{"guid": "c3a0d38c-f696-4896-ab88-2c87439745e2:8ea56772-1baf-4908-9022-90100156ade6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1013201479.1", "spisova_znacka": "2S/196/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/196/2013 z 28. 4. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. apríla 2015, sp. zn. 2S/196/2013, ECLI:SK:KSBA:2015:1013201479.1", "identifikacne_cislo": "1013201479", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Gabriel Slobodník", "sudca_id": 1279, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-gabriel-slobodnik-1279", "datum_vydania": "2015-04-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "10Sžo/333/2015", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "12787263-26bb-4925-b777-90f38c102360:221f77f9-2eb2-469a-9d94-c6ed9aecb579", "datum": "2017-01-24", "vztah": "zmenene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-a,c", "nazov": "§ 250j ods. 2 písm. a) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-a,c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8ea56772-1baf-4908-9022-90100156ade6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1013201479.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1013201479.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1013201479.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/196/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201479
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201479.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a
členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: TATRA
ESTATE a.s., IČO: 00168653, Mickiewiczova 2, Bratislava, zastúpený: JUDr. Tomáš Klieštenec, advokát,
ul. M. Waltariho 7, Piešťany, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát
Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/XXXX/XX/XXXX zo dňa 04.06.2013, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SK/XXXX/XX/XXXX   zo dňa 04.06.2013
ako aj  rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský
kraj č. P/XXXX/XX/XXXX zo  dňa 19.03.2013  z r u š u j e   podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a) ,
c)  O.s.p.  a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je  povinný  zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 70  eur za súdny poplatok a v
sume 850,65 eur titulom trov právneho zastúpenia,  na účet jeho právnej zástupkyne do 30 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie vydané Slovenskou
obchodnou inšpekciou, Inšpektorátom Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre
Bratislavský kraj zo dňa 19.03.2013 vo výrokovej časti, ako aj v príslušnej časti odôvodnenia, týkajúcej
porušenia zákazu nekalých obchodných praktík tak, že:
„- Pre porušenie zákazu nekalých obchodných praktík predávajúci pri ponuke zájazdu Hotel Alkantara
Thalassa 5***** (Almapura), Djerba, Tunisko, postupoval  v rozpore s požiadavkami odbornej
starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi,
zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi, alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v tejto
oblasti činnosti, čím podstatne narušil ekonomické správanie spotrebiteľov vo vzťahu k poskytovanej
službe, čo malo za následok značné ovplyvnenie schopnosti spotrebiteľov urobiť rozhodnutie, ktoré
by pri dostatku informácií inak neurobili, nakoľko poskytoval spotrebiteľom, ako potencionálnym
účastníkom zájazdu v termíne 18.06.2012 - 28.06.2012 nepravdivé informácie o kvalite pláže pri hotely
a poskytovaných služieb - v oficiálnom vyhlásení cestovnej kancelárie zo dňa 11.06.2012 k spotu TV
Markíza odvysielaného dňa  09.06.2012, informuje obchodných partnerov i klientov, že Hotel Almapura
Thalassa & SPA spĺňa popis uvedený v katalógu, naplavené riasy ako dôsledok predchádzajúceho
búrkového počasia boli odstránené, individuálne nedostatky pri ubytovaní boli odstránené a hotel
poskytuje služby zodpovedajúce svojej triede - pričom stav pláže (denné naplaveniny rias a morskej
trávy, vadne poskytnutých služieb,  prítomnosť mačiek v areáli - v jedálni pri bazéne, poškodené ležadlá
- t.j. vady reklamované dovolenkármi z turnusu 07.06.2012 - 18.06.2012) aj v čase druhého turnusu v
dňoch 18.06.2012 - 28.06.2012 stále pretrvával.



- Za porušenie § 4 ods. 1 písm. h), § 5 ods. 1 a § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm a) a b) zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 250/2007 Z.z“, alebo ako „ zákon“)
žalobcovi podľa § 24 ods. 1 zákona ukladá peňažnú pokutu vo výške 11.000,- eur.“

Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí okrem zmenenej časti vo výroku konštatoval
„ porušenie povinnosti predávajúceho zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich
riadne a bezpečné použitie - predávajúci, ako poskytovateľ služieb cestovného ruchu nezabezpečil
objednávateľom zájazdu Tunisko Djerba, hotel Alkantara Thalassa 5***** (Almapura) konanom v termíne
07.06. - 18.06.2012 a 18.06. - 28.06.2012 poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne
a bezpečné použitie (v spojení s § 741 občianskeho zákonníka) - na pláži prislúchajúcej predmetnému
hotelu sa miestami nachádzal trus od tiav, koní a somára a pri vstupe do mora sa nachádzali naplavené
riasy a morské trávy, ktorých čistenie prebiehalo priebežne ťažkými stavebnými strojmi a traktormi aj v
čase aktívneho využívania pláže dovolenkármi, vrátane malých detí, kopy naplavených rias a morských
tráv boli odvážané na okraj areálu, odkiaľ sa z hnijúcej masy šíril zápach, v jedálni sa v čase podávania
a konzumácie jedál pohybovali mačky a lietali vtáci a viaceré ležadlá na pláži prislúchajúce hotelu boli
poškodené.
- Porušenie zákazu klamať spotrebiteľa
Uvádzaním nepresných nejasných a dvojzmyselných údajov o nákupných podmienkach poskytovanej
služby - napriek zistenej skutočnosti a potvrdenej následne dodatkom č. 5 hlavnému katalógu „Leto,
slnko, more 2012“ zo dňa 25.06.2012 naďalej predávajúci uvádza názov hotela Almapura v uzatvorenej
zmluve o obstaraní zájazdu (č. 120/000601), ktorá je potvrdením záväzkového vzťahu - spotrebiteľ tak
dostáva potvrdenie o kúpe zájazdu v hoteli, ktorý v danej destinácii v čase jeho pobytu neexistuje.
Predmetný názov uvádza aj voucheri t.j. pobytovom poukaze, na základe ktorých je oprávnený klient
čerpať zmluvne dojednané služby a ktorým sa preukazuje v príslušnom hoteli.
Uvádzaním nepravdivých údajov o vlastnosti poskytovanej služby - pri popise pobytového zájazdu
Tunisko Djerba, hotel Alkantara Thalassa 5***** (Almapura) v katalógu „Leto, slnko, more 2012“, ako aj
na internetovej stránke www.tatratour.sk <http://www.tatratour.sk> je prezentovaná „...krásna pláž ...“ v
spojení s propagáciou „... atraktívny dovolenkový areál uspokojí aj náročných klientov“, čo je v rozpore
so skutočnosťou, v kontexte k polohe hotela v zálive juhovýchodnej časti ostrova a vplyvu morských
prúdov a k zistenému stavu na mieste takmer denný výskyt naplavenín rias a morskej trávy, ide o častý
resp. trvalý jav.“

Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému
na ďalšie konanie. Namietal zmätočnosť rozhodnutia žalovaného, pretože z neho nie je jasné konečné
znenie výroku. Žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že jednotlivý výrok vynechal, v časti
porušenia zákazu nekalých obchodných praktík uviedol celé znenie, ktoré však nie je totožné so znením,
ktoré bolo uvedené v prvostupňovom rozhodnutí, čo v rozhodnutí žalovaného nie je uvedené. Žalovaný
neuviedol, či ostatné výroky vypustil, nahradil, ponechal, vynechal alebo zmenil. Z uvedeného podľa
žalobcu rozhodnutie žalovaného nespĺňa formálne náležitosti rozhodnutia, je nejasné, nezrozumiteľné
a zmätočné, nakoľko nie je z neho jasné konečné znenie výrokov rozhodnutia a čo bolo zmenené, čo
sa potvrdilo a čo vypustilo.

Žalobca ďalej namietal, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávnych skutkových zistení. Nesúhlasil s
tvrdením, že porušil zákaz nekalých obchodných praktík a že pri ponuke zájazdu poskytol spotrebiteľom
nepravdivé informácie o kvalite pláže pri hotely a poskytovaných služieb. Nestotožnil sa s tvrdením,
že stav pláže (denné naplaveniny rias) a vadné poskytovanie služieb (prítomnosť mačiek v areáli a
poškodené ležadlá) reklamované dovolenkármi z turnusu 07.06. - 18.06.2012 pretrvával aj v čase
2. turnusu v dňoch 18.06. - 28.06.2013. Prípadné naplaveniny rias a morskej trávy boli dôkladne
odstraňované v ranných hodinách, čo potvrdili aj zákazníci ako aj samotní inšpektori z prvostupňového
správneho orgánu, ktorí na mieste vykonali kontrolu a žalovaný svoje tvrdenie o pretrvávajúcom stave
ničím nepredložil. Žalobca podotkol, že inšpekčný záznam neuvádzal časový rozsah čistenia pláže a
obsahoval iba údaje ohľadom naplavenín, a to len v prvých 4 dňoch z 11 dňového pobytu. Nebolo
preto podľa žalobcu dokázané, že tieto naplaveniny sa na pláži nachádzali každodenne. Zároveň podľa
žalobcu je treba brať zreteľ na to, že naplavenie rias je prírodným javom, ktorý nie je ovplyvniteľný
ľudským správaním. Až následky naplavenia je možné odstrániť, toto bo na hotelovej pláži zabezpečené,
čo potvrdili aj samotní inšpektori. Čistenie pláže bolo vykonávané v súlade s bezpečnostnými predpismi
a normami platnými v mieste ich vykonávania. Všetky práce boli vykonávané takým spôsobom a v takom



čase, aby nemohlo prísť k žiadnemu ohrozeniu osôb alebo majetku. Nebolo preukázané, že mechanizmy
sa niekedy dostali do bezprostrednej blízkosti rekreantov. Počas čistenia bola k dispozícii vždy minimálne
polovica pláže, alebo mólo pre bezpečné a nerušené užívanie pláže. Žalobca zdôraznil, že rozhodnutie
žalovaného sa opiera o domienky a dohady inšpektorov a nie o fakty. Dokumentuje to aj vyjadrenie
žalovaného v jeho rozhodnutí, keď sa zamýšľal nad tým, či menší počet spotrebiteľov na pláži v ranných
hodinách, resp. v doobedňajších hodinách, nebol zapríčinený práve prítomnosťou strojov na pláži a ich
činnosťou, ktorá spotrebiteľov v užívaní si spokojnej dovolenky jednak rušila, ale aj ohrozovala. Uvedené
považoval za špekulatívne a subjektívne hodnotenie. Podľa žalobcu nebolo možné na základe takýchto
zistení tvrdiť, že žalobca uvádza nepravdivé informácie, keďže spotrebiteľ bol o uvedenom vždy dopredu
informovaný. Ďalej sa podľa žalobcu nepreukázalo, že by sa v jedálni v čase podávania a konzumácie
jedál zdržovali zvieratá, ktoré by sa dostali do kontaktu s podávanou stravou alebo stravovacím
servisom. Samotní inšpektori počas kontroly zaznamenali výskyt mačky 3x počas 11-dňového pobytu.
Výskyt mačiek prípadne vtáctva nie je možné ovplyvniť, jediná možnosť nápravy je zviera odohnať.
Uvedené je obsiahnuté aj vo všeobecných podmienkach, ktoré obsahujú upozornenie na výskyt rôznych
druhov živočíchov, najmä v krajinách podobných Tunisku, pričom spotrebiteľ na základe uvedeného
je dopredu informovaný o možnosti výskytu zvierat, preto nie je možné potvrdiť, že spotrebitelia sú
uvádzaní popisom ponuky hotelu do omylu, nakoľko na všetky predmetné vytýkané nedostatky súd
dopredu upozornený. Zároveň žalobca podotkol, že na pláži pri vstupe do mora sa nenachádzal žiaden
trus od tiav, koní a somárov, ako sa to v rozpore so skutočnosťou uvádza v prvostupňovom rozhodnutí.
Že sa jednalo o zhluk tráv a rias dokázali aj samotní inšpektori na videozázname zo dňa 27.06.2012,
keď rukami rozoberali domnelú guľku trusu a zistili, že to trus v žiadnom prípade nie je. Negujú tým
zároveň všetky svoje nesprávne vyjadrenia v tomto smere z predchádzajúcich dní. Na videozázname
tiež potvrdzujú, že na túto skutočnosť boli upozornení aj na mieste. Na zázname viackrát snímajú zhluk
tráv a komentujú, že sa jedná o trus, pričom tieto informácie nie sú pravdivé a žalovaný svoje rozhodnutia
opiera aj o uvedené tvrdenia. Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa poškodených ležadiel, toto považoval
žalobca za špekulatívne, nakoľko nemajú žiaden súvis s informáciami, ktoré sú poskytované v ponuke
zájazdu. Poškodenie ležadiel je každodennou situáciou, ktorá je taktiež každodenne riešená, a preto nie
je možné tvrdiť, že jej stav neustále pretrvával a že poškodenie ležadiel odporuje informáciám uvedeným
v ponuke zájazdu. Poškodené ležadlá sú každodenne vymieňané a priebežne odstraňované, nakoľko
ide o ich bežné opotrebenie, ktoré je súčasťou chodu hotela. Pretrvávanie poškodenia ležadiel nebolo
vôbec v konaní preukázané, pri kontrole ležadiel nasledujúci deň boli všetky (okrem jediného) absolutne
v poriadku, čo potvrdzuje aj inšpekčný záznam. Z počtu 60 ležadiel bolo teda mierne poškodené len
jedno a aj to bolo plne funkčné. Žalobca podotkol, že informácie týkajúce sa ponúkaných služieb hotela
boli pravdivé, keďže tento poskytuje dostatočné množstvo ležadiel pre svojich klientov a pokiaľ ej
niektoré z nich poškodené, stále ostáva dostatočný počet ležadiel nepoškodených, ktoré zabezpečujú
komfort a kvalitu služieb.

