Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/133/2013 z 27. 1. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. januára 2015, sp. zn. 2S/133/2013, ECLI:SK:KSBA:2015:1013200926.1 Krajský súd Bratislava | 2S/133/2013 | ECLI:SK:KSBA:2015:1013200926.1 | 2015-01-27 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250j ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1bb091c3-d9cc-4e05-9e6e-d466d352aa0c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1013200926.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/133/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200926
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013200926.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu
Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom,
a.s., IČO: 35 763 469, Karadžičova 10, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia,
Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0771/99/2012 zo dňa 05.03.2013, jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 07.05.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. SK/0771/99/2012 zo dňa 05.03.2013, ktorým bolo zmenené prvostupňové
rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj
č. R/00158/01/2012 zo dňa 27.09.2013 o uložení pokuty žalobcovi podľa § 11 ods. 3 písm. e/ zák.
č. 147/2001 Z.z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len zákon o reklame) vo výške 4.000,- eur za neprípustnú porovnávaciu reklamu v zmysle
§ 4 ods. 3 zákona o reklame. Výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia žalovaný napadnutým
rozhodnutím zmenil tak, že vo výroku zmeňujúceho rozhodnutia uviedol: „nakoľko nebola dodržaná
požiadavka objektívneho porovnania jednej alebo viacerých konkrétnych, typických, podstatných a
overiteľných vlastností služieb vrátane ich ceny a reklama bola klamlivá - keď pri kontrole vykonanej
dňa 15.03.2012 v sídle účastníka konania Slovak Telekom a.s., Karadžičova 10, Bratislava a na základe
podkladov predložených účastníkom konania dňa 30.03.2012 bolo inšpektormi SOI zistené, že účastník
konania vo svojej reklamnej kampani prezentovanej vo forme porovnávacej tabuľky so sprievodným
textom v periodikách (4 týždenníky s celoslovenskou pôsobnosťou uverejnené v časovom rozmedzí od
22.02.2012 do 19.03.2012), ako aj na internetovej stránke www.telekom.sk (v
časovom rozmedzí od 17.02.2012 minimálne do 30.03.2012) použil porovnávaciu reklamu pri porovnaní
produktov Easy Free a O2 Fér, pričom porušil kvalifikačné znaky prípustnosti porovnávacej reklamy
z hľadiska objektívnosti porovnania a klamlivosti reklamy. Z porovnávaných vlastností predmetných
produktov si účastník konania zvolil najmä tie, ktoré boli preňho výhodnejšie. Uvádza neúplné údaje
o konkurenčnom produkte - karte O2 Fér, ako aj o svojom produkte - karte Easy Free, vo svoj
prospech. Účastník konania v texte nachádzajúcom sa nad porovnávacou tabuľkou na internetovej
stránke www.telekom.sk uvádza tvrdenie, že karta Easy Free ponúka „najlepšie
výhody“ s uvedením konkrétnych parametrov, ktoré bolo klamlivé, nakoľko v ponuke konkurenčných
operátorov sa nachádzali produkty s rovnako výhodnými, či výhodnejšími parametrami. V prípade cien
za odoslané SMS správy uvádzal účastník konanie nepravdivé, klamlivé a zavádzajúce informácie o



karte Easy Free ako najvýhodnejšej, nakoľko odoslanie SMS správy u konkurenčných operátorov bolo
spoplatnené rovnakou, ba dokonca nižšou sumou. Tvrdenia o službe internet v mobile zadarmo boli
taktiež klamlivé, nakoľko neobsahovali informáciu, že predmetná služba bola poskytovaná v závislosti
od dĺžky dobitého kreditu a v súvislosti s tým rôzne časovo ohraničená. Uvedeným konaním došlo zo
strany účastníka konania k porušeniu klasifikačných znakov prípustnosti porovnávacej reklamy v zmysle
§ 4 ods. 2 písm. b/ a g/ zák. č. 147/2001 Z.z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a teda išlo o neprípustnú porovnávaciu reklamu v zmysle § 4 ods. 3 cit. zákona“.

