Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/766/2014 z 28. 10. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. októbra 2014, sp. zn. 2Co/766/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1711208743.2 Krajský súd Bratislava | 2Co/766/2014 | ECLI:SK:KSBA:2014:1711208743.2 | 2014-10-28 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Dedenie zo závetu Citované ustanovenia: § 175k ods. 2 OSP, § 476b OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0478a985-3594-4419-9451-319f53cd6ae3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1711208743.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/766/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711208743
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1711208743.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a
členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľky: P.. T. I., nar.
XX. XX. XXXX, bytom S. Č.. XXXX, zastúpená: Legal Counsels s.r.o., IČO: 36 364 606, Tallerova ul.
č. 10, Bratislava, proti odporkyni: G.. D.Š. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. J.. Č.. X, W., zastúpená:
Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán, s.r.o., IČO: 36 861 227, Nám. Ľ. Štúra č. 2, Bratislava, o
určenie neplatnosti závetu, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 07.
júla 2014, č. k. 5C/194/2011 - 352, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania vo výške 130, 66 eur, na
účet právneho zástupcu navrhovateľky, Legal Counsels s.r.o., vedený v peňažnom ústave S. W., Y.. X..,
číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) určil, že závet spísaný inou mechanickou
formou, podpísaný poručiteľkou D. T., rod. P., nar. XX. XX. XXXX, zomrelou dňa 18. 08. 2010, naposledy
bytom Ž. XXX/XX, W. dňa 09. 10. 2006, uložený na Notárskom úrade JUDr. Oľgy Folbovej so sídlom
Špitálska 10, Bratislava, pod N 273/2006, NCRza 4270/2006 dňa 09. 10. 2006, je absolútne neplatný.
Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 175k ods. 2 O. s. p., § 39, § 40 ods. 1, § 476b, § 476c
ods. 1, 2, § 476d ods. 3 § 476e Občianskeho zákonníka a vecne tým, že závet, ktorým bola odporkyňa
ustanovená za dedičku zo závetu je neplatný, nakoľko nespĺňa tak formálne, ako aj materiálne náležitosti
platného závetu. Poukázal na skutočnosť, že v konaní o dedičstve po nebohej D. T., rod. P.Í., zomrelej
dňa 18. 08. 2010, naposledy bytom W., Ž. J.. Č.. XX, vedenom na Okresnom súde Pezinok, bolo
navrhovateľke uznesením zo dňa 07. 06. 2011, č. k. 13D 612/2010 (správne spisová značka) uložené,
aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia podala na Okresný súd Pezinok proti odporkyni
žalobu na určenie, že „závet poručiteľky spísaný inou mechanickou formou, podpísaný dňa 9. 10.
2006, uložený na Notárskom úrade JUDr. Oľgy Folbovej, so sídlom Špitálska č. 10, Bratislava pod sp.
zn. N 273/2006, NCRza 4270/2006 zo dňa 09. 10. 2006 je absolútne neplatný“ z čoho vyplýva, že
navrhovateľka bola ako dedička uznesením v konaní o dedičstve odkázaná na podanie žaloby a návrh
podala v súdom určenej lehote a zároveň ňou navrhovaný, pôvodný výrok rozhodnutia sformulovala
presne, jasne a určito a najmä identicky so žalobným petitom, ktorý mal byť obsahom jej určovacej
žaloby, na podanie ktorej bola v súlade s ust. § 175k ods. 2 O. s. p. uznesením odkázaná. Súd prvého
stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že mal vykonaným dokazovaním preukázané, že v osobe
poručiteľky D. T. išlo o osobu, ktorá nemôže čítať alebo písať v dôsledku choroby zraku - makulárnej
degenerácie sietnice oboch očí a glaukómu, závet sama nebola schopná prečítať a tento bol ňou
podpísaný bez súčasnej prítomnosti troch svedkov úkonu, pričom niektorý zo svedkov alebo iná osoba



