Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/270/2014 z 7. 9. 2015
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 7. septembra 2015, sp. zn. 5S/270/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1014202055.1
Krajský súd Bratislava | 5S/270/2014 | ECLI:SK:KSBA:2015:1014202055.1 | 2015-09-07 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 250j ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fd5ab955-425b-45ac-88a0-bc3b2e9d5a05
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1014202055.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/270/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014202055
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014202055.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek
senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcu: U. L., bytom I., I.
č. XXX, XXX XX I., zastúpený: JUDr. Milan Vysocký, advokát, AK, ul. Horná č. 116, 022 01 Čadca,
proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-XX/XXXX/OPK zo dňa XX.XX.XXXX, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa  z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 11.12.2014 sa žalobca domáhal, aby súd
preskúmal rozhodnutie žalovaného č. KM-D.-XX/XXXX/OPK  zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým zamietol
rozklad žalobcu a potvrdil personálny rozkaz ministra vnútra SR č. XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol
žalobca podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zák. č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov prepustený zo
služobného pomeru príslušníka policajného zboru.
Dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru bolo, že žalobca ako starší referent, technik
na Okresnom dopravnom inšpektoráte v I. prednostne bez prítomnosti vlastníka držiteľa vozidla alebo
splnomocnenej osoby na základe požiadavky svojho známeho X. M., ktorý vždy zabezpečil aj potrebné
doklady vykonal zmenu vlastníctva osobných motorových vozidiel. K. videl v tomto konaní zvlášť hrubé
porušenie služobnej povinnosti, ktoré spočíva v tom, že žalobca nevykonával riadne štátnu službu, keď
počas nej svedomite neplnil úlohy uložené mu zákonom a pokynom nadriadeného, čím zvlášť hrubým
spôsobom porušil základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. X písm. a/, b/, f/, g/, h/ zák. č.
XX/XXXX Z.z. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca podal rozklad o ktorom rozhodol žalovaný a
rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX č. k. KM-D.-XX/XXXX/OPK potvrdil personálny rozkaz ako vecne
správny.
K. v žalobe poukázal, že tunajší súd v danej veci už dva krát rozhodol rozsudkom tak, že žalobu žalobcu
zamietol a O. súd SR rozsudkami dva krát zmenil rozsudky M. súdu v V. tak, že rozhodnutia žalovaného
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie /rozsudky KS V. sp. zn. 3S XXX/XXXX, sp. zn. 4S XXX/XXXX,
rozsudky NR SR XSžo XX/XXXX, XSžo XX/XXXX/.
K. v žalobe poukázal na oba citované rozsudky O. súdu SR, v ktorých v odôvodnení sa uvádza,
že súčasťou preskúmania súdu je i posúdenie, či správne uváženie je logickým vyústením riadneho
hodnotenia skutkových zistení. F. orgán i pri voľnom uvážení  nesmie nerešpektovať zákon ako i
prekračovať jeho medze a tiež nesmie pri použití voľnej úvahy prejavovať svoju ľubovôľu. U. najvyšší
súd uviedol, že pri rozhodovaní o prepustení zo služobného pomeru príslušníka policajného zboru je
potrebné, aby boli splnené podmienky prepustenia to znamená, aby bolo dostatočne preukázané, že



