{"guid": "9506549a-d222-4aec-b479-06d53fc6e947:a19548b4-dea9-462d-b9be-54a0e633a61e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1014200259.3", "spisova_znacka": "2S/32/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/32/2014 z 2. 6. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 2. júna 2015, sp. zn. 2S/32/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1014200259.3", "identifikacne_cislo": "1014200259", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Jana Vargová", "sudca_id": 782, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-vargova-782", "datum_vydania": "2015-06-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a19548b4-dea9-462d-b9be-54a0e633a61e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1014200259.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1014200259.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1014200259.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/32/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200259
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200259.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov
senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: Univ. prof.
et doc. H.. N. T., R.., J., U. XX, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby
a bytovej politiky, Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti: Z.. M. X. a F. X., obaja F. J. XX, U., obaja
zastúpení : Mgr. Toni Khuri, advokát, Dlhé Diely II/13, Bratislava; G. W., U. 3, U., H. A. a Z. A., obe
R. XX, U., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2013/1237/Kol zo dňa
XX.XX.XXXX , jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2013/1037-KOL zo dňa
13.12.2013  z r u š u j e  podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 70 eur  do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.02.2014 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. K. zo dňa 13.12.2013, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo
potvrdené prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu Obce Miloslavov (ďalej len stavebný úrad) č.j.:
SÚ-XXXX/XXXX-XXXX/FL zo dňa 14.08.2013 o umiestnení stavby „Technická infraštruktúra, lokalita RZ
18/I. etapa a RZ 19/II. etapa“, v členení stavby na stavebné objekty SO 01 až SO 08 a prevádzkové
súbory PS 01 až PS 03, na pozemkoch parc. č. XXX; XXX/X, 3, 5, XX, XX, XX, XX, XX; XXX/X; XXX/
X, XX; C./XXX; 14X/XXX; XXX; XXX (podľa CKN) a parc. č. XXXX; XXXX; XXXX; XXXX (podľa EKN),
všetko v k.ú. J., pre navrhovateľov - Z.. M. X. a F. X., obaja F. J. XX, U.; G. W., U. 3, U., H. A. a Z. A., obe
R. XX, U.. Inžinierske stavby boli umiestnené podľa zakreslenia na katastrálnej mape tvoriacej prílohu
územného rozhodnutia, podľa projektovej dokumentácie vypracovanej spoločnosťou Pozemné stavby
TTK, s.r.o., Banská Bystrica.

Žalobca v žalobe uviedol, že je výlučným vlastníkom  pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/X až XXX/XX,
XXX/XX až XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX, nachádzajúcich sa v lokalite RZ 19/I. etapa, pričom
v predmetnom územnom konaní vystupoval ako jeho účastník. Namietal, že stavebný úrad porušil §
36 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní na stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len Stavebný zákon) a § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov (ďalej len Správny poriadok), pretože neprizval všetkých známych účastníkov územného
konania na ústne pojednávanie dňa 25.07.2013, spojené s miestnym zisťovaním, a žalobcovi ako
priamemu dotknutému účastníkovi konania neumožnil sa k veci vyjadriť a vzniesť námietky na tomto



ústnom pojednávaní. Tvrdil, že  stavebný úrad pojal do územného konania 42 účastníkov, z ktorých 23
účastníkov nespĺňa právny predpoklad podľa § 139 ods. 2 písm. c/ Stavebného zákona na to, aby boli
účastníkmi tohto konania, pretože neboli dotknutí na svojich právach (ide o účastníkov pod poradovým
číslom 11-16, 20-34, 37 a 38 územného rozhodnutia). Oprávnených účastníkov územného konania bolo
podľa žalobcu len 19. Žalobca tvrdil, že stavebný úrad chcel zámerne navodiť v územnom konaní takú
situáciu, v ktorej by vystupoval veľký počet účastníkov a tým by navonok bol splnený predpoklad § 36
ods. 4 Stavebného zákona (možnosť doručovania verejnou vyhláškou). Žalobca poukázal na projekt
technickej infraštruktúry pre lokalitu RZ 18/ I. etapa a RZ 19/ II. etapa, ktorý je súčasťou predmetného
územného rozhodnutia a ktorý vymedzuje riešenie inžinierskych stavieb pre uvedené budúce obytné
zóny na parcelách (alebo ich častiach) č. XXX/X, XXX, XXX/X až XXX/XX, XXX/XX, XXX/X, XXX/X a
XXX. Aj z toho podľa žalobcu vyplýva, že stavebný úrad sa snažil navodiť situáciu, že sa jedná o rozsiahle
územie a zahrnul do konania aj vlastníkov parciel, ktoré vôbec nie sú predmetom riešeného územia.

