{"guid": "7dd8c9ef-74ed-4cff-87b7-5bdfcddda3b3:b8a69d7b-f24d-4284-b51c-20132afdcf81", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1015201921.1", "spisova_znacka": "4Sp/128/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Sp/128/2015 z 29. 11. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. novembra 2015, sp. zn. 4Sp/128/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1015201921.1", "identifikacne_cislo": "1015201921", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Sidónia Sládečková", "sudca_id": 69, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sidonia-sladeckova-69", "datum_vydania": "2015-11-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-3", "nazov": "§ 250q ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250q"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 88 ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-4", "nazov": "§ 89 ods. 4 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-89"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-1", "nazov": "§ 89 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-89"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-3", "nazov": "§ 89 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-89.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-89"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250q", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-89"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b8a69d7b-f24d-4284-b51c-20132afdcf81", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1015201921.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1015201921.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1015201921.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava\nSpisová značka: 4Sp/128/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 1015201921\nDátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko\nECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015201921.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:\nU. N. W., narodeného X.X.XXXX, štátneho príslušníka Afganskej islamskej republiky, v krajine\npôvodu trvale bytom P. XX L., W., naposledy s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre\ncudzincov Medveďov, aktuálne na neznámom mieste, zastúpeného pani Mgr. Jarmilou Karak Vargovou,\nadvokátkou so sídlom pracoviska Brečtanová 21, Bratislava proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej\npolície Policajného zboru Žilina Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica so sídlom\nKuzmányho 26, Žilina o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 2.11.2015 proti rozhodnutiu odporcu\nPPZ-HCP-BB7-77-059/2015-AV zo dňa 20.10.2015 takto\n\nr o z h o d o l :\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozhodnutím PPZ-HCP-BB7-77-059/2015-AV zo dňa 20.10.2015 odporca za použitia §\n88 ods. 1 písm. c), ods. 4, 5 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) dňom 20.10.2015 zaistil navrhovateľa na\nčas do 20.1.2016 a umiestnil ho  v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov (ďalej len\n„ÚPZC“). V odôvodnení rozhodnutia opísal v konaní  zistený stav veci, skonštatoval že navrhovateľ\nnemá cestovný doklad, že v Maďarskej republike (ďalej len „Maďarsko“) požiadal o azyl, že značné riziko\njeho úteku vyplýva z jeho nelegálnej migrácie po Európe, že nemá dostatočné finančné prostriedky na\nhradenie svojho pobytu na Slovensku kde nikoho ani nepozná, v dôsledku čoho nebolo v jeho prípade\nmožné použiť iné - miernejšie donucovacie prostriedky v zmysle zákona o pobyte cudzincov. Stanovenú\ndĺžku zaistenia odôvodnil potrebou vykonania nutných úkonov - zabezpečenia akceptácie prevzatia\nnavrhovateľa zo strany Maďarska, technickej, materiálnej a personálnej prípravy faktického prevozu\nnavrhovateľa.