Žalobca namietal, že sa nedopustil porušenia zákazu klamať spotrebiteľa uvádzaním nepresných,
nejasných a dvojzmyselných údajov o nákupných podmienkach tak, ako je to uvedené v rozhodnutí
žalovaného. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že sa v katalógu žalobcu uvádza „atraktívny dovolenkový areál“,
„ krásna pláž“ a „priamo nad širokou piesočnou plážou...“ , žalobca namietal, že tieto výrazy sa v
katalógu ponúkaných služieb nenachádzajú. Pokiaľ ide o formuláciu „uspokojí aj náročných klientov“,
žalobca uviedol, že takéto hodnotenie sa nachádza v časti „Naša mienka“, pričom išlo o subjektívne
hodnotenie služieb cestovnou kanceláriou. Podľa žalobcu z uvedeného jednoznačne vyplynulo, že sa
nemohol dopustiť klamania spotrebiteľa tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia žalovaného a toto
rozhodnutie teda vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež z nedostatočne zisteného
skutkového stavu.

Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že žalobca porušil zákaz klamať spotrebiteľa tým, že uviedol nesprávny
názov hotela, žalobca uviedol, že pred kúpou zájazdu boli spotrebitelia oboznámení so starým aj novým
názvom hotela a v cestovných zmluvách mali nové názvy uvedené. Žiaden spotrebiteľ nereklamoval
formálnu stránku zmluvy o obstaraní zájazdu ani ubytovacieho poukazu, pretože všetkému rozumel
a informácie mu boli jasné. Informácie uvedené v ubytovacom poukaze zabezpečili riadne čerpanie
všetkých služieb.

Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 11.10.2013, zotrval na
svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol,
že inšpektormi správneho orgánu bolo v súvislosti s vykonanými kontrolami zo dňa 12.06.2012,



03.07.2012 a 31.07.2012 v prevádzkarni žalobcu v spojitosti so zisťovaním na mieste vykonanom
v termíne 18.06.2012 - 28.06.2012 v hoteli Alkantara Thalassa 5***** (Almapura) Djerba, Tunisko
zistené, že žalobca ako predávajúci nezabezpečil poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje
ich riadne a bezpečné použitie, uvádzal nepresné, nejasné a dvojzmyselné údaje o nákupných
podmienkach poskytovanej služby v názve hotela, uvádzal nepravdivé údaje o vlastnosti poskytovanej
služby - popis pobytového zájazdu, pričom v súvislosti s ponukou zájazdu nepostupoval v súlade s
požiadavkami odbornej starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní
vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi, resp. všeobecnej zásade dobrej
viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti, čo bolo vyhodnotené ako nekalá obchodná praktika, ktorá je
zakázaná.

Pokiaľ ide o namietanú nezrozumiteľnosť výroku žalobou napadnutého rozhodnutia, žalovaný uviedol,
že je z neho zrejmé, ako bolo vo veci rozhodnuté, čo bolo predmetom zmeny a za porušenie  ktorých
zákonných ustanovení bola uložená sankcia. Rozhodnutie v odvolacom konaní je potrebné posudzovať
vo vzájomnej súvislosti s rozhodnutím vydaným v prvom stupni, keďže na neho priamo nadväzuje.
Žalovaný poukázal na ustanovenie § 59 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého odvolacieho orgánu
rozhodnutie zmení, alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Z uvedeného znenia
vyplýva, že správny poriadok dáva správnemu orgánu možnosť zvoliť si jednu z uvedených alternatív.