protiprávnym konaním porušil služobnú povinnosť a služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho
ponechanie v služobnom pomere by bolo zároveň na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.
K. má za to, že žalovaný rozhodnutie zo dňa XX.XX.XXXX o rozklade odôvodnil v podstate tými istými
skutočnosťami ako rozhodnutie o rozklade zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, ktoré boli zrušené O.
súdom SR a o ktorých tento súd opakovane konštatoval, že neboli v súlade so zákonom. Po zrušení
rozhodnutia o rozklade č. F.-PS-PK-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX opäť nevykonal žalovaný žiadne
dôkazy, nezadovážil si dostatok skutkových podkladov, ktoré by odôvodňovali záver, že som svojím
konaním porušil základné povinnosti príslušníka policajného zboru, porušil služobnú prísahu a služobnú
povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu
dôležitých záujmov štátnej služby. K. a správny orgán prvého stupňa rozhodli bez riadneho zistenia
skutočného stavu veci a teda bez zadováženia objektívnych podkladov pre rozhodnutie. K. sa opäť pri
rozhodovaní o rozklade dôsledne neriadil právnym názorom O. súdu SR, ktorý vyslovil v rozsudku sp.
zn. XSžo XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX ani právnym názorom vysloveným v rozsudku sp. zn. XSžo
XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.
V odôvodnení rozhodnutia chýbajú úvahy oprávneného orgánu, ktorými sa riadil pri vyhodnotení dôkazov
existujúcich v čase vydania prepúšťacieho rozkazu, najmä prečo vyhodnotil dôkazy výlučne v môj
neprospech a prečo považoval za preukázané, že som spáchal skutok tak ako je uvedený v uznesení
o vznesení obvinenia nerešpektujúc pritom zásadu prezumpcie neviny. V odôvodnení personálneho
prepúšťacieho rozkazu minister vnútra poukazuje práve na výpovede svedkov z trestného spisu, ktoré
však nepreukazujú porušenie jeho služobných povinností, ktoré by odôvodňovali jeho prepustenie zo
služobného pomeru príslušníka PZ.
K. poukazuje na to, že v personálnom rozkaze žalovaného č. XX zo dňa XX.XX.XXXX sú uvedené
štyri skutky štyri autá u ktorých mal vykonávať evidenčné úkony bez prítomnosti vlastníka, držiteľa
vozidla alebo splnomocnenej osoby, čím postupoval v rozpore s nariadením nadriadeného. P. v dôsledku
zrušenia rozhodnutia o rozklade O. súdom SR sa počet evidenčných úkonov zredukoval len na dve
vozidlá a to vozidlá značky F. F. ev. č. CA-XXXBF a značky X. I. ev. č. CA-XXXAP. Aj ohľadom týchto
dvoch vozidiel popiera, žeby evidenčné úkony boli vykonané v rozpore s uvedeným nariadením P. č.
X/XXXX.
K. sa pri posúdení, či žalobca porušil prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom sa
neriadil zásadami správneho poriadku. K. bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ hoci
hrubé porušenie preukázané nebolo.
P. ide o žalovaným uvádzané dôkazy tieto podľa žalobcu nepostačujú pre jeho prepustenie zo
služobného pomeru. F. boli vypočutí v trestnom konaní, ktoré je samostatným konaním. V tomto konaní
platí zásada prezumpcie neviny. M. boli vyšetrovateľom títo svedkovia vypočúvaní nemal žalobca
možnosť sa zúčastniť ich výsluchov a bolo postupom vyšetrovateľa PZ porušené jeho právo na
obhajobu.
K. sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného, že sa v rámci odvolacieho konania po oboznámení
sa so zadováženými dôkazmi ako aj s kompletným spisovým materiálom nenavrhol na podporu svojich
tvrdení vykonať žiadne dôkazy. O. dôkazy je právom a nie povinnosťou účastníka konania, čo platí aj
pre správne konanie. P. rozklad proti personálnemu rozkazu ministra vnútra SR o jeho prepustení zo
služobného pomeru príslušníka PZ riadne odôvodnil v tomto rozklade a tieto dôvody uviedol aj v žalobe
na č.l. XX, XX, XX.
E. žalovaného považuje žalobca za nezákonné, nakoľko ním bol ukrátený na svojich právach,
bol prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § X92 ods. 1 písm. e/ zákona, hoci
nebolo spoľahlivo preukázané, že porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým
spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej
služby. K. skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie v rozpore s obsahom spisov a
zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Na základe uvedeného žiada, aby súd
rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

K. vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa XX.XX.XXXX uviedol, že žalobca bol
zo služobného pomeru príslušníka PZ personálnym rozkazom MV SR č. XX zo dňa XX.XX.XXXX na
základe návrhu riaditeľa OR PZ v I., odporučeného riaditeľom KR PZ v K. i prezidentom PZ, pretože
ako starší referent technik na D. OR PZ v I. prednostne bez prítomnosti vlastníka, držiteľa vozidla alebo
splnomocnenej osoby na základe požiadavky svojho známeho X. M., ktorý vždy zabezpečil aj potrebné
podklady, vykonal okrem iného:
- dňa XX.XX.XXXX zmenu vlastníka osobného motorového vozidla zn. F. F. ev. č. CA-XXXBF z D. G.
a.s. na nového vlastníka V. F. z I.



