Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/86/2014 z 16. 3. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 16. marca 2015, sp. zn. 5S/86/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1014200662.2 Krajský súd Bratislava | 5S/86/2014 | ECLI:SK:KSBA:2015:1014200662.2 | 2015-03-16 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250j ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ebb5791d-61d8-4a80-af2e-9981ba2ecf85 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1014200662.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/86/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200662
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014200662.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu
JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: Správa a údržba
ciest Trnavského samosprávneho kraja, Bulharská 39, 918 53 Trnava, zastúpený: JUDr. Peter Sopko,
advokátska kancelária, Paulínska 24, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie,
Dunajská 68, PO BOX 58, 820 04 Bratislava 24, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
18967/2014, 1171-P/2014 zo dňa 02.04.2014, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 29.04.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil
rozhodnutie žalovaného č. 18967/2014, 1171-P/2014 zo dňa 02.04.2014, ktorým zamietol rozklad
žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 045-7000/SK/10/2012 zo dňa
03.12.2013, ktorým uložil žalobcovi pokutu podľa § 149 ods. 1 písm. e) zákona č. 25/2006 Z.z. zato, že
pri uzavretí kúpnej zmluvy č. XX-XXXX-TT dňa 25.2.2011 so spoločnosťou NELUX s.r.o. Bratislava na
predmet zákazky „Dodávka posypovej priemyselnej soli“, zadanej postupom rokovacieho konania bez
zverejnenia podľa § 58 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, nedodržal podmienky ustanovené v §
45 ods. 2 ZoVO, keďže uzavrel danú zmluvu s uvedeným úspešným uchádzačom skôr, ako 16-ty deň
odo dňa odoslania oznámenia o výsledku vyhodnotenia ponúk.
Podľa žalobcu obe rozhodnutia boli vydané v rozpore s princípmi právneho štátu a poukázal na článok
1, 2 a 46 Ústavy SR, ako aj na ustanovení § 3 Zákona o správnom poriadku.
Žalobca uviedol, že je správcom ciest prvej a druhej triedy na území Trnavského samosprávneho kraja.
Ochrana života, zdravia a majetku účastníkov cestnej premávky je podmienená dôkladnou a včasnou
údržbou ciest, za ktorú žalobca v zmysle zákona č. 135/1961 Zb. zodpovedá a predstavuje nepochybne
dôležitý záujem spoločnosti. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 9 ods. 1 cestného zákona.
Žalobca na predmet zákazky „Dodávka posypovej priemyselnej soli“ použil rokovacie konanie bez
zverejnenia a to z dôvodu mimoriadnej situácie, kedy bol nútený urýchlene konať z dôvodu zabezpečenia
zjazdnosti ciest 2 a 3 triedy na území Trnavského samosprávneho kraja, ktoré má v správe. Samotný
žalovaný skonštatoval, že v danom prípade skutočne došlo k vzniku mimoriadnej udalosti, ktorú nemohol
žalobca predvídať, túto žalobca nespôsobil a v jej dôsledku došlo k potrebe použitia rokovacieho konania
bez zverejnenia.
Dňa 31.01.2011 sa uskutočnilo zasadnutie Štábu zimnej služby TT SK, ktorého výsledkom bolo, že
situácia v skladoch je kritická pre nedostatok posypového materiálu, čo predstavuje stav ohrozenia
zabezpečenia bezpečnosti cestnej premávky formou posypu ciest. Po zasadnutí štábu táto situácia bola