v prítomnosti troch svedkov mala poručiteľke závet prečítať a táto skutočnosť mala byť obsiahnutá v
závete a preto v zmysle zákonného ustanovenia § 476c Občianskeho zákonníka, podľa ktorého súd
prvého stupňa alografný závet poručiteľky posudzoval, dospel k záveru, že neboli splnené podmienky
citovaného zákonného ustanovenia. Poukázal na skutočnosť, že pri zriaďovaní alografného závetu
(postupom podľa § 476c Občianskeho zákonníka) je nevyhnutné, aby všetci traja svedkovia úkonu
závetu, včítane pisateľa a predčitateľa, ak nie sú tiež svedkami, boli súčasne a nepretržite prítomní pri
celom úkone zriaďovania závetu, teda pri vyhlásení zriaďovateľa o tom, aká je jeho posledná vôľa; pri
spisovaní listiny; pri jeho prečítaní, pri tom, keď zriaďovateľ potvrdí, že listina obsahuje jeho skutočnú
vôľu a pri podpisoch svedkov, t. j. zvláštna povaha úkonu závetu podľa § 476c Občianskeho zákonníka,
vyplývajúca z oslabenej pozície zriaďovateľa závetu vyžaduje, aby všetci traja svedkovia úkonu, včítane
pisateľa a predčitateľa, boli súčasne a nepretržite prítomní pri celom úkone zriaďovania závetu. Uviedol,
že z dikcie ustanovení § 476c a § 476e Občianskeho zákonníka je zrejmé, že zákon rozlišuje osoby,
ktoré nemôžu čítať alebo písať a osoby nevidomé, ktorými sa v zmysle ustanovenia § 476e Občianskeho
zákonníka rozumie fyzická osoba, ktorej zrakové postihnutie (nekompenzovateľné technickými, či inými
pomôckami) jej úplne znemožňuje, resp. podstatne znižuje možnosť v celom rozsahu vnímať okolnosti
zriadenia závetu, o ktorých má svedčiť s tým, že v osobe poručiteľky D. T. išlo práve o takúto osobu,
nakoľko trpela závažným ochorením očí, ktoré spôsobilo, že nemohla čítať a písať a uvedená skutočnosť
vyplýva aj zo znaleckého posudku, vypracovaného súdom ustanoveným znalcom prof. MUDr. Tomášom
Juhásom, DrSc. zo dňa 18. 09. 2012 v ktorom konštatuje, že poručiteľka D. T. v čase spísania závetu dňa
09. 10. 2006 trpela chronickým glaukómom oboch očí, vekom podmienenou degeneráciou makulárnej
krajiny oboch očí a myopickým astigmatizmom. Poukázal na skutočnosť, že podľa výsledkov vyšetrenia
zo dňa 24. 05. 2006 a zo dňa 15. 05. 2007, kedy bolo videnie, resp. vízus oboch očí veľmi nízky, na
úrovni praktickej slepoty, nebola menovaná schopná čítať a ani mechanicky sama napísať zodpovedajúci
text, objektívne mala obojstranne nález makulárnych degenerácií podmienených vekom a na očnom
pozadí v mieste sietnice s najostrejším videním mala atrofické zmeny, čo jej v súčinnosti s ostatnými
diagnózami spôsobovalo pokles videnia spolu na oboch očiach na úroveň praktickej slepoty, ktorá jej
umožňovala iba orientáciu v priestore a čítanie bežného písaného textu a tlačeného iba s písmenami
väčšími ako 4 mm a to len s dobrými optickými pomôckami, avšak text závetu tieto požiadavky nespĺňa.
Uviedol, že na námietky odporkyne, týkajúce sa formálnych náležitostí posudku neprihliadol, nakoľko v
osobe prof. MUDr. Tomáša Juhása DrSc. sa jedná o znalca, ktorého ustanovil na vypracovanie posudku
ad hoc v predmetnej veci, vzhľadom na nedostatok súdnych znalcov z odboru zdravotníctvo, odvetvie
oftalmológia s tým, že skutočnosť, že poručiteľka D. T. nemohla čítať a písať zároveň vyplýva z výpovedí
svedkov X. D., M. O. a P. O., ktorí sa v jej domácnosti v čase spisovania závetu intenzívne zdržiavali
a poznali jej zdravotný stav, ako aj zo záverov lekárskych potvrdení P.. W. A. zo dňa 24. 05. 2006
a zo dňa 15. 05. 2007 s diagnostickým záverom glaukóm a iné choroby sietnice, P.. P. M. a pH.. P..
F. X., I.., oftalmológa zo dňa 24. 06. 2011, zo záverov ktorého vyplýva, že pacientka v období medzi
vyšetreniami zo dňa 24. 05. 2006 a 15. 05. 2007 nebola schopná čítať a rozoznávať tlačený alebo písaný
text, vzhľadom na ireverzibilné zmeny v oblasti miesta najostrejšieho videnia oboch očí a zrakového
nervu oboch očí, ako aj F.. P.. Y. Č., T.., prednostu Očnej kliniky SZU, ktorý na základe dokumentácie
pacientky D.G. T., ktorú mal k dispozícii konštatoval, že pacientka bola sledovaná na Očnej ambulancii
PREVC, Preventívne Centrum OÚSA v rokoch 2006-2007 s diagnózami glaukóm ĽO, PO, ako aj vekom
podmienenou degeneráciou makuly ĽO, PO a zároveň konštatoval, že pacientka v období 24. 05. 2006
- 15. 05. 2007 nebola schopná čítať, resp. rozoznávať tlačený alebo písaný text. Súd prvého stupňa
zároveň dospel k záveru, že závet poručiteľky zo dňa 09. 10. 2006 nespĺňa ani podmienky ust. §
476b Občianskeho zákonníka s poukazom na viaceré nepresnosti, ktoré vyplynuli z výsluchu svedkov
vypočutých v priebehu prvostupňového konania, X. D., F. F., G.. U. O., P. O. Y. M. O. s tým, že F. F.
a G.. U. O. vystupovali ako svedkyne pri spisovaní závetu, pričom obidve zhodne uvádzali, že závet
bol napísaný rukou a v byte poručiteľky, počítač ani tlačiareň nevideli a zároveň zhodne tvrdili, že v ich
prítomnosti závet spisovaný a ani doplňovaný text nebol, ich občianske preukazy si vypýtala a závet v
ich prítomnosti prečítala koncipientka notárky, majúcej sídlo v W. a po prečítaní závetu sa poručiteľka
k tomuto nevyjadrovala a ony obidve sa na závet podpísali. Uviedol že vypočuté svedkyne tvrdili, že s
poručiteľkou udržiavali dôverný vzťah, obidve ju pravidelne navštevovali, nakupovali jej, lebo jej nemal
kto nakúpiť a aj prinášali jedlo, poručiteľka im dôverovala a preto ich požiadala, aby boli svedkami pri
spisovaní jej závetu. Poukázal na skutočnosť, že svedkyňa F. uviedla, že poručiteľka mala postihnutý
zrak, knihy nečítala a diár objednaných pacientov čítala s lupou, písať listy a lúštiť krížovky ju nevidela,
svedkyňa G.. U. O. potvrdila, že poručiteľka dobre nevidela, no videla ju bez problémov čítať noviny a
pomocou lupy si zapisovala do diára termíny s tým, že svedkyne rozdielne vypovedali ohľadom času,
kedy bol závet podpisovaný a to tak, že svedkyňa F. tvrdila, že bola už tma a G.. O., že bolo svetlo,