- dňa XX.XX.XXXX zmenu vlastníka os. mot. vozidla zn. X. D. ev. č. CA-XXXAS na nového vlastníka
Y. F. z I.
- dňa XX.XX.XXXX prihlásil do evidencie motorové vozidlo zn. V. s pridelením ev. č. CA-XXXBF na
vlastníka G. M. z U.
- dňa XX.XX.XXXX zmenu vlastníctva os. mot. vozidla zn. X. I. ev. č. CA-XXXAP z leasingovej
spoločnosti na nového vlastníka U. I. z I. a následne na U.. U. I. z M. nad M..
H. konaním žalobca porušil služobnú prísahu i služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho
ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov služby. O. teda dôvod prepustenia
podľa ustanovenia § X92 ods. 1 písm. e/ zákona č. XX/XXXX Z.z.
Proti tomuto rozkazu uplatnil žalobca riadny opravný prostriedok - rozklad, ktorý bol rozhodnutím
ministra vnútra SR č. F.-XX/PK-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zamietnutý a napadnutý personálny rozkaz
bol potvrdený, pričom doručením tohto rozhodnutia žalobcovi nadobudol právoplatnosť. V odôvodnení
rozhodnutia bolo konštatované, že z predložených dôkazov dostatočne nevyplýva, že žalobca sa
dopustil aj konaní uvedených v napadnutom personálnom rozkaze ako tretí a štvrtý skutok. O. zistil, že
sa dopustil obdobného konania, keď dňa XX.XX.XXXX vykonal evidenčné úkony v rozpore so svojimi
povinnosťami stanovenými v čl. X ods. X písm. b/ a c/ N P PZ č. X/XXXX pri evidencii motorového
vozidla zn. VW P. ev. č. CA-XXXBF na držiteľa P. B., čo je preukázané záznamom zo žiadosti P. B. o
zapísanie motorového - prípojného vozidla do evidencie a nahliadnutím do jeho výpovede. Podľa tejto
výpovede oslovil U. I., ktorý mu povedal, že má známeho na polícii, ktorý mu vybaví prihlásenie vozidla
do evidencie bez čakania. Z. potom odovzdal doklady a o prihlasovanie sa už ďalej nestaral, na D. OR PZ
v I. nebol, do žiadneho poradovníka sa nikde nezapisoval a nebol prítomný ani pri predkladaní dokladov
na D. OZ PZ v I. a ani nikomu nedal splnomocnenie na vykonanie evidenčných úkonov.
Proti uvedenému rozhodnutiu uplatnil žalobca žalobu, ktorú M. súd v V. svojím rozsudkom č.k. XS/XXX/
XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX zamietol. Na základe odvolania žalobcu bol tento rozsudok rozsudkom
O. súdu SR č.k. XSžo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zmenený tak, že napadnuté rozhodnutie č.
F.-XX/PK-J. zo dňa XX.XX.XXXX bolo zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. R. vyplýva z
odôvodnenia rozsudku, dôvodom zrušenia bolo, že správne orgány oboch stupňov nezadovážili dostatok
objektívnych skutkových podkladov a teda rozhodli bez riadneho zistenia skutočného stavu veci. Za
závažné pochybenie, majúce za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces, považoval
súd kladenie ďalšieho skutku žalovanému za vinu, hoci tento nebol uvedený v napadnutom personálnom
rozkaze. K. sa k nemu totiž nemohol vyjadriť.
V ďalšom konaní minister vnútra SR ako odvolací orgán v intenciách uvedeného zrušujúceho
rozsudku svojím rozhodnutím č. F.-PS-PK-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX opäť rozhodol rozklad žalobcu
zamietnuť a napadnutý personálny rozkaz potvrdiť. P. pritom na apelačný princíp, na ktorom je
vybudované odvolacie konanie. D. uviedol, že zo zadovážených dôkazov jednoznačne vyplýva, že úkony
týkajúce sa osobných mot. vozidiel zn. F. F. ev. č. CA-XXX BF a zn. X. I. ev. č. CA-XXXAP /skutky
uvedené v personálnom rozkaze ako prvý a štvrtý/ žalobca bez akýchkoľvek pochybností vykonal v
rozpore s čl. X ods. X písm. b/ a c/ N P PZ č. X/XXXX. X. týchto úkonov ani sám žalobca nespochybnil.
O. však dostatočne preukázané, že by žalobca vykonal v rozpore s uvedeným nariadením aj úkony k
mot. vozidlám zn. X. D. ev. č. CA-XXXAS a zn. V. ev. č. CA-XXXBF uvedené v napadnutom personálnom
rozkaze ako druhý a tretí.
V. však zistené, že žalobca vykonal evidenčné úkony v rozpore so svojimi povinnosťami stanovenými v
č. X ods. X písm. b/ a c/ N P PZ č. X/XXXX pri evidencii osobného motorového vozidla zn. VW P. ev. č.
CA-XXXBF na držiteľa P. B.. K. mal možnosť aj v rámci odvolacieho konania využiť všetky subjektívne
práva a povinnosti, ktoré mu vyplývali z ustanovení zákona. O týchto právach a povinnostiach bol
poučený najskôr písomnosťou č. F.-XX/PK-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú prevzal dňa XX.XX.XXXX
a následne písomnosťou č. F.-PS-PK-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú prevzal dňa XX.XX.XXXX.
D. tieto práva využil, oboznámil sa so všetkými zadováženými dôkazmi ako aj kompletným spisovým
materiálom, avšak na podporu svojich tvrdení nenavrhol vykonať žiadne dôkazy.
Aj toto rozhodnutie napadol žalobca žalobou, ktorá bola rozsudkom M. súdu v V. č.k. 4S XXX/XXXX-
XX zo dňa XX.XX.XXXX zamietnutá. Súd sa teda s týmto rozhodnutím stotožnil. Na základe odvolania
žalobcu vo veci rozhodoval O. súd SR, ktorý svojím rozsudkom č.k. XSžo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX
uvedený rozsudok M. súdu v V. opäť zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie ministra vnútra SR č.k. 4S
XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
O. súd v uvedenom rozsudku uviedol, že žalobcom predložené uznesenie J. špeciálnej prokuratúry
GP SR č. X./X Gv XX/XX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX o zastavení trestného stíhania svedčí o tom, že
skutky spáchané žalobcom nie sú trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Taktiež uviedol, že
zastavenie trestného stíhania voči žalobcovi je však pre danú vec nepodstatné.



