{"guid": "e5430d68-6ab4-44b0-a37c-282cdc02e920:f1298f80-ccc8-4f62-bf5a-e8e8d37364b6", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1106213685.1", "spisova_znacka": "3Cob/392/2013", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/392/2013 z 7. 4. 2015", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Bratislava z 7. apríla 2015, sp. zn. 3Cob/392/2013, ECLI:SK:KSBA:2015:1106213685.1", "identifikacne_cislo": "1106213685", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Peter Sivák", "sudca_id": 292, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-peter-sivak-292", "datum_vydania": "2015-04-07", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmluva o dielo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-562.odsek-2", "nazov": "§ 562 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-562.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-562"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-562"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f1298f80-ccc8-4f62-bf5a-e8e8d37364b6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1106213685.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1106213685.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1106213685.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/392/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106213685
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1106213685.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov
JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci navrhovateľa FIBI, s.r.o., Budatínska
17, Bratislava, IČO: 35 845 821, práv. zast. advokátom JUDr. Tomášom Vaňom, Nám. SNP 23,
Bratislava, proti odporcovi RENY TRAVEL s.r.o., Brodská 416/5, Bratislava, IČO: 35 873 817, práv. zast.
advokátom JUDr. Jozefom Gajdošom, Hviezdoslavova 37, Zlaté Moravce, o zaplatenie 713,93 EUR
s príslušenstvom a o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k.
33Cb/23/2007-146 zo dňa 20.6.2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 33Cb/23/2007-146 zo
dňa 20.6.2013 v napadnutej vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania    p o t v
r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
713,93 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 13% ročne zo sumy 4.934,7 EUR od 04.04.2006
do 09.05.2006 a zo sumy 713,93 EUR od 04.04.2006 do zaplatenia ako aj trovy konania vo výške
185,90 EUR a trovy právneho zastúpenia 422,59 EUR, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku a vo zvyšnej časti návrh zamietol. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa
uviedol, že  z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ na základe objednávky zo
dňa 09.03.2006 poskytol odporcovi službu - grafické spracovanie a tlač katalógu \"Reny travel - leto
2006\", pričom farebnosť bola dohodnutá: \"obálka 4+4+lak\". Termín dodania katalógu bol dohodnutý
na deň 15.03.2006 s tým, že dodávateľ (navrhovateľ) sa zaviazal dodržať termín dodania uvedený
v objednávke. Za prípadné omeškanie nezavinené odberateľom (odporcom), sa obe strany dohodli
na znížení ceny o 1% za každý deň omeškania. Obálka katalógu bola tlačená technológiou hárkovej
ofsetovej tlače, vonkajšia strana obálky bola lakovaná bežným ofsetovým lakom, na povrchovú úpravu
obálky nebol použitý UV lak. Túto skutočnosť preukazuje posudok spoločnosti Reklamný servis, s.r.o.
zo dňa 30.06.2009, /vyhotovený na základe požiadavky odporcu/.  Navrhovateľ dodal odporcovi katalóg
v počte 5000 kusov dňa 20.03.2006. Za poskytnuté služby navrhovateľ vystavil faktúru č. 20060033
zo dňa 20.03.2006 v sume 170 170 Sk, ktorá sa stala splatnou 03.04.2006. Odporca navrhovateľovi
dlžnú sumu včas neuhradil, a až následne dňa 09.05.2006 zaplatil sumu 148 662Sk, t. j. 4.934, 67
Eur, pričom predmetom sporu bol rozdiel medzi fakturovanou a zaplatenou sumou za dodanú tlač. Súd
prvého stupňa poukázal na korešpondenciu medzi navrhovateľom a odporcom najmä na list odporcu zo
dňa 18.04.2006, ktorým  reklamoval dodaný katalóg u navrhovateľa z dôvodov, že obálka katalógu nie je