Žalovaný trval na skutkových zisteniach a vyvodených záveroch a porušeniach príslušných ustanovení
zákona, pričom skutkový stav považoval v konaní za dostatočne zistený. Predovšetkým vychádzal
z podnetov spotrebiteľov, ktorí vyjadrili celkovú nespokojnosť s poskytovanými službami, nadobudli
presvedčenie, že hotel nespĺňa úroveň piatich hviezdičiek, neboli spokojní s úrovňou jedla, mačkami
pohybujúcimi sa v reštaurácii, zaznamenali rôzny hmyz vyskytujúci sa v priestoroch hotela a izieb,
lietajúce vrabce v jedálni, nespustenú klimatizáciu, nedostatočne dodržiavanú čistotu v celom areáli,
používanie opotrebovaných uterákov a čiastočne obitého kuchynského riadu, neustály nedostatok
príborov, neupravenú pláž so zapáchajúcimi kopami biologického odpadu, absolutne nevhodný prístup
k moru, polámané a špinavé ležadlá pri mori, naplaveniny rias boli odstraňované bagrami a nákladnými
autami až na sťažnosti dovolenkujúcich, pričom práce prebiehali počas dňa v čase aktívneho oddychu na
pláži a chýbali aj sľúbení slovenskí animátori. V súlade s § 32 ods. 2 správneho poriadku správne orgány
využili skutočnosti známe im z úradnej činnosti, katalóg „Last minute 2012“, fotodokumentáciu zhotovenú
spotrebiteľkou p. D. z turnusu 07.06.2012 - 18.06.2012 a tiež inšpekčný záznam z výkonu kontroly
uskutočnenej priamo na mieste 18.06.2012 - 28.06.2012, z ktorej bola vypracovaná fotodokumentácia
a videozáznam. Inšpektormi zúčastnenými na výkone kontroly  priamo na mieste bolo zistené, že
vstup do mora z pláže priliehajúcej bezprostredne k hotelu znepríjemňovali naplavené riasy a morská
tráva, ktoré sa vplyvom prílivu a odlivu usádzali na pláži. Pláž bola počas pobytu priebežne čistená
ťažkými motorizovanými mechanizmami, pričom biologický materiál bol odvážaný na okraj areálu hotela,
odkiaľ sa šíril zápach z dôvodu hnilobných procesov. Čistenie pláže prebiehalo zväčša počas ranných
resp. doobedňajších hodín, a to aj v čase aktívneho využívania pláže zo strany turistov, vrátane
malých detí. Inšpektormi bola tiež zaznamenaná prítomnosť mačiek v odbytovom stredisku hotela (v
reštaurácii), ktoré sa pohybovali medzi stolmi, a to v čase podávania obeda a raňajok. Taktiež bola
zaznamenaná prítomnosť miestnych obyvateľov podnikajúcich tradičné jazdy na ťave, koni a somárovi
priamo na pláži priliehajúcej k hotelu, pričom boli v niekoľkých prípadoch zaznamenané exkrementy
týchto zvierat na pláži v blízkosti ležadiel bez toho, aby bolo zabezpečené ich odstránenie. Boli tiež
zistené viaceré poškodené ležadlá na pláži prislúchajúcej hotelu. V konaní bolo preukázané, že žalobca
ponúkal zájazd do predmetnej destinácie prostredníctvom katalógu, prostredníctvom svojej internetovej
stránky a tiež prostredníctvo katalógu „Last minute 2012“. V katalógu aj na internetovej stránke boli
pri ponuke predmetného zájazdu okrem iného uvedené informácie „krásna pláž“ v spojení s popisom
„atraktívny dovolenkový areál... uspokojí aj náročných klientov všetkých vekových kategórií, vrátane
rodín s deťmi“, čo je však v rozpore so skutočnosťou, nakoľko z výsledku vykonanej kontroly na mieste
spolu s fotodokumentáciou vytvorenou spotrebiteľkou p. D. vyplýva, že naplavovanie nánosov rias a
vodných tráv v dôsledku pôsobenia prílivu a odlivu na pláž prislúchajúcu hotelu nebol jav ojedinelý.
Uvádzanie nepravdivých údajov o vlastnostiach poskytovanej služby teda správny orgán posúdil ako
porušenie zákazu klamania spotrebiteľa.

Vykonanými kontrolami bolo ďalej zistené, že žalobca uvádzal nepresné, nejasné a dvojzmyselné údaje
o nákupných podmienkach poskytovanej služby - pobytový zájazd do destinácie Alkantara Thalassa
5***** (Almapura), Djerba, Tunisko napriek tomu, že dodatkom č. 5 zo dňa 26.5.2012 ku katalógu bol



zmenený názov hotela „Almapura 5*****“ na „Alkantara Thalassa5*****“. Žalobca v uzatvorenej zmluve
č. 120/000601 odobratej pri kontrole dňa 31.07.2012, ako aj v účastníckom poukaze (voucheri) č.
120/000601 uviedol ako názov zariadenia „hotel Almapura“, čo správny orgán kvalifikoval ako uvádzanie
nejasných, nepresných a dvojzmyselných údajoch o nákupných podmienkach, čím došlo k porušeniu
zákazu klamania spotrebiteľa.

Kontrolou bolo tiež zistené, že žalobca pri ponuke zájazdu do vyššie uvedenej destinácie postupoval
v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho
pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi,  zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej
zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti, čím podstatne narušil ekonomické správanie
spotrebiteľov vo vzťahu k poskytovanej službe, čo malo za následok značné ovplyvnenie schopnosti
spotrebiteľov urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobili. Žalobca v rozpore s
požiadavkou odbornej starostlivosti poskytoval spotrebiteľom ako potencionálnym účastníkom zájazdu
v termíne 18.06.2012 - 28.06.2012 nepravdivé informácie o kvalite pláže v hoteli a poskytovaných
služieb, nakoľko v oficiálnom spoločnom vyhlásení 4 cestovných kancelárií (žalobca TIP travel a.s.,
Koala Tours a.s. a SENECA TOURS, spol. s.r.o.) zo dňa 11.06.2012 k spotu TV Markíza odvisielaného
dňa 09.06.2012 informoval obchodných partnerov i klientov, že hotel Almapura Thalassa & SPA
spĺňa  popis uvedený v katalógu, naplavené riasy ako dôsledok predchádzajúceho búrkového počasia
boli odstránené, individuálne nedostatky pri ubytovaní boli odstránené a hotel poskytuje služby
zodpovedajúce svojej triede. Kontrolou vykonanou na mieste však inšpektori zistili, že vady reklamované
dovolenkármi z predchádzajúceho turnusu týkajúceho sa stavu pláže a poskytovaných služieb stále
pretrvávali. Uvedené konanie bolo správnym orgánom posúdené ako porušenie zákazu nekalých
obchodných praktík.

V prípade posúdenia skutkového stavu nie je správny orgán limitovaný len zisteniami, ktoré zaznamenali
priamo jeho inšpektori, ale na podporu jednotlivých tvrdení je možné použiť aj iné dôkazné prostriedky,
medzi ktoré možno zaradiť aj vytýkané nedostatky zo strany spotrebiteľov, či inú doloženú dokumentáciu,
ktorá zachytáva stav na mieste.