tiež rozdielne popísali zariadenie izby, v ktorej poručiteľka liečila a v ktorej sa v čase podpisu zdržiavali,
pričom diametrálne odlišné boli aj ich výpovede od výpovedí svedkyne U.. C., ktorá na rozdiel od nich
uviedla, že prišla až po ich príchode, bola takpovediac len poštár a súkromná osoba a zdržiavali sa
v kuchyni, pričom poručiteľka si závet odišla prečítať sama do inej miestnosti s lupou a U.. C., ktorá
tvrdila, že závet sama osobne poručiteľke vo svojom počítači upravila, bola ho po podpise v Bernolákove
u poručiteľky osobne vyzdvihnúť na rozdiel od tvrdenia U.. C., ktorá svedecky potvrdila, že závet U..
C. po jeho podpise a absolvovaní liečenia u poručiteľky odniesla sama. Súd prvého stupňa uviedol,
že vzhľadom na rozporuplné výpovede svedkýň F. F., G.. O., ktoré sa nepodarilo odstrániť ani ich
dodatočným výsluchom, nezrovnalosti vo výpovediach U.. C. Y. U.. C. a ich postup ako
práva znalých osôb, ako aj dôkazy, preukazujúce skutočnosť, že poručiteľka v čase spísania závetu
nemohla v dôsledku ochorenia očí čítať alebo písať, rozhodol tak, že určil, závet poručiteľky spísaný
inou mechanickou formou, je absolútne neplatný. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého
stupňa právne ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a vecne úspechom navrhovateľky v konaní, ktorej priznal
právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie a bránenie práva, spočívajúcich v trovách za
zaplatený súdny poplatok v sume 99, 50 eur a z trov právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 1 písm. a)
vyhl. č. 655/2004 Z. z. za 11 úkonov právnej služby, prevzatie veci a príprava zastúpenia, vrátane prvej
porady s klientom zo dňa 22. 09. 2011, účasť na pojednávaní dňa 28. 09. 2011,
dňa 17. 10. 2011, dňa 07. 12. 2011 á 57 eur, písomné podanie na súd zo dňa 13. 01. 2012, účasť na
pojednávaní dňa 18. 04. 2012, 11. 06. 2012 a dňa 12. 11. 2012, písomné podanie zo dňa 30.
10. 2012 á 58,61 eur, písomné vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniu odporkyne zo dňa 30. 01. 2013 á
60,07 eur, účasť na pojednávaní dňa 07. 07. 2014 á 61,87 eur, t.j. tarifnú odmenu spolu v sume 642,
99 eur, 4x režijný paušál á 7, 41 eur za úkony v roku 2011 (29, 64 eur), 5x režijný paušál á 7, 63 eur za
úkony v roku 2012 (38, 15 eur), 1x režijný paušál á 7, 81 eur za úkon v roku 2013, 1x režijný paušál á 8,
04 eur, t. j. režijný paušál spolu v sume 83, 64 eur. Súd prvého stupňa navrhovateľke priznal aj náhradu
za cestovné výdavky podľa § 15 písm. a), § 16 ods. 4 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v spojení s ust. § 7
ods. 1, 2 zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov a s ust. § 1 písm.
b) opatrenia č. 260/2004 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel
pri pracovných cestách, za spotrebované pohonné hmoty na ceste zo dňa 28. 09. 2011 vo výške 3, 74
eur, dňa 17. 10. 2011 vo výške 3, 68 eur, dňa 17. 12. 2011 vo výške 3, 79 eur, dňa 18. 04. 2012 vo výške
4, 01 eur, dňa 11. 06. 2012 vo výške 3, 85 eur, dňa 12. 11. 2012 vo výške 3, 99 eur, dňa 07. 07. 2014 vo
výške 3, 59 eur a náhradu za použitie motorového vozidla (amortizácia) na cestu na pojednávanie dňa
28. 09. 2011, 17. 10. 2011, 07. 12. 2011, 18. 04. 2012, 11. 06. 2012, 12. 11. 2012 - spolu
268, 80 km v sume 49, 19 eur, za cestu na pojednávanie dňa 07. 07. 2014, spolu 46 km, 8, 42 eur, t.
j. cestovné výdavky spolu v sume 84, 26 eur, náhradu za stratu času podľa § 15 písm. b), § 17 ods. 1
vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v sume 177, 16 eur (t.j. 24, 70 eur + 24, 70 eur + 24, 70 eur + 25, 42 eur
+ 25, 42 eur + 25, 42 eur + 26, 80 eur = 177, 16 eur), t. j. trovy právneho zastúpenia priznal súd prvého
stupňa celkom v sume 1. 184, 17 eur s 20% DPH (196, 12 eur).

Proti tomuto rozsudku podala odporkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že jej ako účastníčke
konania postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť pred súdom konať z dôvodu, že
prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, konanie pred súdom prvého stupňa má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon z dôvodu, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhla rozsudok
zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Uviedla, že súd prvého stupňa rozhodol o
návrhu, ktorý nespĺňal zákonné podmienky, pretože neobsahoval náležitosti návrhu na začatie konania
podľa § 42 ods. 2 a § 79 ods. 1, 2 O. s. p., t. j. neobsahoval správny žalobný petit spočívajúci v určení, že
odporkyňa nie je dedičkou zo závetu po poručiteľke, keď do výroku rozsudku implementoval posúdenie
predbežnej otázky neplatnosti závetu, ktorá nie je spôsobilá byť samostatným predmetom konania na
základe odkazu dedičského súdu podľa § 175k ods. 2 O. s. p., napadnutým rozsudkom nedošlo
k jasnému ustáleniu okruhu dedičov, s ktorými sa má konať, čím sa nenaplnila legitimačná funkcia
dedičského konania a jeho účel, vydaním rozsudku sa odchýlil od stálej rozhodovacej praxe s tým, že
povinnosťou súdu prvého stupňa bolo návrh zamietnuť z dôvodu, že nepodaním správne sformulovanej
žaloby v zmysle § 172k ods. 2 O. s. p. (pravdepodobne mala odporkyňa na mysli § 175k ods. 2 O.
s. p.), navrhovateľka zmeškala 30 dňovú prekluzívnu lehotu stanovenú dedičským súdom a preto jej
právo zaniklo a dedičský súd je povinný pokračovať v konaní bez zreteľa na navrhovateľku ako dedičku.



