľ, vytýkajúc súdu prvého
stupňa, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a to v časti nepriznaného



nároku v sume 1.319,39 € ako aj nároku na náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania uviedol,
že tvrdenia navrhovateľa týkajúce sa skutkového stavu sú konštantné. Navrhovateľ pre odporcov
vykonával bez existencie písomne uzatvorenej zmluvy úkony vedúce k uzatvoreniu zmluvy o prevode
nehnuteľnosti medzi odporcami a manželmi G.. Spornou je skutočnosť, či navrhovateľovi vznikol
nárok na úhradu v súdnom konaní vo výške 3.319,39 € na tom skutkovom základe, že navrhovateľ
vykonal v prospech odporcov činnosť spočívajúcu v realitnej činnosti, ktorá je predmetom podnikateľskej
činnosti navrhovateľa. Kúpna cena nehnuteľnosti bola navrhovateľom pod odsúhlasení odporkyňou 1/
pri uverejnení inzercie navýšená o sumu 100.000,-- Sk. t. j.  3.319,39 €, pričom odporcovia chceli za
predávanú nehnuteľnosť obdržať kúpnu cenu zodpovedajúcu sume 3.000.000,-- Sk za sumu, ktorú
nakoniec predali aj nehnuteľnosť manželom G.. Národná asociácia realitných kancelárii na základe
dožiadania súdu uviedla, že bežná odmena za sprostredkovanie sa pohybuje v rozmedzí 2 až 7-mych
% z predajnej ceny. V danom prípade si navrhovateľ uplatňoval sumu ktorá  predstavuje 3,33 % z ceny
nehnuteľnosti. Navrhovateľ si riadne a včas splnil všetky povinnosti. Činnosť bola ukončená z podnetu
odporcov s úmyslom obísť navrhovateľa, aby nemuseli zaplatiť ním vykonanú činnosť a vykonali so
základnými pravidlami morálky, tak by navrhovateľ vykonal všetku požadovanú činnosť pre odporcov.
Odporcovia obdržali vypracované návrhy zmluvnej dokumentácie, čo mohli v ďalšom postupe využiť
vo svoj prospech. Konaním navrhovateľa v prospech odporcov došlo k bezdôvodnému obohateniu,
keď títo získali prospech, za ktorý navrhovateľovi neposkytli protiplnenie. Uplatnená suma je primeraná
poskytnutému plneniu a na jej poníženie nie je daný zákonný dôvod. Ak súd vyhodnotil, že navrhovateľovi
vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia mal prihliadnuť na skutočnosť, že suma nároku
nebola zjavne neprimeraná. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie a odporcov zaviaže k náhrade trov konania.

