{"guid": "ac33ce29-2c7d-4ee6-a50b-ed8ffd18930d:a517f09f-4dfb-4296-a3ac-6c4930e31b9c", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1712204068.1", "spisova_znacka": "11CoP/319/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/319/2013 z 17. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. februára 2014, sp. zn. 11CoP/319/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1712204068.1", "identifikacne_cislo": "1712204068", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Martin Murgaš", "sudca_id": 211, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-murgas-211", "datum_vydania": "2014-02-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "nazov": "§ 62 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "nazov": "§ 75 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-75"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "nazov": "§ 78 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-75", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a517f09f-4dfb-4296-a3ac-6c4930e31b9c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1712204068.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1712204068.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1712204068.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/319/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712204068
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1712204068.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci starostlivosti súdu o
maloleté deti: F. H., X. XX.XX.XXXX C. F. H., X. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom:
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, ul. Moyzesova č. 2, Pezinok,
deti rodičov: matka - R. H., K. P., X. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX a otec - Y. H., X. XX.XX.XXXX, bytom
E. XXX, J. L. E.. R. XX/A, V., o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku
Okresného súdu Pezinok zo dňa 04.02.2013, č.k. 11P/55/2012-69, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0)
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa  p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa :

- počnúc dňom 01.02.2013 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca maloletých detí H. na mal.  F.Á. X..
XX.XX.XXXX z doterajšej sumy XXX euro na sumu XXX euro mesačne a na mal. F. X.. XX.XX.XXXX
zo sumy XX euro mesačne na sumu XXX euro mesačne,  ktoré mu uložil povinnosť zasielať k rukám
matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred,

- v rozhodnutí deklaroval, že zročné výživné sa neurčuje,

- rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 4C/1140/2008-43 zo dňa 10.08.2009 v časti
týkajúcej sa výšky výživného na H. F. H. a maloletú F. H.,

- určil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil § 26, § 62 ods.1,2,3,4,5, § 63 ods.1,2, § 75 ods.1, § 78 ods.1 Zákona
o rodine , keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o dôvodnosti návrhu  matky na zvýšenie
výživného. Súd  prvého stupňa konštatoval, že  na strane oboch maloletých detí  došlo od poslednej
úpravy výživného  uplynutím troch rokov k podstatnej zmene pomerov. Pri stanovení výšky výživného
zohľadnil vek oboch maloletých detí a  vykonaným dokazovaním zistený rozsah  ich odôvodnených
potrieb.  Súd prvého stupňa sa  nestotožnil s argumentáciou otca o tom, že  mu jeho súčasná finančná
situácia nedovoľuje uhrádzať vyššie výživné než, ako mu bolo stanovené doposiaľ. Konštatoval, že
vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom  vyplýva priamo zo zákona,  je to ich zákonná
povinnosť a je to právo dieťaťa. Rodič ktorý nemá dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti  nemôže



presúvať celú osobnú a finančnú starostlivosť na druhého rodiča, ktorý má dieťa zverené do osobnej
starostlivosti a taktiež   neobstojí tvrdenie otca o tom,  že jeho majetkové pomery nie sú dostatočné na to,
aby  dokázal pokryť finančné výdavky k maloletým. Súd prvého stupňa  pozitívne hodnotil snahu matky
zabezpečovať potreby maloletých detí aj na svoj vlastný úkor. Pokiaľ príjem otca je nedostatočný, otec si
musí svoje finančné záležitosti zariadiť tak, aby svojim konaním neohrozoval práva a právom chránené
záujmy jeho maloletých detí z pochádzajúceho manželstva. Je bezpodmienečne nutné zdôrazniť, že
sama matka zabezpečuje celú starostlivosť o dve maloleté deti.  Pri rozhodovaní o zročnom výživnom
zohľadnil  matkou prezentované stanovisko o tom, že na zaplatení zročného výživného netrvá.

O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a/ O.s.p..