Žalobca v žalobe namietal, že správne orgány oboch stupňov vychádzali pri rozhodovaní o porovnávacej
reklame len z časti nosičov použitých v danej reklamnej kampani, pričom sa obmedzili len na
reklamu publikovanú v periodickej tlači (v štyroch týždenníkoch s celoslovenskou pôsobnosťou) a
ponuku uvedenú na domovskej webovej stránke žalobcu. Súčasťou reklamnej kampane však podľa
žalobcu bol aj leták distribuovaný na miesto predaja, ktorý obsahoval najdetailnejšie informácie o
podmienkach porovnávanej služby Easy Free. V porovnávacej reklame žalobca neuvádzal len tie
vlastnosti produktov (vlastného aj konkurenčného), ktorých opísanie vyžaduje detailnosť prekračujúcu
možnosti zvolených reklamných nosičov. Tvrdil, že reklamu je potrebné posudzovať komplexne, berúc
do úvahy všetky reklamné nosiče a ich vzájomné pôsobenie na spotrebiteľa. Žalobca uviedol, že
porovnávacia reklama na Easy Free bola najmenej podrobná v periodikách, pretože jej cieľom bolo
len prvoplánové upozornenie na existenciu novej ponuky Easy Free a pozornosť čitateľov venovaná
tomuto nosiču reklamy býva povrchná. Reklama v periodikách odkazovala na webovú stránku, kde už
boli rozpísané kompletné podmienky ponuky Easy Free aj s praktickým príkladom využívania Easy Free
v porovnaní s O2 Fér. Ak ponuka zaujala spotrebiteľa natoľko, že navštívil miesto predaja žalobcu, bol
mu prezentovaný leták, ktorý tiež obsahoval kompletné údaje o vlastnostiach Easy Free a spomenutý
praktický príklad. Správne orgány sa podľa žalobcu zamerali práve na najmenej detailný nosič reklamnej
kampane - reklamu v periodikách, zohľadnili aj ponuku na webovej stránke žalobcu, ale z tej posudzovali
len časť - tabuľku porovnávajúcu vlastnosti produktov a z nej len všeobecné porovnanie vlastností.
Webová ponuka Easy Free pritom obsahovala celkovo 5 záložiek s podrobným opisom vlastností
produktu, čím sa správny orgán podľa žalobcu nezaoberal a selektívnym prístupom k jednotlivým
nosičom reklamy použitým v kampani dospel k skutkovému záver, ktorý nezodpovedá skutočnosti a
predloženým dôkazom.

Žalobca dal súdu do pozornosti stanovisko správneho orgánu prvého stupňa k podnetu spotrebiteľa
týkajúceho sa televíznej reklamy „O2 stromček“ a katalógu s názvom „O2 paušál s telefónom bez
viazanosti“, kde reklamu telekomunikačného operátora hodnotil z hľadiska úplnosti a jednoznačnosti
poskytovaných informácií pre spotrebiteľa.

Žalobca v žalobe uznal, že nie každý spotrebiteľ sa dostane ku všetkým nosičom reklamy, tvrdil však,
že spotrebiteľ, ktorého zaujala prvotná informácia v periodickej tlači, sa určite dostane k detailnejším
informáciám, buď na webovej stránke alebo v letáku, v cenníku alebo od personálu pri predaji.

Žalobca tiež nesúhlasil so záverom žalovaného o klamlivosti superlatívneho reklamného tvrdenia
„Nová karta Easy Free Ti ponúka najlepšie výhody“, tvrdiac, že išlo o výhodnosť produktu ako celku
spočívajúcu v kumulácii viacerých výhod, nie v tom, že každá jedna výhoda je najlepšia na trhu.
Žalovaný podľa názoru žalobcu vytrhol predmetný výrok z celkového kontextu a zo všetkých nosičov
vybral len časť jedného - webovej stránky, nakoľko v reklame v periodickej tlači tento výrok vôbec
nebol a v letákoch bol viac rozvitý. Žalobca poukázal na to, že kým správny orgán prvého stupňa
konštatoval klamlivosť superlatívneho tvrdenia na základe informácií v letáku, žalovaný ju konštatoval
vo vzťahu kwebovej stránke, pričom rozdiel v znení superlatívneho výroku v letáku („len nová Easy
Free Ti ponúka najlepšie výhody!...“) a na webovej stránke („nová predplatená Easy Free karta Ti
ponúka najlepšie výhody:...“) správny orgán druhého stupňa interpretoval ako zrejmú nesprávnosť v
písomnom vyhotovení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktorú opravil v zmysle § 47 ods.
6 Správneho poriadku. V skutočnosti tu však išlo podľa žalobcu o rozdiel v skutkových zisteniach a ich
právnom hodnotení správnym orgánom prvého a druhého stupňa. Napriek tomuto rozdielu žalovaný
zotrval na závere, že textové znenie jednotlivých výhod bolo uvedené tak, že spotrebiteľ nepochybne
mohol nadobudnúť dojem, že každá z uvedených výhod je na trhu v danom čase najlepšia. Podľa názoru



žalobcu skutočnosť, že predmetom výroku je superlatívne hodnotenie kumulácie viacerých výhod,
vyplýva z kontextu použitia výroku, ktorý v prípade webovej stránky tvorí jednak porovnávacia tabuľka
všeobecných vlastností produktu Easy Free a produktu O2 Fér a jednak porovnanie na praktickom
príklade s titulom „Takto ušetríš s Easy Free“. Vždy je teda výsledkom porovnania celková výhodnosť
produktu ako súhrn služieb a ich vlastností. Žalobca tvrdil, že v čase reklamnej kampane bola karta Easy
Free ako súbor výhod skutočne najlepšia na trhu. Superlatívny reklamný výrok je preto podľa názoru
žalobcu pravdivý a nemôže uviesť spotrebiteľa do omylu.

Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný v rámci preskúmania prvostupňového rozhodnutia pristúpil k
zmene skutkového vymedzenia deliktu v týchto aspektoch

- poukázal na podklady predložené žalobcom dňa 30.03.2012 a bližšie špecifikoval rozsah protiprávneho
konania vzhľadom na použité nosiče reklamy, napríklad vylúčil leták

- údaje uvádzané v porovnávacej reklame prehodnotil z nepravdivých na neúplné

- za preukázané mal trvanie protiprávneho konania od 17.02.2012 do 3.03.2013, teda o mesiac kratšie
než sa konštatovalo v prvostupňovom rozhodnutí.

Napriek tomu, že toto spresnenie znamenalo zredukovanie rozsahu zisteného protiprávneho konania,
správny orgán druhého stupňa uzavrel, že to nemá vplyv na zodpovednosť žalobcu a výšku pokuty. Pri
menšom rozsahu protiprávneho konania je uloženie rovnako vysokej pokuty v druhostupňovom konaní
prísnejšie, z napadnutého rozhodnutia však nie je podľa žalobcu zrejmé, o čo žalovaný oprel prísnejšie
hodnotenie zodpovednosti žalobcu.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobným dôvodom navrhol žalobu zamietnuť. K tvrdeniam žalobcu
týkajúcim sa hodnotenia reklamy mimo kontextu celej reklamnej kampane uviedol, že správny orgán
sa pri rozhodovaní zameral na časť reklamnej kampane, ktorá sa týkala porovnávania produktu
ponúkaného žalobcom s produktom iných priamo či nepriamo označených súťažiteľov, a to reklamy
prezentovanej v periodikách a na internetovej stránke žalobcu. Predmetné nosiče reklamy (v porovnaní
s letákom) boli spotrebiteľom prístupné bez nutnosti návštevy predajného miesta žalobcu. Správny
orgán sa teda zameral na hodnotenie porovnávacej reklamy v intenciách spĺňania požiadaviek jej
prípustnosti v zmysle zákona o reklame, pričom nijakým spôsobom nespochybnil, že podrobné
podmienky poskytovania služieb ponúkaných žalobcom boli či už na internetovej stránke, alebo priamo v
predajných miestach žalobcu spotrebiteľom prístupné. Žalovaný poukázal na zákonnú definíciu reklamy,
podľa ktorej sa reklamou v zmysle § 2 ods. 1 zákona o reklame rozumie prezentácia produktov v každej
forme s cieľom uplatniť ich na trhu. Účelom reklamy je teda zaujať spotrebiteľa, informovať ho o existencii
a ponuke určitého produktu a motivovať ho na jeho kúpu. Porovnávacou reklamou sa v zmysle § 4 ods.
1 zákona o reklame rozumie reklama, ktorá priamo alebo nepriamo označuje iného súťažiteľa alebo
jeho produkty. Porovnávacia reklama môže pozitívne stimulovať hospodársku súťaž medzi dodávateľmi
tovarov a služieb v prospech spotrebiteľov, avšak len za predpokladu, že spĺňa požiadavky prípustnosti
stanovené právnou úpravou, ktorými sú okrem iného objektívnosť porovnania a zákaz klamlivosti. K
tvrdeniu žalobcu, že v porovnávacej reklame neuvádzal len tie vlastnosti porovnávaných produktov,
ktorých opísanie vyžaduje detailnosť prekračujúcu možnosti zvolených reklamných nosičov, žalovaný
uviedol, že podmienky prípustnosti porovnávacej reklamy musia byť splnené bez ohľadu na použitý
reklamný nosič; ak si teda žalobca zvolil určitý spôsob prezentovania porovnávacej reklamy, bol povinný
dodržať všetky zákonom stanovené kritériá jej prípustnosti, čo v danom prípade nebolo splnené.
Žalovaný mal tiež za to, že predmetné reklamné nosiče ponúkali priestor na väčšie množstvo informácií,
ktoré by umožnili objektívne a neklamlivé porovnanie produktov. Porovnávacia tabuľka produktov Easy
Free a O2 Fér jednoznačne nespĺňala požiadavku objektívnosti porovnania konkrétnych, typických,
podstatných a overiteľných vlastností, nakoľko v súvislosti s cenou za volania uvádzala len základnú
cenu volaní s O2 Fér bez poukázania na akúkoľvek výhodu poskytovanú týmto produktom, zatiaľ čo
pri produkte Easy Free bola uvedená len cena zvýhodnených volaní, a to bez uvedenia informácie,
že sa jedná o zvýhodnenú cenu volaní a že táto cena je za hovory účtovaná len za splnenia určitých
podmienok, a tiež bez uvedenia základnej sadzby ceny volaní. Spotrebiteľovi teda nebola v predmetnom
porovnaní poskytnutá žiadna informácia o výhodách konkurenčného produktu, ktoré sú jeho podstatnou
a typickou vlastnosťou, zatiaľ čo produkt Easy Free bol v súvislosti s cenou za volania prezentovaný



práve so zameraním na osobitnú výhodu, t.j. zvýhodnenú cenu volaní. Spotrebiteľovi tak nebolo na
základe takto poskytnutých informácií umožnené objektívne posúdiť, ktorý z porovnávaných produktov
je preňho podľa jeho vlastných priorít v súvislosti s cenou za volania výhodnejší.