Vytkla súdu prvého stupňa, že bez náležitého odôvodnenia odmietol vykonať dôkazy, ktoré navrhla
napriek tomu, že by prispeli k dostatočnému objasneniu skutkového stavu a odstráneniu skutočností,
ktoré boli medzi účastníkmi konania sporné, čím porušil svoju povinnosť dostatočne zistiť skutkový stav
a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam týkajúcich sa zdravotného stavu poručiteľky. Namietla, že
súd prvého stupňa dospel na základe znaleckého dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam,
keď konštatoval, že poručiteľka nemohla v čase spísania závetu čítať s tým, že predmetný znalecký
posudok nespĺňal zákonné náležitosti, vychádzal z neúplnej zdravotnej dokumentácie poručiteľky a
lekárskych potvrdení a správ o jej zdravotnom stave, ktoré si svojím obsahom vzájomne odporovali
a skutočnosti, že sa v ňom uvádzalo, že s pomôckami si poručiteľka mohla pri dobrom osvetlení text
závetu zo dňa 9. októbra 2006 sama prečítať. Vytkla súdu prvého stupňa, že sa po procesnoprávnej ani
hmotnoprávnej stránke nevysporiadal s jej argumentáciou ohľadom nesprávnej formulácie petitu návrhu
a zmeškaní prekluzívnej sudcovskej lehoty určenej § 175k ods. 2 O. s. p. a zmätočne a nedostatočne
odôvodnil na základe akých dôkazov a akými úvahami dospel k záveru, že poručiteľka v čase spísania
závetu čítať nemohla. Uviedla, že v priebehu celého konania pred prvostupňovým súdom poukazovala
na skutočnosť, že na to, aby sa mohla navrhovateľka ako odkázaná dedička s úspechom domáhať
svojho dedičského práva z dôvodu, že skutkovo spochybňuje prítomný dedičský titul, musela v zmysle
§ 175k ods. 2 O. s. p. podať na Okresný súd Pezinok v tridsaťdňovej lehote, stanovenej súdom,
správne sformulovanú žalobu s tým, že zmyslom sporového konania po odkaze dedičským súdom podľa
daného zákonného ustanovenia je rozhodnutie o tvrdenom alebo popieranom dedičskom práve, čomu
zodpovedá aj určovací výrok súdu, že žalobca je dedičom po poručiteľovi prípadne, že odporca nie je
dedičom po poručiteľovi a preto musí súd predbežne posúdiť a v odôvodnení rozsudku sa vysporiadať
so všetkými skutočnosťami spornými medzi konkurenčnými dedičmi, ktoré sú rozhodné pre posúdenie
tvrdeného alebo popierané dedičského práva, pričom výsledkom sporového konania je ustálenie okruhu
účastníkov konania (dedičov), s ktorými má dedičský súd konať, čím sa napĺňa legitimačná funkcia
dedičského konania. Odporkyňa vo svojom odvolaní uviedla, že v prípade, ak dedičský súd nesprávne
odkáže dediča na podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu a takáto žaloba je aj podaná, súdom
prejednaná a rozsudkom rozhodnutá tak, že závet je neplatný, dedičský súd nie je takýmto rozsudkom
pre účely § 175k ods. 2 O. s. p. viazaný, keďže takýto rozsudok nemôže priamo a bez ďalšieho vyriešiť
otázku okruhu dedičov, s ktorými má dedičský súd konať s tým, že správnym postupom je postup,
podľa ktorého podá odkázaný dedič odvolanie voči nesprávnemu odkazu dedičského súdu, (uzneseniu)
a uvedeným spôsobom mala konať aj navrhovateľka, keďže uznesenie dedičského súdu obsahovalo
nesprávny odkaz, aby podala návrh na určenie neplatnosti závetu. Odporkyňa vo svojom odvolaní ďalej
uviedla, že súd prvého stupňa napriek tomu, že postupoval v súlade s názorom Krajského súdu v
Bratislave vyjadrenom v uznesení, ktoré nebolo riadne a presvedčivo odôvodnené, keďže sa odvolací
súd v uznesení nevysporiadal s jej podstatnými kľúčovými tvrdeniami, vec nesprávne právne posúdil a
spôsobil, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odporkyňa poukázala na rozhodnutie Krajského
súdu v Bratislave, sp. zn. 5Co/4/2010, nález Ústavného súdu SR zo dňa 24. 04. 2013, sp. zn. ÚS
297/2012 a na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22. 12. 2011, sp. zn. 21Cdo
2149/2009. Namietla zamietnutie jej návrhu na vyžiadanie si osvedčovacej knihy Obecného úradu v
W. č. 684/2006 súdom prvého stupňa, v ktorej sa nachádza podpis poručiteľky preukazujúci, že necelé
dva mesiace pred podpísaním závetu bola schopná sama čítať, sama sa podpísať a teda i sama si
prečítať závet, ktorý je predmetom tohto konania a bez akéhokoľvek odôvodnenia zamietol aj návrh
na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania napriek tomu, že znalecký posudok vypracovaný
MUDr. Tomášom Juhásom DrSc., neobsahuje ani jednu z náležitostí vyžadovaných ust. § 17 ods. 1,
2 zák. č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, keďže v ňom znalec neuviedol
skutočnosti, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, nie je v ňom uvedený postup, na základe
ktorého sa dopracoval k odpovediam na otázky položené súdom a zároveň neobsahuje záver, ktorý z
vykonaného posúdenia zdravotnej dokumentácie vo vzťahu k zadaným otázkam vyplýva. Nesúhlasila
so záverom prvostupňového súdu o tom, že poručiteľka D. T. bola osoba, ktorá nemôže čítať alebo
písať v dôsledku choroby zraku, nakoľko lekárske vyjadrenia predložené navrhovateľkou obsahujú
nálezy ohľadom poručiteľky z mesiacov máj 2006 a máj 2007 a sú v priamom rozpore s potvrdeniami
a lekárskymi vyjadreniami priloženými odporkyňou s tým, že neschopnosť poručiteľky čítať, nevyplýva
ani zo znaleckého posudku, keďže znalec uviedol, že poručiteľka si za použitia optických pomôcok
na čítanie a za dobrého osvetlenia mohla text závetu spísaného dňa 09. 10. 2006
prečítať. Poukázala na vyjadrenie P.. B. Š. (všeobecnej lekárky dospelých), ktorá uviedla, že v rokoch
2005 a 2006 bola poručiteľka sebestačná, vedela čítať a napísať bežné písmo a rozumela písmu
napísanému, ako aj vyjadrenie kardiológa P.. G. X.Y., ktorý uviedol, že poručiteľka
v rozhodnom období bývala sama a bola schopná si navariť s tým, že aj vyjadrenie F.. P.. Y. Č., T..