Rozsudok vo vyhovujúcej časti v zákonom stanovenej lehote napadli odporcovia. V dôvodoch odvolania
uviedli, že navrhovateľ sa návrhom domáhal zaplatenia provízie za sprostredkovateľskú činnosť, na ktorú
mal navrhovateľovi vzniknúť nárok z údajne uzatvorenej sprostredkovateľskej zmluvy medzi účastníkmi
konania. Súd bez akejkoľvek iniciatívy navrhovateľa poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 29Odo 805/2001 s tým, že uložil navrhovateľovi povinnosť predložiť potvrdenie realitných kancelárií
so sídlom v Bratislave o výške provízie za predaj rodinného domu v lokalite Šenkvice a zároveň požiadal
Národnú asociáciu realitných kancelárii o potvrdenie ohľadom výšky provízie pri predaji rodinného domu.
Zastáva názor, že takýmto postupom došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti súdneho konania,
rovnosti zbraní, ak by totižto navrhovateľ v konaní tento dôkaz nenavrhol, ocitol by sa v dôkaznej núdzi,
čo by bolo samo o sebe dôvodom na zamietnutie žaloby v celom rozsahu. V priebehu konania došlo
zo strany súdu k zmene skutkového základu veci, keď bolo uvedené, že k uzatvoreniu zmluvy nedošlo,
avšak navrhovateľ s poukazom na ust § 95 O.s.p. nezmenil návrh na začatie konania a o takejto zmene
ani súd nerozhodol, hoci súd prvého stupňa v zdôvodnení rozhodnutia neobsahuje výslovný odkaz na
ust. § 136 O.s.p. zastáva názor, že súd určil výšku priznanej sumy vlastnou úvahou a teda nesprávnou
aplikáciou § 136 O.s.p. odporcovia neboli informovaní o výške platby ani si služby realitnej kancelárie
navrhovateľa neobjednali, tento fakt vyplýva aj z vykonaného dokazovania, preto sa nemohli na úkor
navrhovateľa obohatiť. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrili odporcovia, v ktorom uviedli, že nie je pravdivé tvrdenia
navrhovateľa, že došlo k ústnej dohode o výške sprostredkovateľskej odmeny, keď nebola preukázaná
existencia takejto dohody v súdnom konaní a k takémuto záveru dospel aj konajúci súd. Opätovne
poukázali, nato, že oni ako spotrebitelia požívajú ochranu a nie sú a nesmú byť povinní uhradiť cenu
služieb, ktoré si neobjednali a to práve s ohľadom na zásadu ochrany spotrebiteľa.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcov písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu  podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom
pojednávaní v zmysle § 214 ods. 1 O.s.p., zopakoval dokazovanie v zmysle § 129 ods. 1 a § 213 ods. 3
O.s.p. čítaním listinných dôkazov - vyjadrením Národnej asociácie realitných kancelárii zo dňa 2.3. 2012
a vyjadrením realitnej kancelárie JL reality s.r.o. zo dňa 18.03. 2012 a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa je  dôvodné, v dôsledku čoho rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v zmysle § 220
ods. 1 O.s.p. zmeniť, pretože nie je vecne správny aj  keď súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu
zistil skutkový stav vo veci, ale  vec neposúdil správne po právnej stránke.



Odvolací súd vzhľadom na riadne zistený skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. mal  zhodne
so súdom prvého stupňa za preukázané,  že na základe telefonického rozhovoru uskutočneného
medzi odporkyňou 1/ a realitnou maklérkou navrhovateľa - p. C., bola nehnuteľnosť vo vlastníctve
odporcov  v kat. území G. Š. zaradená do ponuky navrhovateľa na predaj nehnuteľností, na  základe
čoho navrhovateľ inzeroval na svojej internetovej stránke ponuku na predaj. Realitná maklérka p. C.
sprostredkovala kontakt medzi odporcami a manželmi G., okolnosť ktorú potvrdili svedkovia G., čím
bolo vyvrátené tvrdenie odporcov, že sa s manželmi G. skontaktovali za účelom predaja nehnuteľnosti
ešte pred sprostredkovaním cez realitnú kanceláriu. Svedkovia potvrdili, že ak by mali vedomosť o
predaji domu,  nakontaktovali by sa priamo na manželov E.. Uvedené skutočnosti dokazuje aj samotné
konanie odporcov, ktorí sa zúčastnili stretnutia v rámci realitnej kancelárie s manželmi G., kde sa riešila
zmluva o budúcej zmluve, zmluva o zložení zálohy a zmluva o sprostredkovaní. Odporcovia oznámili
navrhovateľovi, že z dôvodu súdneho sporu, ktorý viedli s developerom nechcú ďalej realizovať uvedený
predaj a dom si chcú ponechať, avšak nehnuteľnosť predali manželom G..

