Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/50/2014 z 9. 6. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 9. júna 2015, sp. zn. 2S/50/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1014200395.5 Krajský súd Bratislava | 2S/50/2014 | ECLI:SK:KSBA:2015:1014200395.5 | 2015-06-09 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250j ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0672aeb7-11e4-4cbc-8e57-ff3df3e0017e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1014200395.5 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/50/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200395
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200395.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov
senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Vladimír
M., O. 9, B., zastúpený: IURISTICO s.r.o., advokátska kancelária, Štefánikova 26, Košice, v mene
ktorej koná Mgr. Ivan Ivančo, advokát a konateľ, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a
regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti: B.. Y. B., J. č. XXX,
o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/z.XXXXX/Pa
zo dňa 07.01.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na správnom orgáne

Obec Matysová ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím č. XXXXXX - XXX SÚ/Dk zo dňa 23.08.2011
(ďalej aj len „stavebné povolenie“), právoplatným dňom 05.10.2011, povolila podľa § 39a ods. 4 a § 66
zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších
predpisov (ďalej aj len „stavebný zákon“) stavbu: „Rodinný dom - prístavba garáže a hospodárskeho
objektu“, na parcele č. KN-C XXX/X, katastrálne územie W., pre stavebníka B.. Y. B., bytom J. č. XX.

Proti stavebnému povoleniu podal žalobca podnet na preskúmanie rozhodnutia v mimo odvolacom
konaní podľa § 65 správneho poriadku, o ktorom bývalý Obvodný úrad Prešov, odbor výstavby a
bytovej politiky rozhodol rozhodnutím č. T.-PO-T.-XXXX/XXX/XXXX/ŠSS-KAM zo dňa 26.08.2013 tak,
že právoplatné stavebné povolenie zrušil z dôvodu jeho rozporu s hmotným právom. Proti tomuto
rozhodnutiu podal pribratý účastník odvolanie.

Žalovaný rozhodnutím č. XXXXX/XXXX/BXXX-SV/z.XXXXX/Pa zo dňa 07.01.2014 (ďalej aj len
„napadnuté rozhodnutie“) zrušil rozhodnutie bývalého Obvodného úradu Prešov, odboru výstavby a
bytovej politiky č. T.-PO-T.-XXXX/XXX/XXXX/ŠSS-KAM zo dňa 26.08.2013 najmä z dôvodu porušenia
§ 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a 2 a § 46 správneho poriadku v spojení s § 65 správneho poriadku.

II.
Žaloba



Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 14.03.2014 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie
konanie z dvoch dôvodov:

A) Prvým dôvodom, pre ktorý žalobca žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť žalovanému na
ďalšie konanie, bolo, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Námietky k tomuto dôvodu uviedol v bodoch č. 1, 3, 4, 5:

Bod č. 1 - Žalobca namietal, že žalovaný nesprávne posúdil uplatnenie inštitútu ochrany dobromyseľne
nadobudnutých práv pribratého účastníka, keď vychádzal z toho, že v zmysle § 65 ods. 2 správneho
poriadku pri uplatnení mimoriadneho opravného prostriedku je potrebné rešpektovať stabilitu práv
priznaných právoplatným rozhodnutím. Z podkladov predložených správnym orgánom na rozhodnutie
vyplýva, že pribratý účastník nenadobudol práva dobromyseľne, nakoľko musel v čase podania žiadosti
o vydanie stavebného povolenia vedieť, že jeho stavba bude zasahovať na susedný pozemok a to aj s
ohľadom na to, že bola realizovaná na základe projektovej dokumentácie vypracovanej Ing. arch. R. L.
už v roku 2003 a museli byť z nej okrem iného zrejmé aj rozmery stavby.
Ďalej poukázal na to, že medzi ním, jeho právnym predchodcom a pribratým účastníkom prebiehajú
dlhotrvajúce spory týkajúce sa opakovaných a pretrvávajúcich zásahov zo strany pribratého účastníka do
jeho vlastníckeho práva k predmetnému pozemku. Keďže pribratý účastník musel o presahu jeho stavby
na susedný pozemok vedieť a túto skutočnosť v žiadosti o stavebné povolenie buď zámerne, alebo z
nedbanlivosti opomenul uviesť, nemohol nadobudnúť právo stavby na základe stavebného povolenia
dobromyseľne.