X. však žalovanému, že sa neriadil pokynom uvedeným v rozsudku najvyššieho súdu a jeho právnym
názorom pri zisťovaní skutočného stavu veci, ak v priebehu konania žalobcovi kládol za vinu ďalší skutok,
ktorý vo výroku rozhodnutia absentuje a s ktorým je spojený tak závažný postih, akým je prepustenie
policajta zo služobného pomeru. L. sa v podstate o zásadný dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia
súdom.
Tu je potrebné uviesť, že tento ďalší skutok bol prvýkrát uvedený v rozhodnutí ministra vnútra SR ako
odvolacieho orgánu č. F.-XX/PK-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Preto nemôžeme ako prvostupňový orgán
k nemu zaujať stanovisko.
Pre úplnosť žalovaný uvádza, že žalobca dňa XX.XX.XXXX doručil nadriadenému žiadosť o uvoľnenie
zo služobného pomeru príslušníka PZ, na základe ktorej by mu služobný pomer skončil uvoľnením dňa
XX.XX.XXXX, k čomu však nedošlo, nakoľko mu služobný pomer skončil prepustením skôr.
O. akceptovať námietku žalobcu o nebraní do úvahy stanoviska odborov. O. samozrejme bral do úvahy
aj toto stanovisko, nakoľko však vôbec nebolo odôvodnené a obsahovalo iba nesúhlas s realizáciou
návrhu, minister vnútra SR sa s ním nestotožnil a rozhodol návrh realizovať. X. stanoviskom odborového
orgánu nie je príslušný nadriadený viazaný. P. bola zohľadnená aj doterajšia práca odvolateľa v PZ tak,
ako to vyplýva z predposledného odseku odôvodnenia napadnutého rozkazu.
O. ani námietka o porušení zásady prezumpcie neviny. L. sa o zásadu trestného konania, ktorá sa podľa
zaužívanej súdnej praxe v konaní o prepustení neuplatňuje. O. rozkazom žiadna vina zo spáchania
trestného činu vyslovená nebola, bolo iba rozhodnuté o jeho zotrvaní v služobnom pomere. J. PZ v oblasti
dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky a spolupôsobenia pri jej riadení zahrňuje
aj činnosti dopravného inšpektorátu na úseku evidencií motorových vozidiel, kde žalobca nepochybne
pracoval a teda tieto svoje úlohy nevykonával riadne, keď boli v jeho činnosti zistené tak závažné
nedostatky. Preto aj jeho námietka v tomto smere je neopodstatnená. N. v písaní sa podpísala pod
neuvedenie čl. a odseku ustanovenia N P PZ č. X/XXXX, táto však bola v druhostupňovom rozhodnutí
o rozklade opravená správnym textom.
Ak z výpovedí osôb, ktoré vyslúchol nadriadený, priamo nevyplýva protiprávne konanie žalobcu,
neznamená to, že sa ho nedopustil. Aj ich výpovede bolo z dôvodu objektivity do spisu potrebné
zadovážiť. L. sa o kolegov žalobcu, čomu sú zrejme poplatné aj ich výpovede, teda nič proti nemu
nevypovedali. Ak by ich nadriadený nevyslúchol, určite by sa toho žalobca domáhal. Ak poukazuje na
výpoveď Z., z ktorej má vyplývať, že nechcel prevziať doklady občana realizujúceho prepis vozidla bez
jeho prítomnosti, zabudol spomenúť aj jeho výpoveď pred vyšetrovateľom, v ktorej pripúšťa vedomosť
o tom, že X. M. chodí s rôznymi autami na ohliadku, i keď nie je ich majiteľom, inokedy sprevádzal
majiteľov. Z. potvrdzuje, že najmenej v jednom prípade po vykonaní ohliadky na žiadosť M. on sám
odniesol doklady na vybavenie evidenčných úkonov žalobcovi, ktorý mu mal povedať, že to nestíha
spraviť mimo časenky a preto mal doklady u seba, kým sa s odvolateľom nedohodnú, pretože on sám
nemal prístupové práva do systému.
K. je aj námietka žalobcu o nepredložení výpiskov z legálneho použitia C. k oboznámeniu. Z. výpisky
boli vykonané dňa XX.XX.XXXX a spolu s doplnením návrhu na prepustenie a posudkom o služobnej
činnosti boli žalobcovi toho istého dňa aj predložené k oboznámeniu. Po tomto oboznámení nemal
žalobca žiadne pripomienky ani návrhy na doplnenie, záznam o oboznámení vlastnoručne podpísal.
Y. pozbavenie výkonu štátnej služby /§ 46 ods. X písm. a/ a ods. X zákona č. XX/XXXX Z.z./ nie je
prekážkou vydania rozhodnutia o prepustení podľa § X92 ods. 1 písm. c/ zákona č. XX/XXXX Z.z. P.
je dokázanie dvoch hlavných podmienok, teda že 1/ policajt zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú
prísahu alebo povinnosť a že 2/ jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých
záujmov štátnej služby. D. tieto podmienky boli u žalobcu naplnené, preto ministrovi vnútra SR nič
nebránilo vydať napadnutý personálny rozkaz o jeho prepustení zo služobného pomeru.
K. považuje za potrebné zdôrazniť fakt, že vydanie personálneho rozkazu o uvoľnení na základe žiadosti
policajta, nie je prekážkou vydania personálneho rozkazu o prepustení. P. služobný pomer skončí podľa
toho rozhodnutia, ktoré nadobudlo účinok skôr. V danom prípade personálny rozkaz o uvoľnení by
nadobudol účinnosť dňa XX.XX.XXXX /výpovedná lehota X mesiace od XX.XX.XXXX do XX,XX.XXXX/,
avšak personálny rozkaz o prepustení ju nadobudol dňa XX.XX.XXXX. Teda služobný pomer mu skončil
prepustením.
K. nesúhlasí s názorom žalobcu, že ak boli výsluchy svedkov v trestnom konaní nezákonné z dôvodu
jeho neúčasti pri nich, nemôžu byť využité ani v konaní o prepustení. Z. konanie nebolo zastavené z
dôvodu, že sa skutok nestal, ale z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie
veci. I. výsluchy neboli označené za nezákonné a preto mohli byť využité v konaní o prepustení.
K. trvá na tom, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade s právnymi predpismi na základe presne a
úplne zisteného skutočného stavu veci a v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. XX/XXXX Z.z.