Žalobca ďalej namietal, že v súhrnnej správe tvoriacej súčasť územného rozhodnutia sa rieši aj výstavba
52 rodinných domov, 24 radových rodinných domov a 11 bytových domov, ktoré podľa § 139 ods. 3
Stavebného zákona nie sú líniovými stavbami. V územnom rozhodnutí stavebný úrad medzi stavebnými
objektmi uvádza: kanalizačné a vodovodné prípojky, verejné osvetlenie, transformovňa, prečerpávacie
šachty kanalizácie ČS 01 a ČS 02, ktoré taktiež nie sú podľa Stavebného zákona líniovými stavbami.
Preto nebolo možné  uplatniť § 36 ods. 4 Stavebného zákona a oznámiť začatie územného konania
verejnou vyhláškou, ako to urobil stavebný úrad. Žalovaný sa podľa názoru žalobcu s vymedzením
pojmu líniová stavba v napadnutom rozhodnutí nijako nevysporiadal, napriek tomu, že žalobca vo
svojom odvolaní na túto skutočnosť poukázal. Žalobca tvrdil, že stavebný úrad mal z uvedených
dôvodov postupovať podľa § 36 ods. 1 Stavebného zákona a mal ho ako známeho účastníka písomne
upovedomiť, že sa začalo predmetné územné konanie. Aj keď sa stavebný úrad odvoláva na § 36 ods.
4 Stavebného zákona, nie je podľa žalobcu jasné, prečo niektorým účastníkom konania (Slovenský
pozemkový fond) bolo doručené oznámenie a iným naopak účelovo nie (žalobca). Touto skutočnosťou
sa žalovaný taktiež podľa žalobcu nezaoberal.

Ďalšou žalobnou námietkou  bolo porušenie § 37 ods. 4 Stavebného zákona, pretože územné
rozhodnutie bolo vydané aj napriek tomu, že je v rozpore so záväznou časťou územného plánu Obce J.,
podľa ktorého bolo aj na obytné územie RZ 18 a RZ 19 potrebné vypracovať územný plán zóny. Stavebný
úrad mal požadovať spracovanie podrobnejšej územno-plánovacej dokumentácie, ktorá by spodrobnila
regulatívy stanovené územným plánom obce a súčasne by bola prejednaná v zmysle Stavebného
zákona s dotknutými orgánmi štátnej správy a samosprávy a fyzickými a právnickými osobami, vrátane
občanov na verejnom prerokovaní. Žaloba poznamenal, že územné plány zón uvedených v záväznej
časti územného plánu obce boli schválené aj všeobecne záväzným  nariadením obce pod č. 9/2009
zo dňa 07.05.2009 a preto túto povinnosť nie je možné svojvoľne zrušiť bez toho, aby bolo obecným
zastupiteľstvom schválené nové všeobecne záväzné nariadenie, ktoré by ustanovilo, že nie je potrebné
vypracovávať územný plán obytnej zóny v predmetných lokalitách, ale stačí len územné rozhodnutie.
Žalobca tiež namietal neprípustný odklon trasovania pozdĺžnej komunikácie, ktorá prepája RZ 19 a
RZ 20 a okružnej križovatky, ktoré boli v územnom pláne obce fixne stanovené. V dokumentácii k
vydanému územnému rozhodnutiu je pozdĺžna komunikácia prepájajúca RZ 19 a RZ 20 zmenená
a súčasne je posunuté umiestnenie okružnej križovatky na iných parcelách s inými vlastníkmi. K
námietkam o nesúlade umiestnenej stavby s územno-plánovacou dokumentáciou žalovaný poukázal
na vyjadrenie Obce Miloslavov pre Obvodný pozemkový úrad  Senec, v ktorom je konštatované,
že navrhovaná výstavba je v súlade s platnou územnou plánovacou dokumentáciou obce. Podľa
žalobcu teda žalovaný posúdil jeho námietku v prospech prvostupňového správneho orgánu, pričom
sa odvoláva na vyjadrenie toho istého prvostupňového orgánu, ktorý svoje stanovisko vypracoval pre
Obvodný pozemkový úrad Senec. Žalovaný teda neskúmal namietaný nesúlad s územno-plánovacou
dokumentáciou a umiestnenú stavbu s ňou neporovnával.