Bod č. 3 - Žalobca vyjadril nesúhlas s názorom žalovaného, že skutočnosť, že stavba zasahuje na jeho
pozemok, už nemožno riešiť vzhľadom na stav stavby, ktorá je pred dokončením a kolaudáciou a že
sa má s námietkami majúcimi občianskoprávny charakter obrátiť na súd. Stavebný úrad bol povinný
zisťovať tieto skutočnosti a v zlúčenom územnom a stavebnom konaní mal vyhodnotiť, či stavba spĺňa
požiadavky vyplývajúce z § 6 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Zb., ktorou sa upravujú podrobnosti o
všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na
stavbu užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej aj len „vyhláška“).
Keďže tak neurobil, stavebné povolenie bolo podľa žalobcu vydané v rozpore s § 58 ods. 2, § 62
stavebného zákona ako aj § 6 ods. 2 vyhlášky a § 3 ods. 5, § 32 a § 46 správneho poriadku a má byť
zrušené v stavebnom konaní.

Bod č. 4 - K tvrdeniu žalovaného, že žalobca si v stavebnom konaní neuplatnil žiadne námietky voči
stavbe, uviedol, že o jej skutočných rozmeroch sa dozvedel až po jej realizácii na základe geodetického
posudku na umiestnenie rozostavanej stavby a využil mimoriadne opravné prostriedky. Z pohľadu
dobromyseľnosti pribratého účastníka sú tieto skutočnosti irelevantné.

Bod č. 5 - Pre posúdenie dobromyseľnosti pribratého účastníka je tiež irelevantné, že na pozemku
žalobcu sú iné stavby pribratého účastníka a z tejto skutočnosti nemožno vyvodiť oprávnenosť ďalšej
stavby pribratého účastníka na pozemku žalobcu.

B) Druhým dôvodom, pre ktorý žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť žalovanému na ďalšie
konanie, bolo, že je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo uviedol v bode č. 2:

Bod č. 2 - Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odporuje § 47 ods. 3 správneho poriadku, nakoľko v
ňom žalovaný iba konštatoval dobromyseľné nadobudnutie práva pribratým účastníkom bez uvedenia
skutočností, z ktorých vychádzal pri tvrdení, že pribratý účastník nevedel v čase vydania stavebného
povolenia o tom, že stavba bude zasahovať na susedný pozemok a že právo stavby nadobudol
dobromyseľne. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4S/136/2011,
podľa ktorého aj v prípade dobromyseľne nadobudnutých práv musí správny orgán posúdiť, či verejný
záujem neprevažuje nad dobromyseľne nadobudnutými právami stavebníka.
Žalobca ďalej poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 482/02, podľa ktorého: „Verejným
záujmom je potom potrebné rozumieť nielen zachovávanie stavebnej disciplíny, ochrany životného
prostredia, ale v neposlednom rade aj ochranu vlastníckych práv osôb, na ktorých sú takéto neoprávnené
stavby zriadené.“



Taktiež citoval nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 455/03, v zmysle ktorého verejný záujem
možno nájsť aj v záujme spoločnosti spravodlivo vymedziť práva vlastníkov pri ich vzájomnej kolízii
napr. pri neoprávnených stavbách. Za záujem spoločnosti nemožno považovať ochranu „neoprávneného
stavebníka“, ale majiteľa pozemku.

III.
Vyjadrenie žalovaného

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť.

V prvom rade poukázal na odôvodnenie rozhodnutia bývalého Obvodného úradu Prešov, odboru
výstavby a bytovej politiky č. ObÚ-PO-T.-XXXX/XXX/XXXX/ŠSS-KAM zo dňa 26.08.2013 ako aj
napadnutého rozhodnutia.