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí poukazujúc na to, že konanie má
vadu uvedenú v § 205 ods.2 písm. f/ O.s.p., rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci  a vadu uvedenú v § 205 ods.2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods.1 písm.
f/ O.s.p. - konaním súdu sa mu odňala možnosť konať pred súdom.  Konštatoval, že súd prvého stupňa
zistil skutkový stav správne, ale nesprávne ho vyhodnotil. K podstatnej zmene pomerov došlo aj na jeho
strane tým, že od 24.11.2010 nepodniká z dôvodu poklesu dopytu. Jeho súčasná finančná situácia, kedy
sa mu občas podarí si zarobiť na brigádach,  mu neumožňuje určené výživné uhrádzať. Súd prvého
stupňa sa v rozhodnutí nezaoberal jeho argumentmi o tom,  že nielen na strane matky maloletých detí,
ale i na jeho strane došlo k zásadnej zmene pomerov, ktorá by dokonca mohla odôvodňovať zníženie
výživného. Otec navrhol, aby odvolací súd  zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrh matky
zamietol, alternatívne aby ho zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne
potvrdiť poukazujúc na to, že súd prvého stupňa dostatočne preskúmal príjmy obidvoch rodičov, ako i
skutočné náklady na výživu maloletých detí.

Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný  rozsahom a dôvodmi odvolania  ( § 212 ods.
1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2  O.s.p.) a dospel k záveru, že  v
prejednávanom prípade  nie je  odvolanie otca dôvodné.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5  Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní  schopností, možností a majetkových
pomerov  povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.



Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa §  78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa  je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Odvolací súd ako prvoradé  konštatuje, že  podľa  ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, dohody a súdne
rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už  na strane detí alebo
rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere došlo
k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu
premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ustanovenia z § 62 ods.
1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1  Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby
maloletých detí, resp. plnoletých detí odkázaných výživou na rodičoch, ako aj na zárobkové možnosti,
schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne v tom, že vykonaným dokazovaním
zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej
povinnosti otca  pre určenie výšky výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb  oboch
maloletých detí,  ako aj z hľadiska schopností a možností  ich rodičov, na výživu ktorých sú plne
odkázané,  a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods.1 Zák. o rodine)
porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase poslednej úpravy výživného na
deti,  t.j. v čase rozhodovania Okresného súdu Pezinok, ktorý rozsudkom  zo dňa 10.8.2009, č.k.
4C/140/2008 - 43 zveril obe maloleté do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť platiť na
výživu H. F., X.. XX.XX.XXXX sumou XXX euro a na mal. F., X.. XX.XX.XXXX sumou XX euro mesačne.

Vo vzťahu k odvolacím námietkám  otca    obsahovo posúdeným ako námietky   o nesprávnych
skutkových záveroch prvostupňového súdu ( § 205 ods.2 písm. d/ O.s.p. ) a nedostatkoch písomného
vyhotovenia rozhodnutia  odvolací  súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok
hodnotenia dôkazov )  by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých
dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola
výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu
odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa
navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. S poukazom na uvedené, zohľadniac obsah
napadnutého rozhodnutia  odvolací súd dospel k záveru, že  súd prvého stupňa   dokazovaním riadne
zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a pri  rozhodovaní dostatočne zohľadnil skutkové
okolnosti podstatné pre rozhodnutie, ktoré vyplynuli z dokazovania vykonaného pred súdom prvého
stupňa. Závery ktoré prijal, primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť,
ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola
popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odvolací súd má za to, že skutkové a právne závery súdu prvého
stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu ako celok spĺňa
parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Za porušenie základného práva zaručeného
v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že prvostupňový
súd  neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv otca . Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa
napadnutom rozsudku v dostatočnej miere uviedol, v čom    spočíva podstata námietok otca majúcich pre
vec podstatný význam a okolnosti majúce pre posúdenie návrhu matky na zvýšenie výživného podstatný
právny význam  a dostatočne sa s nimi skutkovo a právne vyporiadal.



