{"guid": "52462f89-492f-44b9-bd0a-31f66c62e96a:c423db89-10aa-4112-b5f0-98910a4c5796", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1714208891.1", "spisova_znacka": "11CoP/574/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/574/2014 z 11. 12. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 11. decembra 2014, sp. zn. 11CoP/574/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1714208891.1", "identifikacne_cislo": "1714208891", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Bianka Gelačíková", "sudca_id": 1294, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-bianka-gelacikova-1294", "datum_vydania": "2014-12-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c423db89-10aa-4112-b5f0-98910a4c5796", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1714208891.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1714208891.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1714208891.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/574/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714208891
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1714208891.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú R. B., O. XX.XX.XXXX, zastúpenú
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí rodiny Pezinok, Moyzesova 2, Pezinok, dieťa
rodičov: W. B., O. XX.XX.XXXX, V. F. XX, Š. a C.. Š. B., O. XX.XX.XXXX, V. P. X, U., o nariadenie
predbežného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 30.10.2014,
č.k. 12P/329/2014-22, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa sa  p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom uznesení súd prvého stupňa zamietol návrh otca o nariadenie predbežného opatrenia,
ktorým by  bola maloletá R. B., O.. X.X.XXXX zverená  do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov
tak, že otec  by bol  oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny týždeň od nedele 18,00 hod.
do nasledujúcej nedele 18,00 hod., kedy  by ju v mieste jeho bydliska odovzdal matke a  matka by bola
oprávnená stretávať sa s maloletou každý párny týždeň  od nedele 18,00 hod. do nasledujúcej nedele
18,00 hod., kedy by  ju v mieste jej bydliska odovzdala otcovi - výživné by  sa počas trvania striedavej
starostlivosti neurčilo.

Rozhodnutie právne odôvodnil § 74 ods.1, § 75 ods.1,6, § 76 ods.1 písm. b/ O.s.p.  poukazujúc
na to, že o úprave  rodičovských práv a povinností rodičia uzavreli rodičovskú dohodu, ktorá bola
schválená  rozsudkom č.k. 12P/6/2014-58 zo dňa 01.04.2014 a  v ktorej rodičia nežiadali upraviť
styk otca s maloletou.  Z návrhu otca na nariadenie predbežného nevyplynuli podľa názoru súdu
prvého stupňa  žiadne skutočnosti , ktoré by preukazovali, že od schválenia rodičovskej dohody  o
úprave rodičovských práv a povinností nastala taká zmena pomerov na strane maloletej hroziaca
nebezpečenstvom bezprostrednej ujmy, vyžadujúca si  okamžitý zásah súdu nariadením  predbežného
opatrenia. Súd prvého stupňa v rozhodnutí napokon uviedol, že všetky skutočnosti  uvádzané účastníkmi
konania  budú predmetom dokazovania v konaní vo veci samej.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej navrhujúc, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a jeho návrhu na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti
vyhovel, alternatívne, aby maloletú zveril do jeho osobnej starostlivosti otca,  resp. aby matke uložil
povinnosť umožniť mu starostlivosť o maloletú každý nepárny týždeň od pondelka od 14,00 hod. do
nasledujúceho štvrtka do 19,00 hod. a každý párny týždeň od piatka 14,00 hod. do nasledujúcej nedele
do 19,00 hod.  Otec poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.12.2012, sp. zn. 6M Cdo
5/2012  konštatoval, že rozhodnutie súdu prvého stupňa  nie je dostatočne zdôvodnené.  Dcéra podľa
jeho názoru už dlho trpí syndrómom zavrhnutého rodiča, ktorý matka sýti a prehlbuje. Vyjadrenia matky
o tom, že sa dcére už pred rozvodom dostatočne nevenoval a arogantne sa správal voči matke je v
príkrom rozpore so skutočnosťou. Keďže styk s maloletou nie je upravený,  má právo na to, aby  sa s
dcérou stretával aj neohlásene - asi dvakrát neohlásil vopred matke návštevu alebo zobral dcéru zo školy