M. súd v V., ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. X O.s.p.) na nariadenom
pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ X49 ods.
2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj
postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil: K. bol zo služobného pomeru
príslušníka PZ prepustený personálnym rozkazom MV SR č. XX zo dňa XX.XX.XXXX na základe
riaditeľa OR-PZ v I., odporučeného riaditeľom KR PZ v K. i prezidentom PZ, pretože ako starší referent
technik na D. OR PZ v I. prednostne bez prítomnosti vlastníka, držiteľa vozidla alebo splnomocnenej
osoby na základe požiadavky svojho známeho X. M., ktorý vždy zabezpečil aj potrebné podklady,
vykonal okrem iného:
dňa XX.XX.XXXX zmenu vlastníka osobného motorového vozidla značky F. F. ev. č. CA-XXX BF z D.
leasing a.s. na nového vlastníka V. F. z I.,
dňa XX.XX.XXXX zmenu vlastníka osobného motorového vozidla značky X. D. ev. č. CA-XXXAS na
nového vlastníka Y. F. z I.,
dňa XX.XX.XXXX prihlásil do evidencie motorového vozidla značky V. s pridelením ev. č. CA-XXXBF
na vlastníka G. M. z U.,
dňa XX.XX.XXXX zmenu vlastníka os. motorového vozidla značky X. I. ev. č. CA-XXXAP z leasingovej
spoločnosti na nového vlastníka U. I. z I. a následne na U.. U. I. z M. nad M..
Proti tomuto personálnemu rozkazu podal žalobca rozklad o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. F.-
XX/PK-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým zamietol rozklad žalobcu a napadnutý personálny rozkaz bol
potvrdený. Keďže žalobca s týmto rozhodnutím nesúhlasil podal na príslušnom krajskom súde žalobu o
ktorej rozhodol M. súd V. rozsudkom č.k. XS/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že žalobu zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol O. súd SR sp. zn. XSžo/XX/XXXX
zo dňa XX.XX.XXXX tak, že zmenil rozsudok M. súdu V. a napadnuté rozhodnutie žalovaného F.-XX/
PK-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K. opätovne vo veci rozhodol
rozhodnutím č. F.-PS-PK-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým opätovne potvrdil uvedený personálny
rozkaz. K. opätovne podal na M. súd V. žalobu, o ktorej tento súd rozhodol v konaní pod č.k. 4S XXX/
XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že žalobu zamietol. K. opätovne podal odvolanie, o ktorom rozhodol
O. súd SR rozsudkom XSžo XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že rozsudok M. súdu v V. zmenil a
napadnuté rozhodnutie ministra vnútra SR č. F.-PS-PK-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX... K. vo veci
opätovne rozhodol a to rozhodnutím č. KM-D.-XX/XXXX/OPK zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým opätovne
potvrdil personálny rozkaz č. XX zo dňa XX.XX.XXXX.