lakovaná tak, ako si odporca u navrhovateľa objednal, čo je vidno voľným okom a že došlo k oneskoreniu
dodávky - 5  dní, z týchto dôvodov odporca žiadal o vystavenie a zaslanie dobropisu k faktúre 20060033
vo výške 21 508Sk a žiadal tiež zahrnúť penále za omeškanie 8 508Sk (čo predstavuje 1% z ceny diela
za každý deň omeškania) a cenový rozdiel za nerealizované lakovanie obálky 13 000Sk. Odporca ďalej



reklamoval dodávku katalógu pričom si dal vypracovať  nestranný odborný posudok vo veci lakovania
obálky katalógu, a že si nechal spraviť cenovú ponuku u iných výrobcov za lakovanie, pričom najnižšia
z cien, ktoré mu boli za lakovanie ponúknuté od konkurencie bola 2,60Sk za kus/A3/obojstranne a
preto od navrhovateľa požadoval kompenzáciu v tejto cenovej relácii. Navrhovateľ reklamáciu odporcu
neuznal a poukázal, že pri preberaní tovaru nebola zo strany odporcu žiadna reklamácia na farebnosť a
iné nedostatky, tovar odporca prevzal bez jedinej námietky s tým, že termín dodania bol dohodnutý na
lehotu 48, maximálne 72 hodín od doručenia poslednej korektúry, no zo strany odporcu bola posledná
korektúra a potvrdenie súhlasu s predkladaným materiálom na zadanie do výroby doručená 15.03.2006
o 17.00 hodine 31 minúte, pričom reklamovaný tovar odporca nevrátil a použil. Z uvedeného ako i z
výpovede odporcu na pojednávaní konanom dňa 18.2.2010 súd prvého stupňa vyvodil záver, že použitie
bežného laku bolo vidieť voľným okom a preto odporca mohol dodané dielo riadne reklamovať už pri
prevzatí katalógu dňa 20.03.2006. Urobil tak však až takmer 1 mesiac po dodaní katalógu a preto
súd prvého stupňa dospel k záveru, že objednávateľovi (to je odporcovi) nemožno priznať právo z vád
diela, nakoľko neoznámil vady diela bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistil, t. j. 20.03.2006, resp.
nasledujúci deň. Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že vykonaným dokazovaním nemal za preukázané,
že by si odporca objednal tlač katalógu nie bežným - ofsetovým lakom, ale za použitia UV laku. Odporca
síce tvrdil, že navrhovateľovi poskytol katalóg z roku 2005 a že jeho požiadavkou bolo, aby katalóg
bol vyhotovený v obdobnej kvalite, avšak táto skutočnosť nevyplýva z písomnej objednávky zo dňa
06.03.2006 a ani z iného dôkazu založeného v spise. Ako vyplýva zo znaleckého posudku znalca Ing.
Davida Hermana č. 007/4/ZP-2011 zo dňa 31.05.2011 v praxi funguje pravidlo, že pokiaľ nie je vyslovene
uvedená požiadavka UV lakovania, ale je v objednávke uvedené iba \" lakovanie\", tak sa myslí lakovanie
disperzným alebo tlačovým lakom. V uvedenom prípade je na objednávke uvedené \"obálka 4 + 4 +
lak\", súd prvého stupňa preto nepovažoval za preukázané, že by si odporca u navrhovateľa objednal
UV lakovanie. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že uvedenú skutočnosť odporca nepreukázal ani
cenníkom konkurenčných spoločností navrhovateľa, ktorým by mohol preukázať, že cena za katalóg
zodpovedala cene pri použití UV laku. Samotný právny zástupca odporcu uviedol, že tento dôkaz
nevie zabezpečiť. Súd prvého stupňa taktiež nepovažoval za preukázané, že by navrhovateľ vlastným
zavinením dodal katalóg oneskorene. Z emailovej komunikácie zo dňa 15.03.2006 vyplýva, že  odporca
až dňa 15. marca 2006 o 17.31hod oznámil navrhovateľovi, že schvaľuje obálku katalógu, a že táto môže
ísť do tlače. Vo svojej reklamácii zo dňa 04.05.2006 síce odporca uviedol, že k oneskoreniu termínu
dodania nedošlo jeho zavinením, nakoľko konečnú predlohu katalógu na schválenie mu navrhovateľ
doručil dňa 15.03.2006 o 17.26hod, avšak odporca nezaložil do spisu emailovú komunikáciu, na ktorú
sa odvolával, čím svoje tvrdenie nepreukázal. Nakoľko sa v písomnej objednávke účastníci dohodli na
znížení ceny o 1 % z ceny diela za každý deň omeškania len pre prípad, že sa jedná o omeškanie
nezavinené odberateľom, súd nepriznal odporcovi nárok na zníženie ceny diela za 5 dní omeškania s
dodávkou katalógu, keďže z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že odberateľ nezavinil omeškanie.