\n\nProti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa\n2.11.2015, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a svojho bezodkladného prepustenia zo\nzaistenia. Uviedol, že niet pochýb o tom, že v Maďarsku požiadal o azyl. Namietal v ňom nedostatočné\nzistenie stavu veci (vo vzťahu k Maďarsku, keď namietal, že tento štát nemôže byť automaticky\npovažovaný za bezpečnú krajinu vzhľadom na tam prebiehajúcu migračnú vlnu, pričom mal odporca\nskúmať v akých podmienkach by sa navrhovateľ nachádzal po jeho vrátení do Maďarska), jej nesprávne\nprávne posúdenie, resp. že rozhodnutie je postihnuté vadou konania, ktorá mohla mať vplyv na\nzákonnosť rozhodnutia (keď iba na základe informácie z maďarskej strany aplikoval ust. § 88 ods.\n1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov). Podľa názoru navrhovateľa je dĺžka zaistenia neprimeraná,\npričom poukázal na jeho predchádzajúce zaistenie, trvajúce od 29.7.2015. Tiež namietal, že odporca\nnijako neodôvodnil značné riziko úteku. Poukázal na formálne posúdenie použitia alternatív zaistenia a\nna skutočnosť, že i napriek tomu, že navrhovateľ disponuje finančnými prostriedkami vo výške 1100.-\n\neur odporca skonštatoval že finančné prostriedky nemá. Pre prípad úspechu si uplatnil náhradu zatiaľ\nnevyčíslených trov konania.\n\nOdporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 17.11.2015 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom\nrozsahu potvrdiť. Zotrval na jeho správnosti a dôvodnosti. Poukázal pritom na v konaní zistený stav veci,\nna skutočnosť, že navrhovateľ i napriek tomu, že v Maďarsku požiadal o azyl na jeho území nezotrval\ndo vybavenia podanej žiadosti, ale Maďarsko opustil a ďalej pokračoval v ceste do iného štátu EU.\nDôvodil, že Maďarsko je bezpečnou krajinou, že doba zaistenia je primeraná vzhľadom k úkonom, ktoré\nje potrebné zrealizovať a že vzhľadom na zistený stav veci nebolo možné aplikovať niektorú z povinností\n§ 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov.\n\nPodaním z 24.11.2015 odporca súdu oznámil, že navrhovateľ využil možnosť asistovaného návratu\nprostredníctvom IOM a 23.11.2015 vycestoval z územia Slovenskej republiky. Ospravedlnil svoju\nneúčasť na pojednávaní a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.\n\nKrajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q\nObčianskeho súdneho poriadku v platnom znení ( ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný na\npojednávaní v neprítomnosti odporcu a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné\npotvrdiť ako vecne správne      a zákonné.\n\nSúd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci\nsa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu odporcu z obsahu ktorého\npredovšetkým zistil, že potom, ako navrhovateľ cestoval bez cestovného dokladu medzinárodným\nvlakom z Budapešti do Hamburgu bol dňa 28.7.2015 na základe readmisnej dohody vrátený z územia\nČeskej republiky na Slovensko. Dňa 29.7.2015 bol v rámci konania o jeho administratívnom vyhostení\nvypočutý. V priebehu výsluchu o. i. uviedol, že z Afganistanu cestoval cez Irán, Turecko, Grécko,\nMacedónsko, Srbsko do Maďarska (tam mu boli odobraté odtlačky prstov), kde si kúpil cestovný lístok\nna vlak do Nemeckej spolkovej republiky (ďalej len „NSR“) - do Hamburgu. Tam chcel žiť a pracovať.\nUviedol, že v žiadnom štáte EÚ, resp. Schengenského priestoru nemá udelený žiaden druh pobytu. Pri\nsebe mal 1100.- eur, pričom na Slovensku si nevie zabezpečiť ďalšie financie na pokrytie svojho pobytu.\nPo vydaní rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení zo Slovenska (29.7.2015) bol rozhodnutím z\n29.7.2015 zaistený z dôvodu § 88 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov do 27.8.2015. Rozhodnutím\nodporcu z 25.8.2015 bola doba jeho zaistenia predĺžená do 28.11.2015. 21.9.2015 bolo odporcovi\nmaďarskou stranou oznámené, že navrhovateľ nemôže byť do Maďarska navrátený v rámci readmisnej\ndohody, nakoľko na jeho navrátenie je potrebné aplikovať nariadenie „Dublin III.