Vo vzťahu k námietkam žalobcu voči zisteniam ohľadom frekvencie naplavovania rias a morských
tráv a dĺžke frekvencií a spôsobu ich odstraňovania žalovaný uviedol, že  pre posúdenie skutkového
stavu a zodpovednosti žalobcu za porušenie povinnosti zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom,
ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie, považoval žalovaný za rozhodnutie,  že čistenie
pláže traktorom, bagrom a nákladným autom bolo vykonávané aj v čase aktívneho využívania pláže
spotrebiteľmi vrátane rodín s malými deťmi, a to bez akýchkoľvek bezpečnostných opatrení. Žalovaný
sa nestotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu, že poskytovanie služieb vzhľadom na
uvedenú skutočnosť nebolo zabezpečené spôsobom,  ktorý umožňoval ich riadne, ale najmä bezpečné
použitie. Presné vymedzenie časových intervalov čistenie pláže teda žalovaný nepovažuje z daného
pohľadu za rozhodujúce, avšak napriek tomu uvádza, že aktivita predmetných mechanizmov bola
v inšpekčnom zázname v spojení s videozáznamom konštatovaná počas 6-tich dní. Spotrebitelia
boli jednak rušení prítomnosťou techniky na pláži, ale aj ohrozovaní jej činnosťou, pretože táto sa
pohybovala pozdĺž celej šírky pláže. Žalovaný podotkol, že tvrdenia žalobcu v katalógu o charaktere
hotela prezentovaného ako „atraktívny dovolenkový areál... krásna pláž... uspokojí aj náročných klientov
všetkých vekových kategórií, vrátane rodín s deťmi“, je v príkrom rozpore s obsahom reklamácie klientov
žalobcu zo dňa 13.06.2012, v ktorej sa spotrebitelia sťažovali na zapáchajúce kopy biologického odpadu,
nevhodný prístup k moru, veľké naplavené nánosy rias, ktoré boli až po sťažnostiach odstraňované
bagrom s nákladnými autami počas dňa, keď sa hostia snažili oddychovať. Tieto tvrdenia boli podložené
aj fotodokumentáciou vyhotovenou spotrebiteľkou p. D.. Žalovaný tvrdil, že z predmetných podkladov
vyplýva, že sa jednalo o opakujúci sa jav a nešlo o jav ojedinelý, ktorý by nebolo možné predvídať, o čom
svedčia tiež satelitné snímky verejne dostupné na www.maps.google.sk <http://www.maps.google.sk>.
Žalovaný zdôraznil, že prvostupňový správny orgán poukázanie na predmetné snímky použil v
odôvodnení svojho rozhodnutia len ako podpornú argumentáciu, nakoľko aj na týchto snímkach je pás
naplavenín na pláži zreteľne viditeľný, avšak netvrdil, že sa jedná o snímky v reálnom čase. Žalovaný
považuje skutkový stav týkajúci sa opakovaného naplavovania nánosov rias na pláž prislúchajúcu
k hotelu vzhľadom na sťažnosti spotrebiteľov, ktorí sa zúčastnili zájazdu v termíne 07.06.2012 -
18.06.2012, ako aj na skutkové zistenia inšpektorov v termíne 18.06.2012 - 28.06.2012 za dostatočne
zistený, pričom dodal, že samotný žalobca vo svojich vyjadreniach uvádzal, že pláž bola pravidelne
čistená, čím prítomnosť z naplavovaných nánosov rias sám potvrdil. Postih pre porušenie zákazu



nekalých obchodných praktík smeroval voči skutočnosti, že naplavovanie rias a tráv bolo na danej pláži
častým a opakujúcim sa javom, avšak žalobca vo svojich oficiálnych vyjadreniach uviedol, že hotel
spĺňa popis uvedený v katalógu cestovnej kancelárie a naplavené riasy ako dôsledok predchádzajúceho
búrkového počasia boli odstránené, čo nepochybne mohlo u spotrebiteľov vzbudiť dojem, že sa jednalo
o mimoriadnu, krátkodobú situáciu, pritom toto tvrdenie sa na základe výsledkov kontroly ukázalo ako
nepravdivé.

Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že síce nebol zaznamenaný kontakt mačiek nachádzajúcich
sa v areáli hotela s jedlom, avšak ich prítomnosť v reštaurácii v čase konzumácie jedál bola v dňoch
26.06.2012 - 27.06.2012 zadokumentovaná. Výskyt a pohyb mačiek v priestoroch vyhradených na
konzumáciu jedál spotrebiteľmi nemôže podľa názoru žalovaného spĺňať obsah pojmu riadneho a
bezpečného poskytovania služieb. Fotodokumentácia vyhotovená spotrebiteľkou p. D. zachytáva napr.
mačku spiacu na stole v reštaurácii, mačku priamo na vonkajšom stole s občerstvením, kde sa do
kontaktu s potravinami určenými pre hostí nepochybne dostala. Neobstojí preto tvrdenie žalobcu, že
v danom prípade nebola nejakým spôsobom znížená kvalita služieb ani hygiena. Žalovaný zdôraznil,
že postih v súvislosti s porušením § 4 ods. 1 písm. h) zákona č. 250/2007 Z.z. bol uložený z dôvodu
prítomnosti mačiek v interiéri reštaurácie, pričom však žalobca vo svojom katalógu informoval len o tom,
že k prímorským krajinám so špecifickými klimatickými podmienkami patrí aj hmyz či výskyt domácich
zvierat, prípadne drobného vtáctva v exteriéri hotelov, alebo na plážach.

V súvislosti s námietkami žalobcu týkajúcimi sa prítomnosti trusu na pláži žalovaný poukázal
na skutočnosť, že výskyt trusu zvierat bol zaznamenaný inšpektormi počas kontroly a tiež
zadokumentovaný vo videozázname a fotodokumentácii, pričom žalovaný dodal, že žalobca nebol
postihovaný za samotnú prítomnosť uvedených zvierat na pláži.

Pokiaľ ide o poškodené ležadlá, inšpektormi vykonávajúcimi kontrolu na mieste bolo zaznamenaných
viacero poškodených ležadiel a okrem iného i spotrebitelia dovolenkujúci v danom turnuse sa na
poškodené ležadlá sťažovali. Počas výkonu kontroly boli zaznamenané opakovane poškodené ležadlá,
nakoľko na ne samotní dovolenkujúci hostia poukazovali, bolo pristúpené následne k riešeniu, čo však
nezbavuje žalobcu zodpovednosti za porušenie príslušného ustanovenia zákona. Nevyhovujúci stav
ležadiel, ako vyplýva z hromadnej reklamácie klientov žalobcu a z fotodokumentácie vyhotovenej p. D.,
bol v rezorte už v čase prvého turnusu. O možnosti využívania slnečníkov a ležadiel boli spotrebitelia
informovaní v katalógu žalobcu, a teda ležadlá tvorili súčasť poskytovaných služieb, z čoho vyplýva, že
žalobca bol povinný zabezpečiť aj v tejto oblasti poskytovania služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich
riadne a bezpečné použitie, čo však vzhľadom na zistený skutkový stav nesplnil.