Tabuľka v časti „Takto ušetríš s Easy Free!“ na web stránke žalobcu obsahujúca reálny príklad cien pri
používaní porovnávaných produktov nemá podľa žalovaného žiadny vplyv na posúdenie predmetnej
porovnávacej reklamy, nakoľko len obsahuje modelový príklad spotreby za použitia údajov uvedených v
predchádzajúcej porovnávacej tabuľke týkajúcej sa ceny za volania, t.j. základnú sadzbu ceny hovorov
s produktom O2 Fér bez zohľadnenia výhod, ktoré sú typickými a podstatnými vlastnosťami daného
produktu, a na druhej strane zvýhodnenú cenu volaní s produktom Easy Free. V ďalších záložkách
webovej ponuky sa síce nachádzali podrobnejšie informácie vo vzťahu k produktu Easy Free, napriek
tomu však porovnanie s produktom O2 Fér v časti „Porovnanie s O2 Fér“ nebolo vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti objektívne.

Čo sa týka stanoviska prvostupňového správneho orgánu v inej veci, ktoré žalobca predložil ako prílohu
podanej žaloby, žalovaný uviedol, že obsah predmetného stanoviska nie je v rozpore s napadnutými
rozhodnutiami správnych orgánov prvého a druhého stupňa, nakoľko tieto nepostihovali žalobcu za to,
že predmetná porovnávacia reklama neobsahovala všetky informácie o úplných podmienkach platnosti
porovnávaných produktov (nakoľko toto by vzhľadom na priestorové možnosti, ako aj samotnú funkciu
reklamy, nebolo možné ani účelné), ale za to, že táto reklama nespĺňala požiadavky objektívnosti
porovnania a zákazu klamlivosti.

Žalovaný ďalej uviedol, že v dôsledku predmetnej porovnávacej reklamy spotrebiteľ mohol byť uvedený
do omylu, v dôsledku čoho mohol vykonať rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by neurobil za
predpokladu, že by mu bolo poskytnuté objektívne porovnanie podstatných a typických vlastností
prezentovaných produktov a neklamlivé informácie. Žalovaný nespochybnil skutočnosť, že produkt Easy
Free vo viacerých parametroch dosahoval konkurenčnú výhodu oproti iným súťažiteľom, avšak zároveň
poukázal na to, že aj iní súťažitelia ponúkali v rámci obdobných produktov výhody, ktoré z hľadiska
individuálnych potrieb toho - ktorého spotrebiteľa mohli byť preňho výhodnejšie (napr. volania zadarmo v
sieti O2 po 3. minúte s produktom O2 Fér či SMS za 0,05 € s produktom Tesco Mobile karta na dobíjanie
kreditu). Neuvedením informácie, že volania za 0,09 € a internet v mobile zadarmo sú poskytované (po
uplynutí úvodných 90, resp. 30 dní od aktivácie) až po splnení podmienok a s časovým obmedzením,
tiež mohlo dôjsť k nenaplneniu očakávania spotrebiteľa, ktorý sa na základe predmetnej porovnávacej
reklamy mohol domnievať, že cena 0,09 €/min. je základnou sadzbou za volania, pričom táto bola v
hodnote 0,10 €/min., a že internet v mobile zadarmo je taktiež poskytovaný automaticky, čo nezodpovedá
skutočným podmienkam poskytovania predmetnej služby. Spotrebiteľ tak mohol vykonať rozhodnutie o
kúpe v domnienke, že ho vykonáva za výhodnejších podmienok, než aké boli v skutočnosti.

V súvislosti s námietkami žalobcu týkajúcimi sa hodnotenia superlatívneho reklamného tvrdenia
žalovaný uviedol, že predmetom výroku prvostupňového rozhodnutia je reklama prezentovaná v
periodikách a na web stránke žalobcu, pričom okrem iného prvostupňový správny orgán poukázal
aj na klamlivosť tvrdenia, že karta Easy Free ponúka spotrebiteľom najlepšie výhody. Predmetom
postihu v prvostupňovom rozhodnutí teda nebol leták distribuovaný na predajné miesta žalobcu. Nakoľko
v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správny orgán nesprávne citoval predmetné superlatívne
tvrdenie uvedené na web stránke žalobcu, odvolací orgán túto zrejmú nesprávnosť opravil a nahradil
ju citáciou zhodnou s obsahom web stránky. Zároveň však žalovaný poukázal na to, že čo do obsahu
a významu sú predmetné dve citácie takmer totožné a teda predmetná oprava nemala žiadny vplyv na
zmenu posúdenia zisteného skutkového stavu. V reklame prezentovanej na internetovej stránke žalobcu
sa nad tabuľkou porovnávajúcou vybrané parametre produktov Easy Free a O2 Fér nachádzal text:
„Nová predplatená Easy Free karta ti ponúka najlepšie výhody: Volania za 9 centov do všetkých sietí,
Sekundová tarifikácia od 1. sekundy, Internet v mobile zadarmo, SMS za 6 centov.“, pričom textové
znenie jednotlivých výhod bolo uvedené na farebných pozadiach štvorcového tvaru a umiestnené
vedľa seba. Žalovaný trval na tom, že z takto prezentovaných informácií spotrebiteľ nepochybne
mohol nadobudnúť dojem, že každá z uvedených výhod je na trhu v danom čase najlepšia, čo však
nekorešpondovalo so skutočnosťou, nakoľko napr. posielanie SMS bolo spoplatnené rovnakou sumou