v V. a odviezol ju domov do Š.. Matka maloletej odmietla mediáciu vo veci dohody úpravy styku otca
s maloletou, či už to bolo prostredníctvom psychologička P.. M. Z., prostredníctvom ÚPSVaR Pezinok
alebo prostredníctvom mediátorky P.. U. M. S.. V ich prípade záujem maloletej vyžaduje, aby sa na jej
výchove výraznejšie ako doposiaľ podieľal aj otec, čiže mužský prvok, ktorý sa má nezastupiteľným
spôsobom podieľať na jej sa postupne vyvíjajúcej životnej orientácii. Nariadenie predbežného opatrenia
do meritórneho rozhodnutia vo veci samej by malo smerovať k najširšiemu kontaktu oboch rodičov s
maloletým dieťaťom. Osobná starostlivosť matky o maloletú sa neosvedčila, nakoľko za obdobie od
októbra 2014 do novembra 2014 napriek jeho záujmu mu neumožnila pravidelný kontakt s dieťaťom a
dcéru vedie k odmietavému postoji k nemu.  Hroziaca ujma v danom prípade predstavuje odcudzenie
dieťaťa, ktorý matka navodila a prehlbuje ho.

Matka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu uviedla, že ak má  dcéra výhrady  voči otcovi, tieto nevznikli
v čase po rozvode , ale dlho pred ním.  Po rozvode manželstva boli prakticky všetky stretnutia otca s
dieťaťom pre dieťa stresujúce, a to tak ich spoločný pobyt mimo domu, ako aj návštevy doma . Otec sa
pri každej návšteve správa panovačne, kladie si rôzne požiadavky, robí výčitky, poučuje, vyhráža sa  a
dožaduje sa uplatňovania svojich rodičovských práv . Po tom, ako ju 2x proti jej vôli zaviezol do Malaciek,
nemá voči nemu dôveru a bojí sa s ním ísť. Otec svojim konaním absolútne ignoruje želania svojej
dcéry a odporúčania psychologičky P.. Z. , ktorú on sám pôvodne vybral ako renomovanú odborníčku.
Otec pre dieťa neslúžil ako mužský vzor  ani počas života v spoločnej domácnosti - nikdy sa s dcérou
neučil, neviedol ju k športovým aktivitám, nepodieľal sa na remeselných a záhradných prácach, takže
po odchode zo spoločnej domácnosti „ nechýba „.

Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako správne potvrdiť.
Maloletá sa v priebehu pohovoru dňa 22.8.2014vyjadrila, že po incidente z 31.5.2014 sa nikdy nechce
vrátiť do bytu otca , s otcom sa chce stretávať len počas jedného dňa a nikdy nie v jeho byte  a chce
mať istotu, že otec ju privedie späť domov. Po ich odporúčaní maloletá s matkou navštevujú poradensko
-psychologické služby na úrade . Otcovi rovnako poskytli kontakt na psychológa  za účelom nápravy
vzťahu s maloletou a do tohto procesu b sa mal otec zapojiť. Otcovi odporučili riešiť styk s dieťaťom
citlivým, postupným, krátkodobým a nenásilným spôsobom, aby sa medzi nimi obnovila dôvera  a aby sa
maloletá s ním cítila v bezpečí. Dňa 1.12.2014 bol v prítomnosti psychológa vykonaný opätovný pohovor
s maloletou, ktorá uviedla, že s otcom sa stretáva nepravidelne - asi 2 x , keď si otec prišiel pre poštu
a pri príležitosti návštevy syna vo vedľajšej dedine . Uviedla, že otec na ňu robí nátlaky, vždy jej počas
stretnutí niečo vyčíta , že klame , neustále hovorí, že má povinnosť sa s nám stretávať a on , ako otec
má na to právo. Ak sa nepodvolí, tak to poženie ďalej.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa                         § 212 ods.
2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie  otca  nie je   dôvodné.

