Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/702/2013 z 29. 6. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. júna 2015, sp. zn. 5Co/702/2013, ECLI:SK:KSBA:2015:1108228125.1 Krajský súd Bratislava | 5Co/702/2013 | ECLI:SK:KSBA:2015:1108228125.1 | 2015-06-29 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu Citované ustanovenia: § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (zrušený), § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., § 142 ods. 1 OSP, zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, OSP, § 2 zákona č. 58/1969 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6a619e80-363f-432e-9712-913fac28ef98 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1108228125.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/702/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108228125
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1108228125.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu
JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci navrhovateľa: 1/ L.. N.. M. Z., U. X, U.,
zastúpeného advokátkou JUDr. Alenou Chvojkovou, so sídlom Záhradnícka 41, Bratislava, 2/ VENUS
PROJECT - Slovakia s.r.o., IČO: 31 342 841, so sídlom: Limbová 451/3, Limbach proti odporkyni:
Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13,
Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľa 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I,
č.k.: 18C/151/2008-79 zo dňa 03.05.2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporkyni s a n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu navrhovateľov 1/ a 2/ na náhradu škody titulom
nesprávneho úradného postupu a nezákonného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zamietol.
Odporkyni nepriznal náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok odôvodnil po právnej stránke podľa § 18, § 22 zákona č.
58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom a § 9, § 15 ods. 1 a § 17 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a vecne tým, že navrhovatelia 1/ a 2/ sa žalobou doručenou dňa
26.08.2008 domáhali náhrady škody, a to navrhovateľ 1/ vo výške 19.192.182,70 Sk s príslušenstvom
a navrhovateľ 2/ vo výške 973.617,10 Sk s príslušenstvom, ktorá im mala vzniknúť zákonu odporujúcim
konaním Krajského súdu Bratislava, a to nezákonným rozhodnutím - vydaním opatrenia zo dňa
28.05.2002 v konaní 7K/112/00, voči ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok. Mali za to,
že sa jedná o prípad osobitného zreteľa vo vzťahu k zanedbaniu si povinnosti konkurzného súdu.
Závažné pochybenia správcu konkurznej podstaty uviedli Krajský súd v Bratislave do omylu, pričom
nesprávnym úradným postupom konkurzný súd zanedbal povinnosť dohľadu nad činnosťou správcu
konkurznej podstaty pred vydaním opatrenia o predaji pohľadávok - nepreveril podstatné náležitosti a
správnosť zmluvy o postúpení pohľadávok záujemcovi Š.H. U.. Po podaní prihlášky proti podstate do
konkurzu navrhovateľom 1/ došlo s prieťahmi zo strany novej správkyne konkurznej podstaty z dôvodu
nesúčinnosti pôvodnej správkyne a k zanedbaniu bezodkladného odovzdania agendy - nevydania
písomností vzťahujúcich ku konkurznému konaniu, k ustáleniu právneho stavu až dňa 15.2.2008,
čo hodnotili ako nedostatočný dohľad konkurzného sudcu nad konkurzným konaním, zanedbanie si
povinnosti konkurzného sudcu. Navrhovateľ 1/ si uplatnil náhradu škody vo výške 19.192.182,70-Sk
a navrhovateľ 2/ náhradu škody vo výške 973.617,10-Sk, aktívnu legitimáciu odvodil od zmluvy o



postúpení pohľadávok, ktorá bola podpísaná medzi Š.. U. a správkyňou konkurznej podstaty. Uplatnili
si tiež úrok z omeškania vo výške 18,80% od 9.1.2000 do zaplatenia.

Odporkyňa žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu neexistencie pravidiel stanovených všeobecne záväzným
právnym predpisom, ktoré by konkurzný súd porušil. Súdne konanie vedené podľa Občianskeho
súdneho poriadku, zamerané na posúdenie návrhu podľa hmotnoprávnych ustanovení príslušných
ustanovení nemožno kvalifikovať ako úradný postup a preskúmavať z hľadiska jeho správnosti v konaní
o náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. Namietla absenciu rozhodnutia, ktoré by pre nezákonnosť
bolo zrušené príslušným orgánom. Vzniesla tiež námietku premlčania, keďže navrhovatelia odvodzujú
svoj nárok od údajne nezákonného opatrenia Krajského súdu v Bratislave, č.k.: 7K/112/00 z 28.05.2002.