Žalobca ďalej namietal porušenie § 38 Stavebného zákona a § 129 Občianskeho zákonníka tým, že
stavebný úrad ako miesto stavby uvádza aj pozemok parc. č. XXX/XX vo vlastníctve žalobcu, ku ktorému
však investori nemajú žiaden vlastnícky ani iný právny vzťah. Žalobca poukázal na to, že k uvedenej
parcele nevydal žiaden písomný súhlas a navyše je tento pozemok zaradený už v územnom pláne
obytnej zóny RZ 19/ I. etapa, schválenej obecným zastupiteľstvom dňa 28.10.2010, v zmysle ktorého už
boli vydané stavebné povolenia, kolaudačné rozhodnutia (plyn, NN rozvody) a realizované stavby pred
dokončením. Žalobca bol toho názoru, že podľa zákona nie je možné  tie isté parcely zaradiť dva krát či



už do schváleného územného plánu obytnej zóny alebo územného rozhodnutia, pretože nie je možné
na jednom pozemku riešiť dve stavby. Stavebný úrad sa podľa žalobcu nesprávne odvoláva na  § 38
Stavebného zákona, keď konštatuje, že súhlas vlastníkov sa nevyžaduje, nakoľko sa jedná o stavby,
ktoré sú podľa platného územného plánu obce verejno-prospešnými stavbami. Keďže územný plán obce
schválený v roku 2009 vôbec nerieši stavby v lokalite RZ 18/I. etapa a RZ 19/ II. Etapa, ani v textovej ani
grafickej časti,  ako verejno-prospešné stavby, nie je možné na ne uplatňovať § 38 Stavebného zákona.
V zmysle uvedeného ustanovenia navrhovateľ územného konania - investor, musí k pozemku, ktorý je
zaradený do riešeného územia, preukázať buď vlastnícky vzťah, alebo iné právo k tomuto pozemku.
Len v prípade, že predmetný pozemok možno na navrhovaný účel vyvlastniť, je prípustné vydať územné
rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia bez súhlasu vlastníka. V § 38
Stavebného zákona je podľa žalobcu zvýraznená práve úprava ochrany vlastníka, na ktorú je stavebný
úrad povinný v konaní dbať a teda nebrať do úvahy len verejné záujmy vymedzené v § 37 Stavebného
zákona. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na metodické usmernenie Ministerstva dopravy, výstavby a
regionálneho rozvoja SR zo dňa 09.09.2013 (č. XXXXX/XXXX/C XXX-SCDPK/XXXXX), z ktorého plynie,
že v zmysle § 108 Stavebného zákona po vydaní stavebného povolenia už nie je možné pozemky pod
stavbou vyvlastniť. Žalobca uviedol, že v lokalite RZ 19/I. etapa boli vydané stavebné povolenia (na
komunikácie, rozvod vody, kanalizáciu, verejné osvetlenie) a kolaudačné rozhodnutia (na rozvody plynu
a elektriny).

Žalobca tvrdil, že stavebný úrad porušil stavebný zákon aj tým, že územné rozhodnutie vydal bez toho,
aby žiadal od investorov predloženie súhlasu od vlastníkov konkrétnych inžinierskych sietí a komunikácií
v danej lokalite, na ktoré sa budú investori napájať. Aj tu sa stavebný úrad odvolal na § 38 Stavebného
zákona, predpoklad vyvlastnenia však nie je splnený. Žalovaný  v odôvodnení rozhodnutia sám potvrdil
to, že v územnom konaní sa neriešia konkrétne technické podmienky napojenia inžinierskych sietí,
ale v územnom konaní je potrebné vysporiadať sa s majetko-právnymi podmienkami napojenia. Podľa
žalobcu žalovaný účelovo prehliada vyjadrenie Obvodného úradu životného prostredia v Senci, úsek
štátnej vodnej správy, kde sa uvádza, že k územnému rozhodnutiu bude doložené kladné stanovisko
vlastníka vodovodu a kanalizácie v obci. Žiaden z vlastníkov vodovodu a kanalizácie v bode napojenia na
parc. č. XXX/XX však nevydal žiadne stanovisko. Žalobca tiež poukázal na ďalšie stanovisko Obvodného
úradu životného prostredia v Senci, podľa ktorého dodávka pitnej vody a odvedenie splaškových vôd
z rodinných domov  sa podmieňuje uzatvorením zmluvného vzťahu s vlastníkmi vodovodu susedných
obytných zón, ktorý však nebol uzavretý. Napriek tomu žalovaný posúdil postup prvostupňového
stavebného úradu za zákonný a v súlade so stanoviskami dotknutých orgánov.