Z korešpondencie účastníkov síce vyplýva, že navrhovateľ bol povinný dielo doručiť odporcovi do 48
hodín, respektíve 72 hodín od schválenia konečnej predlohy odporcom, avšak v tom prípade by pripadol
deň dodania diela na sobotu. Z uvedeného súd prvého stupňa vyhodnotil, že v prípade dodania tovaru
v pondelok - 20.03.2006 (t.j. najbližší pracovný deň), sa navrhovateľ do omeškania nedostal a vzniklo
mu právo na zaplatenie ceny diela. V súvislosti s navrhovateľom uplatneným úrokom z omeškania súd
prvého stupňa však dospel k záveru, že navrhovateľovi vznikol nárok na zákonné úroky z omeškania vo
výške 13 % ročne zo sumy 4.934, 67 EUR od 04.04.2006 do 09.05.2006 a vo výške 13 % ročne (nie za
každý aj začatý deň omeškania, ako si uplatnil navrhovateľ) zo sumy 713, 93 EUR odo dňa 04.04.2006
do zaplatenia, a preto súd prvého stupňa vo zvyšnej časti úrokov z omeškania návrh na začatie konania
zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na ustanovenie  § 142 ods. 3
O.s.p, s poukazom na úspech navrhovateľa.  Súd prvého stupňa považujúc neúspech navrhovateľa v
časti nepriznaných úrokov z omeškania denne ale ročne, za nepomernú časť k jeho úspechu v časti
priznanej istiny a príslušenstva, v dôsledku čoho mu vznikol nárok na plnú náhradu trov konania a preto
súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania navrhovateľa.

Proti vyhovujúcej časti rozsudku súdu prvého stupňa podal odporca riadne a včas odvolanie, v ktorom
odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. V odvolaní namietal, že mu súd prvého stupňa svojim postupom odňal možnosť
konať pred súdom. Uviedol, že na pojednávaní konanom 18.2.2010 po výsluchu účastníkov  a zistení,
že predmet sporu pozostáva z dvoch čiastok a to 282,41EUR za zmluvne dohodnutý poplatok z
omeškania vo výške 1% za každý deň omeškania  a čiastky 431,52EUR ako zľavy za vady diela



- nenalakovanie obálky, súd prvého stupňa oboznámil účastníkov so svojim právnym názorom, že
považuje za preukázaný nárok odporcu na poplatok z omeškania v plnom rozsahu 282,41EUR a ďalej
bude vykonávať dokazovanie len ohľadom nároku 431,52EUR. Odporca v odvolaní vyslovil názor, že
tým, že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie ohľadom sumy 282,41EUR  mu odňal možnosť
predložiť dôkazy - navrhnúť vypočutie svedka p. Ferka na preukázanie neopodstatnenosti nároku
navrhovateľa na zaplatenie tejto sumy a navyše rozhodol v rozpore so svojím prezentovaným názorom.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. len v napadnutej vyhovujúcej časti a §214 ods.2
O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je
vecne správny.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje  s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Podľa § 100 ods.1 O.s.p. len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby
vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Pritom sa usiluje predovšetkým o to, aby sa spor
vyriešil zmierne a aby konanie pôsobilo výchovne. Počas konania môže súd účastníkom uviesť, ako sa
na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci.

Odvolací súd konštatujúc správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania k veci
dodáva, že zo spisového materiálu nevyplývajú skutočnosti tvrdené odporcom v odvolaní. Odvolací
súd zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 18.2.2010 síce zistil, že súd prvého stupňa oboznámil
účastníkov konania so svojim právnym názorom, no obsah tohto právneho názoru v nej nie je uvedený
a preto nemožno prisvedčiť tvrdeniu odporcu, že súd prvého stupňa nepovažoval nárok navrhovateľa
v časti 282,41EUR titulom neskorého dodania tlače za preukázaný. Ako sa uvádza v ustanovení § 100
ods.1 O.s.p., právne posúdenie by si mal súd vytvoriť na základe doposiaľ tvrdených a preukazovaných
skutočností. Ak by aj bolo pravdou tvrdenie odporcu ohľadom vysloveného predbežného právneho
názoru súdu prvého stupňa, tento právny názor nie je pre súd záväzný, nakoľko vznikol len na základe
tvrdených, alebo len na základe preukazovaných skutočností, pričom kvalifikovaný právny názor možno
až po skončení dokazovania ako to predpokladá § 118 ods. 4 O.s.p.. Zo zápisnice však nie je zrejmé, že
súd prvého stupňa vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené a preto nemožno prisvedčiť tvrdeniu
odporcu, že mu svojim postupom súd prvého stupňa odňal možnosť konať pred súdom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1 Os.p. ako správny
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods.1 v spojení s § 151 ods.1 O.s.p. a v
spore úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy
v odvolacom konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "33Cb/23/2007", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}