V  danom konaní sa  vykonaným dokazovaním nepochybne preukázala podstatná zmena pomerov
na strane  maloletých detí, ktoré sú o tri roky staršie,  ktorých výdavky ( riadne v konaní zistené )
sa primerane k uplynutiu daného času zvýšili a pozostávajú z nákladov na zabezpečenie bývania,
stravovania, školských a mimoškolských potrieb ( vrátane nákladov na ich dopravu  z miesta bydliska
do základnej školy v M., ktorú navštevujú ), lekársku starostlivosť a ostatné nevyhnutné potreby.  Súd
prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že otec maloletých detí od pozastavil činnosť živnostníka
v období od 24.11.2010 do 31.12.2012 a od 04.01.2011 je evidovaný ako nezamestnaný bez priznania
nároku na podporu v nezamestnanosti. Matka maloletých  detí dosahuje v pracovnom pomere vo W. L.
príjem cca XXX euro mesačne, býva s maloletými v prenajatom 3 izbovom byte ( za prenájom v sume
XXX euro mesačne ) a zabezpečuje osobnú starostlivosť o obe maloleté deti.

Zohľadňujúc takto zistený skutkový stav,  vzájomne vyvažujúc na jednej strane právo detí na
uspokojovanie základných potrieb zo strany oboch rodičov , ale  na strane druhej objektívne existujúcu
zmenu pomerov i  na strane otca, odvolací súd dospel k názoru o správnosti rozhodnutia súdu prvého
stupňa, ktorý s účinnosťou od 01.02.2013  zvýšil  vyživovaciu povinnosť otca k maloletým na sumu
XXX euro, resp. XXX euro mesačne. Pri zohľadňovaní  miery schopnosti otca plniť si svoju vyživovaciu
povinnosť za situácie, kedy je dlhodobo nezamestnaný a jeho príjem ( podľa jeho vlastného vyjadrenia )
predstavujú len príležitostné príjmy z brigád  ( od XXX G. XXX euro mesačne ) dospel k záveru, že
určená výška výživného namietaná otcom v odvolaní  zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca,
ako i základným potrebám oboch maloletých.  Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že  z
listinných dokladov tvoriacich súčasť  spisu Okresného súdu Pezinok sp.zn. 4C/1140/2008 vyplýva, že
otec maloletých v čase rozvodu dosahoval z podnikateľskej činnosti príjem  predstavujúci základ dane
vo výške X.XXX euro. Uvedené znamená, že i v čase  posledného rozhodovania o výške vyživovacej
povinnosti patril otec do skupiny obyvateľov z nízkym príjmom ( necelých XXX euro mesačne ), ktorý
podľa jeho vyjadrenia dosahuje i v súčasnosti.

Odvolací súd  naviac poukazuje na to, že je povinnosťou rodiča majúceho vyživovacie povinnosti k
ešte neplnoletým deťom, aby bol vo vzťahu k hľadaniu si  práce  aktívny,  a to i za cenu prípadného
nevyužívania svojej dosiahnutej kvalifikácie. Postoj otca, ktorý je  od roku 2011 nezamestnaný len s
príjmami za  príležitostné práce, sa javí odvolaciemu súdu za nezodpovedný  a prenášajúci ťarchu
vyživovacej povinnosti na matku maloletých. Otcovi dáva do pozornosti, že žije v lokalite Slovenska
s najnižšou mierou nezamestnanosti, kde je možnosť uplatnenia sa na pracovnom trhu veľmi široká.
Prenášanie ťarchy  postupne sa zvyšujúcich nákladov vynakladaných na maloletých výlučne na matku by
znamenalo obchádzanie akýchkoľvek princípov morálky a slušnosti. Otcovi, ktorý v konaní nedeklaroval
akékoľvek zdravotné obmedzenie pri možnom zaradení sa do práce dáva do pozornosti  zodpovedný
postoj matky k plneniu si rodičovských povinností - matka   dosahuje pravidelný príjem z pracovného
pomeru i napriek tomu, že  k výkonu práce musí  denne dochádzať z miesta svojho bydliska.

Na základe uvedeného, odvolací súd rozhodnutie súdu   prvého stupňa  podľa § 219 O.s.p. ako vecne
a právne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods.
1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11P/55/2012", "guid": "dab18e2e-ac2f-42d5-927f-36aefa36e634:d836fe99-877d-4b43-a60b-62164d1c4ae6", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}