riešená tým, že dňa 02.02.2011 vyzval žalobca na rokovanie štyroch vybratých záujemcov. Lehotu na
rokovanie určil na 18.02.2011 a 21.02.2011.
Žalobca je toho názoru, že nakoľko bolo nevyhnutné použiť RKbZ podľa § 58 písm. c) ZoVO z dôvodu
mimoriadnej udalosti čakať 16 dní na uzavretie zmluvy by v danom prípade znamenalo mimoriadnu
situáciu, v ktorej by permanentne dochádzalo k ohrozeniu životov alebo zdravia a majetku užívateľov
ciest z dôvodu nedostatku priemyselnej posypovej soli.
Žalobca poukazuje, že k porušeniu u ustanovenia § 45 ods. 2 ZoVO malo dôjsť ešte dňa 25.02.2011 a
pokuta mu bola uložená až 03.12.2013, teda takmer 3 roky od údajného spáchania správneho deliktu.
Poukazuje na to, že pokuta má plniť nielen represívnu funkciu, ale má pôsobiť predovšetkým preventívne
a výchovne.
Rozhodnutie i postup žalovaného smeroval k odopretiu správnej ochrany žalobcovi v predmetnej veci,
hoci bol žalovaný povinný vo veci spravodlivo rozhodnúť sám a nie odkazovať žalobcu na súd, či
dokonca Ústavný súd SR. Ústavnej povinnosti dodržiavať a chrániť základné práva nemôže predsa
brániť nedostatok zákonom upraveného postupu orgánu verejnej správy, ktorý je žalovaný. Ak verejný
orgán nepostupuje v súlade s Ústavou a jej ustanoveniami, porušuje tým princíp právneho štátu, ktorý
z neho vyplýva. A preto považuje žalobca rozhodnutie správneho orgánu za zmätočné, lebo v jednom
bode žalovaný uznal, že nastala mimoriadna situácia a v druhom túto skutočnosť ignoroval a nezmyselne
trval na dodržaní zákonnej 16-dňovej lehoty.
Žalovaný porušil aj ústavné právo žalobcu na výchovné rozhodnutie, kedy vôbec nestanovil ako sa tento
mal v danej situácii zachovať, ani nezobral do úvahy, aké motívy viedli žalobcu k porušeniu zákona o
verejnom obstarávaní, menovite že si len plnil zákonné povinnosti za daných zložitých okolností podľa
svojho najlepšieho vedomia a svedomia.
V prospech žalobcu svedčí aj fakt, že žiadne námietky podané neboli. V danom prípade s prihliadnutím
na všetky okolnosti rozhodne nemožno daný skutok kvalifikovať za zvlášť závažný. Sankcia uložená
správnym orgánom je preto vo vzťahu k predmetnému skutku žalobcu zjavne neprimeraná a porušujúca
princíp proporcionality. Uloženie sankcie zjavne nezodpovedá povahe a závažnosti správneho deliktu,
je v rozpore s článkom 1 ods. 1 a článkom 50 ods. 6 Ústavy SR.
Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného,
priznal mu trovy právneho zastúpenia a zároveň žiadal, aby súd rozhodol o odklade vykonateľnosti
napadnutého rozhodnutia.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 24.06.2014 uviedol, že v
napadnutom rozhodnutí postupoval v súlade s princípom zákonnosti. Zákon o verejnom obstarávaní
neupravuje v súvislosti s normatívnou úpravou správneho deliktu podľa § 149 ods. 1 písm. e) žiadne
liberačné dôvody, ktoré by mohli mať vplyv na zánik deliktuálnej zodpovednosti za porušenie zákona.
Samotné uzavretie zmluvy postupom rokovacieho konania bez zverejnenia podľa § 58 písm. c) zákona
o verejnom obstarávaní teda nebol zákonným dôvodom na uloženie pokuty, pokiaľ žalobca pri uzavretí
danej zmluvy nedodržal podmienky ustanovené v § 45 ods. 2 ZoVO. Rovnako tak skutočnosť uvádzanú
žalobcom v žalobe, že v predmetnom postupe zadávania zákazky neboli podané námietky, nemožno
podľa žalovaného považovať v intenciách úpravy zákona o verejnom obstarávaní za liberačný dôvod,
ktorý by mohol mať vplyv na zánik deliktuálnej zodpovednosti žalobcu za porušenie zákona o verejnom
obstarávaní.
Objektívna stránka skutkovej podstaty právneho deliktu upravená v § 149 ods. 1 písm. e) ZoVO je
koncipovaná bez ohľadu na použitý postup zadávania zákazky, alebo skutočnosť, či v použitom postupe
zadávania zákazky boli alebo neboli podané námietky podľa § 138 uvedeného zákona. Naplnenie
skutkovej podstaty uvedeného správneho deliktu je viazané výlučne na objektívne porušenie podmienok
upravených v § 45 ods. 2-8 ZoVO.
Čo sa týka výšky pokuty žalovaný uviedol, že pri porušení povinnosti podľa § 45 ods. 2 zákon o verejnom
obstarávaní presne určuje výšku sankcie za jej porušenie, žalovaný nemal možnosť moderácie zákonom
určenej sadzby pokuty, a teda nebolo možné upraviť výšku uloženej sankcie z ohľadom na povahu,
závažnosť, spôsob a následky porušenia povinností. Zákon o verejnom obstarávaní neumožňoval
žalovanému akúkoľvek odchylku od určenej sadzby, ani prihliadnuť pri jej určení na okolnosti prípadu.
Prihliadnuť na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti a upravovať výšku sankcie
v medziach sadzieb určených zákonom na základe uvedených okolností, by mohol žalovaný len v
prípadoch, kde zákon pevne ohraničil najnižšiu a najvyššiu hranicu sadzby. Žalovaný teda postupoval v
súlade so zákonom, keď pokutu uložil vo výške pevne určenej zákonom.
Podľa žalovaného teda na uzavretie každej zmluvy, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2004/18/ES o
koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce verejných zákaziek na dodávku tovaru a