Podľa § 102 ods.1 vety prvej O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz

Pokiaľ ide o inštitút predbežných opatrení považuje odvolací súd za potrebné ako prvoradé uviesť, že
predbežné opatrenia sú predbežnými predovšetkým v tom zmysle, že ich možno nariadiť aj pred začatím
konania vo veci samej, sú prípustné aj počas konania vo veci podľa § 102 O.s.p., avšak aj vtedy majú
len predbežnú povahu, pretože ich možno nariadiť len pokiaľ nie sú splnené podmienky pre konečné
rozhodnutie. Predbežné opatrenia sú predbežnými aj v tom zmysle, že neprejudikujú práva účastníkov
ani tretích osôb a svoje opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam
definitívnu ochranu. Vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva,
a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe predbežnej úpravy. V súvislosti s rozhodovaním o
predbežných opatreniach v konaní starostlivosti o maloleté  deti treba uviesť, že zmyslom právnej úpravy
formou predbežného opatrenia v uvedených konaniach je ochrana práv detí v prípade konkrétneho
ohrozenia, kedy možno nariadiť odovzdať dieťa do starostlivosti druhého rodiča alebo inej osoby, alebo
do striedavej starostlivosti  (§ 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p.), prípadne určiť výživné v nevyhnutnej miere, ak je



výživa dieťaťa vážne ohrozená (§ 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Ďalej treba uviesť, že inštitút predbežného
opatrenia v uvedených konaniach má slúžiť k ochrane práv dieťaťa v situáciách, keď sú práva dieťaťa
zjavne ohrozené, a to do doby, keď o výchove dieťaťa, ktoré je inštitútom hmotného práva, nebude
rozhodnuté podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine.

V zmysle uvedeného v danej veci postupoval aj súd prvého stupňa, keď  v prebiehajúcom konaní o
zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletej  ( otec sa návrhom vo veci samej domáha zveriť
maloletú do osobnej striedavej starostlivosti rodičov s navrhnutým modelom striedania sa rodičov )  a
posudzoval  preukázanie potreby okamžitej dočasnej úpravy, ktorou by bola nariadená osobná striedavá
starostlivosť oboch rodičov.

Z obsahu spisu v danom štádiu konania vyplýva, že  rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa
1.4.2014, č.k. 12 P/6/2014-58 bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené, maloletá bola
zverená do osobnej starostlivosti matky  s tým, že zastupovať ju a spravovať jej majetok sú oprávnení
obaja rodičia   a otcovi bola uložená povinnosť platiť na výživu maloletej sumou XXX euro mesačne.  V
označenom rozsudku  súd prvého stupňa akceptoval rodičmi predložený návrh rodičovskej dohody a i
skutočnosť, že rodičia nežiadali o súdnu úpravu styku otca s maloletou ( § 24 ods.3,4 Zákona o rodine).
Z obsahu spisu je možné vyvodiť i to, že kontakt maloletého dieťaťa s otcom sa pravidelne nerealizuje.

Vychádzajúc z opísaného skutkového stavu, pri zohľadnení dôvodov, ktorými otec maloletého dieťaťa
odôvodňoval návrh na  predbežné zverenie  maloletej do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov
( so striedaním sa v týždenných  intervaloch a bez určenia výživného )   a i ďalšieho obsahu spisu   je
bez akejkoľvek pochybnosti, že v súčasnosti prípadné nariadenie i keď len dočasnej striedavej osobnej
starostlivosti  oboch rodičov nie je v záujme maloletej.   Pri tejto konštatácii odvolací súd vychádza
zo skutkových okolností vyplývajúcich z obsahu spisu z ktorých je nepochybné, že v otázke rozsahu
styku otca s maloletou nedošlo medzi rodičmi k zhode , keď matka v tejto otázke akceptuje vôľu
prejavenú maloletým dieťaťom.  Námietkám otca o nezastupiteľnosti mužského vzoru v živote dieťaťa a
o právach oboch rodičov podieľať sa na výchove dieťaťa je možno len prisvedčiť. Zároveň  je však nutné
skonštatovať i to, že v posudzovanom prípade sa nepochybne existujúci konfliktný vzťah medzi dcérou a
otcom vyvíjal už pred rozvodom manželstva a vyhrotil sa v priebehu udalosti zo dňa 31.5.2014,  v ktorej
následku maloletá stratila dôveru v otca a styku s ním sa začala razantne  brániť  ( svoj názor veľmi
jasne prezentovala v priebehu pohovoru pred kolíznym opatrovníkom dňa 22.8.2014 a dňa 1.12.2014),
resp. prijala ho za vopred stanovených podmienok ( jeden deň, bez prespatia, mimo bytu otca  a sľub
otca, že ju privezie domov ).  Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že v prípade maloletej sa
jedná o dieťa, ktoré vzhľadom na fyzický vek a mentálnu a rozumovú vyspelosť dokáže jasne formulovať
svoje postoje k otázkam týkajúcim sa výkonu rodičovských práv.

