Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/6/2014 z 28. 1. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. januára 2014, sp. zn. 20CoP/6/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:4413211313.1 Krajský súd Bratislava | 20CoP/6/2014 | ECLI:SK:KSBA:2014:4413211313.1 | 2014-01-28 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo, Rodinné právo – Rozvod, Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 113 ods. 1 OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 24 ods. 1 ZoR, § 62 ods. 1 ZoR, § 62 ods. 2 ZoR, § 62 ods. 4 ZoR, § 62 ods. 5 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/05e16b60-b62e-4362-9e8d-89cfd878dece Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:4413211313.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/6/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413211313
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:4413211313.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Ondreja Krajča a Mgr. Anny Križákovej, v právnej veci navrhovateľky: D. A. U. T. G. W. P.
Í. D. F. K. Á. , narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom E. Y., Ž. I. Č.. XX, t.č. bytom I., Y. Č.. XX, proti
odporcovi: W. A. U. T. G. W. P. Í. D. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom J., M. Č.. XX, t.č. bytom I.,
Z. Č.. X, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností voči maloletému dieťaťu: S. A.
U. T. G. W. P. Í. D. F. K. Á. , narodená dňa X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova č. 7/A,
Bratislava, na odvolanie oboch rodičov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 15. októbra
2013, č.k. 13 P 189/2013-31, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 15. októbra 2013, č.k. 13 P 189/2013-31,
vo výroku, ktorým uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej S. sumou 150,-- € mesačne, p
o t v r d z u j e .

Odvolanie matky o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom zo dňa 15.10.2013, č.k. 13 P 189/2013-31, rozviedol manželstvo
účastníkov D. A., rodenej S., narodenej XX.X.XXXX a W. A., narodeného dňa XX.X.XXXX, uzavreté dňa
27.10.2007 v Rímsko-katolíckom kostole v Nových Zámkoch, zapísané v knihe manželstiev
matričného úradu v Nových Zámkoch vo zväzku 42, ročník 2007, na strane 29, pod poradovým číslom
173. Maloletú S. A., narodenú X.X.XXXX, zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky s
tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Odporca bol zaviazaný platiť
na výživu maloletej sumou 150,-- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
navrhovateľky. Právo odporcu stretávať sa s maloletou súd prvého stupňa neupravil. O trovách konania
rozhodol tak, že odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke zo súdneho poplatku sumu 33,-- € do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil v časti výživného tým,
že suma 150,-- € mesačne zodpovedá zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, s prihliadnutím
na skutočnosť, že výživné pre dieťa má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodiča.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku o rozsahu jeho vyživovacej povinnosti podal včas odvolanie otec
maloletej dôvodiac len tým, že určenú sumu 150,-- € považuje za vysokú vzhľadom na svoj zárobok.



Preto žiadal o prehodnotenie výšky výživného a jeho zmenu na sumu 90,-- € mesačne, ktorá by mala
predstavovať polovicu z výdavkov na dieťa v sume 180,-- € mesačne, ktoré uviedla matka maloletej.

Matka maloletej vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti potvrdiť. Uviedla, že obranu otca maloletej považuje za účelovú, keďže neobsahuje žiadne nové
dôkazy. Súd prvého stupňa pri určení výživného postupoval správne a v súlade s finančnými možnosťami
otca.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

Dňa 29.11.2013 bolo súdu prvého stupňa osobne doručené aj odvolanie matky maloletej, ktorá žiadala,
aby bol otec zaviazaný platiť na výživu maloletej sumou 150,-- € už od júna do októbra 2013, t.j. za
obdobie, počas ktorého už nezdieľali spoločnú domácnosť, pričom dlh na výživnom, ktorý žiadala otca
zaviazať zaplatiť, vyčíslila na sumu 750,-- €. Tvrdila, že to na súde odznelo, ale táto veta sa nenachádza
v zápisnici. Rozsudok žiadala upraviť v požadovanom smere z dôvodu, že je na dcérku sama a za
predchádzajúce obdobie si musela požičiavať finančné prostriedky, čím jej vznikol dlh, ktorý by splatila
zo spätne vyplateného výživného.

Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 1.5.2013, ďalej len
O.s.p.; § 355 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre
nariadenie pojednávania neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach
porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru,
že odvolaniu otca maloletej nemožno priznať úspech a že odvolanie matky maloletej je potrebné
odmietnuť ako odvolanie podané oneskorene. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. januára 2014 (§ 211
ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, kolízny opatrovník
upovedomení zákonným spôsobom.

Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. je s konaním o rozvod manželstva spojené konanie o úpravu pomerov
manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné same sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1
a 2 Zákona o rodine).

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará (§ 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine).