Pokiaľ ide o nesprávny názov hotela uvedený v zmluve a tiež vo voucheri č. 120/000601, z predložených
materiálov vyplýva, že napriek tomu, že dňa 25.06.2012 bol už v platnosti dodatok č. 5 k zmluve,
žalobca v zmluve a voucheri zo dňa 19.06.2012 uvádzal ako názov zariadenia „ALMAPURA“, resp.
„Hotel Almapura“. Je síce pravdou, že dodatok č. 5 a katalóg sú súčasťou zmluvy, avšak v prípade,
ak je aktuálna zmena názvu hotela, je predávajúci v dokumentoch následne vydávaných spotrebiteľovi
povinný uvádzať už aktuálny názov zodpovedajúci skutočnosti, prípadne minimálne tak starý, ako aj nový
názov hotela. Skutočnosť, že aj napriek vydanému dodatku žalobca naďalej vystavoval spotrebiteľom
dokumenty s neaktuálnym názvom hotela, možno hodnotiť ako uvádzanie nepresných, nejasných a
dvojzmyselných údajov o nákupných podmienkach. Na uvedenom nič nemení ani argumentácia žalobcu
o zmluvných vzťahoch s dodávateľom služieb, nakoľko bez ohľadu na ich obchodno-právne vzťahy,
spotrebiteľ musí obdržať informácie zodpovedajúce skutočnosti, a to jasným, presným a jednoznačne
zrozumiteľným spôsobom.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako
aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalovaný posúdil vec po právnej stránke
nesprávne a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, a preto podľa § 250j ods.2
písm. a), c) O.s.p. súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.



Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi
predpismi.

Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu.
Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa
procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom
predpísanom postupe je  správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu
konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa
na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti
druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne
príslušný na konanie si zadovážil dostatok  skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo
veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či
rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi
predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie
správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil okolnosti prípadu, ktoré medzi účastníkmi neboli sporné,
ako bolo nimi opísané v ich písomných a ústnych podaniach. K sporným skutočnostiam vyplývajúcim z
administratívneho spisu sa súd vyjadril v ďalšej časti odôvodnenia tohto rozsudku.

Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo
zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Podľa § 4 ods. 1 písm. h) zákona č. 250/2007 Z.z. predávajúci je povinný zabezpečiť predaj výrobkov a
poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať
spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné
údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z.  nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

Podľa § 7 ods. 2 písm a) a b) zákona č. 250/2007 Z.z. obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť
ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa
dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika
orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo
právne záväznými aktami Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi,
predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 2 000 000 Sk;
za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 5 000 000 Sk.



Podľa § 7 zákona č. 250/2007 Z.z.  na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o
správnom konaní29) okrem § 20 ods. 3 písm. e) až h) a § 21 a § 26a.

Pokiaľ ide  o namietanú nepreskúmateľnosť žalobou napadnutého rozhodnutia pre zmätočnosť výroku,
súd sa s touto námietkou žalobu nestotožnil. Ako vyplýva zo správneho poriadku a z jeho ustanovenia
§ 59, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie a v prípade, ak sú preto dôvody, odvolací
orgán prvostupňové rozhodnutie napadnuté odvolaním zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a
rozhodnutie potvrdí. V danom prípade postupoval žalovaný v súlade s § 59 ods. 2 správneho poriadku,
keď zmenil prvostupňové rozhodnutie v časti výroku týkajúcej sa správneho deliktu porušenia zákazu
nekalých obchodných praktík v zmysle § 7 zák. č. 250/2007 Z.z. a v časti týkajúcej sa uloženej pokuty,
ktorá bola zmenená zo sumy 12.000 eur na 11.000 eur.

Súd v danom prípade dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť jeho výroku. Súd nezdieľa žalobcov názor, že výrok žalobou napadnutého rozhodnutia
je formulovaný zmätočne a nezrozumiteľne a nezhodol sa s ním ani v tvrdení, že z neho nie je
jasné konečné znenie výrokov rozhodnutí oboch stupňov - čo bolo zmenené, čo sa potvrdilo a
čo vypustilo. Rozhodnutím žalovaného bolo prvostupňové rozhodnutie zmenené v časti, ktorá bola
dostatočne špecifikovaná a identifikovateľná, pričom napriek tomu, že vo výroku rozhodnutia žalovaného
absentuje vyjadrenie toho, že v ostatnej výrokom žalovaného nedotknutej časti zostáva prvostupňové
rozhodnutie nezmenené, je dostatočne zrejmé, čoho sa podľa žalovaného i prvostupňového správneho
orgánu žalobca dopustil (akým konaním), ktoré právne predpisy (ustanovenia zákona) boli takýmto
konaním porušené a aká bola žalobcovi za porušenie právnych predpisov uložená pokuta a na základe
ktorého zákonného ustanovenia. Súd podotýka, že rozhodnutie vydané v odvolacom konaní je potrebné
posudzovať vo vzájomnej súvislosti s rozhodnutím vydaným v prvom stupni, keďže rozhodnutie o
odvolaní na toto rozhodnutie priamo nadväzuje.

Žalobca tiež namietal, že skutkový stav nebol zistený dostatočne a v rozsahu potrebnokm pre
vydanie zákonného rozhodnutia. Objasňovaním deliktov (priestupkov alebo iných správnych deliktov)
sa predovšetkým rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu o tom,
či sa stal skutok, ktorý je považovaný za správny delikt podľa osobitného právneho predpisu a či tento
skutok spáchala osoba zo spáchania podozrivá. Podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu sú vo
všeobecnosti vyjadrenia obvineného, čestné vyhlásenia, skutočnosti všeobecne známe, alebo známe
správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti a dôkazy, pričom rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán. Medzi dôkazy patria najmä výpovede účastníkov konania, svedecké
výpovede, obhliadky a listiny. Na dokazovanie pritom možno použiť všetky prostriedky súladné so
zákonom, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci. Správny orgán hodnotí vykonané dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy ich v vzájomnej súvislosti. Ak je pre
odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán
ustanoví znalca. V súvislosti s § 4 ods. 1 písm. h/ zákona č. 250/2007 Z.z. je povinnosťou správneho
orgánu posúdiť, či žalobca ako predávajúci porušil povinnosť zabezpečiť predaj výrobkov a poskytovanie
služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie a zároveň s poukazom na § 5
ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. posúdiť, či žalobca porušil zákaz klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať
nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o
vlastnostiach poskytovaných služieb. V danom prípade tvrdenie o porušení uvedených povinností boli
založené na zisteniach, že žalobca v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti ponúkal vo svojich
katalógoch službu (zájazd s ubytovaním v hoteli Alcantara Thalassa 5***** v Tunisku), pričom poskytnutie
tejto služby nezabezpečil spôsobom umožňujúcim jej riadne užívanie a v rozpore so skutočnosťou
propagoval uvedenú službu vo svojej ponuke (katalóg a internetová stránka) nepravdivým zavádzajúcim
spôsobom, keď uvádzal, že predmetný hotel sa nachádza na krásnej pláži, v atraktívnom dovolenkovom
areáli a že uspokojí aj náročných klientov všetkých vekových kategórií, vrátane rodín s deťmi. Správne
orgány svoje konštatovanie založili na zistení, že na pláži priľahlej k predmetnému hotelu sa nachádzali
naplaveniny morských rias odstraňované spôsobom vyrušujúcim a ohrozujúcim rekreantov, ďalej zo
zistenia, že sa v priestoroch jedálni nachádzali vrabce a mačka, ktorí mohli prísť do kontaktu s podávanou
stravou a že v hoteli boli poškodené plážové ležadlá, ktoré tvorili súčasť poskytovaných služieb a žalobca
bol povinný zabezpečiť ich riadne a bezpečné použitie.