“ Dňa 20.10.2015\nrozhodol odporca o obnove konania o administratívnom vyhostení navrhovateľa. Následne odporca\nzrušil svoje rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa a samostatným rozhodnutím toto\nkonanie zastavil. Dôvodom vydania týchto rozhodnutí bolo zistenie, že navrhovateľ v Maďarsku požiadal\no azyl. V ten istý deň bol zo zaistenia prepustený. Dňa 20.10.2015 odporca lustráciou v informačných\nsystémoch polície zistil, že navrhovateľ je pozitívne lustrovaný v systéme IS MIGRA. S poukazom na\nuvedené oznámil túto skutočnosť Dublinskému stredisku Migračného úradu MVSR, ktoré začalo konanie\npodľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú\nkritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú\nochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom\nz členských štátov (ďalej len nariadenie Dublinské nariadenie), evidované pod č. MU-DS-621/2015-\nDŽ. Dňa 20.10.2015 odporca navrhovateľovi oznámi začatie konania o jeho zaistení podľa ust. § 88\nods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov a vypočul v tejto veci navrhovateľa. Ten o. i. uviedol, že\npeniaze ktoré má sú určené na jeho cestu do Nemecka, že iné peniaze si zabezpečiť nevie, že na\nSlovensku nikoho nepozná, že v Maďarku požiadal o azyl, pričom o azyl na Slovensku požiadať nechce.\nSprávny orgán, zabezpečujúci vybavenie potrebných cestovných dokladov ako aj samotnú prípravu a\nrealizáciu návratov cudzincov nachádzajúcich sa na slovenskom území (ÚPZC) odporcovi oznámil, že\npredpokladaná doba na vykonanie všetkých potrebných úkonov je 3 mesiace. Následne odporca vydal\nnapadnuté rozhodnutie, po vydaní a doručení ktorého navrhovateľ o. i.  uviedol, že nežiada preskúmať\nnapadnuté rozhodnutie o jeho zaistení. Dňa 4.11.2015 podal zástupca navrhovateľa na pošte opravný\nprostriedok voči napadnutému rozhodnutiu, ktorý bol odporcovi doručený 11.11.2015.\n\nPodľa ust. § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho\npríslušníka tretej krajiny a účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného\npredpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku.\n\nPodľa ust. § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na\nčas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia\nopakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie\npresiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon\nadministratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon\npredĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo           z dôvodu,\nže mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný\nútvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty\nzaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi\nalebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.\n\nPodľa ust. § 46a ods. 1 zák. č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len zákon o azyle) na konanie o odovzdaní cudzinca, ktorý má na území Slovenskej republiky\nneoprávnený pobyt, do iného štátu príslušného na konanie o udelenie azylu podľa osobitného predpisu\n(ďalej len \"konanie o odovzdaní do iného štátu\"), je príslušné ministerstvo; konanie sa začína na podnet\nministerstva.\n\nPodľa ust. § 46a ods. 4 zákona o azyle ministerstvo rozhodne o odovzdaní do iného štátu, ak sú splnené\npodmienky podľa osobitného predpisu; ministerstvo vo výroku rozhodnutia uvedie aj štát, do ktorého\nbude cudzinec odovzdaný.\n\nPodľa ust. Článku 28 ods. 2 Dublinského nariadenia ak existuje značné riziko úteku, členské štáty môžu\ndotknutú osobu zaistiť na účely zabezpečenia konania o odovzdaní        v súlade s týmto nariadením,\na to na základe individuálneho posúdenia a len vtedy, ak je zaistenie primeraným opatrením a nie je\nmožné účinne uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia.\n\nPodľa ust. § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa\nrozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny\npríslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá\nudelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.\n\nPodľa Článku 29 ods. 1 Dublinského nariadenia odovzdanie žiadateľa alebo inej osoby uvedenej v\nčlánku 18 ods. 1 písm. c) alebo d) zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa\nuskutoční v súlade s vnútroštátnym právom žiadajúceho členského štátu, po porade medzi dotknutými\nčlenskými štátmi, akonáhle to je prakticky možné a najneskôr do šiestich mesiacov od akceptovania\ndožiadania iným členským štátom o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby alebo konečného\nrozhodnutia            o odvolaní alebo preskúmaní, ak majú v súlade s článkom 27 ods. 3 odkladný účinok.