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení rozsah vyživovacej povinnosti voči dieťaťu je
limitovaný na jednej strane odôvodnenými potrebami dieťaťa a na druhej strane schopnosťami rodičov.
Odôvodnenými potrebami dieťaťa sú všetky nevyhnutné potreby pre život kultúrneho človeka. Ich miera



je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu. Sú závislé predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotné
stavu a schopností, prípadne od vlastných zárobkových pomerov a majetku. Odôvodnené potreby je
však vždy potrebné zvažovať vo vzťahu k možnostiam a schopnostiam rodičov. Výživou dieťaťa, na
ktorú obidvaja rodičia prispievajú pomerne primerane svojim možnostiam a schopnostiam, sa rozumie
zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj
dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť,
lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času a bývanie.

Z obsahu spisu vyplýva, že matka maloletej sa v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností
k maloletej S. na čas po rozvode manželstva pôvodne domáhala, aby súd otca zaviazal prispievať
na výživu maloletej výživným v sume 300,-- € mesačne, keď náklady na výživu maloletej vyčíslila na
sumu cca 180,-- € mesačne, avšak bez úhrady výdavkov na bývanie a zvýšených výdavkov maloletej
spojených s nákupom ortopedických vložiek v sume 30,-- €. Maloletá S. navštevuje
materskú školu. Matke ako samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá vykonáva prácu anketára pre
OVB Allfinanz Slovensko, a.s., bola uvedenou spoločnosťou za obdobie mesiacov január až júl 2013
vyplatená priemerne mesačne provízia v sume 267,77 €. Otec pracuje ako vodič medzinárodnej dopravy,
pričom podľa potvrdenia o príjme jeho zamestnávateľa spoločnosti D.L.B., spol. s r.o. Hamuliakovo,
vykazoval za obdobie od októbra 2012 do septembra 2013 priemerný mesačný príjem, vrátane diét v
sume 1.117,40 €. Býva sám v 3-izbovom byte, za ktorý podľa vlastného udania platí nájomné v sume
400,-- €. Žiadne ďalšie odôvodnené náklady ani zvýšené náklady spojené s vlastnou výživou neuviedol.
Kolízny opatrovník pre prípad rozvodu navrhol otcovi určiť výživné vo výške 150,-- € mesačne. Rodičia
ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemajú.

Ak potom vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa za týchto okolností, zohľadňujúc
aj návrh kolízneho opatrovníka, určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 150,-- €
mesačne, rozhodol vecne správne, keďže takáto výška výživného zodpovedá tak potrebám dieťaťa,
ktoré nemožno obmedziť iba na jeho výživu v užšom zmysle slova, ale je určená na
uspokojovanie všetkých jeho potrieb, vrátane bývania a potrebných výdavkov spojených so zhoršeným
zdravotným stavom, súčasne je primeraná schopnostiam a možnostiam oboch rodičov. Matka má
podstatne nižší príjem než otec; nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby znášala polovicu nákladov
spojených s výživou dieťaťa z toho dôvodu, ale v neposlednom rade, je potrebné prihliadnuť na
kompenzáciu časti jej vyživovacej povinnosti vo forme osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Ani v
odvolacom konaní nenastali také zmeny, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia a iné rozhodnutie
odvolacieho súdu ako potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Otec maloletej v odvolaní
uvádzal výlučne dôvody, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvého stupňa. Je potrebné zdôrazniť,
že rozsah vyživovacej povinnosti otca je stanovený vzhľadom na výšku jeho príjmu a výdavkov na
spodnej hranici jeho schopností a možností, čo vzhľadom na nízky vek maloletej do budúcna umožňuje
prípadné prehodnotenie rozsahu jeho vyživovacej povinnosti v súvislosti s potenciálnym nárastom
potrieb maloletej, úmerne so zvyšujúcim sa vekom.

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (vo výroku o výživnom) odvolací súd potvrdil, pretože
je vo výroku vecne správny (§ 219 ods. l O.s.p.).

Podľa § 204 ods. 1 veta prvá O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.

Matke maloletej bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa doručené dňa 12.11.2013, a teda posledný 15.
deň na podanie odvolania pripadol na 27.11.2013, stredu, pracovný deň. Pokiaľ svoje odvolanie podala
na súde osobne dňa 29.11.2013, bolo podané oneskorene. Odvolaciemu súdu nezostávalo iné, než
ho v súlade s ustanovením § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odmietnuť. Je však potrebné poznamenať,
že aj v prípade, ak by matka maloletej podala svoje odvolanie včas, nebolo by možné priznať mu
úspech, nakoľko s konaním o rozvod manželstva je v súlade s ustanovením § 113



O.s.p. spojené konanie o úpravu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom pochádzajúcim
z manželstva (len) na čas po rozvode, t.z. že v tomto konaní súd nemôže určiť začiatok plnenia
vyživovacej povinnosti rodiča k maloletým deťom pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku, ktorým
bolo manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozvedené. Pokiaľ matka maloletej mala záujem o úpravu
rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, bolo potrebné v tomto smere vyvolať samostatné
konanie.

Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi
konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho
súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým
odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nepriznal v súlade s
ustanovením § 224 ods.1, § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., keďže odvolanie sa týkalo výlučne konania o
úprave rodičovských práva a povinností, obligatórne spojeného s konaním o rozvod, ktoré súd mohol
začať aj bez návrhu.

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.