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa správne uzavrel, že výlučne činnosťou
realitnej kancelárie došlo k sprostredkovaniu kontaktu a následne k predaju nehnuteľnosti  medzi
odporcami a manželmi G..  Keďže navrhovateľ  zotrval na tom, že s odporcami uzavrel ústnu zmluvu
o sprostredkovaní pričom sprostredkovateľská odmena bola dohodnutá vo výške 100.000,- Sk t.j.
3.319,39 € a odporcovia uvedené skutočnosti popreli s tým, že medzi navrhovateľom a odporcami
nikdy nedošlo k uzavretiu zmluvy o sprostredkovaní a už vôbec sa nedohodli na žiadnej odmene za
uvedenú činnosť správne súd prvého stupňa riešil ako otázku zásadnú, či navrhovateľovi vzhľadom
na zistený skutkový stav veci vznikol nárok na odmenu  za sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti,
alebo zo strany odporcov došlo k bezdôvodnému obohateniu získaného bez právneho dôvodu. Správne
tiež súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke v otázke subsumovania skutkového zistenia
pod hypotézu právnej normy vydania bezdôvodného obohatenia, avšak nesprávne navrhovateľom
uplatnenú výšku peňažnej náhrady spočívajúcej v sprostredkovateľskej činnosti ponížil na najnižšiu
možnú hranicu obvykle poskytovanej odmeny za sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti, keď podľa
názoru odvolacieho súdu nemal na takýto postup žiaden dôvod.

Odvolací súd zopakoval dokazovanie na odvolacom pojednávaní vyjadrením Národnej asociácie
realitných kancelárii zo dňa 2.3. 2012  a vyjadrením realitnej kancelárie JL reality s.r.o. zo dňa 18. 03.
2012 z listinného dôkazu ktorého  zistil, že zvyčajná výška provízie za predaj nehnuteľnosti je v rozmedzí
od 2% až do 7% z ceny nehnuteľností. Realitná kancelária  JL reality, s.r.o., pôsobiaca v Bratislavskom
kraji, prevažne v okolí Pezinka, Modry, Svätého Jura, Viničné, Slovenský Grob, Budmerice, Vištuk,
Vinosady, Dubová, Píla, Šenkvice, Báhoň vo vyjadrení zo dňa 18. 03. 2012 uviedla, že v období
druhého polroku 2008 bola obvyklá provízia za predaj nehnuteľnosti  vo výške 100.000,- Sk t.j. .
3.319,39 € za sprostredkovanie predaja štandardného rodinného domu a 50.000,- Sk t.j. 1.659,70 €
za sprostredkovanie predaja bytu. Pri nadštandardných nehnuteľnostiach sa v danom období provízia
pohybovala v rozpätí od 2% do 5% z ceny nehnuteľnosti. Národná asociácia realitných kancelárii
tiež uviedla, že výšku provízie ovplyvňuje najmä  cena predávanej nehnuteľnosti, služby zahrnuté v
provízii, ktoré spoločnosť ponúka, náročnosť obchodného prípadu,  konkurenčné prostredie a situácia
na realitnom trhu.

Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením navrhovateľa, že výšku odmeny ktorá v súdenej veci predstavuje
3,33 % nemožno považovať za neprimeranú. Navrhovateľ  si riadne a včas splnil všetky povinnosti
a činnosť bola ukončená z podnetu odporcov s úmyslom obísť navrhovateľa, aby nemuseli zaplatiť
ním vykonanú činnosť, okolnosť ktorú potvrdili svedkovia G., preto krátenie peňažnej náhrady
nemožno pripísať na ťarchu navrhovateľa, ktorý pre predčasné ukončenie  poskytnutia kompletnej
činnosti vyplývajúcej z ich predmetu činnosti nedal žiaden dôvod. Naviac, navrhovateľ odporcom
vypracoval návrhy zmluvnej dokumentácie, skutočnosť, ktorú odporcovia nepopreli. Odvolací súd
zastáva názor, že navrhovateľom uplatnená peňažná náhrada bezdôvodného obohatenia spočívajúca
v sprostredkovateľskej činnosti    predstavujúca 3,33 % z ceny nehnuteľnosti,  je sumou ktorú možno
považovať vzhľadom na vyjadrenie Národnej asociácie realitných kancelárii a vyjadrenie realitnej
kancelárie JL reality s.r.o. za odmenu obvyklú za sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti v danom
mieste a čase,  na poníženie ktorej nevidí odvolací súd žiaden dôvod.