K námietke žalobcu, že stavebný úrad v zlúčenom územnom a stavebnom konaní postupoval v rozpore
so zákonom, keď nezistil spoľahlivo skutkový a právny stav veci a to, či je pribratý účastník oprávnený na
základe predložených dokladov o vlastníctve k pozemku zriadiť požadovanú stavbu, žalovaný uviedol,
že stavebný úrad v dôsledku nedostatočne zisteného skutkového stavu veci rozhodnutím zo dňa
26.08.2013 povolil prístavbu, ktorá časťou sedlovej strechy trvale zasahuje do susedného pozemku bez
splnenia podmienky stanovenej v § 58 ods. 2 stavebného zákona. Pôvodný vlastník susednej parcely
Marián M. sa nezúčastnil zlúčeného konania a nenamietal zásah do vlastníckych práv aj napriek tomu,
že o tejto skutočnosti preukázateľne vedel, keďže prestrešenie prístavby bolo napojené na existujúce
prestrešenie časti vstupu do rodinného domu zrealizované v roku 2003, ktoré rovnako presahovalo nad
jeho pozemok. Vzhľadom na to, že W. M. nepodal proti stavebnému povoleniu odvolanie, nadobudlo
toto rozhodnutie právoplatnosť a pribratý účastník nadobudol dobromyseľne právo uskutočniť stavbu v
súlade so stavebným povolením a projektovou dokumentáciou.

Ďalej uviedol, že pribratý účastník ponúkol žalobcovi odkúpenie parcely, pričom žalobca túto ponuku
odmietol. Na Okresnom súde Stará Ľubovňa prebieha konanie vo veci návrhu pribratého účastníka ako
navrhovateľa proti odporcovi, ktorým je žalobca, na zriadenie vecného bremena v prospech vlastníka
stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

Pri uplatňovaní inštitútu mimoriadneho opravného prostriedku je nevyhnuté rešpektovať stabilitu práv
priznaných právoplatným rozhodnutím. Správny orgán je pri rozhodovaní podľa § 65 ods. 2 správneho
poriadku povinný zvážiť, či práva nadobudnuté na základe právoplatného rozhodnutia boli nadobudnuté
dobromyseľne a či môžu byť zmenou alebo zrušením rozhodnutia dotknuté. Žalovaný mal za to,
že zrušením právoplatného rozhodnutia zo dňa 26.08.2013 by došlo k poškodeniu práv pribratého
účastníka nadobudnutých dobromyseľne aj s ohľadom na to, že v čase prevodu pozemku parc. č.
XXX/X na žalobcu ako na nového vlastníka dňa 07.12.2012 bola prístavba už zrealizovaná a je
pred kolaudáciou. Zrušením právoplatného rozhodnutia stavebného úradu a následným postupom
stavebného úradu vo veci povolenia zrealizovanej stavby nemôže dôjsť k náprave už existujúceho stavu,
ktorým je presahovanie strechy nad susedný pozemok bez právoplatného rozhodnutia príslušného súdu
o predbežnej otázke ohľadom námietok žalobcu týkajúcich sa zásahu do jeho vlastníckych práv.

Žalovaný tiež vyjadril názor, že zrušením rozhodnutia zo dňa 26.08.2013 a ponechaním napadnutého
rozhodnutia, ktoré je právoplatné, nebudú poškodené dobromyseľne nadobudnuté práva pribratého
účastníka, pričom zároveň nebude obmedzené právo žalobcu ako vlastníka pozemku na riešenie
námietok týkajúcich sa zásahu do jeho vlastníckych práv prostredníctvom súdu.

IV.
Vyjadrenie pribratého účastníka

Pribratý účastník vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. Poukázal na to, že prevodom vlastníckeho
práva k parcele č. XXX/X z Mariána M. na žalobcu darovacou zmluvou prešlo na neho nielen vlastnícke
právo, ale aj záväzky spočívajúce v princípe rešpektovať už existujúci právny stav. Stavebné povolenie
a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sú záväzné aj pre právnych nástupcov účastníkov konania.
Zo stavebného povolenia vyplýva, že účastníci konania nevzniesli žiadne námietky ani pripomienky aj
napriek tomu, že pôvodný vlastník Marián M. musel vedieť, že sa na jeho parcele nachádzajú drobné



stavby a inžinierske siete, ktoré majú doplnkovú funkciu k rodinnému domu a ak časť strechy rodinného
domu zasahovala svojím prestrešením nad parcelu č. XXX/X, musel o tom vedieť.