Podľa § 244 ods. X O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. P. preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom F. republiky,
t.j. najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244
ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti
rozumie aktívna činnosť správneho orgánu, podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou
realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený
a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má
zákonom prepísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Podľa § 47 zák. č. XX/XXXX Z.z. služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností
ustanovených J., ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi,
služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

Podľa § 48 ods. X zákona č. XX/XXXX Z.z. policajt je povinný:
a/ plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne
záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi
nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,
b/ vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas,
f/  zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými
záujmami, najmä zneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo
na prospech iného,



g/ v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť policajného
zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor,
h/ dodržiavať služobnú disciplínu.

Podľa § X92 ods. 1 písm. e/ zákona č. XX/XXXX Z.z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru,
ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v
služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Podľa § 233 ods. X zákona č. XX/XXXX Z.z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak,
aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci: na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie
potrebné podklady.
D. orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v
prospech alebo v neprospech účastníka konania /ods. X citovaného zákona/.

Podľa § 241 ods. X zákona č. XX/XXXX K. v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri
použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

Súd po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru,
že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého
rozhodnutia. K. sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré uviedol vo
svojom odvolaní. F. zistil skutkový stav veci a s jeho právnym názorom sa konajúci súd plne stotožnil.

