{"guid": "b9f7c79f-a1b0-4aa8-9970-ad659c9a39ed:7393848d-88a0-4d5e-8636-5c569a321ec2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1015200876.1", "spisova_znacka": "9Sp/43/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Sp/43/2015 z 2. 6. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 2. júna 2015, sp. zn. 9Sp/43/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1015200876.1", "identifikacne_cislo": "1015200876", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Maláriková", "sudca_id": 724, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslava-malarikova-724", "datum_vydania": "2015-06-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "nazov": "§ 250q ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250q"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250q"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7393848d-88a0-4d5e-8636-5c569a321ec2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1015200876.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1015200876.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1015200876.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Sp/43/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200876
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015200876.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci
navrhovateľa: K. U. Y., D..XX.XX.XXXX, Š. A.: G. F., zastúpeného Mgr. Jarmilou Karak Vargovou,
advokátkou, Brečtanová 21, Bratislava, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej
a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Oddelenie cudzineckej
polície Policajného zboru Nové Zámky, Bitúnkova 8, Nové Zámky, o odvolaní proti rozhodnutiu odporcu
č. : PPZ-HCP-BA12-116-012/2015-AV zo dňa 01.05.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave  rozhodnutie odporcu zo dňa 01.05.2015 sp. zn. PPZ-HCP-BA12-116-012/2015-
AV  p o t v r d z u j e.

Súd účastníkom právo na  náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca predložil na Krajský súd v Bratislave dňa 27.05.2015 právnym zástupcom navrhovateľa  podaný
opravný prostriedok  zo dňa 15.05.2015 proti jeho rozhodnutiu č. PPZ-HCP-BA12-116-012/2015-AV
vydanému dňa 01.05.2015, ktorým bol navrhovateľ zaistený   v súlade s ustanovením § 88 ods. 1 písm.
c) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a to dňom 01.05.2015 o 17.00 hod. a následne bol
umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, pričom  zároveň bola stanovená
dĺžka doby  zaistenia  do 01.09.2015. Spolu s  predložením  navrhovateľovho odvolania odporca predložil
svoje vyjadrenie k nemu, ako aj  kompletný administratívny spis danej veci sa týkajúci.

Predmetom súdneho prieskumu na základe podaného odvolania navrhovateľa je vyššie uvedené
rozhodnutie odporcu, ktorým tento rozhodol o zaistení navrhovateľa podľa § 88 ods. 1 písm. c) Zákona o
pobyte cudzincov na účel zabezpečenia prípravy a výkonu  jeho prevozu podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na
určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym
príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa uvádza, že dňa 01.05.2015 o 07.15 hod. bol navrhovateľ
kontrolovaný v medzinárodnom rýchliku EC 174 Ján Jesenius. Navrhovateľ pri kontrole predložil
cestovný doklad G. F. a písomnosti vydané štátnymi orgánmi Maďarska a uviedol, že v tejto krajine
je žiadateľom o azyl. Odporca vykonanou lustráciou v informačných systémoch a odpoveďou zo
Spoločného kontaktného pracoviska Čuňovo - Rajka zistil, že navrhovateľ požiadal o udelenie azylu
na území Maďarska, a na tomto základe boli  naplnené podmienky prevozu navrhovateľa na územie
Maďarska podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013.



S navrhovateľom bola spísaná zápisnica o podaní vyjadrenia účastníka konania, v ktorom uviedol
spôsob jeho cestovania z domovskej krajiny až na územie Slovenskej republiky. Dňa 01.05.2015 vstúpil
na územie Slovenskej republiky z územia Maďarska medzinárodným rýchlikom. Požiadal o azyl na
území Maďarska.