Ďalej uviedol, že vlastnícke právo k rodinnému domu súp. č. XX v katastrálnom území W. ako aj
k pozemkom parc. č. XXX/X, XXX/X nadobudol dobrovoľnou dražbou dňa 24.05.2010, teda nebol
stavebníkom a nikdy nedisponoval projektovou dokumentáciou overenou stavebným úradom. Odmietol
tvrdenie žalobcu, že musel mať vedomosť o presahu stavby nad susedný pozemok. Právoplatným
stavebným povolením dobromyseľne nadobudol právo uskutočniť stavbu v súlade s týmto povolením a
projektovou dokumentáciou. V tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie stavebného povolenia, v ktorom
je uvedené, že uskutočnením stavby nie sú ohrozené verejné záujmy chránené stavebným zákonom a
osobitnými predpismi ani neprimerane obmedzené či ohrozené záujmy účastníkov konania.

Taktiež poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 1C/48/2013 vo veci
zriadenia vecného bremena, ktoré bolo odročené do vyriešenia predbežnej otázky, ktorá je predmetom
žaloby o určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu podanej pribratým účastníkom na Okresnom
súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 5C/85/2014.

Pribratý účastník poukázal aj na skutočnosť, že titulom, na základe ktorého Marián M. ako pôvodný
vlastník nadobudol vlastnícke právo k parcele č. XXX/X, bola kúpna zmluva uzavretá s Gréckokatolíckou
cirkvou, farnosťou W. ako predávajúcim dňa 04.12.2007. Uvedenú kúpnu zmluvu považoval pribratý
účastník za absolútne neplatný právny úkon, nakoľko zistil, že Gréckokatolícka cirkev zanikla dňa
01.09.2004, a teda nemohla byť uzavretá neexistujúcim právnym subjektom ako predávajúcim.

V.
Posúdenie veci

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s
právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu.
Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa
procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom
predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu
konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa
na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

K jednotlivým dôvodom, pre ktoré žalobca žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie súd uvádza:

A) V súvislosti s prvým dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia, ktorým podľa žalobcu bolo,
že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd konštatuje, že
žalovaný posúdil skutkový stav veci po právnej stránke správne. Súd nezistil žiadne skutočnosti
odôvodňujúce zrušenie napadnutého rozhodnutia.

K bodu č. 1 - Súd zhodne s názorom žalovaného konštatuje, že stavebný úrad v zlúčenom konaní
pochybil, keďže nezistil spoľahlivo skutkový stav veci, mal ho detailnejšie skúmať a v rozpore so
zákonom vydal stavebné povolenie o povolení prístavby, ktorá časťou sedlovej strechy trvale zasahuje
do susedného pozemku bez splnenia zákonom stanovenej podmienky podľa § 58 ods. 2 stavebného
zákona. Aj napriek pochybeniu stavebného úradu je však potrebné zohľadniť, že v prejednávanej veci sa
preskúmava zákonnosť rozhodnutia vydaného v mimo odvolacom konaní upravenom v § 65 správneho
poriadku, kde je nevyhnutné rešpektovať stabilitu práv priznaných právoplatným rozhodnutím.
Podľa § 65 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného
podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto
rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe
návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).



Podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho
zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom
alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva
nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.

Pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z právneho stavu a skutkových okolností v čase
vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne
zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo.

Zmysel správneho konania a dôležitosť dodržania procedurálnych pravidiel, ktoré tvoria jeho súčasť, je
daná predmetom konania. Teda správne konanie - procedúra výlučne sleduje, aby bola zaistená správna
aplikácia hmotného práva, aby rozhodnutie vo veci, ktorým sa zakladajú, menia alebo zrušujú konkrétne
práva a povinnosti, bolo v súlade s hmotným právom.