aj pri využití produktu O2 Fér a pri využití Prima variantov na predplatenej Prima karte, alebo s Tesco
Mobile kartou na dobíjanie kreditu bola cena dokonca nižšia (napr. s Prima variantom polovičné ceny,
ktorý bol podmienený len dobitím kreditu aspoň v sume 10,- € a bezplatnou aktiváciou, bola suma za
odoslanú SMS 0,0586 € a s Tesco Mobile kartou na dobíjanie kreditu bola štandardná suma za SMS
0,05 €). Informácie o výhodách volaní za 0,09 €/min. do všetkých sietí a internete v mobile zadarmo
tiež mohli podľa žalovaného pôsobiť klamlivo, nakoľko zo spôsobu ich prezentovania nebolo jasné, že
sa nejedná o výhody poskytované automaticky a neobmedzene, ale až po splnení určitých podmienok
a na vymedzené časové obdobie. Uvedené informácie spotrebiteľ mohol získať až po podrobnejšom
oboznámení sa s predmetnou ponukou. Žalovaný nespochybnil, že produkt Easy Free pri kumulácii
všetkých ním poskytovaných výhod mohol byť pre výraznú skupinu spotrebiteľov najvýhodnejší, avšak
takéto tvrdenie nemožno podľa jeho názoru generalizovať na všetkých spotrebiteľov. Dodal tiež, že zo
znenia vyššie citovaného textu explicitne nevyplýva informácia pre spotrebiteľa, že použitý superlatív
v spojení s prezentovanými výhodami poskytovanými v rámci produktu Easy Free spočíva práve v ich
kumulácii. Ako už bolo uvedené vyššie, spotrebiteľ na základe takto poskytnutých informácií mohol
nadobudnúť dojem, že každá z uvedených výhod je v danom čase najlepšia.

Tvrdenie žalobcu, že druhostupňový správny orgán pristúpil k zmene skutkového stavu okrem iného
tým, že vylúčil leták, nie je podľa žalovaného pravdivé, nakoľko z výroku prvostupňového rozhodnutia
vyplýva, že jeho predmetom bola reklamná kampaň žalobcu prezentovaná vo forme porovnávacej
tabuľky v periodikách a na web stránke, pričom predmetný rozsah skutku zostal zachovaný aj v
druhostupňovom rozhodnutí. Čo sa týka ďalších zmien prvostupňového rozhodnutia, žalovaný uviedol,
že druhostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia na strane č. 3 jasne uviedol dôvody,
pre ktoré pristúpil k zmene odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj dôvody, pre ktoré považoval
výšku pokuty uloženej prvostupňovým rozhodnutím za primeranú. V zmysle § 11 ods. 4 zákona o
reklame sa pri ukladaní pokuty prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania a na
to, či ide o opakované porušenie tohto zákona. Trvanie protiprávneho konania je teda len jednou z
okolností, na ktorú sa pri určovaní výšky pokuty prihliada; odvolací orgán v druhostupňovom rozhodnutí v
súvislosti so zmenou trvania protiprávneho stavu nepristúpil k zmene výšky sankcie uloženej odvolaním
napadnutým rozhodnutím, nakoľko mal za to, že vzhľadom na rozsah, závažnosť a možné následky
zisteného protiprávneho konania je pokuta v predmetnej výške primeraná. V súvislosti so zmenou slova
„nepravdivé“ na slovo „neúplné“ mal žalovaný za to, že aj informácie inak pravdivé, ale neúplné, možno
vzhľadom na okolnosti, súvislosti a spôsob, akým boli poskytnuté, považovať za klamlivé a spôsobujúce
neobjektívnosť porovnania. Predmetná zmena nemala podľa žalovaného žiadny vplyv na závažnosť a
možné následky zisteného protiprávneho konania, a teda ani na výšku pokuty uloženej prvostupňovým
rozhodnutím.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako
aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie i postup žalovaného z
hľadiska vymedzenia žaloby boli v medziach zákona.