V rozhodnutí odporca uviedol, že navrhovateľ bol zadržaný počas jeho neoprávneného pobytu na
území Slovenskej republiky, cieľom jeho cesty bola Spolková republika Nemecko. Na území Slovenskej
republiky si nevie zabezpečiť ubytovanie do doby jeho prevozu           na územie Maďarska, nakoľko
nemá financie a aj z dôvodu, že nechce ostať na Slovensku, ale utečie do Spolkovej republiky Nemecko,
alebo do Talianskej republiky. Navrhovateľ požiadal  v Maďarsku o udelenie azylu, avšak nepočkal do
rozhodnutia jeho žiadosti, ale kúpil si lístok na vlak, na trasu Budapešť - Brno a ušiel z Maďarska,
lebo sa chce dostať do Spolkovej republiky Nemecko, alebo do Talianskej republiky. V jeho prípade
existuje riziko úteku, pretože sa chce dostať do Spolkovej republiky Nemecko, alebo do Talianskej
republiky. Taktiež uviedol, že ak sa mu naskytne možnosť úniku zo Slovenska utečie a bude pokračovať
vo svojej ceste do Spolkovej republiky Nemecko, resp. do Talianskej republiky.  V prípade ak by odporca
nepostupoval tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, navrhovateľovi by bola daná možnosť
zdržiavať sa na neznámom mieste a tým by správny orgán mal minimálnu šancu na vykonanie opatrení
za účelom zabezpečenia dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov platných na území
schengenského priestoru zo strany účastníka konania. Navrhovateľovi by bola daná možnosť ďalej
páchať protispoločenskú činnosť, ktorou je zdržiavanie sa na území členských štátov schengenského
priestoru bez potrebného opatrenia. V tomto prípade mal odporca za to, že záujem spoločnosti je
potrebné jednoznačne uprednostňovať pred záujmom jednotlivca, teda navrhovateľa.

Odporca v rozhodnutí skúmal aj možnosť uloženia menej závažného prostriedku ako zaistenia, ktorými
je oprávnený zabezpečiť prípravu a výkon prevozu účastníka konania v zmysle Nariadenia Európskeho
parlamentu a rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na
určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym
príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov a
konštatoval, že navrhovateľ nespĺňa podmienky za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa §
89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o pobyte cudzincov z dôvodu, že správny orgán môže uvedené oprávnenia
využiť počas konania vo veci administratívneho vyhostenia, čo v tomto konkrétnom prípade absentuje.
Správny orgán koná vo veci zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov na účel
prípravy a výkonu jeho prevozu.

V závere rozhodnutia konštatoval, že predmetné zaistenie je plne v súlade  s článkom 5 ods. 1 písm.
f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

Voči vyššie uvedenému rozhodnutiu v zákonnej lehote podal navrhovateľ prostredníctvom svojho
právneho zástupcu odvolanie dôvodiace tým, že správny orgán vec nesprávne právne posúdil,
nedostatočne zistil skutkový stav veci, v konaní bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia, rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Poukázal na to, že odporca ho zaistil na účely zabezpečenia prípravy a výkonu prevozu podľa
dublinského nariadenia. Dublinské nariadenie výslovne uvádza, že musí ísť o individuálne posúdenie
prípadu a o zaistení je možné rozhodnúť len v prípade, ak je zaistenie primeraným opatrením a
nie je možné účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia. Zákon o pobyte
cudzincov upravuje dve formy alternatívnych opatrení, a to hlásenie pobytu alebo zloženie finančnej
záruky. Uviedol, že nariadenie je všeobecne záväzné a má aplikačnú prednosť pred zákonom o pobyte
cudzincov. Ponecháva síce na členské štáty možnosť upraviť si typy/druhy alternatívnych opatrení,
avšak neumožňuje im zvoliť postup, pri ktorom by odmietli možnosť uplatnenia alternatívnych opatrení.

Ďalej uviedol, že bol zaistený spoločne so svojím bratom a jeho manželkou. Jeho brat uviedol, že má k
dispozícii cca 1000 eur a platobnú kartu, ktoré by rád využil na to, aby sa spoločne mohli sami dobrovoľne
vrátiť na územie Maďarska, kde by vyčkali na vydanie rozhodnutia v ich azylovom konaní. Ich dobrovoľný



návrat späť by bolo možné uskutočniť podstatne rýchlejšie, ako keď musia čakať na ukončenie ich
konania pred Ministerstvom vnútra SR, migračným úradom. Na účely zabezpečenia prípravy alebo
výkonu prevozu cudzinca podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko úteku, je policajt tohto
cudzinca oprávnený zaistiť, nie je preto povinnosťou policajného orgánu, takto postupovať, ale len jeho
oprávnením.

Ďalej navrhovateľ poukázal na to, že by im mala byť daná možnosť pokúsiť sa zabezpečiť si prostriedky
na živobytie mimo ÚPZC a preto by aj zisťovanie skutkového stavu veci malo byť zamerané na existenciu
takýchto možností.