Nakoniec žalobca namietal nerešpektovanie  oprávnených námietok Slovenského pozemkového fondu,
ktorý nesúhlasil s vydaním územného rozhodnutia na niektorých pozemkoch v správe fondu z dôvodu,
že tieto budú poskytnuté oprávneným osobám ako náhradné pozemky v rámci reštitučného konania,
čím žalovaný podľa názoru žalobcu porušil § 36  a  § 137 Stavebného zákona a svojím postupom
nerešpektuje ani práva tretích osôb vyplývajúce z reštitučných nárokov.

II.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby upozornil na formálne vady žaloby spočívajúce v tom,
že žalobca nemá v konaní právneho zástupcu, ako advokát sa zastupuje sám a preto by mu v prípade
úspechu nemohli patriť trovy právneho zastúpenia, ako to v petite žaloby navrhol. Žalovaný tiež upozornil
na to, že  v petite žaloby označené rozhodnutie o umiestnení stavby „Technická infraštruktúra, lokalita
RZ 18/I. etapa a RZ 19/ II. etapa“ nevydal žalovaný a už vôbec nebolo vydané pod č. OU-BA-K zo dňa
13.12.2013. V ďalšej časti vyjadrenia len zastal názor, že žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza z
dostatočne zisteného skutkového stavu veci, predmet konania bol podľa jeho názoru správne právne
posúdený, v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, boli dostatočne zabezpečené procesné práva a
povinnosti účastníkov konania vrátane žalobcu. Mal za to, že dôvody žaloby nemajú oporu v zákone,
nereflektujú základné princípy stavebného poriadku a rozdiely v jednotlivých stupňoch povoľovania,
niektorého z bodov podnetu sa ani netýkajú merita veci. Uviedol, že odvolací orgán nad rámec zákona
odôvodňoval  aj námietky žalobcu, ktoré konzumovala koncentračná zásada. V ostatnom odkázal na
odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia a navrhol žalobu zamietnuť.

III.



Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.)
na dvoch nariadených pojednávaniach konaných bez prítomnosti riadne predvolaného žalovaného
preskúmal vydané rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako
aj konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť
podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. pre nepreskúmateľnosť spôsobenú nedostatočným odôvodnením
vyslovených záverov, najmä vo väzbe na dôvody žalobcovho odvolania.