Z obsahu pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že na základe kontroly vykonanej
inšpektormi SOI dňa 15.03.2012 v sídle žalobcu, ktorá bola zameraná na prešetrenie podnetu
spotrebiteľa poukazujúceho na porušenie pravidiel porovnávacej reklamy propagujúcej službu Easy
Free, bolo voči žalobcovi začaté správne konanie o uloženie pokuty podľa § 11 ods. 3 písm. d/ zákona o
reklame. Výsledkom konania bolo rozhodnutie Inšpektorátu SOI so sídlom v Bratislave pre Bratislavský
kraj č. R/00158/01/2012 zo dňa 27.09.2012 o uložení pokuty žalobcovi vo výške 4.000,- eur podľa §
11 ods. 3 písm. e/ zákona o reklame a to za neprípustnú porovnávaciu reklamu v zmysle § 4 ods. 2
písm. b/, g/ zákona o reklame, „nakoľko nebola dodržaná požiadavka objektívneho porovnávania jednej
alebo viacerých konkrétnych, typických, podstatných a overiteľných vlastností produktov vrátane ich
ceny a reklama bola klamlivá - keď pri kontrole vykonanej dňa 15.03.2012 v sídle spoločnosti Slovak
Telekom a.s., Karadžičova 10, Bratislava inšpektori SOI zistili, že účastník konania vo svojej kampani
prezentovanej vo forme porovnávacej tabuľky v periodikách (ako aj na web stránke) od uvedenia
produktu na trh 14.02.2012 do 30.04.2012 použil porovnávaciu reklamu pri porovnaní produktov „Easy
Free“ a „O2 Fér“, pričom porušil klasifikačné znaky prípustnosti porovnávacej reklamy z hľadiska
objektívnosti a klamlivosti reklamy. Z vlastností predmetných produktov si zvolil výlučne tie, ktoré boli



pre neho výhodnejšie. Uvádza nepravdivé údaje o konkurenčnom produkte - karte „O2 Fér“, ako i o
svojich produktoch vo svoj prospech. Účastník konania uvádzal tvrdenie, že karta „Easy Free“ ponúka
spotrebiteľom najlepšie výhody, ktoré bolo klamlivé, nakoľko v ponuke konkurenčných operátorov
sa nachádzali výhodnejšie produkty daného druhu. Taktiež tvrdenia o službe internetového pripojenia
nekorešpondovali so skutočnosťou, nakoľko v prípade „Easy Free“ bolo internetové pripojenie závislé
od výšky dobitého kreditu a v súvislosti s tým aj rôzne časovo ohraničené. Rovnako v prípade cien za
odoslané SMS správy uvádzal účastník konania nepravdivé, klamlivé a zavádzajúce informácie o „Easy
Free“ karte ako najvýhodnejšej, nakoľko odoslanie SMS správy z karty „Easy Free“ bolo spoplatnené
rovnako, ba dokonca vyššou sumou ako u konkurenčných operátorov.“

Na odvolanie žalobcu žalovaný zmenil výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia tak, ako je uvedené
v prvom odseku odôvodnenia tohto rozsudku s tým, že výrok o uložení peňažnej pokuty žalobcovi
vo výške 4000 eur zostal bezo zmeny. Vo výroku druhostupňového rozhodnutia poukázal žalovaný aj
na podklady predložené žalobcom dňa 30.03.2012, bližšie špecifikoval rozsah protiprávneho konania
vzhľadom na použité nosiče reklamy (t.j. rozsah, v akom bola predmetná reklama prezentovaná
v periodikách a na internetovej stránke, ktorá bola tiež bližšie špecifikovaná). Odvolací orgán tiež
pristúpil k zmene v súvislosti s dĺžkou trvania protiprávneho konania, ktoré prvostupňový správny
orgán vymedzil od 14.02.2012 do 30.04.2012, čo však odvolací orgán nepovažoval za dostatočne
preukázané, nakoľko v zmysle vyjadrenia žalobcu zo dňa 30.03.3012 bola predmetná reklama uvádzaná
až od 17.02.2012 s predpokladaným ukončením dňa 30.04.2012. Prvostupňový správny orgán však
skutočnosť, či predmetná reklama bola odo dňa podania predmetného vyjadrenia do dňa 30.04.2012
skutočne uvádzaná, neskúmal, a teda odvolací orgán mal za to, že za dostatočne preukázané možno
považovať trvanie protiprávneho stavu do dňa 30.03.2012. Žalovaný však v súvislosti s predmetnou
zmenou nepristúpil k zmene výšky sankcie uloženej napadnutým rozhodnutím, nakoľko mal za to, že
vzhľadom na rozsah, závažnosť a možné následky zisteného protiprávneho konania bola pokuta v
predmetnej výške primeraná. Odvolací orgán ďalej v časti „Uvádzal nepravdivé údaje o konkurenčnom
produkte...“ nahradil slovo „nepravdivé“ slovom „neúplné“, nakoľko mal za to, že údaje o karte O2
Fér a Easy Free uvedené v porovnávacej tabuľke neboli nepravdivé, ale neúplné, nakoľko v súvislosti
s produktom O2 Fér uvádzali len základnú sadzbu za volania bez uvedenia akýchkoľvek výhod,
ktoré sú jeho typickými a podstatnými vlastnosťami, zatiaľ čo v súvislosti s produktom Easy Free
boli prezentované v súvislosti s cenou za volania a službou internet v mobile zadarmo len výhody,
a to bez informovania, že tieto sú poskytované až po splnení určitých podmienok a v obmedzenom
časovom rozsahu. Odvolací orgán mal pritom za to, že aj informácie inak pravdivé, ale neúplné, možno
vzhľadom na okolnosti, súvislosti a spôsob, akým boli poskytnuté, považovať za klamlivé a spôsobujúce
neobjektívnosť porovnania. Uvedené zmeny teda podľa rozhodnutia odvolacieho orgánu nemali vplyv
na zodpovednosť žalobcu za zistené protiprávne konanie. Dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia
alebo prehodnotenie výšky pokuty odvolací orgán pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia nezistil.