verejných zákaziek na služby (ďalej len „smernice 2004/18/ES), kde patrí aj zmluva, ktorá bola uzavretá
v danom verejnom obstarávaní, bez ohľadu na postup vo verejnom obstarávaní, ktorým bola daná
zmluva zadaná, je potrebné aplikovať odkladnú lehotu pri uzavretí tejto zmluvy. Túto odkladnú lehotu
nie je potrebné aplikovať iba v určitých konkrétnych prípadoch, pokiaľ si takúto výnimku členské štáty
uplatnili vo svojej legislatíve. Slovenská republika však neustanovila vo svojej legislatíve ako výnimku z
odkladnej lehoty pre uzavretie zmluvy prípad, keď zmluva bola zadaná postupom rokovacieho konania
bez zverejnenia z dôvodu mimoriadnej udalosti podľa článku 31 ods. 1 písm. c) smernice 2004/18/ES,
resp. podľa § 58 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, napriek tomu, že takúto výnimku príslušné
smernice umožňujú legislatívne zakotviť. Zákonodarca v Slovenskej republike zvolil prísnejšiu úpravu
odkladnej lehoty pre uzavretie zmluvy, bez uplatnenia výnimky z odkladnej lehoty pri uzavretí zmluvy
postupom rokovacieho konania bez zverejnenia podľa § 58 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní,
a teda žalovaný má za to, že správne vyhodnotil, že žalobca bol v danom prípade povinný dodržať
odkladnú lehotu pri uzavretí zmluvy vyplývajúcu z § 45 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní.
Žalovaný v tejto súvislosti konštatuje, že žalobca vo svojej žalobe vytrháva z kontextu prirodzenú úvahu
žalovaného, ktorý v napadnutom rozhodnutí uviedol, že sú namieste otázky, či je správne udeliť sankciu
v danej výške pokiaľ účastník konania zabezpečoval nevyhnutnú verejnú službu postupom rokovacieho
konania bez zverejnenia podľa § 58 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní pri splnení podmienok
na jeho použitie, a zároveň či bolo možné efektívne obstarať predmetnú verejnú službu bez toho, aby
bol porušený zákon o verejnom obstarávaní. Žalovaný na rovnakom mieste odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia výslovne zdôraznil, že znenie ustanovení § 149 ods. 1 písm. e) v spojení s § 45 ods. 2 zákona
o verejnom obstarávaní je jednoznačné a že žalovaný nemá priestor v danom prípade na správnu úvahu.
Podľa žalovaného by teda výkonná moc mala uplatňovať zákony a zabezpečovať ich dodržiavanie tými,
ktorým zákon ukladá povinnosti.
Žalovaný zároveň uvádza, že ak sa žalobcovi javí úprava správnych deliktov v zákone o verejnom
obstarávaní ako neprimerane prísna, resp. kolidujúca s právami reglementovanými Ústavou SR, môže
žalobca požiadať konajúci súd aby podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP v prípade, ak by pred rozhodnutím
vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci (t.j. úprava správnych
deliktov v zákone o verejnom obstarávaní) je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou
zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná prerušil konanie a postúpil návrh ústavnému súdu na
zaujatie stanoviska.
Na základe uvedených skutočností žalovaný žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a nepriznal
žalobcovi náhradu trov konania.