\n\nPodľa ust. § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho\nvyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť\na) hlásenia pobytu alebo\nb) zložiť peňažnú záruku.\n\nPodľa ust. § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku\n1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto\npovinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl. O\nuložení povinnosti podľa odseku 1 písm. b) môže policajný útvar rozhodnúť aj počas zaistenia štátneho\npríslušníka tretej krajiny. Proti rozhodnutiu o uložení povinnosti podľa odseku 1 sa nemožno odvolať.\n\nPodľa ust. Článku 5 ods. 1 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006 z\n15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb osôb cez\nhranice (Kódex schengenských hraníc) na pobyt, ktorý nepresiahne tri mesiace v rámci obdobia šiestich\nmesiacov, musia štátni príslušníci tretej krajiny spĺňať tieto podmienky:\na) majú platný cestovný doklad alebo doklady, ktoré ich oprávňujú prekročiť hranicu.\n\nPodľa ust. § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) rozhodnutie musí byť v súlade\nso zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo\nspoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.\n\nPodľa ust. § 250q ods. 3  O.s.p. opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané\nrozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany\nzruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní\nrozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili\nokolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.\n\nSúd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku:\n\nK námietke nedostatočne zisteného stavu veci:\n\nPodľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca napadnutým rozhodnutím rozhodol o zaistení\nnavrhovateľa na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa Dublinského nariadenia.\nPre aplikáciu tohto druhu rozhodnutia bolo v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení potrebným\npreukázať, že navrhovateľ sa zdržuje na slovenskom území bez náležitých povolení (dokladov), že v\ninom členskom štáte požiadal o azyl, že existuje značné riziko úteku a že nie je možné účinne uplatniť iné\n- miernejšie alternatívne donucovacie prostriedky. Ako to vyplýva z obsahu odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia a aj z obsahu pripojeného administratívneho spisu odporcu bolo jednoznačne preukázané,\nže navrhovateľ v priebehu svojej cesty po Európe (s cieľom dopraviť sa do NSR) požiadal v Maďarsku o\nazyl (relácia maďarských štátnych orgánov, samotné potvrdenie tejto skutočnosti navrhovateľom počas\njeho výsluchu pred odporcom ako aj v podanom návrhu), že nedisponuje žiadnym cestovným dokladom\nani povolením na pobyt, že i napriek podanej žiadosti o azyl (v Maďarsku) územie tohto štátu opustil a\nv ceste do NSR (kde chcel požiadať o azyl a pracovať a žiť tam) pokračoval vlakom. Tiež že i napriek\nskutočnosti, že disponuje čiastkou 1100.- eur tieto peniaze chce použiť výlučne na cestu do NSR a nie\nna hradenie svojho pobytu na Slovensku, že na Slovensku si nevie zabezpečiť ďalšie financie a nemá\ntu zabezpečené ubytovanie. Odporca teda zistil všetky potrebné informácie k tomu, aby mohol vo veci\nkvalifikovane rozhodnúť.\n\nNavrhovateľ konkrétne namietal, že odporca vo vzťahu k Maďarsku tento štát nemôže automaticky\npovažovať za bezpečnú krajinu vzhľadom na tam prebiehajúcu migračnú vlnu, pričom mal odporca\nskúmať v akých podmienkach by sa navrhovateľ nachádzal po jeho vrátení do Maďarska. Táto konkrétna\nnámietka tiež podľa názoru súdu nie je dôvodná. Ako to vyplýva z cit. ust. zákona o azyle, odporca nie\nje oprávnený vydať rozhodnutie v zmysle ust. § 46a ods. 4 zákona o azyle o odovzdaní navrhovateľa\ndo iného štátu. Na vydanie tohto rozhodnutia je v zmysle zákona o azyle príslušné Dublinské stredisko\nMigračného úradu MVSR (v konaní č. MU-DS-621/2015-DŽ), ktoré rozhodne o prípustnosti odovzdania,\no tom do ktorého konkrétneho štátu bude navrhovateľ odovzdaný a v akej lehote. V rámci tohto konania\nje teda výlučne Dublinské stredisko Migračného úradu MVSR oprávnené zistiť, či v prípade odovzdania\nnavrhovateľa do iného (konkrétneho) členského štátu sú splnené všetky nevyhnutné predpoklady pre\nodovzdanie navrhovateľa. Odporca napadnutým rozhodnutím iba zabezpečil, že navrhovateľ bude\npočas priebehu tohto dublinského konania prítomný    (a zastihnuteľný) na slovenskom území.