Odporcovia tak ako v konaní pred súdom prvého stupňa, tak aj v odvolacom konaní zotrvali na
výhradách, že prvostupňový súd porušil zásadu kontradiktórnosti súdneho konania, rovnosti zbraní,



keďže zo strany súdu došlo k zmene skutkového základu veci. Vec neposudzoval podľa navrhovateľom
uplatneného nároku na zaplatenie sprostredkovateľskej odmeny, ale nárok posúdil titulom vydaja
bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu.

Občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Účastníci konania
nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia
veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok
alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť
pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť
plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo
potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami
spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť
vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. (uznesenie
Najvyššieho súdu zo dňa 22. 09. 2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009).

V súdenej veci je predmetom konania žaloba na peňažné plnenie v zmysle § 80 písm. b) O.s.p..
Skutočnosť, že zo zisteného skutkového stavu súd aplikoval na daný stav právnu normu bezdôvodného
obohatenia neznamená zmenu skutkového stavu, a už vonkoncom nie potrebu  pripustiť zmenu
žalobného petitu, keď petit žaloby zostal nezmenný t.j. plnenie vo výške 3.319,39 €. Ak výsledky
vykonaného dokazovania umožňujú podriadiť uplatnený nárok pod iné hmotnoprávne ustanovenie, než
akého sa navrhovateľ dovoláva, je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť bez ohľadu na to,
či v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je alebo nie je uvedený, alebo je uvedený nesprávne.
Právne posúdenie je vždy na súde iura novit curia (práva pozná súd), a nemožno preto uprieť súdu,
aby v spojení so skutkovými zisteniami urobil sám odlišné, právu zodpovedajúce hodnotenie žalobou
uplatneného plnenia.

Nespôsobilý dosiahnuť zmenu napadnutého rozsudku je  dôvod odvolania uplatnený odporcami,
spočívajúci v prehodnocovaní zisteného skutkového stavu, s ktorým sa súd prvého stupňa riadne
vysporiadal, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver keď nárok posúdil
ako dôvodný titulom bezdôvodného obohatenia; a preto  snaha odporcov pripísať prehodnoteniu
záverov vykonaného dokazovania iný význam ako v skutočnosti má, bola vyhodnotená ako účelového
charakteru, s úmyslom dosiahnuť pre seba priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Námietky odporcov
prezentované v odvolaní spočívajúce v nepodloženom tvrdení sú pre súd neakceptovateľné, pretože
by súd pri rozhodovaní  nevychádzal z hodnotenia dôkazov, na princípe ktorom stojí  súdne konanie,
ale takéto rozhodnutie by zaťažil prejavom svojvôle ( nález ÚS zo dňa 16.6. 2003 sp.zn. 283/2000).
Ak prvostupňový súd založil svoje rozhodnutie na právnom závere, že zo strany odporcov došlo k
bezdôvodnému obohateniu bez právneho dôvodu, bol jeho záver správny.
Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožne s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§ 157
ods. 2 O.s.p.), pričom účastníkovi musí dať odpoveď na podstatné námietky. V kontexte argumentácie
prvostupňového súdu je zbytočné v odvolacom  konaní sa zaoberať identickými  námietkami odporcov,
keď skutkové,  a na ich  základe  prijaté právne závery prvostupňového súdu sú v plnom rozsahu
podložené správnym výkladom.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že, súd prvého stupňa
vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na riadne zistenie skutkového stavu,  a vec aj
správne právne posúdil keď konštatoval, že zo strany odporcov došlo k bezdôvodnému obohateniu bez
právneho dôvodu, plnenie ktoré musia vydať, avšak nesprávne vec posúdil z hľadiska výšky odmeny
za sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti pokiaľ túto bez zjavného dôvodu ponížil v dôsledku čoho
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle  § 220 O.s.p. zmenil za zaviazal  odporcov 1./,2./ k
povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie vo výške 3.319,39€.