Z pripojených administratívnych spisov  správnych orgánov oboch stupňov súd zistil, že na základe
návrhu pribratých účastníkov zo dňa 05.12.2012 a po doložení požadovaných dokladov oznámil
stavebný úrad začatie územného konania účastníkom a dotknutým orgánom verejnou vyhláškou  zo
dňa 01.07.2013, pričom určil termín  ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním na
deň 25.07.2013. V územnom konaní  vzniesol námietky len Slovenský pozemkový fond. Stavebný
úrad rozhodnutím č.j. SÚ-XXXX/XXXX-XXXX-FL zo dňa 14.08.2013 umiestnil stavbu „Technická
infraštruktúra, lokalita RZ 18/I. etapa a RZ 19/ II. etapa“, pričom v popise stavby uviedol, že sa jedná o
umiestnenie  stavby nových rozvodov verejných inžinierskych sietí plynu, vody, kanalizácie, elektrickej
energie, verejného osvetlenia a miestnych verejných komunikácií, pre výstavbu 76 rodinných domov a 11
polyfunkčných bytových domov v obytnej zóne lokalít RZ 18/ I.etapa a RZ 19/ II. etapa, nachádzajúcich
sa v k.ú. J., v extraviláne obce. Pre umiestnenie a projektovú prípravu stavby určil podmienky a opísal tiež
podmienky vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov. Rozhodol zároveň o vznesených námietkach
Slovenského pozemkového fondu. V odôvodnení rozhodnutia označil vlastníkov pozemkov dotknutých
umiestňovanou stavbou, pričom k pozemku parc. č. XXX/XX  vo vlastníctve žalobcu uviedol len to, že
súhlas vlastníka pozemku sa v zmysle § 38 Stavebného zákona nevyžadoval. Konštatoval, že stavba je
v súlade s platnou územno-plánovacou dokumentáciou pre obec Miloslavov a že umiestnením stavby
nebudú ohrozené verejné záujmy ani práva a právom chránené záujmy ostatných účastníkov územného
konania.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-K zo
dňa 13.12.2013 zamietol a rozhodnutie stavebného úradu potvrdil. V odôvodnení žalobou napadnutého
rozhodnutia uviedol, že nezaznamenal také dôvody, ktoré by bránili vydaniu územného rozhodnutia.
Poukázal na vyjadrenie Obce J. pre Obvodný pozemkový úrad Senec, v ktorom sa konštatuje, že
navrhovaná výstavba je v súlade s platnou územno-plánovacou dokumentáciou - územným plánom
Obce J.. Konštatoval, že nevzhliadol nerešpektovanie verejného záujmu v predmetnom územnom
konaní, rovnako tak ochrana vlastníckych práv navrhovanou stavbou dotknutých pozemkov, v rozsahu
v akom je chránená stavebným zákonom v územnom konaní, nebola porušená, resp. jej nedodržanie
nebolo preukázané. K námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu
uviedol, že tieto konzumuje tzv. koncentračná zásada ustanovená v § 42 ods. 5 Stavebného zákona,
podľa ktorého v odvolacom konaní sa neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené
v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. Poukázal na to, že každý nesie
zodpovednosť za účinné obhajovanie svojich práv v súlade s procesnými pravidlami, pričom všetci
účastníci konania vrátane žalobcu boli na predmetnú koncentračnú zásadu v oznámení o začatí
konania doručovanom verejnou vyhláškou upozornení a napriek tomu svoje námietky ani pripomienky
(s výnimkou SPF) nevzniesli.
K odvolacím námietkam žalobcu konštatoval, že oznámenie o začatí konania bolo účastníkom konania
doručované verejnou vyhláškou v súlade s § 36 ods. 4 Stavebného zákona. K požiadavke na
spodrobnenie platnej regulácie územným plánom zóny uviedol, že táto pripomienka, berúc do úvahy
podklady územného rozhodnutia v zmysle  § 37 ods. 1 Stavebného zákona, neovplyvňuje zákonnosť
územného rozhodnutia vydaného na základe územného plánu obce. S tým podľa žalovaného súvisí aj
namietaný detail trasovania komunikácie, ktorý zákonite nemôže vyústiť do záveru o rozpore stavby s
územným plánom obce, pretože k uvedenému by bol spôsobilý jedine územný plán zóny, ktorý by s
aspektu namietanej detailnosti stanovil podrobnejšiu reguláciu jednotlivých pozemkov. Za opodstatnenú
nemožno podľa žalovaného uznať ani výhradu žalobcu, že územné rozhodnutie nemalo byť vydané
bez súhlasu na napojenie inžinierskych sietí danej lokality od ich vlastníkov, pretože uvedená výhrada
nereflektuje podstatu rozdielu medzi jednotlivými stupňami povoľovacieho procesu, aktuálne v tom,
že v územnom konaní sa neriešia konkrétne technické podmienky napojenia na inžinierske siete,
pretože územným rozhodnutím nedochádza k ich realizácii. Námietky Slovenského pozemkového fondu
boli stavebným úradom podľa žalovaného vyhodnotené v súlade s platnou legislatívou, pričom tento
účastník konania voči takémuto vyhodnoteniu nemal výhrady. Záverom žalovaný uviedol, že územným
rozhodnutím o umiestnení stavby ešte nedochádza k realizácii stavby, vytvára sa ním len právny



predpoklad pre ďalšie konanie - stavebné konanie, ktoré môže, ale nemusí byť iniciované. Nemôže ním
preto dôjsť k reálnemu zásahu do práv a právom chránených záujmov účastníkov konania.