Podľa § 3 ods. 2 zákona o reklame reklama nesmie byť klamlivá.

Podľa § 45 ods. 1 Obchodného zákonníka klamlivou reklamou je reklama tovaru, služieb, nehnuteľností,
obchodného mena, ochrannej známky, označenia pôvodu výrobkov a iných práv a záväzkov, ktorá
uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu osoby, ktorým je určená alebo ku ktorým sa dostane, a
ktorá v dôsledku klamlivosti môže ovplyvniť ekonomické správanie týchto osôb alebo ktorá poškodzuje
alebo môže poškodiť iného súťažiteľa alebo spotrebiteľa.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o reklame porovnávacou reklamou je reklama, ktorá priamo alebo nepriamo
označuje iného súťažiteľa alebo jeho produkty. Podľa ods. 2 porovnávacia reklama je prípustná, ak

a) porovnáva tovary, služby alebo nehnuteľnosti, ktoré uspokojujú rovnaké potreby alebo sú určené na
rovnaký účel,

b) objektívne porovnáva jednu alebo viac konkrétnych, typických, podstatných a overiteľných vlastností
tovarov, služieb alebo nehnuteľností, vrátane ich ceny; pri tovaroch s označením pôvodu porovnáva iba
tovary s rovnakým označením,



c) nediskredituje ani nehaní ochranné známky, obchodné mená, ďalšie rozlišovacie znaky, tovary, služby,
činnosti alebo okolnosti súťažiteľa,

d) nevyužíva nečestne výhodu dobrého mena ochrannej známky, obchodného mena alebo iných
rozlišujúcich znakov súťažiteľa alebo označenie pôvodu konkurenčných produktov,

e) nepredstavuje tovar alebo služby ako napodobeniny alebo kópie tovaru alebo služieb označených
chránenou ochrannou známkou alebo obchodným menom,

f) nevyvoláva zámenu medzi obchodníkmi, medzi objednávateľom reklamy a súťažiteľom alebo medzi
ochrannými známkami, obchodnými menami, inými rozlišujúcimi znakmi, tovarmi alebo službami
objednávateľa reklamy a súťažiteľa,

g) nie je klamlivá,

h) jej súčasťou nie je nekalá obchodná praktika.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o reklame iná porovnávacia reklama ako podľa odseku 2 je neprípustná.

Podľa § 11 ods. 3 písm. e/ zákona o reklame okrem opatrení podľa odsekov 1 a 2 orgán dozoru uloží
pokutu do 5 000 000 Sk objednávateľovi reklamy za klamlivú reklamu podľa § 3 ods. 2, neprípustnú
porovnávaciu reklamu podľa § 4 ods. 1 až 3 a za porušenie ustanovení § 8 ods. 4, 7 až 10 a 24. Podľa
ods. 4 pri ukladaní pokuty orgán dozoru prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania
a na to, či ide o opakované porušenie tohto zákona.

S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či žalovaný postupoval v súlade
so zákonom pri hodnotení porovnávacej reklamy v periodikách a na webovej stránke žalobcu mimo
kontextu celej reklamnej kampane a tiež či mal dostatočný podklad pre záver o klamlivosti vyššie
uvedeného superlatívneho reklamného tvrdenia.

Krajský súd je v zhode so žalovaným toho názoru, že pri posudzovaní prípustnosti porovnávacej reklamy
je treba hodnotiť informácie obsiahnuté v každom z použitých nosičov reklamy samostatne a nezávisle
od ostatných spôsobov komunikácie podnikateľa so spotrebiteľom. Každý z reklamných nosičov je totiž
orientovaný na iný typ spotrebiteľa a každý je tiež samostatne spôsobilý ovplyvniť jeho správanie na
trhu. Nie je preto možné hodnotiť prípustnosť porovnávacej reklamy z hľadiska úplnosti a pravdivosti
propagovaných informácií náhľadom na celú reklamnú kampaň určitého produktu, pretože jednotlivé
nosiče reklamy nie sú z tohto hľadiska komplementárne a v informovaní spotrebiteľa sa nedopĺňajú.
Ak by sa akceptovala požiadavka na hodnotenie reklamnej kampane ako celku, dali by sa požiadavky
na zákonné parametre porovnávacej reklamy jednoducho obísť zverejnením úplných a pravdivých
informácií pre spotrebiteľa len v niektorých, prípadne len v jedinom (hoci aj najmenej sledovanom)
komunikačnom prostriedku. Takýto výklad zákona je podľa názoru súdu neprípustný.