O úrokoch z omeškania odvolací súd rozhodol v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní a ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ktorých výšku
ustanovuje vykonávací predpis. Týmto predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., pričom podľa §
3 citovaného predpisu výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná



úroková sadzba Európskej centrálnej banky  platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Odvolaciemu súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že od 9.7.2009 / prvý deň omeškania,  vzhľadom
na výzvu navrhovateľa zo dňa 1.7.2009 / bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky  1%
a navrhovateľka preto má právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 %.

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2  a § 142 ods. 1, § 146 ods. 2
veta druhá  a § 151 ods. 1 O.s.p., keď  navrhovateľ  cestou svojho právneho zástupcu podal návrh
na priznanie náhrady trov konania a priznal v konaní plne úspešnému navrhovateľovi  náhradu trov
konania v sume 398,-€ / súdny poplatok za návrh vo výške 199,-€ + súdny poplatok za odvolanie o výške
199,-€ / a trov právneho zastúpenia vo výške 1.752,69€ / 1.324,11€ + 86,30€ + 175,10€ +167,18€/ktorú
zaviazal odporcov 1./, 2./  s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi
navrhovateľa.

Trovy právneho zastúpenia pozostávajú :

a) z odmeny advokáta za 11 úkonov právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenia dňa 1.7.2009,
písomné podanie návrh zo dňa 4.8.2009,  účasť na pojednávaniach dňa 18.11.2010, 24.3.2011,
22.9.2011, 19.1.2012, 29.3.2012, 31.5.2012, 19.6.2012 - vyhlásenie rozhodnutia,, písomné podanie-
odvolanie proti rozsudku zo dňa 26.6.2012, účasť na odvolacom pojednávaní dňa 29.5.2014 v celkovej
výške 1.324,11€.

Odmena advokáta za jeden úkon právnej služby predstavovala   s poukazom na § 10 ods. 1 Vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z.z.  odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb platnej v čase
vykonanie úkonov vzhľadom na tarifnú hodnotu veci  sumu 121,17€ , keď režijný paušál predstavoval
s poukazom na § 15 písm. a) citovanej vyhlášky za rok 2009 sumu 6,95€, za rok 2010 sumu 7,21€, za
rok 2011 sumu 7,41€, za rok 2012 sumu 7,63€ a za rok 2014 sumu 8,04€. Odmena za vyššie uvedené
úkony právnej služby predstavuje aj s poukazom na ustanovenie § 14 ods. 5 písm. b) citovanej vyhlášky
sumu  1.324,11€ / 10 x   121,70€ + 1 x 30,42€ t.j. 1 zo sumy 121,70€ +  2 x 6,95€ režijný paušál + 1 x
7.21€ režijný paušál  + 2 x 7,41€ režijný paušál +  5 x 7,63€ režijný paušál + 1 x 8,04€ režijný paušál /.

b) z náhrady hotových výdavkov - cestovného v celkovej výške 86,30€.