preukazuje, že pravé oko poručiteľky postačovalo na čítanie bežného písma. Odporkyňa namietla záver
súdu prvého stupňa poukazujúceho na rozpory vo výpovediach v konaní vypočutých svedkýň osobne
prítomných pri spisovaní závetu, F. F. Y. G.. U. O., nakoľko uvedené rozpory sa týkali času, kedy bol
závet spisovaný a rozdielneho popísania zariadenia izby, avšak úplne zhodne vypovedali o tom, že
poručiteľka si závet po jeho spísaní, sama s lupou prečítala a na znak súhlasu s jeho obsahom ho
následne pred dvoma súčasne prítomnými svedkami podpísala, čím výslovne prejavila vôľu tak, ako
to predpokladajú zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka s tým, že rovnako obe vypovedali, že
poručiteľka nesúhlas s obsahom závetu po jeho prečítaní žiadnym spôsobom nevyjadrila, naopak s
jeho obsahom i s priebehom jeho spisovania bola spokojná. Uviedla, že s ohľadom na značný časový
odstup nie je možné dôveryhodnosť svedka osobne prítomného na určitom úkone spochybňovať na
základe skutočnosti, že po viac ako 5 rokoch nedokáže presne uviesť konkrétny čas úkonu alebo
presný popis miesta, na ktorom sa vykonal s tým, že zo zápisníc zo dňa 07. 12. 2011 a 18. 04. 2012
vyplýva zhoda v tom, že poručiteľka vedela s pomocou optických pomôcok čítať, telefonovať, robiť si
poznámky v kalendári a najmä záver, že po jeho prečítaní nahlas dňa 07. 10. 2006 (zrejme 09. 10.
2006) sama pomocou optických pomôcok závet 10 - 15 minút čítala. Odporkyňa uviedla, že svedkyne
F. F. a G.. U. O. svojimi výpoveďami potvrdili splnenie podmienok stanovených pre platnosť
závetu, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou a rozpory v ich výpovediach, na ktoré poukázal súd
prvého stupňa, v žiadnom prípade ich vierohodnosť nespochybňujú. K hodnoteniu výpovedí
v konaní vypočutých svedkov P. O., M. O. Y. X. D. prvostupňovým súdom odporkyňa uviedla, že iba
osoby fyzicky prítomné pri určitom právnom úkone môžu poskytnúť skutočný, pravdivý a relevantný
obraz o jeho priebehu a nakoľko uvedení svedkovia pri spisovaní závetu prítomní neboli, ich výpovede
nemožno považovať za relevantné a najmä za dôkazy, od ktorých by konajúci súd mohol odvodzovať
svoje konečné závery ohľadom zdravotného stavu očí poručiteľky v čase spísania závetu a z ich
subjektívnych výpovedí nie je možné priamo ani nepriamo vyvodiť, či si poručiteľka závet v daný deň
prečítala alebo nie a preto nie je možné ani dospieť k záveru, že z ich výpovedí vyplýva nesplnenie
zákonných podmienok tak, ako je uvedené v prvostupňovom rozsudku. Vytkla súdu prvého stupňa, že
pri svojom rozhodovaní nezohľadnil jej námietky týkajúce sa dôveryhodnosti výpovede svedkyne P. O.,
ktorá vo svojej výpovedi potvrdila, že si od poručiteľky požičiavala peniaze a zároveň neprihliadol na
skutočnosť, že výpovede U.. N. C., osobne prítomnej pri spisovaní závetu a U.. E.L. C. potvrdili, že
došlo k preukázaniu splnenia zákonných podmienok spísania závetu. Odporkyňa zároveň uviedla, že
napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený a napriek tomu, že v priebehu konania zdôrazňovala
vo svojich ústnych, ako aj písomných podaniach procesné pochybenia a pochybenia vo vykonanom
dokazovaní, zo strany súdu prvého stupňa nedostala riadne a vyčerpávajúce vysvetlenie, prečo ich vo
svojom rozhodnutí nezohľadnil.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedla, že navrhuje napadnutý rozsudok
potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti, nakoľko súd prvého stupňa po zrušení jeho v poradí prvého
rozsudku uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23. apríla 2014, č. k. 2Co/167/2013
- 318, postupoval v ďalšom konaní v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že
sa jednoznačne stotožnil s odôvodnením a právnym názorom súdu prvého stupňa, uvedeným v poradí
v prvom prvostupňovom rozsudku, v ktorom konštatoval, na základe akých skutočností a dôkazov mal
preukázané, že závet je neplatný. Uviedla, že je nepravdivé tvrdenie odporkyne, že sa súd prvého stupňa
nevysporiadal s jej podstatnými a kľúčovými tvrdeniami, ktoré boli pre rozhodnutie právne významné a
týkali sa správnej formulácie žalobného petitu podľa § 175k ods. 2 O. s. p. a zmeškania prekluzívnej
lehoty na podanie návrhu na súd, nakoľko súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
jednoznačne uviedol, že sa oprel o právny názor odvolacieho súdu, ktorým bol viazaný. Poukázala na
skutočnosť, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, uviedol na základe akých dôkazov
mal neplatnosť závetu preukázanú a preto nesúhlas odporkyne s odôvodnením skutkových a právnych
otázok prvostupňovým súdom, nie je možné vyhodnotiť ako nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia,
zakladajúceho porušenie práva odporkyne na konanie pred súdom. Navrhovateľka si zároveň uplatnila
právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení
účinnom od 01. 06. 2014, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.
s. p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia §
214 ods. l O. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol
bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania
a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. októbra 2014 podľa § 211



ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci,
ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom.
V posudzovanej veci ide v poradí o druhý rozsudok súdu prvého stupňa, keď rozsudok zo dňa 12.
novembra 2012, č. k. 5C/194/2011 - 237 zrušil Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 23. apríla
2014, č. k. 2Co/167/2013 - 318, pričom nosným dôvodom (ratio decidendi) uznesenia odvolacieho súdu
bol nesprávny postup prvostupňového súdu, ktorý napadnutým rozsudkom rozhodol petitom, ktorým na
jednej strane zamietol návrh na určenie neplatnosti závetu a zároveň určil, že odporkyňa nie je dedičkou
zo závetu poručiteľky, lebo v rámci riešenia predbežnej otázky bolo preukázané, že závet poručiteľky
je absolútne neplatný z dôvodu, že vyhovením návrhu navrhovateľky, t. j. určením, že daný závet je
neplatný je súčasne určené, že uvedený závet neexistuje a odporkyňa dedičkou po poručiteľke nie je.

Odvolací súd považuje za nevyhnutné uviesť, že súd prvého stupňa, rešpektujúc názor odvolacieho
súdu, ktorým bol v ďalšom konaní viazaný (§ 226 O. s. p.), vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci,
keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s.
p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil
(§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom
rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.).

Súd prvého stupňa totiž v ďalšom konaní rozhodol o návrhu navrhovateľky na zmenu petitu zo dňa 30.
06. 2014 na pojednávaní dňa 07. 07. 2014 tak, že v prítomnosti sporových strán uznesením zmenu petitu,
ktorým sa navrhovateľka domáhala určenia, že závet spísaný inou mechanickou formou, podpísaný
poručiteľkou D. T., H.. P., nar. XX. XX. XXXX, zomrelou dňa 18. 08. 2010, naposledy bytom Ž.A. XXX/
XX, W. dňa 09. 10. 2006, uložený na Notárskom úrade JUDr. Oľgy Folbovej so sídlom Špitálska 10,
Bratislava, pod N 273/2006, NCRza 4270/2006 dňa 09. 10. 2006 je absolútne neplatný, pripustil.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho
žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a
právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového
súdu, ktorým návrhu navrhovateľky vyhovel.

K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu odvolací súd
uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na
základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak,
aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v
zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť;
uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu
ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O. s. p.). Kontrola výsledku
hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia
rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé
a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvého
stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dostatočným dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci,
aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia
rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou
k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti
namietané odporkyňou v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za
následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou
úvahou prvostupňového súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý



proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom
úspešný, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami a ani právo účastníka konania vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov.

Pokiaľ odporkyňa v odvolaní namietla, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. V prejednávanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného
odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvého stupňa za úplné a ich právne
posúdenie súdom prvého stupňa za správne.

Podľa § 476c ods. 1 Občianskeho zákonníka (závet s predčitateľom), poručiteľ, ktorý nemôže čítať
alebo písať, prejaví svoju poslednú vôľu pred tromi súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí
byť prečítaná a prítomnými svedkami podpísaná. Pritom musí pred nimi potvrdiť, že listina obsahuje
jeho poslednú vôľu. Pisateľom a predčitateľom môže byť aj svedok; pisateľ však nesmie byť zároveň
predčitateľom.

Závet je právny úkon, ktorým fyzická osoba robí pre prípad svojej smrti usporiadanie svojho majetku
a je právnym úkon, ktorého platnosť sa posudzuje jednak z hľadiska všeobecných ustanovení (§ 34 a
nasl. Občianskeho zákonníka) a jednak z hľadiska ustanovení špeciálnych (§ 476 a nasl. Občianskeho
zákonníka). Pri zriadení závetu je nutné dbať na všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť
akéhokoľvek právneho úkonu a zároveň náležitostí špeciálnych, vzťahujúcich sa k prejavu vôle pre
prípad smrti. Sprísnené požiadavky sú odôvodnené tým, že závet sa uplatní až v dobe, kedy ten, kto
ho zriadil, nebude nažive a kedy už nebude možné jeho prostredníctvom zistiť, či vôbec zamýšľal závet
zriadiť a čo závetom sledoval. Pre všetky druhy závetov je preto spoločná požiadavky písomnej formy
a uvedenie dňa, mesiaca a roku, kedy bol zriadený. Všetky zákonné náležitosti musí závet spĺňať
najneskoršie v okamihu smrti fyzickej osoby. Platnosť závetu, pokiaľ ide o spôsobilosť fyzickej osoby k
zriadeniu závetu sa posudzuje k dobe, kedy bol závet napísaný; následná strata spôsobilosti fyzickej
osoby na právne úkony, už na platnosť závetu vplyv nemá.