IV.
Podľa § 36 ods. 1 Stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým
orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym
zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie
pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania
do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná. Podľa ods. 4 začatie územného konania
o umiestnení líniovej stavby alebo v odôvodnených prípadoch aj zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s
veľkým počtom účastníkov konania, ako aj územného konania o využití územia, o stavebnej uzávere
a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho územia, oznámi stavebný úrad účastníkom územného
konania verejnou vyhláškou. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania verejnou vyhláškou aj
v prípade, že mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi.
Podľa § 37 ods. 1 Stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány
obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie
územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce
podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného
rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom
zisťovaní. Podľa ods. 2 stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska
starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma
návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či
vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na
stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú
hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné
podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho
pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. Podľa ods.
3 stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy a ich
vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky
a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. Podľa ods.
4 ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená
dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami,
so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne.
Podľa § 38 Stavebného zákona ak nemá navrhovateľ k pozemku vlastnícke alebo iné právo, možno bez
súhlasu vlastníka územné rozhodnutie o umiestnení stavby alebo rozhodnutie o využití územia vydať
len vtedy, ak možno na navrhovaný účel pozemok vyvlastniť.
Podľa § 39 Stavebného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný
účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a
zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v
území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických
hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby
si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov,
projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa
musia zahrnúť do stavebného povolenia.
Právna bezchybnosť rozhodnutia správneho orgánu spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme,
príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí vychádzať zo
spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou
správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a
hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok  rozhodnutia, podáva celkový prehľad
o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Osoby
dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol,
je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základnému
práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia,
extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, len všeobecné súhrnné zistenia
bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené,
alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú.



Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej
takýmto rozhodnutím oprávnenej proti nemu podať opravný prostriedok, resp. žalobu,  je tým odňatá
možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia.

V.

Z citovaných ustanovení stavebného zákona vyplýva, že stavebný úrad oznamuje začatie územného
konania všetkým známym účastníkom, ktorých okruh na základe zákonných kritérií sám stanoví. Podľa
okolností nariadi ústne pojednávanie spojené s pravidla s miestnym zisťovaním a zároveň upozorní
účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak
sa na ne neprihliadne (tzv.  koncentračná zásada). Účelom uplatňovania koncentračnej zásady je
zefektívnenie  územného konania a zabránenie neustáleho generovania nových námietok a pripomienok
osobami dotknutými umiestňovanou stavbou. Koncentrácia konania však nezbavuje stavebný úrad
povinnosti dohliadnuť na splnenie všetkých zákonných požiadaviek na umiestnenie stavby, vyplývajúcich
z hmotného i procesného práva, bez ohľadu na to, či niektorý z účastníkov v stanovenej lehote
ich nesplnenie namietal alebo nie. Podľa základných zásad správneho konania definovaných v § 3
Správneho poriadku, ktorého právny režim sa aj na územné konanie subsidiárne vzťahuje, postupujú
správne orgány v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, sú povinné chrániť záujmy
štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb, sú povinné postupovať v
konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a
záujmy účinne obhajovať. Koncentračná zásada teda nie je nástrojom, ktorý by umožňoval stavebným
úradom oboch stupňov rezignovať na posudzovanie súladu umiestňovanej stavby so záväznou územno-
plánovacou dokumentáciou a ostatnými požiadavkami stanovenými zákonom, ani na  ochranu zákonom
garantovaných práv účastníkov konania.