Podľa názoru súdu však v predmetnom konaní neboli dôsledne zistené všetky skutočnosti dôležité pre
rozhodnutie a zostali nezodpovedané mnohé otázky.



V prvom rade je tu rozpor v tvrdení v žalobe napadnutom rozhodnutí o pretrvávajúcich vytýkaných
nedostatkoch v poskytovaných hotelových službách a v charaktere zistení, ktoré sa nachádzajú v
administratívnom spise. V konaní podľa názoru súdu nebolo dostatočne preukázané, že pláž bola
znečistená z dôvodu zlej polohy hotela a že takéto znečistenie má v danom hoteli a k nemu priľahlej
pláži pretrvávajúci charakter. Takéto konštatovanie by si správny orgán mohol dovoliť len za situácie,
keby sa naplaveniny rias na danom mieste vyskytovali väčšinu roka alebo väčšinu času dovolenkovej
sezóny. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca zavádzal (klamal) spotrebiteľov nepravdivými údajmi o
vlastnostiach poskytovaných služieb týkajúcich sa morskej pláže, nemohol sa uspokojiť len so zistením
vychádzajúcim z podnetov spotrebiteľov z jedného „ v tomto smere nevydareného“ dovolenkového
turnusu a zo zistení inšpektorov prvostupňového správneho orgánu z kontroly vykonanej na mieste
v nasledovnom turnuse, ale bol povinný vykonať odborné posúdenie alebo iné dôkazy potvrdzujúce
tvrdenia o pretrvávajúcom stave uvádzaných nedostatkov. Pokiaľ by správny orgán preukázal, že
naplavovanie rias je na predmetnej pláži bežným a pretrvávajúcim javom, mal by zároveň za preukázané,
že žalobca pri vynaložení základnej odbornej starostlivosti mal (musel) o takejto skutočnosti vedieť, a
potom aj povinnosť na to svojich klientov riadne upozorniť, pričom tvrdenie o krásnej pláži uspokojujúcej
i náročných klientov by sa až potom mohlo považovať za rozporné s § 5 ods. 1 zákona a počínanie
žalobcu za porušujúce § 4 ods. 1 písm. h/ zákona a § 7 zákona č. 250/2007 Z.z.. V konaní však toto bez
pochybností preukázané nebolo, z dôkazov v administratívnom spise nevyplýva, že vytýkaný nedostatok
je dlho pretrvávajúci a teda, že žalobca mal takúto situáciu dopredu poznať a svojich klientov na toto
upozorniť. Nebolo vyvrátené tvrdenie žalobcu, že naplavovanie rias (platí to aj pre trus domácich zvierat)
je prírodným javom a nebola potvrdená jeho permanencia a trvalosť.

Súd poukazuje na to, že žalovaný nemal za dostatočne preukázanú skutočnosť, že naplavenie rias
znečisťujúce pláž priľahlú k hotelu je spôsobované zlou (nevhodnou) polohou hotela. Nevysvetlil, v čom
spočíva nevýhodnosť polohy hotela v zálive na juhovýchodnej časti ostrova Djerba. Len z dôkazov
vykonaných v konaní správnymi orgánmi takýto záver nemožno objektívne jednoznačne a presvedčivo
vysloviť, pričom spojitosť s polohou hotela s efektom znečisťovania pláže naplavovaním morských rias
nemal správny orgán dostatočne preukázanú.

Pokiaľ ide o nedostatok týkajúci sa poškodených ležadiel, súd súhlasí so žalovaným, že možnosť
využívania ležadiel bola  súčasťou ponuky žalobcu a spotrebitelia boli o nej informovaní. Ležadlá
tvorili súčasť poskytovaných služieb a žalobca bol povinný zabezpečiť túto službu spôsobom, ktorý
umožňuje ich riadne a bezpečné použitie. Súd sa však rozchádza so žalovaným v názore, že zistený
skutkový stav preukázal porušenie uvedenej povinnosti žalobcom. Pokiaľ by žalovaný chcel presvedčivo
tvrdiť, že uvedená služba nebola žalobcom poskytovaná dostatočne, mal zistiť presný počet ležadiel v
hoteli k dispozícii rekreantom, či bol tento dostatočný vzhľadom na počet rekreantov, ktoré ležadlá ako
nepoškodené mohli rekreanti využívať a zároveň tiež presný počet poškodených ležadiel, ktoré  nemohli
byť rekreantmi využívané, pričom bolo tiež potrebné zistiť, či takýto stav pretrvával a bol zavinený
pochybením na strane poskytovateľa služieb. Správny orgán nevyvrátil námietku žalobcu, že poškodenie
ležadiel je každodennou situáciou, ktorá sa taktiež každodenne rieši, a preto nie je možné tvrdiť, že jej
stav pretrvával a že poškodenie ležadiel odporuje informáciám uvedeným v ponuke zájazdu. Nemožno
klásť žalobcovi ako poskytovateľovi služby za vinu, že pri používaní ležadiel sa niektoré poškodí. Pokiaľ
by tento stav pretrvával a množstvo poškodených (alebo chýbajúcich) ležadiel by bránilo rekreantom v
riadnom konzumovaní služieb v súlade so zmluvou o poskytovaní zájazdu, takýto stav by bol celkom
iste porušením povinností vyplývajúcich zo zákona č. 250/2007 Z.z. zabezpečiť poskytovanie služieb
spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie. Takýto stav však v konaní preukázaný bez
pochybností nebol.