Sprísnenie podmienok pre vyhotovenie alografného závetu podľa vyššie citovaného zákonného
ustanovenia slúži na ochranu práv poručiteľa, ktorému, ako to vyplýva z logického a jazykového výkladu
tohto ustanovenia, objektívne existujúci handicap (spravidla zdravotný) znemožňuje čítať alebo písať,
teda spísať závet v zmysle ust. § 476a Občianskeho zákonníka (holografný závet) alebo podľa § 476b
Občianskeho zákonníka (alografný závet s dvoma svedkami).

V posudzovanej veci bola, okrem iného, spornou otázka, či poručiteľka v čase spísania závetu bola
osobou, ktorá vzhľadom na závažné ochorenie zraku, nemohla čítať a písať a teda, či sa na platnosť
závetu vyžadovala súčasná prítomnosť troch svedkov úkonu a či poručiteľke niektorý zo svedkov závet
prečítal.

Súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že poručiteľka nemohla čítať ani písať,
vzhľadom na to, že trpela závažným ochorením zraku v čase spísania závetu, t. j. dňa 09. 10. 2006,
nakoľko trpela chronickým glaukómom oboch očí, vekom podmienenou degeneráciou makulárnej krajiny
a myopickým astigmatizmom, skutočnosť, ktorú potvrdilo aj vyšetrenie zo dňa 24. 05. 2006 (t. j. 3
mesiace pred spísaním závetu) a z ktorého vyplýva, že videnie poručiteľky bolo veľmi nízke, na úrovni
praktickej slepoty, nebola schopná čítať ani napísať zodpovedajúci text, čo potvrdil aj znalecký posudok,
vypracovaný v priebehu prvostupňového konania Prof. MUDr. Toášom Juhászom, DrSc. a napokon v
konaní pred súdom prvého stupňa bolo jednoznačne preukázané, že poručiteľka svoju poslednú vôľu
neprejavila pred tromi súčasne prítomnými svedkami, nebola predčitateľom poručiteľke nahlas prečítaná
a ani, že jej posledná vôľa bola všetkými tromi súčasne prítomnými svedkami, podpísaná.



Nebolo možné sa stotožniť s námietkami odporkyne, poukazujúcej v podanom odvolaní na vyjadrenie
P.. B. Š. (všeobecnej lekárky dospelých), ktorá uviedla, že v rokoch 2005 a 2006 bola poručiteľka
sebestačná, vedela čítať a napísať bežné písmo a rozumela písmu napísanému, ako aj kardiológa
P.. G. X., ktorý uviedol, že poručiteľka v rozhodnom období bývala sama a bola schopná si navariť,
nakoľko v konaní nebola spornou otázka sebestačnosti, resp. odkázanosti poručiteľky na pomoc v
bežnom živote, t. j., či si bola schopná sama navariť a s kým bývala, ale otázka, či bola schopná
vôbec čítať a písať, ku ktorej však určite všeobecný lekár alebo kardiológ, relevantný postoj k tomuto
zdravotnému handicapu nesporne zaujať nemohli a preto súd prvého stupňa správne vychádzal z
vyjadrení (okrem znaleckého posudku) Prof. MUDr. Andreja Černáka, DrSc., prednostu Očnej kliniky
Slovenskej zdravotníckej univerzity, Univerzitnej nemocnice Bratislava zo dňa 16. 02. 2012, ktorý sa k
zrakovej ostrosti poručiteľky a jej schopnosti čítať písaný text vyjadril tak, že poručiteľka v období od 24.
05. 2006 do 15. 05. 2007 nebola schopná čítať, resp. rozoznávať tlačený alebo písaný text.

Odvolací súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že v lekárskom potvrdení zo dňa 13. 10. 2011 (č. l.
213 spisu) jednoznačne uviedol, že poručiteľku liečil pre pokročilé ochorenie srdca, s jeho chronickým
zlyhávaním v období od 17. 02. 2003 do 27. 08. 2009 a počas vyšetrení jej zrak neposudzoval.

Podľa názoru odvolacieho súdu, prvostupňový súd dospel k správnemu právnemu záveru, že závet,
ktorým bola odporkyňa ustanovená za dedičku zo závetu je neplatný aj preto, lebo nespĺňa tak formálne,
ako ja materiálne náležitosti platného závetu ani podľa ust. § 476b Občianskeho zákonníka (§ 39,
§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 476b Občianskeho zákonníka, závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou
rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho
poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.

Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že na platnosť jednoduchého alografného záveru
sa vyžadujú dva prejavy poručiteľovej vôle, ktoré nemôžu byť urobené súčasne, ale musia na seba
nadväzovať, je to predovšetkým prejav poručiteľovej vôle zriadiť závet a zároveň prejav vôle poručiteľa
pred dvoma súčasne prítomnými svedkami, že listina obsahuje poručiteľovu poslednú vôľu, t. j. daný
prejav vôle je urobený výslovne vtedy, ak pomocou akýchkoľvek slovných výrazov, príp. aj obvyklých
znamení, pred svedkami prejaví spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti to, že listina obsahuje jeho
poslednú vôľu.

Súd prvého stupňa správne vyhodnotil výpovede v konaní vypočutých svedkýň F. F. Y. G.. U. O., U.. C.
Y. U.. C., ktoré boli zároveň svedkyňami pri spisovaní závetu, ako nedôveryhodné, keď U.. E. C. tvrdila,
že nielen sama závet vo svojom počítači upravila a po jeho podpise, pri ktorom však bola prítomná U..
C., ho od poručiteľky osobne zobrala a U.. C. zase tvrdila, že závet po jeho podpise sama od poručiteľky
zobrala a U.. C. ho aj sama odniesla.