K podanému odvolaniu sa vyjadril odporca a reagoval na všetky vznesené námietky navrhovateľom,
pričom uviedol, že na navrhovateľa bolo hľadené ako na osobu, ktorá je žiadateľom o udelenie azylu
na území Maďarska.

Poukázal na to, že sám navrhovateľ v zápisnici ako dôvod jeho opustenia azylového tábora v Maďarsku
uviedol, že azyl mu pravdepodobne udelený nebude, jeho cieľovou krajinou je Nemecko alebo Taliansko
a zo Slovenska v prípade jeho prepustenia utečie, pretože sa chce dostať do Nemecka alebo Talianska.

Ďalej uviedol, že z informácie získanej prostredníctvom Spoločného kontaktného pracoviska vyplýva,
že navrhovateľova žiadosť o udelenie azylu bola dňa 29.4.2015 zamietnutá. V čase konania vo veci
zaistenia, predmetné vyššie uvedené konanie ešte nebolo právoplatne ukončené. O tejto skutočnosti
mala vedomosť aj právna zástupkyňa navrhovateľa, nakoľko dňa 11.05.2015 pracovníci neziskovej
organizácie Marginal sa oboznámili so spisovým materiálom vedeným na správnom orgáne.

Ďalej uviedol, že tvrdenia uvádzané navrhovateľom v odvolaní, že brat navrhovateľa, ktorý bol spoločne
s ním zaistený má finančnú hotovosť 1000 eur, ktorú by rád využil na to, aby sa sami mohli vrátiť
dobrovoľne na územie Maďarska, nie sú ničím potvrdené a sú v rozpore s vyjadreniami navrhovateľa
pred správnym orgánom. K množstvu finančných prostriedkov uviedol, že boli odobraté do úschovy veci
medzi ktorými nebola žiadna finančná hotovosť vo výške 1000 eur. Podľa úradného záznamu spísaného
pracovníkom správneho orgánu disponoval sumou 48 eur. Právna zástupkyňa navrhovateľa tvrdí, že
navrhovateľ by chcel na rozhodnutie o jeho žiadosti o udelenie azylu vyčkať v Maďarsku. Rozhodnutie
už bolo navrhovateľovi vydané dňa 29.04.2015, teda tri dni pred tým ako svojvoľne opustil tábor a
neoprávnene vstúpil na územie Slovenskej republiky.

Záverom uviedol, že navrhovateľ ako spôsobilý subjekt je povinný na území Slovenskej republiky
dodržiavať právne predpisy platné na jej území, medzinárodné zmluvy a dohovory, ktorými je Slovenská
republika viazaná, vychádzať z nich vo svojom konaní a rešpektovať ich.

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu odporcu súd zistil nasledovné skutočnosti:

Navrhovateľ bol dňa 01.05.2015 kontrolovaný vo vlaku EC 174 Ján Jesénius v smere od Štúrova do
Nových Zámkov pri vykonávaní policajtmi OCP PZ Nové Zámky kontroly cudzincov v územnom úseku
OCP PZ Nové Zámky so zameraním na odhaľovanie nelegálnej práce, neoprávneného zamestnávania,
nelegálneho podnikania, priestupkov cudzincov na úseku pobytového režimu a plnenia povinností
cudzincov podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov  v zmysle oprávnenia § 75 ods. 1 písm.
a), b) zákona o pobyte cudzincov. Navrhovateľ predložil pri kontrole cestovný doklad G. F. a písomnosti
vydané štátnymi orgánmi Maďarska a uviedol, že je žiadateľom o azyl v Maďarsku.  Spis obsahuje
žiadosť odporcu štátnym orgánom Maďarskej republiky cestou Spoločného kontaktného pracoviska
Čunovo - Rajka o podanie informácie, či navrhovateľ je žiadateľom o pobyt alebo azyl na území
Maďarskej republiky. Odporcovi bolo oznámené, že navrhovateľ v novembri 2014 požiadal o priznanie
štatútu utečenca. Odporca pribral do konania tlmočníka, navrhovateľa poučil o možnosti požiadať o
poskytnutie právnej pomoci. Spis obsahuje zápisnice o podaní vyjadrenia spísané s navrhovateľom,
preskúmavané rozhodnutie o zaistení navrhovateľa, komunikáciu odporcu s Útvarom policajného



zaistenia pre cudzincov Medveďov o umiestnení navrhovateľa, plnomocenstvo na zastupovanie
navrhovateľa právnou zástupkyňou, podaný opravný prostriedok voči rozhodnutiu o zaistení.