Konajúci súd uznesením zo dňa 6.10.2014 č.k. 5S 2014-51 odložil vykonateľnosť rozhodnutia
žalovaného zo dňa 02.04.2014 č. záznamu XXXXX/XXXX, č. spisu XXXX-P/XXXX.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na
nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§
249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie ktorému predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
ako aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil rozhodnutím Úradu pre verejné
obstarávanie číslo 045-7000/Sk/10/2012 zo dňa 03.12.2013 bola žalobcovi uložená pokuta vo výške
XXXXX,- eur podľa § 149 ods. 1 písm. e) zákona o verejnom obstarávaní zato, že pri uzavretí kúpnej
zmluvy č. 12-2011-TT na predmet zákazky „Dodávka posypovej priemyselnej soli“ dňa 25.02.2011 so
spoločnosťou NELUX s.r.o. Bratislava nedodržal podmienky ustanovené v § 45 ods. 2 zákona o
verejnom obstarávaní tým, že uzavrel zmluvu s uvedeným úspešným uchádzačom skôr ako 16-ty deň
odo dňa odoslania oznámenia o výsledku vyhodnotenia ponúk.
Orgánom kontroly v zmysle Protokolu o výsledku kontroly bolo pri kontrole postupu zadávania zákazky
na uvedený predmet v rámci ktorej účastník konania dňa 25.05.2011 uzavrel so spoločnosťou NELUX
s.r.o. Bratislava kúpnu zmluvu bolo okrem iného konštatované, že kontrolovaný nepreukázal splnenie
podmienky podľa § 58 písm. c), resp. podľa § 58 zákona o verejnom obstarávaní, v dôsledku čoho
použitie postupu rokovacieho konania bez zverejnenia pri zadávaní prednostnej zákazky odporuje
uvedeným ustanoveniam zákona o verejnom obstarávaní, kontrolovaný uzavrel kúpnu zmluvu skôr ako
16-ty deň odo dňa odoslania oznámenia o výsledku ponúk, čo je v rozpore s ustanovením § 45 ods.
2 ZoVO.
Dňa 20.11.2012 bolo účastníkom správneho konania oznámené začatie správneho konania vo veci
uloženia pokuty.