P. rozhodnutie žalovaného č. F.-XX/PK-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX O. súd SR rozsudkom č.k. XSžo XX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil z dôvodu, že správne orgány oboch stupňov nezadovážili dostatok
objektívnych skutkových podkladov a teda rozhodli bez riadneho zistenia skutočného stavu veci. Za
závažné pochybenie majúce za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces, považoval
súd kladenie ďalšieho skutku žalovanému za vinu, hoci tento nebol uvedený v napadnutom personálnom
rozkaze. K. sa k nemu nemohol vyjadriť.
Y. rozhodnutie žalovaného č. F.-PS-PK-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX najvyšší súd zrušil rozsudkom
č.k.XSžo XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a vytkol žalovanému, že sa neriadil pokynom uvedeným v
predchádzajúcom rozsudku najvyššieho súdu a jeho právnym názorom pri zisťovaní skutočného stavu
veci, ak v priebehu konania žalobcovi kládol za vinu ďalší skutok, ktorý vo výroku rozhodnutia absentuje
a s ktorým je spojený tak závažný postih akým je prepustenie policajta zo služobného pomeru.
M. súd má za to, že žalovaný už v rozhodnutí č. KM-D.-XX/XXXX/OPK zo dňa XX.XX.XXXX sa so
všetkými vytýkanými vadami v oboch rozsudkoch O. súdu SR vysporiadal ako aj sa vysporiadal s
námietkami žalobcu uvedených v rozklade proti personálnemu rozkazu č. XX.
V rámci vykonania nového odvolacieho konania bola žalobcovi doručená písomnosť zo dňa
XX.XX.XXXX, ktorou bol opätovne poučený v zmysle príslušných ustanovení zákona a zároveň mu bola
daná možnosť využitia týchto zákonných ustanovení / § X37 ods. 1, 2 a § 238 ods.X/.
F. orgán prvého stupňa v personálnom konaní ohodnotil všetky zadovážené dôkazy podľa vlastnej úvahy
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti tak ako ustanovuje § 238 ods. X
uvedeného zákona a dospel k záveru, že žalobca svojím protiprávnym konaním porušil služobnú prísahu
a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu
dôležitých záujmov štátnej služby. V. preukázané, že úkony týkajúce sa osobných motorových vozidiel
značky F. F. ev. č. CA-XXXBF a značky X. I. ev. č. CA-XXXAP žalobca vykonal v rozpore s čl. X ods.
X písm. b/, c/ NP PZ č. X/XXXX. X. týchto úkonov ani sám žalobca nespochybnil. U. bolo zistené, že
žalobca vykonal evidenčné úkony v rozpore so svojimi povinnosťami stanovenými vo vyššie uvedenom
predpise pri evidencii osobného motorového vozidla zn. VW P. ev. č. CA-XXXBF na držiteľa P. B.. O. však
dostatočne preukázané, žeby žalobca vykonal v rozpore s uvedeným nariadením aj úkony k motorovým
vozidlám značky X. D. ev. č. CA-XXXAS a zn. V. ev. č. CA-XXXBF.
Skutkový stav bol správnym orgánom zdokumentovaný vlastným šetrením a to dôkazmi, ktoré
podrobne vymenoval vo svojom druhostupňovom rozhodnutí a s ktorými sa aj náležite vysporiadal. Zo
zadovážených dôkazov je dostatočne preukázaná tá skutočnosť, že žalobca osobne vykonal evidenčné
úkony spojené s vyššie uvedenými osobnými motorovými vozidlami. C. vykonanie je preukázané
odtlačkom pečiatky, ktorú žalobca oproti podpisu prevzal dňa XX.XX.XXXX a podpisom žalobcu. X.
týchto úkonov žalobca ani nespochybňuje. Z. úkony žalobca vykonal v rozpore s čl. X ods. X písm. b/
a c/ NP PZ č. X/XXXX.



V danej veci teda nemožno súhlasiť so žalobcom, že mu doposiaľ nebolo preukázané, že svojím konaním
porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom
pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. L. konanie týkajúce sa vykonávania úkonov
súvisiacich s prepisom osobných motorových vozidiel značky F. F. ev. č. CA-XXXBF a značky X. I.
ev. č. CA-XXXAP je dostatočne preukázané, že boli vykonávané žalobcom a prednostne bez osobnej
prítomnosti vlastníkov či držiteľov uvedených vozidiel alebo splnomocnenej osoby.
K. sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal aj so skutočnosťou, že nie je dostatočne preukázané, že žalobca
vykonal evidenčné úkony dňa XX.XX.XXXX a to zmenu vlastníka osobného motorového vozidla zn. X.
D. ev. č. CA-XXXAS na nového vlastníka Y. F. z I. a evidenčné úkony dňa XX.XX.XXXX tým, že prihlásil
do evidencie motorových vozidiel osobné motorové vozidlo značky V. s prideleným evidenčným číslom
CA-XXXBF na vlastníka G. M. z U. v rozpore so svojimi povinnosťami uloženými mu v čl. X ods. X písm.
b/, c/ NP PZ č. X/XXXX. Z predložených dôkazov iba vyplýva, že tieto evidenčné úkony vykonal žalobca.
Čo sa týka ďalšieho skutku evidenčných úkonov vykonaných žalobcom v súvislosti s evidenciou
osobného motorového vozidla značky X. P. ev. č. CA-XXXBF na držiteľa P. B., ku ktorému sa odvolateľ
nemohol vyjadriť a ktorý nebol uvedený v napadnutom rozhodnutí žalovaný skonštatoval, že rešpektuje
názor vyslovený rozsudkom O. súdu SR č.k. XSžo XX/XXXX z XX.XX.XXXX a na tento skutok v rámci
nového odvolacieho konania neprihliadol.
Aj z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žalovaný sa dôsledne v poslednom odvolacom konaní
zaoberal námietkami, ktoré žalobca uviedol v rozklade ako aj rešpektoval názory a riadil sa nimi
najvyššieho súdu v jeho rozsudkoch zo dňa XX.XX.XXXX a rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX.