Na nariadenom pojednávaní prítomná právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že sa pridržiava
svojho písomného vyjadrenia zo dňa 15.5.2015. Namietala správnosť posúdenia prípustnosti alternatívy
zaistenia navrhovateľa, nedostatočne zistený skutkový stav. Navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a
navrhovateľa bezodkladne prepustiť zo zaistenia.

Poverený zástupca odporcu prítomný na súdnom pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojho
písomného vyjadrenia a navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd v Bratislave  ako súd vecne a mieste príslušný na konanie  preskúmal rozhodnutie
odporcu v rozsahu dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľa ako aj konanie, ktoré
vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 3.6.2015, oboznámil
sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu a musí konštatovať, že preskúmavané
rozhodnutie odporcu  je v súlade so zákonom.

Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p.  v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako
aj fyzicky osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy.

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi správnom konaní, ako aj ďalšie
rozhodnutia ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických
osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo
právnických  osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250l  ods. 1, 2 O.s.p.  podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,  ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov.

Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou
§ 250a.

Podľa § 88 ods. 1 písm. c)  zákona číslo 404/2011 Z. z.  policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka
tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak
existuje značné riziko jeho úteku.

Podľa § 88 ods. 4  veta prvá zákona číslo 404/2011 Z. z. štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený
na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov.

Podľa § 89 ods. 1 zákona číslo 404/2011 Z. z.  policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho
vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť

a) hlásenia pobytu alebo

b) zložiť peňažnú záruku.



Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 47 ods. 3  správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Súd preskúmavajúc napadnuté rozhodnutie odporcu, vychádzajúc z jednotlivých námietok uvedených v
opravnom prostriedku navrhovateľa musí konštatovať, že  preskúmavané rozhodnutie  je vecne správne
a navrhovateľom podané námietky voči nemu uvedené v jeho  opravnom prostriedku neobstoja.

Podľa názoru súdu  neobstojí navrhovateľova námietka o spoľahlivo nezistenom stave veci. Odporca
riadne zistil skutkový stav, u navrhovateľa stále trvajú dôvody zaistenia podľa §  § 88a ods.1 písm. e),
nakoľko existuje značné riziko jeho úteku. Navrhovateľ bol zadržaný počas jeho nelegálnej migrácie
z územia Maďarskej republiky, cez územie Slovenskej republiky do Nemecka alebo Talianska. Z
výpovede navrhovateľa mal odporca preukázané, že navrhovateľ sa chcel dostať do Nemecka, alebo
Talianska. Existencia značného rizika úteku je preukázaná z jeho vyjadrení, ako aj samotného konania
spočívajúceho v svojvoľnom odchode z tábora v Maďarsku, jeho následnom vycestovaní z Maďarska,
nelegálnom vstupe na územie Slovenskej republiky, z dôvodu, že nemá udelený pobyt. Z uvedených
dôvodov je predpoklad, že ujde alebo sa bude skrývať.

Odporca správne vychádzal z jemu dostupných informácii a tieto objektívne posúdil, najmä z pohľadu
dôveryhodnosti osoby navrhovateľa a posudzoval aj relevantnosť dôvodov na strane navrhovateľa v
súvislosti  so zaistením tejto osoby. V tejto súvislosti treba uviesť, že povinnosť zistiť skutkový stav
veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré
navrhovateľ v priebehu správneho konania uviedol.

K tvrdeniu navrhovateľa, že  jeho brat, ktorý spoločne s ním bol zaistený má finančnú hotovosť 1000 eur,
ktorú by rád využil na to, aby sa sami mohli dobrovoľne vrátiť  na územie Maďarska, odporca uviedol,
že tieto tvrdenia sú zavádzajúce, nie sú ničím potvrdené a sú v rozpore s vyjadrením navrhovateľa pred
správnym orgánom. Podľa úradného záznamu spísaného pracovníkom správneho orgánu disponoval
sumou 48 eur.