Účastníkom konania bolo umožnené oboznámiť sa s podkladom pre rozhodnutie, vyjadriť sa k nemu i
k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
Správny orgán vykonal ďalšie dôkazy a následne bol podklad pre rozhodnutie doplnený o listiny
preukazujúce stav zásob a výdaj posypovej priemyselnej soli s protispekacou prísadou pre
zabezpečenie zimnej údržby ciest v mesiacoch október, november, december v rokoch 2006-2010. V
administratívnom spise sa ďalej nachádzajú dokumenty ako protokol o výsledku kontroly dodržiavania
zákona o verejnom obstarávaní, vyjadrenie ku kontrolným zisteniam zo dňa 18.10.2011, zápisnica
o prerokovaní protokolu č. 190-7000/2011-OK/4, dokumentácia zo zadávania predmetnej zákazky,
vyjadrenia účastníkov konania, meteorologický posudok č. 683/2013 ako aj ďalšie listinné dôkazy.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j.
najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd
preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna
činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc
stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané
náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Podľa § 45 ods. 1 ZoVO verejný obstarávateľ a obstarávateľ uzavrie zmluvu alebo rámcovú dohodu v
lehote viazanosti ponúk. Uzavretá zmluva nesmie byť v rozpore so súťažnými podkladmi a s ponukou
predloženou úspešným uchádzačom, alebo uchádzačmi.
Podľa ods. 2 verený obstarávateľ a obstarávateľ môže uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú
dohodu s úspešným uchádzačom alebo uchádzačmi najskôr 16-ty deň odo dňa odoslania oznámenia
o výsledku vyhodnotenia ponúk podľa § 44, ak nebola doručená žiadosť o nápravu alebo ak žiadosť o
nápravu bola doručená po uplynutí lehoty podľa § 136 ods. 3.

Podľa § 58 ZoVO postup RKbZ môže verejný obstarávateľ použiť len vtedy, ak je splnená aspoň jedna
z podmienok uvedených pod písmenom a-j uvedeného ustanovenia podľa § 58 ZoVO.

Podľa § 58 písm. c) ZoVO, RKbZ môže verejný obstarávateľ použiť len vtedy, ak zákazka na dodanie
tovaru, na ukončenie stavebných prác alebo na poskytnutie služby sa zadáva z dôvodu mimoriadnej
udalosti nespôsobenej verejným obstarávateľom, ktorú nemohol predvídať a vzhľadom na vzniknutú
časovú tieseň nemožno uskutočniť verejnú súťaž, užšiu súťaž, ani rokovacie konanie so zverejnením;
za mimoriadnu udalosť sa považuje najmä živelná pohroma, havária alebo situácia bezprostredne
ohrozujúca život alebo zdravie ľudí, alebo životné prostredie; ďalšie súvisiace zákazky sa zadávajú
postupy verejného obstarávania s využitím zrýchlených postupov, ak je to možné.

Podľa § 149 ods. 1 písm. e) úrad uloží verejnému obstarávateľovi, alebo obstarávateľovi pokutu vo
výške 5 % zmluvnej ceny, ak pri uzavretí zmluvy, koncesnej zmluvy, alebo rámcovej dohody nedodržal
podmienky ustanovené v § 45 ods. 2-7.

Predmetom preskúmavania v danej veci v zmysle žaloby žalobcu je rozhodnutie žalovaného číslo
záznamu 18967/2014, č. spisu XXXX-P-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX o uložení pokuty vo výške XXXXX,-
eur v zmysle ustanovenia § 149 ods. 1 písm. e) zákona o verejnom obstarávaní.

Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru,
že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého
rozhodnutia. Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré
uviedol vo svojom rozklade.
Súd sa stotožnil s právnym záverom žalovaného, že v danom prípade žalobca nedodržal podmienky
ustanovenia § 45 ods. 2 ZoVO, keďže uzavrel danú zmluvu s úspešným uchádzačom NELUX s.r.o.
Bratislava skôr ako 16-ty deň odo dňa odoslania oznámenia o výsledku vyhodnotenia ponúk. Žalobca
tým že uzavrel kúpnu zmluvu pred uplynutím 16-dňovej lehoty konal v rozpore s uvedeným ustanovením.
Túto skutočnosť žalobca ani nepopiera, odvoláva sa však na mimoriadne okolnosti a udalosti, ktoré
nemohol predvídať a z časovej tiesni nedodržal lehotu 16-tich dní. Žalobca uzavrel s úspešným
uchádzačom kúpnu zmluvu dňa 25.02.2011 t.j. tretí deň odo dňa 22.02.2011 kedy oznámil uchádzačom