\n\nK námietke neprávneho právneho posúdenia veci:\n\nAni táto námietka podľa názoru súdu nie je dôvodná. Konkrétne:\n\na/ K námietke že iba na základe informácie z maďarskej strany aplikoval ust. § 88 ods. 1 písm. c) zákona\no pobyte cudzincov bez toho aby zistil, či takýto jeho postup je možný: Jedným z predpokladov aplikácie\ncit. ustanovenia je zistenie, že cudzinec (navrhovateľ) požiadal o azyl v inom členskom štáte. Túto\nskutočnosť odporca jednoznačne zistil a to jednak z oznámenia maďarskej strany, jednak z výpovede\nnavrhovateľa, ako aj z výsledkov lustrácie navrhovateľa v systéme IS MIGRA. Ako to bolo vyššie\nuvedené, o splnení konkrétnych predpokladov navrátenia navrhovateľa, ako aj určenia štátu do ktorého\nmá byť navrátený rozhodne iný správny orgán - Dublinské stredisko Migračného úradu MV SR.\n\nb/  K námietke týkajúcej sa doby zaistenia (podľa názoru navrhovateľa je doba zaistenia 3 mesiace\nnedôvodne dlhá): Podľa názoru súdu tomu tak nie je. Pod pojmom „zabezpečenie prípravy alebo\nvýkonu prevozu podľa osobitného predpisu (Dublinského nariadenia“) je potrebné chápať jednak\npriebeh a vydanie rozhodnutia Dublinským strediskom Migračného úradu MVSR a následne faktické\nzabezpečenie prevozu. Ako to vyplýva z cit. ust. Článku 29 ods. 1 Dublinského nariadenia, prevoz\nsa má uskutočniť najneskôr do šiestich mesiacov od akceptovania dožiadania iným členským štátom\no prevzatie alebo prijatie späť alebo konečného rozhodnutia o odvolaní alebo preskúmaní, ak majú\nv súlade s článkom 27 ods. 3 odkladný účinok. Ak teda odporca (i napriek citovanému ustanoveniu\nČlánku 29 Dublinského nariadenia) určil lehotu zaistenia na 3 mesiace, teda lehotu kratšiu ako pripúšťa\nDublinské nariadenie na odovzdanie, nie je možné skonštatovať, že takto určená lehota je neprimerane\ndlhou.\n\nPretože predmetom tohto súdneho prieskumu nie je zaistenie navrhovateľa realizované na základe\niného zákonného ustanovenia zákona o pobyte cudzincov, súd sa dôvodmi či dĺžkou predchádzajúceho\nzaistenia navrhovateľa nezaoberal.\n\nc/ K námietke týkajúcej sa rizika úteku: Nie je pravdivé tvrdenia navrhovateľa, podľa ktorého odporca\nnijako neodôvodnil riziko úteku navrhovateľa. Toto odôvodnenie sa nachádza predovšetkým v druhom\nodseku druhej strany napadnutého rozhodnutia. Na tomto mieste odporca uviedol správnu úvahu, podľa\nktorej riziko úteku navrhovateľa spočíva v jeho nelegálnej migrácie po Európe, pričom navrhovateľ\nnedisponuje žiadnym cestovným dokladom a ani povolením na pobyt. Na inom mieste odôvodnenia\ntiež uviedol, že navrhovateľ, ktorý v Maďarsku požiadal o azyl na území tohto štítu nezotrval, ale ho\nopustil a vycestoval do iného členského štátu. Súd dodáva, že podľa samotného znenia Článku 28 ods. 2\nDublinského nariadenia sa riziko úteku posudzuje individuálne, pričom ust. § 88 ods. 2 zákona o pobyte\ncudzincov vymedzuje samotný pojem „riziko úteku“. V prejednávanej veci, vychádzajúc predovšetkým\nz výpovedí navrhovateľa a aj zo zisteného stavu veci je nepochybnou skutočnosť, že navrhovateľovým\ncieľom jeho cesty bola NSR, kde chcel požiadať o azyl, žiť a pracovať tam. Tomu podriadil trasu svojej\ncesty, konanie po podaní žiadosti o azyl v Maďarsku (odišiel z tamojšieho zariadenia pre žiadateľov\no azyl, zakúpil si cestovný lístok na vlak do Hamburgu a cestu aj nastúpil). Z takéhoto konania je\njednoznačné, že ak by na Slovenku nebol odporcom zaistený, pokračoval by v ceste do NSR. Okrem\nuvedených skutočností o tomto jeho úmysle svedčí aj jeho vyhlásenie, že peniaze ktorými disponuje\nchce použiť výlučne na cestu do NSR. Dôvodná obava rizika úteku teda podľa názoru súdu jednoznačne\nexistovala, čím bol naplnený jeden z predpokladov zaistenia navrhovateľa a to tak v zmysle Dublinského\nnariadenia (Článok 28 ods. 2), ako aj v zmysle zákona o pobyte cudzincov (§ 88 ods. 1 písm. c), ods. 2).