Za zákonom stanovených predpokladov je možné oznámiť začatie územného konania jeho účastníkom
aj verejnou vyhláškou, napr. v prípade, že predmetom konania je umiestnenie líniovej stavby, zvlášť
rozsiahlej stavby alebo stavby s veľkým počtom účastníkov konania. V prejednávanej veci stavebný
úrad zvolil takýto postup a začatie územného konania s výzvou na uplatnenie námietok doručoval
účastníkom (s výnimkou SPF)  verejnou vyhláškou podľa § 36 ods. 4 Stavebného zákona. Žalobca na
toto oznámenie v stanovenej lehote nereagoval, o územnom konaní sa dozvedel až z prvostupňového
rozhodnutia, ktorého písomné vyhotovenie mu stavebný úrad doručil. Už len samotný fakt, že stavebný
úrad zvolil rôzne spôsoby doručovania pre oznámenie, resp. rozhodnutie, nasvedčuje snahe zbaviť
účastníkov možnosti uplatniť v konaní prípadné námietky. V odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu
žalobca okrem iného namietal aj nezákonnosť doručovania oznámenia o územnom konaní verejnou
vyhláškou, čo žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil len konštatovaním, že postup stavebného
úradu bol v súlade s § 36 ods. 4 Stavebného zákona. Neuviedol však, či k doručovaniu písomnosti
verejnou vyhláškou oprávňoval stavebný úrad veľký počet účastníkov, charakter umiestňovanej stavby
ako líniovej, alebo iná skutočnosť. Keďže predmetná odvolacia námietka žalobcu sa týkala zákonnosti
postupu stavebného úradu, bol žalovaný povinný dať na ňu relevantnú odpoveď. Nakoľko tak neurobil,
nemohol tento jeho záver súd preskúmať.

Krajský súd je však toho názoru, že ak by aj boli zákonné podmienky pre doručovanie oznámenia
o začatí územného konania verejnou vyhláškou splnené, bol stavebný úrad povinný vyžiadať si
stanovisko žalobcu k predmetu konania hneď z niekoľkých dôvodov. Jedným z pozemkov, na ktorom
stavebný úrad umiestnil predmetnú stavbu, je totiž parc. č. XXX/XX vo vlastníctve žalobcu, na ktorom
je podľa vyjadrenia žalobcu umiestnená komunikácia a inžinierske siete, taktiež vo vlastníctve žalobcu.
Skutočnosť, že navrhovatelia umiestnenej stavby nemali vlastnícke ani iné právo k predmetnému
pozemku, vybavil stavebný úrad konštatovaním, že súhlas žalobcu s umiestnením stavby aj na tomto
pozemku sa v zmysle § 38 Stavebného zákona nevyžadoval. K prípustnosti napojenia umiestňovaných
inžinierskych sietí a komunikácie na existujúce inžinierske siete a komunikáciu sa nevyjadril vôbec.
Na odvolaciu námietku žalobcu, že s umiestnením stavby na parc. č. 135/69, nesúhlasí,  žalovaný
nereagoval a k nesúhlasu žalobcu ako vlastníka inžinierskych sietí s napojením umiestnenej stavby
konštatoval len to, že v územnom konaní sa neriešia konkrétne technické podmienky napojenia na
inžinierske siete, pretože územným rozhodnutím nedochádza k ich realizácii.

Z citovaného ustanovenia § 38 Stavebného zákona vyplýva, že pre vydanie územného rozhodnutia o
umiestnení stavby sa vyžaduje, aby mal navrhovateľ vlastnícke alebo iné právo k pozemku, na ktorom sa



má stavba umiestniť. Ak navrhovateľ v štádiu územného konania takýmto právom nedisponuje, možno
bez súhlasu vlastníka pozemku vydať územné rozhodnutie len vtedy, ak možno na navrhovaný účel
pozemok vyvlastniť. Vyvlastnenie je vo svojej podstate výnimočným opatrením, ktoré možno použiť len
vo verejnom záujme a za predpokladu, že cieľ vyvlastnenia, t.j. prechod alebo obmedzenie vlastníckeho
práva k pozemku, nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Rozhodnutím stavebného
úradu možno vyvlastniť pozemok pre verejno-prospešnú stavbu podľa schválenej územno-plánovacej
dokumentácie, pričom za verejno-prospešné stavby sa považujú stavby určené na verejno-prospešné
služby a pre verejné technické vybavenie územia podporujúce jeho rozvoj a ochranu životného
prostredia, ktoré vymedzí schvaľujúci orgán v záväznej časti územno-plánovacej dokumentácie.

Ako bolo uvedené, žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezaoberal tým, že súhlas
žalobcu ako vlastníka vyššie uvedeného pozemku s územným rozhodnutím nebol daný a dokonca ani
žiadaný a nevyjadril sa ani k tomu, či v prípade žalobcovho nesúhlasu je možné predmetný pozemok na
účely umiestňovanej stavby vyvlastniť. Nevenoval sa žalobcovej námietke, že záväzná časť územného
plánu obce žiadne verejno-prospešné stavby v danom území nevymedzuje a nereagoval ani na žalobcov
argument, že parc. č. XXX/XX už bola zahrnutá do územného plánu zóny RZ 19/ I. etapa, v rámci ktorej
už boli niektoré stavby povolené i skolaudované. Z rozhodnutí stavebných úradov oboch stupňov teda
nijako nevyplýva, či vôbec, v akom rozsahu a pre aké účely môže byť v budúcnosti žalobcov pozemok
vo verejnom záujme vyvlastnený.