výsledok vyhodnotenia ponúk. Zmyslom odkladnej 16-dňovej lehoty ustanovenej v § 45 ods. 2 ZoVO
je, aby všetky taxatívne vymedzené subjekty mohli reálne uplatniť návrh na revízne postupy stanovené
zákonom o verejnom obstarávaní, keď im je oznámený výsledok vyhodnotenia ponúk. Predmetné
ustanovenie chráni neúspešné subjekty, ktorých ponuky boli vyhodnocované. Porušenie odkladnej
lehoty pre uzavretie zmluvy predstavuje závažné porušenie zákona o verejnom obstarávaní. Žalobca v
čase uzavretia zmluvy nemohol mať vedomosť, či neúspešný uchádzači nemajú v úmysle v zákonom
stanovenej lehote uplatniť v procese zadávania predmetnej zákazky revízne postupy v zmysle zákona o
verejnom obstarávaní. Podľa § 139 ods. 1 písm. k) ZoVO uzavretie zmluvy je zákonnou prekážkou, aby
mohlo byť v prípadnej námietke z strany úradu rozhodnuté, nakoľko v zmysle uvedeného ustanovenia
zákona o verejnom obstarávaní má úrad povinnosť rozhodnutím zastaviť konanie o námietkach ak
námietky boli podané po uzavretí zmluvy.
Čo sa týka výšky sankcie správny orgán správne určil jej výšku, nakoľko z ustanovenia § 149 ods. 1
písm. e) ZoVO vyplýva, že výška sankcií je 5% zmluvnej ceny ak pri uzavretí zmluvy, koncesnej zmluvy
alebo rámcovej dohody nedodržal podmienky ustanovené v § 45 ods. 2-7 a žalovaný nemal možnosť
moderácie zákonom určenej sadzby pokuty a teda nebolo možné upraviť výšku uloženej sankcie s
ohľadom na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Zákon o verejnom obstarávaní
neumožňoval žalovanému ani správnemu orgánu prvého stupňa akúkoľvek odchýlku od určenej sadzby.
Neobstojí ani námietka žalobcu, že išlo o nepredvídateľnú a mimoriadnu udalosť podľa osobitného
predpisu, ktorým je zákon č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov
s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 písm. b) a § 3 ods. 4 uvedeného zákona.
Bezprostredným predpokladom pre vyhlásenie mimoriadnej situácie v zmysle zákona o civilnej ochrane
obyvateľstva je existencia mimoriadnej udalosti, ktorá je charakterizovaná ustanovením § 3 ods. 2
tohto zákona. Mimoriadna situácia v zmysle zákona o ochrane civilného obyvateľstva sa vyhlasuje
prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov, pričom tento zákon stanovuje okruh subjektov,
ktoré sú oprávnené mimoriadnu situáciu vyhlásiť, a taktiež stanovuje úlohy a opatrenia, ktoré sa
vykonávajú po vyhlásení mimoriadnej situácie. Štáb zimnej služby Trnavského samosprávneho kraja
nie je subjektom, ktorý je oprávnený mimoriadnu situáciu vyhlásiť. Žalobca nepredložil žiadny relevantný
doklad preukazujúci, že mimoriadna situácia bola vyhlásená prostredníctvom hromadných informačných
prostriedkov subjektom oprávneným ju vyhlásiť v zmysle príslušných ustanovení zákona o civilnej
ochrane obyvateľstva.

Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány
dostatočne zistili skutkový stav vec a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd má za to, že
napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom,
a nakoľko námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobu v celom rozsahu
podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods.1 O.s.p. takže neúspešnému žalobcovi právo na ich
náhradu nepriznal.

Rozhodnuté bolo pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.