Je nutné uviesť, že napriek tomu, že od spísania závetu dňa 09. 10. 2006 do vypočutia svedkýň v
prvostupňovom konaní (F. F. Y. G.. O. dňa 07. 12. 2011) uplynulo päť rokov, nebolo možné nezohľadniť
rozpory, ktoré sa v ich výpovediach objavili, keď napr. obe svedkyne tvrdili, že po ich príchode do domu
poručiteľky tam už bola prítomná U.. C., koncipientka notárskeho úradu JUDr. Oľgy Folbovej, avšak
U.. C. tvrdila, že do domu poručiteľky prišla až po príchode svedkýň závetu (č. l. 81 spisu) a napokon
nedôveryhodnosť výpovedí svedkýň preukazuje aj skutočnosť, že napriek tomu, že F. F. tvrdila, že
poručiteľku navštevovala častejšie, poznala ju tri roky a G.. U. O. dva roky a poručiteľku navštevovala
raz alebo dvakrát do týždňa (č. l. 82 spisu), úplne rozdielne popísali zariadenie izby, v ktorej poručiteľka
liečila a kvôli čomu ju aj pravidelne začali navštevovať. Pokiaľ totiž obe svedkyne zhodne uviedli, že
poručiteľku navštevovali často a pravidelne dva až tri roky, je nesporné, že zariadenie izby, v ktorej sa v
čase podpisu závetu zdržiavali, nemohli popísať tak rozdielne, ako ju vo svojich svedeckých výpovediach
popísali.

K odvolacej námietke odporkyne, že súd prvého stupňa rozhodol o návrhu, ktorý nespĺňal zákonné
podmienky, pretože neobsahoval náležitosti návrhu na začatie konania podľa § 42 ods. 2 a § 79 ods. 1,
2 O. s. p., t. j. neobsahoval správny žalobný petit spočívajúci v určení, že odporkyňa nie je dedičkou zo
závetu po poručiteľke, keď do výroku rozsudku implementoval posúdenie predbežnej otázky neplatnosti
závetu, ktorá nie je spôsobilá byť samostatným predmetom konania na základe odkazu dedičského súdu



podľa § 175k ods. 2 O. s. p., a preto napadnutým rozsudkom nedošlo k jasnému ustáleniu
okruhu dedičov, s ktorými sa má konať a nenaplnila legitimačná funkcia dedičského konania a jeho účel
a navrhovateľka zmeškala 30 dňovú prekluzívnu lehotu stanovenú dedičským súdom, považuje odvolací
súd za potrebné opätovne uviesť, že z obsahu spisu vyplýva, že uznesením Okresného súdu Pezinok
zo dňa 07. júna 2011, sp. zn. 13D/612/2010, Dnot 360/2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 01.
07. 2011 a vykonateľnosť dňa 02. 08. 2011, bolo dedičské konanie po poručiteľke D. T., rod. P., zomr.
dňa 18. 08. 2010 prerušené a dcéra poručiteľky, navrhovateľka tohto konania bola odkázaná v lehote 30
dní, od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia, na podanie žaloby o určenie, že závet napísaný
dňa 09. 10. 2006, iným mechanickým spôsobom, za prítomnosti dvoch svedkov, ktorý bol uložený na
Notárskom úrade JUDr. Oľgy Folbovej, so sídlom Špitálska ul. č. 10, Bratislava, pod spis. značkou N
273/2006, NCRza 4270/2006, dňa 09. 10. 2006, je neplatný.
Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením odporkyne v podanom odvolaní, že nakoľko otázka určenia
neplatnosti závetu je otázkou predbežnej povahy, nie je spôsobilou byť samostatným predmetom
sporového konania v zmysle § 175k ods. 2 O. s. p., keďže rozhodnutím podľa citovaného ustanovenia
možno uložiť aj podanie návrhu na určenie platnosti, či neplatnosti závetu, pretože určenie, či závet
je, alebo nie je platný, je súčasne určením existencie, či neexistencie tohto závetu a teda jedným
z predpokladov pre posúdenie, či určitá osoba je alebo nie je dedičom poručiteľa. Vyriešenie tejto
predbežnej otázky sa vždy dotýka spoločných práv a povinností všetkých účastníkov konania o dedičstve
a toto konanie môže splniť svoj účel len vtedy, ak môže byť takáto otázka vyriešená rozsudkom, ktorého
výrok by bol záväzný pre všetkých účastníkov prebiehajúceho konania o dedičstve (§ 159 ods. 2 O. s. p.).

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom
rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi
navrhnutých dôkazov, a keď odporkyňa v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými
by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne
takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav
aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa
§ 219 ods. 1 a 2 O. s. p.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O. s. p. v spojení
s § 224 ods. 1 O. s. p. tak, že navrhovateľke úspešnej v odvolacom konaní priznal náhradu trov, ktoré jej
v odvolacom konaní vznikli a ktoré spočívajú v trovách na jej právnom zastúpení za dva úkony právnej
služby, písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 19. 09. 2014 á 61, 87 eur podľa § 11 ods.
písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z., účasť na verejnom vyhlásení rozsudku dňa 29. októbra 2014 á 30, 93
eur (1/2 úkonu), 2 x režijný paušál 8, 04 eur a 20 % DPH = 21, 78 eur, spolu v sume 130, 66 eur (92,
80 eur +21,78 eur /20% DPH/ + 16, 08 eur), ktorú v súlade s ust. § 149 ods. 1 O. s. p. uložil
odporkyni zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľky, do troch dní.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.