Zrušenie alebo zmena právoplatných rozhodnutí na základe mimoriadnych opravných prostriedkov (aj
preskúmaním podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku) prichádza do úvahy len za situácie, ak sa v konaní
o mimoriadnom opravnom prostriedku preukáže, že rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom. Teda
inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov pri rešpektovaní stability práv priznaných právoplatným
rozhodnutím nie je určený na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na
zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva.

Či je právoplatné rozhodnutie v rozpore s hmotným právom, musí byť zistené nepochybným spôsobom
pred jeho zrušením. To predstavuje potrebu objasniť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, t.j.
zabezpečiť potrebné skutkové zistenia a tiež stanoviská účastníkov k týmto zisteniam, ako aj orgánu,
ktorý preskúmavané rozhodnutie vydal. Tento proces nemožno zrušením rozhodnutia posunúť do
pôvodného konania a až tam zisťovať, či skutočne došlo alebo nedošlo k porušeniu zákona, a ak áno,
či verejný záujem prevyšuje nad záujmom dobromyseľne nadobudnutých práv účastníka (prípad § 65
ods. 3 správneho poriadku). Preskúmavanie rozhodnutí v mimo odvolacom konaní je inštitút určený
na nápravu nezákonných rozhodnutí, a to ich zrušením alebo zmenou, za súčasného rešpektovania
dobromyseľne nadobudnutých práv účastníkov.

V záujme zachovania stability právnych vzťahov založených rozhodnutím zákon vylučuje zmenu
alebo zrušenie rozhodnutia, ak by takýmto postupom boli významne narušené práva nadobudnuté
dobromyseľne.

Už v minulosti sa pojem dobromyseľnosť interpretoval tak, že sa ním rozumie poctivý a otvorený vzťah
účastníka konania k správnemu orgánu alebo k rozhodovanej veci. Účastník nesmie vyvolať skutkový
omyl na strane správneho orgánu.

Pri zrušení rozhodnutia môžu nastať dve situácie:
a) rozhodnutie sa s konečnou platnosťou zruší (napr. vtedy, ak nemalo byť vydané vôbec),
b) rozhodnutie sa zruší a vec sa vráti späť správnemu orgánu, ktorý pôvodné rozhodnutie vydal, na nové
konanie a rozhodnutie.

Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že žalovaný správne uplatnil inštitút ochrany dobromyseľne
nadobudnutých práv pribratého účastníka. Dobromyseľnosť pribratého účastníka spočíva v tom, že
splnil všetky podmienky na vydanie stavebného povolenia a stavbu vykonal na základe predloženej
projektovej dokumentácie, z ktorej jasne vyplýva, že stavba bude presahovať nad susedný pozemok
a stavbu vykonal na základe právoplatného stavebného povolenia. Pribratý účastník teda nadobudol
právo uskutočniť stavbu dobromyseľne v súlade s právoplatným stavebným povolením a projektovou
dokumentáciou, ktorá bola overená stavebným úradom.

V súvislosti s prebiehajúcimi súdnymi spormi, na ktoré poukázal žalobca, súd považuje za vhodné uviesť,
že aj za týchto okolností existuje možnosť vyriešiť vzniknutý spor s pribratým účastníkom mimosúdne.

K bodu č. 3 - Vzhľadom na to, že stavba je už zrealizovaná, zrušením napadnutého rozhodnutia by
sa neodstránili predchádzajúce nedostatky a nedošlo by k náprave už jestvujúceho stavu, ktorým je



presahovanie stavby na pozemok žalobcu. Žalobca si môže občianskoprávne námietky týkajúce sa
zásahu do jeho vlastníckeho práva uplatniť na príslušnom súde.