Cestovné prináleží právnemu zástupcovi navrhovateľa v  zmysle  § 15 písm. a) vyhlášky č. 655/2004
Z.z. v spojení s § 7  zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách za použitie za použitie motorového
vozidla  R. F. / priemerná spotreba 6,5l//100 km / do 29.11.2011 a od 30.11.2011 za použitie motorového
vozidla  J. F.-G., / priemerná spotreba 8,5l//100 km /  na vykonanie cesty na pojednávanie z Bratislavy do
Pezinka a späť- 42km celkovo vykonaná 7 krát a to dňa 18.11.2010, 24.3.2011, 22.9.2011, 19.1.2012,
29.3.2012, 31.5.2012, 19.6.2012. Jazda dňa 18.11.2010 cestovné vo výške 11,13€ /  priemerná spotreba
6,5l na 100 km, spotreba na 1 km - 0,065 l, cena za 1 km = 1,26€ x 0,065 = 0,0819€ + 0,183€/km =
0,2649€/km x 42km = 11,13€ /, jazda dňa 24.3.2011 cestovné vo výške 11,62€ /  priemerná spotreba 6,5l
na 100 km, spotreba na 1 km - 0,065 l, cena za 1 km = 1,44€ x 0,065 = 0,0936€ + 0,183€/km = 0,2766€/
km x 42km = 11,62€ /, jazda dňa 22.9.2011 cestovné vo výške 11,67€ /  priemerná spotreba 6,5l na 100
km, spotreba na 1 km - 0,065 l, cena za 1 km = 1,46€ x 0,065 = 0,0949€ + 0,183€/km = 0,2779€/km
x 42km = 11,67€ /, jazda dňa 19.1.2012 cestovné vo výške 12,75€ /  priemerná spotreba 8,2l na 100
km, spotreba na 1 km - 0,082 l, cena za 1 km = 1,47€ x 0,082 = 0,1205€ + 0,183€/km = 0,3035€/km x
42km = 12,75€ /, jazda dňa 29.3.2012 cestovné vo výške 13,09€ /  priemerná spotreba 8,2l na 100 km,
spotreba na 1 km - 0,082 l, cena za 1 km = 1,57€ x 0,082 = 0,1287€ + 0,183€/km = 0,3117€/km x 42km =
13,09€ /, jazda dňa 31.5.2010 cestovné vo výške 13,02€ /  priemerná spotreba 8,2l na 100 km, spotreba
na 1 km - 0,082 l, cena za 1 km = 1,55€ x 0,082 = 0,1271€ + 0,183€/km = 0,3101€/km x 42km = 13,02€ /,
jazda dňa 19.6.2012 cestovné vo výške 13,02€ /  priemerná spotreba 8,2l na 100 km, spotreba na 1 km
- 0,082 l, cena za 1 km = 1,55€ x 0,082 = 0,1271€ + 0,183€/km = 0,3101€/km x 42km = 13,02€/.

c ) z náhrady za straty času v celkovej výške 175,10€.

Náhrada za stratu času patrí  právnemu zástupcovi navrhovateľa za účasť na pojednávaniach pred
Okresným súdom Pezinok dňa 18.11.2010, 24.3.2011, 22.9.2011, 19.1.2012, 29.3.2012, 31.5.2012,
19.6.2012 . Táto náhrada predstavuje § 17  ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.  za rok 2010 sumu



12,02€, za rok 2011 sumu 12,35€ a za rok 2012 sumu 12,71€ za každú i začatú polhodinu. Vzhľadom
na uvedené potom prináleží právnemu zástupcovi odporkyni náhrada za 14 pol hodín   za čas spojený
z dopravou na pojednávanie v celkovej výške 175,10€, /   2 x 12,02€ + 4 x 12,35€  + 8 x 12,71€/.

Odmena advokáta za úkony a náhrady bola v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.  od 1.10.2011 /
od uvedeného dátumu ja právny zástupca navrhovateľa platiteľom DPH / vo výške 835,89€ zvýšená o
20 %DPH t.j. o sumu t.j. o sumu 167,18€.

O oprave záhlavia  rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd rozhodol s poukazom na § 222 ods.
3 O.s.p. v zmysle ktorého, za podmienok § 164 môže odvolací súd nariadiť aj opravu napadnutého
rozhodnutia.

Podľa § 164 veta prvá O.s.p.  súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a v počítaní,
ako aj iné zrejmé nesprávnosti.

Odvolací súd zistil v záhlaví  napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu nesprávnosť v predmete
konania, predmetom konania je zaplatenie sumy 3.319,39€ s príslušenstvom a nie zaplatenie sumy
5.642,97€ s príslušenstvom a preto odvolací súd s poukazom na citované zákonné ustanovenia túto
chybu odstránil vo výroku svojho rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}