K. predpoklady prepustenia príslušníka zo služobného pomeru musia byť dané v čase, keď sa rozhoduje
o personálnom opatrení bez ohľadu na prípadný výsledok trestného konania príp. disciplinárneho
konania. P. nadriadený si v konaní o prepustení utvára samotný záver o tom, či konanie policajta v danom
čase napĺňa všetky zákonné podmienky ustanovenia § X92 ods. 1 písm. e/ zákona, v personálnom
konaní nerieši otázku, či policajt spáchal alebo nespáchal trestný čin.
To, či žalobca svojím protiprávnym konaním naplnil niektorý zo znakov skutkovej podstaty trestného činu
uvedeného v trestnom zákone je v kompetencii orgánov činných v trestnom konaní, ktoré vykonávajú
úkony potrebné k zisteniu, či skutok je trestným činom, či ho spáchal obvinený, mieru jeho zavinenia
a podobne. Na rozdiel od trestného konania o prepustení policajta zo služobného pomeru rozhoduje
príslušný nadriadený, ktorý je oprávnený prepustiť príslušníka PZ zo služobného pomeru podľa § X92
ods. 1 písm. e/ zákona. Z. si robí podľa zákona vo veci vlastný úsudok a v samostatnom personálnom
konaní rozhoduje nezávisle na výsledku trestného konania. P. služobnej prísahy alebo služobnej
povinnosti zvlášť hrubým spôsobom nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu. F. za zvlášť hrubé
porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti nie je možné stotožňovať s trestnoprávnou
zodpovednosťou. P. nadriadený iba rozhodol o ďalšom zotrvaní žalobcu v služobnom pomere príslušníka
PZ.
Súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že v konaní o prepustení policajta zo služobného
pomeru za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci
a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa § X38 ods. 2 zákona dôkazom sú najmä výpovede,
vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia
a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadky. X. dôkazy vrátane aj tých z trestného
konania boli zadovážené zákonným spôsobom, sú súčasťou celého spisového materiálu, s ktorým sa
žalobca mal možnosť oboznámiť a aj vyjadriť sa k jeho obsahu. Súd má za to, že v samotnom konaní
o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ bolo postupované v zmysle príslušných
ustanovení zákona č. XX/XXXX Z.z. a zákon umožňuje aj použitie dôkazov získaných v trestnom konaní,
neumožňuje však aplikáciu trestnoprocesných inštitútov v rámci samostatného konania o prepustení. K.
nebránilo nič v tom, aby po opakovanom poučení a oboznámení sa so všetkými zadováženými dôkazmi
predložil na podporu svojich tvrdení ďalšie dôkazy príp. navrhol vykonanie ďalších dôkazov.
Čo sa týka námietky žalobcu, že si dlhoročne plnil svoje služobné povinnosti a že správne orgány
na túto skutočnosť neprihliadli súd uvádza, že aktívne plnenie uložených úloh policajtom je základnou
služobnou povinnosťou každého policajta a to počas celej doby príslušnosti k policajnému zboru, čo
vyplýva priamo z ust. § 48 ods. X zákona. Preto svedomité plnenie uložených úloh nie je a ani nemôže
byť ospravedlnením za protiprávne konanie spáchané žalobcom.
Taktiež neobstojí námietka žalobcu, že prvostupňový správny orgán sa nevysporiadal v dostatočnom
rozsahu so záporným stanoviskom odborového orgánu, ktorý neodporúčal jeho prepustenie zo
služobného pomeru príslušníka PZ. K. povinnosť uvedená v § X25 ods. 2 písm. c/ zákona bola
príslušným nadriadeným dodržaná. O. na prepustenie žalobcu príslušný nadriadený pred vydaním



napadnutého rozhodnutia vopred prerokoval s odborovým orgánom, ktorý s predloženým návrhom
nesúhlasil. F. orgán nie je viazaný stanoviskom odborového orgánu, považoval protiprávne konanie
žalobcu za dostatočne preukázané.
Súd má za to, že oba správne orgány dostatočne preukázali, prečo by ponechanie žalobcu v služobnom
pomere príslušníka PZ bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Vzhľadom na uvedené M. súd v V. po preskúmaní veci dospel k záveru, že správne orgány dostatočne
zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili. Súd sa plne stotožnil s
argumentáciou žalovaného, ktorú uviedol vo svojom rozhodnutí. Má za to, že že napadnuté rozhodnutie
i postup žalovaného bol z pohľadu žalobných dôvodov v súlade so zákonom a nakoľko námietky žalobcu
neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalobu v celom rozsahu podľa § 250 ods. X O.s.p.
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa§ 25Xk ods. X O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na
ich náhradu nepriznal.

Z. rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. X zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho
právoplatnosti, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3  O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom  sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.