Súd vníma, že v danom prípade bolo registrované množstvo nespokojných klientov žalobcu s úrovňou
služieb, resp. z nedostatkami, ktoré sa uvádzajú v napadnutom rozhodnutí. Na podklade týchto výhrad
a sťažností však nemožno hodnotiť konanie žalobcu ako porušujúce zákon o ochrane spotrebiteľa a
naplnenie formálnych a materiálnych znakov v napadnutom rozhodnutí uvádzaných správnych deliktov.
Súd po preskúmaní podnetov klientov žalobcu ich výhrady videl ako civilné námietky, ktoré si môžu
uplatniť na ochranu svojich práv na všeobecnom (civilnom) súde. Ich námietky neodôvodňovali postup
proti žalobcovi podľa zákona č. 250/2007 Z.z..



Súd zároveň podotýka, že žalobca sa nemohol dopustiť porušenia zákazu klamať spotrebiteľa
uvádzaním nepresných, nejasných a dvojzmyselných údajov o nákupných podmienkach tak, ako je
to uvedené v rozhodnutí žalovaného. Opis vlastností poskytovanej služby spôsobom ako „atraktívny
dovolenkový areál“, „krásna pláž“ a „uspokojí aj náročných klientov“ sú subjektívnym hodnotením, ktoré
navyše nebolo jediným opisným prvkom ponuky žalobcu. Spolu so slovným opisom vyššie uvedeným
mohli sa klienti žalobcu rozhodovať aj na základe opisu vybavenia hotela a služieb a tiež na základe
pripojenej fotogalérii.

Pokiaľ ide o výskyt mačiek prípadne vtáctva v priestoroch hotela, v konaní nebolo preukázané, že
ide o pravidelný a pretrvávajúci jav. Podľa názoru súdu z takéhoto zistenia nemožno vyvodiť záver o
tom, že žalobca pri vynaložení náležitej odbornej starostlivosti mal takéto situácie predvídať a zaradiť
upozornenie na ich možný výskyt do opisu svojich služieb v katalógu alebo na internetovej stránke. Opäť
treba pripomenúť, že výskyt zvierat nemožno dopredu predvídať, a teda ani ovplyvniť, je možné len
následne vykonať potrebné opatrenia (to správny orgán neposúdil). Správnemu orgánu z jeho vlastnej
činnosti je isto známe, že v prímorských krajinách občasný výskyt zvierať v priestoroch hotela nie je
aj úplne neobvyklý v hoteloch s vyššou úrovňou služieb, akú poskytoval predmetný hotelový komplex.
Preto opísanú občasnú situáciu nemožno považovať za porušenie zákona č. 250/2007 Z.z.. Zároveň
treba uviesť, že žalobca objektívne nemal ani pri vynaložení odbornej starostlivosti, ktorú možno od
neho očakávať,  v čase jeho vydania katalógu alebo pri predaji zájazdov vedieť o tom, že sa spomínané
zvieratá budú v priestoroch hotela pohybovať.

Pokiaľ správne orgány konštatovali vo svojich rozhodnutiach, že žalobca porušil zákaz klamať
spotrebiteľa tým, že uviedol nepresné, nejasné a dvojzmyselné údaje v nákupných podmienkach
poskytovanej služby - uviedol v nákupnom poukaze a vaucheri nesprávny  názov hotela, je súd toho
názoru, že takéto konanie žalobcu nemožno kvalifikovať ako porušujúce § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007
Z.z.. V danom prípade išlo len o administratívnu chybu, ktorá celkom isto nepoškodila spotrebiteľa, ktorý
mohol absolvovať zájazd bez akýchkoľvek komplikácií vzniknutých na základe pochybenia zo strany
žalobcu a zmena v názve hotela mu nespôsobila žiaden problém, ktorý by znížil úroveň poskytnutej
služby. Zároveň treba konštatovať, že v danom prípade absentuje na strane žalobcu subjektívna stránka
správneho deliktu (úmysel) a tiež i logický a ekonomický zmysel, ktorý by malo uvádzanie nesprávneho
názvu hotela pre žalobcu. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca zavádzal uvádzaním nesprávneho
názvu svojich klientov sledujúc pre seba nejakú výhodu a nebolo ani preukázané, čo súd považuje v
danom kontexte za právne relevantné, že by žalobca vedome hovoril nepravdu, pretože len v takom
prípade by bolo možné hovoriť len o klamaní spotrebiteľa v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z..

Z uvedených dôvodov súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru,
že žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie
skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného č.
I.   zo dňa 04.06.2013 ako aj  rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v
Bratislave pre Bratislavský kraj č. N. zo  dňa 19.03.2013 podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/ O.s.p. zrušil
a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní bolo
žalobcu priznané právo na  náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na zaplatenie súdneho poplatku 70
€ a nákladoch právneho zastúpenia za nasledovné úkony právnej služby podľa § 11 ods. 4, § 13a ods.
1 písm. a/, b/, c, §16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov
- Prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (8/2013) v sume 130,16 € a k tomu
prislúchajúci režijný paušál v sume 7,81 €,
- Písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba (09.08.2013) v sume 130,16 € a k tomu prislúchajúci
režijný paušál v sume 7,81 €,
- Písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie (17.04.2015) v sume 139,83 € a k tomu prislúchajúci
režijný paušál v sume 8,39 €,
- Účasť na pojednávaní (29.04.2015) v sume 139,83 € a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume
8,39 €.

Ďalej súd priznal žalobcovi náhradu cestovného na pojednávania 29.04.2012 zo sídla právneho
zástupcu žalobcu na Krajský súd v Bratislave (podľa priloženého technického preukazu motorového



vozidla právneho zástupcu žalobcu) vo výške 52,61 eur  (cesta Piešťany - Bratislava a späť - 180 km,
priemerná spotreba 8,1 l/100 km, cena PHM 1,349 eur, amortizácia 0,183 eur/1km).

Súd priznal žalobcovi náhradu za stratu času jeho právneho zástupcu v sume 6 (začatých polhodín) x
13,98 € = 83 € (pojednávanie dňa 29.04.2015).

Nakoľko právny zástupca žalobcu osvedčil, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty, má podľa citovanej
vyhlášky nárok na tarifnú odmenu zvýšenú o daň z pridanej hodnoty výške 20% z tejto sumy.

Celkove náhrada trov konania predstavuje sumu 920,65 €. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť
žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p..

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3  O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,       môže oprávnený podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.", "vazby": {"stav": {"sz": "10Sžo/333/2015", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "12787263-26bb-4925-b777-90f38c102360:221f77f9-2eb2-469a-9d94-c6ed9aecb579", "datum": "2017-01-24", "vztah": "zmenene"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}