K námietke navrhovateľa, že odporca mu síce položil otázku či by vedel splniť povinnosti, ak by mu v
zmysle § 89 ods.1 písm. a) a b) uložil povinnosť hlásenia pobytu a zloženia peňažnej záruky, avšak
len formálne položil uvedenú otázku, je potrebné uviesť, že odporca skúmal aj možnosť uloženia
menej závažného prostriedku ako zaistenia, ktorými je oprávnený zabezpečiť prípravu a výkon prevozu
účastníka konania v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 zo dňa
26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného
za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo
osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov, pričom konštatoval, že navrhovateľ
nespĺňa podmienky za ktorých by mu mohla byť uložená povinnosť podľa § 89 ods. 1 písm. a) a b)
zákona o pobyte cudzincov. Súd poukazuje na zápisnicu o vyjadrení spísanú s navrhovateľom, kde na
otázku, akými finančnými prostriedkami disponuje, uviedol, že nemá žiadnu finančnú hotovosť. Nakoľko
navrhovateľ nemá na území Slovenskej republiky zabezpečený pobyt a ani nedisponuje s finančnými
prostriedkami, ktoré by boli postačujúce pre zabezpečenie ubytovania, nie sú splnené predpoklady pre
uplatnenie možnosti alternatívy v zmysle § 89 ods. 1 písmeno a), b) zákona o pobyte cudzincov.

K námietke navrhovateľa ohľadom zaistenia je potrebné uviesť, že dĺžku doby zaistenia odporca stanovil
do 1.09.2015 (§ 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov), ktorá doba je nevyhnutná na vykonanie
všetkých dostupných úkonov smerujúcich k odovzdaniu navrhovateľa do Maďarskej republiky. Odporca



tiež poukázal na to, že po začatí konania Migračným úradom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
Dublinským strediskom o prevoze podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013
z 26.06.2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za
posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou
bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov je zaistenie účastníka konania v súlade s článkom
5 ods. 1 písm. f) predmetného Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nakoľko je preukázané, že
účastník konania je v súčasnej dobe žiadateľ o udelenie azylu na území Maďarskej republiky.

Súd uvádza, že samotné rozhodovanie o udelení azylu má svoje trvanie, pričom zákonná úprava doby
zaistenia, práve aj pre účely dĺžky tohto konania, je upravená v ust. § 88 ods. 4 Zákona o pobyte
cudzincov. Z uvedených dôvodov súd považoval dobu zaistenia za primeranú, pričom sám správny
orgán počas tohto zaistenia prihliada aj podľa ust. § 90 ods. 1 písm. d) Zákona o pobyte cudzincov,
či účel zaistenia trvá. V prípade, ak pominú dôvody účelu zaistenia, správny orgán vykoná opatrenia
smerujúce k ďalším postupom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd musí konštatovať, že preskúmavané rozhodnutie odporcu
ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, je plne v súlade so zákonom o pobyte cudzincov,
ako aj správnym poriadkom. Odporca pred jeho vydaním riadne zistil skutkový stav (v súlade s § 32
ods. 1 správneho poriadku),  odôvodnenie rozhodnutia je dostatočné, zrozumiteľné obsahujúce všetky
zákonom požadované náležitosti (§ 47 správneho poriadku)  ako aj uvedenie skutočností,  ktoré boli
podkladom pre vydanie rozhodnutia,  je z neho zrejmé akými úvahami bol vedený odporca pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a
taktiež to, ako sa vyrovnal s vyjadreniami navrhovateľa a preto preskúmavané rozhodnutie potvrdil ( §
250q ods.2 O.s.p.).

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 v súlade s § 250l ods.2 O.s.p. a nepriznal
navrhovateľovi ich náhradu voči odporcovi, keďže v konaní úspešný nebol. Odporcovi právo na náhradu
trov konania v správnom súdnictve zásadne neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa       jeho doručenia, na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom       Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť

zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a

musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným

počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby

každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho

trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "9e2b376b-6870-43dc-9046-121da6584373:bafa5196-44f4-41ff-93d0-d5ad1609bc7a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:7015201001.1", "spisova_znacka": "4Sžo/254/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/254/2015 z 30. 11. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-11-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:7015201001.1"}]}