Pokiaľ ide o napojenie umiestňovanej stavby na existujúce inžinierske siete, žalobca v odvolaní poukázal
na stanovisko Obvodného úradu životného prostredia v Senci, úsek štátnej vodnej správy, podľa ktorého
bolo k územnému rozhodnutiu potrebné doložiť kladné stanovisko vlastníka vodovodu a kanalizácie
v obci (body napojenia). K tomuto argumentu sa žalovaný takisto nevyjadril tvrdiac, že v územnom
konaní sa neriešia konkrétne technické podmienky napojenia na inžinierske siete, s čím je treba len
súhlasiť. Čo sa však aj s ohľadom na uvedené stanovisko dotknutého orgánu štátnej vodnej správy v
územnom konaní rieši, sú body budúceho napojenia na existujúci vodovod a kanalizáciu. Tieto otázky
nepochybne nemožno vyriešiť inak ako s dohodou s ich vlastníkom. To isté platí aj pre možnosti
napojenia umiestnenej komunikácie na existujúcu komunikáciu na parc. XXX/XX.

V územnom konaní stavebný úrad sleduje predovšetkým súlad navrhovanej stavby s cieľmi a
zámermi územného plánovania, ktoré sú vymedzené dostupnou územno-plánovacou dokumentáciou.
V predmetnom konaní bol rozhodujúcim územno-plánovacím podkladom územný plán obce J., ktorý
pre dané územie počíta s vypracovaním územného plánu zóny. Územný plán zóny pre lokality RZ 18/
I. etapa a RZ 19/ II. etapa vypracovaný a schválený nebol. Žalovaný ku skutočnosti, že obec porušila
záväzné pravidlá, ktoré sama stanovila pre umiestňovanie stavieb v predmetnej lokalite, nezaujal žiadne
stanovisko. Konštatoval len, že to neovplyvňuje zákonnosť územného rozhodnutia vydaného na základe
územného plánu obce. S tým je s ohľadom na § 37 ods. 1 Stavebného zákona možné súhlasiť, keďže
v územnom konaní môže tvoriť podklad rozhodnutia len existujúca územno-plánovacia dokumentácia.
Na druhej strane však všeobecne záväzné nariadenie obce je záväzné pre všetky osoby a subjekty
pôsobiace na jej území, vrátane stavebného úradu pri výkone  prenesenej štátnej správy na úseku
územného plánovania a stavebného poriadku. Preto pokiaľ obecné zastupiteľstvo obce Miloslavov
všeobecne záväzným nariadením podmienilo umiestňovanie stavieb predmetnej lokalite vypracovaním
podrobného územného plánu zóny, mal by stavebný úrad obce trvať na jeho vypracovaní a dodržiavaní.
Faktom však je, že krajský stavebný úrad nemá kompetencie na to, aby spracovanie takejto podrobnej
územno-plánovacej dokumentácie od obce vynútil.

Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa nerešpektovania stanoviska Slovenského pozemkového
fondu, týmito sa súd podrobnejšie nezaoberal, nakoľko prípadným zásahom do práv tzv. reštituentov,
ktorých práva a záujmy SPF v územnom konaní chráni, nemôže byť žalobca nijakým spôsobom dotknutý
na svojich právach.

Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Preto
postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a rozhodnutie zrušil a vrátil vec žalovanému na
ďalšie konanie,  v ktorom bude na žalovanom, či sa pokúsi  odstrániť vyššie opísané nedostatky
druhostupňového rozhodnutia v odvolacom konaní, alebo prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu
zruší a vráti mu vec na ďalšie konanie.



O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech  v konaní priznal
žalobcovi právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na zaplatenom súdnom poplatku za žalobu
v sume 70 eur. Keďže žalobca v konaní nebol zastúpený advokátom, trovy právneho zastúpenia mu
nepatria, hoci sám vykonáva povolanie advokáta.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3  O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,       môže oprávnený podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}