Niet pochýb o tom, že spotrebiteľovi boli v rámci reklamnej kampane žalobcu poskytnuté kompletné
informácie o propagovanom produkte v reklamnom letáku, na predajných miestach, či dokonca aj na
webovej stránke, pokiaľ by spotrebiteľ vynaložil potrebné úsilie a prezrel by si všetky záložky, kde boli
tieto informácie umiestnené. To však nič nemení na závere, že požiadavky na prípustnú porovnávaciu
reklamu musí spĺňať každý s použitých spôsobov reklamy (reklamných nosičov), akoby bol použitý ako
jediný.

Pokiaľ ide o klamlivosť použitého superlatívu „Nová predplatená Easy Free karta ti ponúka najlepšie
výhody: ...“, rešpektuje súd úmysel žalobcu bol zostaviť taký produkt, v rámci ktorého budú jednotlivé
ponúkané služby vo svojom súčte tvoriť najvýhodnejšiu kumulovanú ponuku na trhu. Reklamná
prezentácia umiestnená na žalobcovej webovej stránke, postavená na zobrazení štyroch graficky
odlíšených ponúk služieb - „výhod“ (volania za 9 centov do všetkých sietí, sekundová tarifikácia od prvej
sekundy, internet v mobile zadarmo, SMS za 6 centov), s výrokom „Nová predplatená Easy Free karta



ti ponúka najlepšie výhody: ....“, však skutočne vyvoláva dojem, že každá z uvedených štyroch zložiek
ponuky produktu Easy Free („výhod“) je v danom čase najlepšia ( najvýhodnejšia) na trhu. Každá z
nich totiž bola prezentovaná „výhoda“, teda ako čosi, čo je v danom segmente lepšie ako konkurenčné
ponuky na trhu. Žalovaný preukázal, že jednotlivé služby zahrnuté v prezentovanej ponuke v danom
čase neboli „najlepšou výhodou“, keďže niektorí konkurenční operátori ponúkali v tom čase napríklad
posielanie SMS za rovnakú alebo ešte nižšiu cenu; taktiež cena volaní do všetkých sietí a služba internet
v mobile zadarmo neboli automaticky poskytovanými „výhodami“, nakoľko boli viazané na splnenie
určitých podmienok, o ktorých sa mohol spotrebiteľ dozvedieť až pri podrobnejšom preskúmaní obsahu
jednotlivých záložiek na webovej stránke. Použitá reklamná prezentácia neobsahovala informáciu o
tom, že použitý superlatív („najlepšie výhody“) sa spája výlučne s kumuláciou jednotlivých komponentov
ponuky. Keďže predmetná reklama aj podľa názoru súdu vyvoláva opačný dojem, teda že každá
z prezentovaných „výhod“ je na trhu najlepšia, nemožno žalovanému vytknúť, že by zhromaždené
podklady rozhodnutia nesprávne vyhodnotil a právne vec posúdil v rozpore so zákonom, keď uzavrel,
že použitie vyššie uvedeného superlatívu bolo klamlivou reklamou, ktorá mohla ovplyvniť rozhodovanie
spotrebiteľov na trhu.

Pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie, žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľne
vysvetlil, že žalobca nebol prvostupňovým rozhodnutím sankcionovaný za reklamu použitú v letáku
distribuovanom na predajných miestach žalobcu, ale za reklamu prezentovanú v periodikách a
na webovej stránke, v dôsledku čoho bolo potrebné v odvolacom konaní spresniť reklamný citát z
prezentácie použitej na žalobcovej web stránke. Tento postup nemal žiadny vplyv na skutkové ani právne
posúdenie veci a neznamenal zmenu rozsahu protiprávneho konania, ako to tvrdil žalobca. Fakt, že
odvolací správny orgán napriek prehodnoteniu časti údajov v posudzovanej reklame z nepravdivých
na neúplné a skráteniu preukázaného trvania protiprávneho konania do 30.03.2013 nezmenil výšku
uloženej sankcie v porovnaní s prvostupňovým rozhodnutím, je v súlade so zákonom. Odvolací správny
orgán je oprávnený v odvolacom konaní uložiť účastníkovi aj prísnejšiu sankciu ako správny orgán
prvého stupňa, takýto postup je však povinný zdôvodniť. Krajský súd je tej mienky, že žalovaný uloženie
pokuty vo výške 4 000 eur napriek uvedeným korekciám náležite odôvodnil, s prihliadnutím na kritériá pre
ukladanie pokút stanovené zákonom o reklame. Rozhodnutie o pokute v odvolacom správnom konaní
bolo v medziach správneho uváženia, ktoré podľa zákona patrí správnemu orgánu. Nakoľko správna
úvaha o výške pokuty nevybočila z medzí a hľadísk stanovených zákonom, nebol zákonný dôvod pre
to, aby správny súd do napadnutého rozhodnutia v tejto časti zasahoval (§ 245 ods. 2 O.s.p.).

Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie i postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, boli z hľadiska vymedzenia žalobných dôvodov
v súlade so zákonom. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia,
postupoval súd podľa § 150j ods. 1 O.s.p. a žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na náhradu
trov, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému právo na náhradu trov v konaní o preskúmanie
zákonnosti jeho rozhodnutia v systéme správneho súdnictva zásadne neprináleží.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom



sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.