\n\nd) K námietke, týkajúcej sa alternatív zaistenia: Navrhovateľ namietal, že odporca i napriek tomu, že\nnavrhovateľ disponuje finančnými prostriedkami (vo výške 1100.- eur) v rozhodnutí uviedol, že finančné\nprostriedky nemá. Podľa názoru súdu takáto argumentácia navrhovateľa nie je odôvodnená a odporcova\núvaha o nemožnosti aplikácie ust. § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov je správna. Je síce pravdou,\nže navrhovateľ počas svojho výsluchu pred odporcom (v konaní o jeho administratívnom vyhostení)\nuviedol, že má 1100.- eur, ale následne - v konaní o jeho aktuálnom zaistení na výslovne položenú otázku\nodpovedal, že peniaze má, ale tie sú určené na jeho cestu do NSR, pričom iné financie si zabezpečiť\nnevie. Z uvedeného je teda nepochybným fakt, že i keď disponuje určitou čiastkou hotovosťou (ktorá\nby mu teoreticky postačovala iba na 19 dní pobytu na Slovensku v zmysle ust. § 6 zákona o pobyte\ncudzincov) , túto nie je ochotný použiť na zabezpečenie svojho (prípadného) pobytu na Slovensku.\nTeda pokiaľ odporca uviedol, že navrhovateľ nemá finančné prostriedky na zabezpečenie svojho pobytu,\ntakéto jeho konštatovanie iba vyplýva zo samotného vyjadrenia navrhovateľa. Odporca tiež správne\nkonštatoval, že navrhovateľ na Slovensku nemá zabezpečené ubytovanie a toto si ani nevie zabezpečiť.\nAk teda navrhovateľ nemá finančné prostriedky (resp. tie ktoré má nehodlá na zabezpečenie svojho\npobytu na Slovensku použiť), ďalšie si zabezpečiť nevie, nemá ani zabezpečené ubytovanie a s tým\nsúvisiace hradenia životných potrieb, aplikácia ust. § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov v spojení s\nust. § 89 ods. 3 tohto zákona nebola možná. Súd tiež dodáva, že ak by aj tieto predpoklady navrhovateľ\nspĺňal, jeho voľný pobyt na slovenskom území by nebol možný. Navrhovateľ totižto nedisponuje žiadnym\ncestovným dokladom ani povolením na pobyt, ktorá skutočnosť s poukazom na ust. § 5 zákona o\npobyte cudzincov, resp. Článku 5 ods. 1 písm. a) Kódexu schengenských hraníc vylučuje to, aby mu\nodporca umožnil voľne sa pohybovať po území Slovenska a teda po teritóriu schengenského priestoru\nako takého.\n\nPretože námietky navrhovateľa neboli dôvodné, pričom odporca dostatočne zistený stav veci správne\nvyhodnotil a pretože výroky napadnutého rozhodnutia sú          v súlade so zákonom o pobyte cudzincov,\nako aj v súlade s ostatnými právnymi normami, ktorými je Slovenská republika viazaná, súd napadnuté\nrozhodnutie odporcu potvrdil.\n\nO trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok\nkonania.\n\nI keď bol navrhovateľ v konaní neúspešný, s poukazom na ust. § 138 ods. 4 O.s.p. sa na neho vzťahuje\noslobodenie od súdnych poplatkov.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd\nSlovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.\nV odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je\nurčené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba\npredložiť s potrebným počtom rovnopisov             a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde\na aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet\nrovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom\nrozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa\nodvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).\nOdvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným       v § 221 ods. 1,\nb) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého\nstupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie\nrozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo\niné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci  (§ 205 ods. 2 O.s.p).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}