K bodu č. 4 - Súd vyhodnotil námietku žalobcu o tom, že v stavebnom konaní si neuplatnil žiadne
námietky voči stavbe z dôvodu, že o skutočných rozmeroch stavby sa dozvedel až po jej realizácii
na základe geodetického posudku na umiestnenie rozostavanej stavby, ako neopodstatnenú. Žalobca
totiž nadobudol vlastnícke právo k pozemku darovacou zmluvou od Mariána M., ktorý bol v zlúčenom
územnom a stavebnom konaní ako účastník tohto konania nečinný. Aj napriek doručeniu oznámenia sa
nezúčastnil miestneho zisťovania a nevzniesol ani žiadne námietky a pripomienky ohľadom zásahu do
jeho vlastníckych práv. Z titulu darovacej zmluvy prešlo na žalobcu nielen vlastnícke právo k pozemku,
ale aj záväzky pôvodného vlastníka.

V súvislosti s touto námietkou dáva súd do pozornosti zásadu platnú už v rímskom práve, podľa
ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným,
starostlivým). To znamená, že práva patria tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich
práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.
V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa
o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a
pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení.

S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že na žalobcu prešli nielen práva, ale aj povinnosti jeho
právneho predchodcu, ktorou je aj povinnosť rešpektovať stav nastolený pôvodným vlastníkom, ktorý
súhlasil s uskutočnením stavby a neuplatnil si žiadne námietky či pripomienky ani nepodal odvolanie
proti stavebnému povoleniu, ktoré nadobudlo právoplatnosť.
K bodu č. 4 - Žalobca si nesprávne vysvetlil, že pre posúdenie dobromyseľnosti pribratého účastníka je
rozhodujúce aj to, že na pozemku žalobcu sú iné stavby pribratého účastníka a že z tejto skutočnosti
žalovaný vyvodil oprávnenosť ďalšej stavby pribratého účastníka na pozemku žalobcu. Súd má za
to, že žalovaný túto skutočnosť len uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ako skutočnosť
zistenú z predloženého spisového materiálu správneho orgánu, pričom to nemá vplyv na posúdenie
dobromyseľnosti pribratého účastníka a nevyvodzoval z nej oprávnenosť ďalšej stavby pribratého
účastníka na pozemku žalobcu.

B) Žalobca tiež namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, pričom
nesúhlasil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, že v danom prípade prevažuje verejný záujem
na dodržaní zákonnosti, považoval ho za nedostatočné a arbitrárne. Podľa názoru súdu napadnuté
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, vydal ho orgán na to príslušný a obsahuje zákonom
predpísané náležitosti. Aj samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia obsahuje všetky náležitosti
podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku.

Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že
je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi,
vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou
správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a
hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o
priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom
a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na
každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s
nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať.

Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci
rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného
základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia)
dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne
len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých



mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej
možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť
rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo či právne
argumentovať proti záverom rozhodnutia.

Súd je toho názoru, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal všetkými
tvrdeniami a odvolacími námietkami žalobcu a vyhodnotil ich spôsobom, ktorý umožnil súdu preskúmať
závery žalovaného v predmetnej veci. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vystihuje podstatu, v čom
spočíva dobromyseľnosť pribratého účastníka a prečo jeho dobromyseľne nadobudnuté práva prevyšujú
verejný záujem. V danom prípade pribratý účastník realizoval stavbu podľa právoplatného stavebného
povolenia, dôverujúc v jeho správnosť a zákonnosť.

Súd na záver dodáva, že námietku pribratého účastníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu
- kúpnej zmluvy uzavretej medzi pôvodným žalobcom ako kupujúcim a Gréckokatolíckou cirkvou,
farnosťou Matysová ako predávajúcim, kde predmetom kúpy bola parcela č. 155/3 z dôvodu absencie
právnej subjektivity predávajúceho, považuje za irelevantnú. Túto občianskoprávnu námietku je
oprávnený riešiť súd v rámci civilného konania.

Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j
ods. 1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a námietky
žalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi
právo na ich náhradu nepriznal, rovnako ani žalovanému a pribratému účastníkovi, ktorí podľa ustálenej
judikatúry nemajú v takomto prípade právo na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.