Odvolací súd ďalej k odvolacím námietkám otca poznamenáva, že  nie je jeho úlohou ( a ani to nie je v
jeho možnostiach ) v danom štádiu konania pri rozhodovaní o nariadenom predbežnom opatrení  zaujať
jednoznačné stanovisko k otázke, či je osobná striedavá starostlivosť  pre maloletú  vhodnou formou
starostlivosti rodičov. Tým, že pri nariaďovaní predbežného opatrenia sa dokazovanie nevykonáva,
treba uviesť, že súd prvého stupňa ( a ani odvolací súd )  nemal dostatok skutkových podkladov  na
zaujatie stanoviska k v konaní prezentovaným  rozporným  tvrdeniam  rodičov súvisiacich s výkonom
ich rodičovských práv k maloletej ,  keď  ich pravdivosť bude predmetom dokazovania vo veci samej,
v ktorom bude  súd rozhodovať o zmene  úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej  a
výsledok zistení bude po riadne vykonanom dokazovaní   premietať  do rozhodnutia vo veci samej.
Pre rozhodnutie  odvolacieho súdu je v danom štádiu konania pri rozhodovaní o návrhu na predbežné
zverenie maloletej do osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov podstatným len to, aby  takáto
úprava bola  aktuálne potrebná, aby jej  podmienky  boli v záujme maloletej,   a aby  neohrozovala
maloletú dcéru   na  riadnom a psychickom vývoji.

Odvolací súd naviac poukazuje i na to, že právne pomery rodičov pri výkone rodičovských práv a
povinností boli  upravené rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 1.4.2014, č.k. 12P/6/2014-58;
výrok označeného súdneho rozhodnutia je   pre účastníkov a aj pre súd záväzný a vec nemôže byť v
tomto rozsahu prejednávaná  znova ( § 159 ods.2,3 O.s.p.). Keďže sa však jedná o rozsudok upravujúci



v časti výkonu rodičovských práv a povinností právne pomery  do budúcnosti,  je možné ho zmeniť, ak
sa podstatne zmenili okolnosti , ktoré boli pre ich úpravu  rozhodujúce                   ( § 163 ods.1,2 O.s.p.).
Ak má teda otec za to, že v jeho prípade nastali skutočnosti, ktoré z hľadiska hmotného práva  môžu
znamenať  zmenu výkonu rodičovských práv a povinností k  maloletej, môže sa v zmysle citovaného
ustanovenia zmeny úpravy tohto právneho vzťahu domáhať od doby, kedy ku zmene došlo, avšak  len
postupom zákonom predvídaným, teda zmenou tohto rozsudku v riadnom konaní a do jeho skončenia
( v konaní o veci samej sa otec domáha zverenia maloletej do osobnej striedavej starostlivosti rodičov).
Pre úplnosť je treba uviesť, že predbežné opatrenie  je inštitút slúžiaci k ochrane práva oprávneného
( v tomto prípade maloletého dieťaťa),  ktorej sa nie je možné domôcť inými prostriedkami, uložením
povinnosti druhému účastníkovi  čo znamená, že je vylúčené, aby  ním boli upravované faktické pomery
nastolené právoplatným rozhodnutím súdu.

Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa  podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne
a právne správne potvrdil.

O trovách predbežného opatrenia rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej ( § 145 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12P/329/2014", "guid": "062742b1-1750-40c9-ba5e-2e91a0123492:2ed0d3ae-a6e5-41f2-84d1-66ab773f957d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}