Zo spisu, sp. zn.: 7K/112/00 súd prvého stupňa zistil, že Krajský súd v Bratislave uznesením, č.k.:
7K/112/00-33 zo dňa 12.5.2000 ustanovil predbežného správcu, JUDr. Zuzanu Dutkovú,
na zistenie dlžníkovho majetku v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti uznesenia. Súd prvého stupňa
ďalej uviedol, že predmetom konania je náhrada škody pre nezákonné rozhodnutie - opatrenie vydané
Krajským súdom Bratislava, sp. zn.: 7K/112/00 zo dňa 28.5.2002 a nesprávny úradný postup, ktorý
mal spočívať v zanedbaní dohľadu konkurzným súdom nad konaním správcu konkurznej podstaty v
prieťahoch; navrhovatelia tiež spochybnili skutočnosť či správkyňa konkurznej podstaty bola vybraná
náhodným výberom. Okrem nesprávneho úradného postupu namietali nezákonnosť rozhodnutia, a to
opatrenia vydaného Krajským súdom v Bratislave, sp. zn.: 7K/112/00 zo dňa 28.5.2002, voči ktorému
nebolo možné podať opravný prostriedok. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že medzi účastníkmi
konania nebola sporná neexistencia zrušujúceho rozhodnutia. Nemal tak za splnené všetky predpoklady
zodpovednosti za škodu. Pokiaľ navrhovatelia nemali právo podať opravný prostriedok v rámci
konkurzného konania, mohli sa domáhať zrušenia nezákonného rozhodnutia návrhom podaným na
Ústavný súd Slovenskej republiky podľa § 49 zákona o konaní a sťažnostiach fyzických osôb a
právnických osôb č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním.

V súvislosti s navrhovateľmi namietaným nesprávnym úradným postupom, ktorý mal spočívať zanedbaní
dohľadu konkurzným súdom nad konaním správcu konkurznej podstaty súd zdôraznil, že navrhovatelia
si v tomto občianskom súdnom konaní nemôžu uplatňovať ako nesprávny úradný postup prípadné
vecné pochybenia v rozhodnutiach konkurzného súdu, ktoré by sa priamo odrazili v nezákonnosti ich
rozhodnutia, vo vydaní opatrenia, ktorých nesprávnosť môže byť vyslovená len v odvolacom konaní
na to inštančne oprávneným orgánom. Súd tak v konaní o nároku na náhradu škody podľa zák. č.
58/1969 Zb. a zák. č. 514/2003 Z. z. nemôže vecnú (obsahovú) správnosť rozhodnutí konkurzného súdu
posudzovať z hľadiska nesprávneho úradného postupu. Súdu tak neprináležalo prehodnocovať právne
závery konkurzného súdu a posudzovať správnosť ich rozhodnutia o vydaní opatrenia ani preskúmavať
zákonnosť či nezákonnosť vydania opatrenia. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že sudca konkurzného
súdu nie je subjekt občianskeho právneho vzťahu a konkurzný súd tak nemohol zanedbať prevenčnú
povinnosť podľa § 415 Obč. zákonníka, ktorého sa navrhovatelia dovolávali. Ak došlo pred konkurzným
súdom k prieťahom, vyslovenia tejto skutočnosti sa navrhovatelia môžu domáhať pred Ústavným súdom
Slovenskej republiky, nakoľko všeobecný súd nie je oprávnený vysloviť, že v občianskom súdnom konaní
a to ani pred konkurzným súdom, došlo v konaní k prieťahom. V súvislosti s námietkou navrhovateľov,
že došlo k neskorému odovzdaniu agendy novej konkurznej správkyni prisvedčil odporkyni, že takýto
úradný postup nemožno považovať za nesprávny, keďže neexistujú všeobecne záväzným právnym
predpisom stanovené pravidlá, ktoré by boli porušené. V súvislosti s námietkou náhodného výberu
správkyne uviedol, že správkyňa konkurznej podstaty, O.. W., bola do funkcie ustanovená zákonným
spôsobom, uznesením Krajského súdu v Bratislave (č.l. 33, spisu 7K 112/00). V súvislosti so vznesenou
námietkou premlčania uviedol, že nakoľko navrhovatelia 1/ a 2/ svoj nárok odvodzujú od údajne
nezákonného opatrenia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: 7K 112/00 z 28.05.2002, trojročná lehota
podľa § 22 zák. č. 58/1969 Zb. uplynula dňa 28.05.2005. Žaloba tak bola dňa 26.8.2008 podaná po
uplynutí premlčacej doby. Vykonávanie ďalšieho dokazovania tak mal súd prvého stupňa za nadbytočné.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil a žiadne trovy jej nevznikli.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ 1/. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Pre prípad vydania
potvrdzujúceho rozhodnutia žiadal, aby odvolací súd pripustil možnosť podania dovolania, nakoľko sa



jedná o otázku, ktorá v slovenskej judikatúre doposiaľ nebola riešená. Poukázal pritom na rozsudok NS
SR, sp. zn.: 6Cdo/193/2011 zo dňa 25.4.2012. Podané odvolanie odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok
vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a jej nesprávneho právneho posúdenia
podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. v dôsledku zanedbania poučovacej povinnosti súdom podľa §
5 ods. 1 O. s. p., nekonania súdu podľa § 100 ods. 1 veta tretia O. s. p., zanedbania povinnosti
podľa § 118 ods. 2 O. s. p. a porušenia povinnosti podľa § 120 ods. 1 O. s. p. odmietnutím vykonania
navrhovaného dôkazu. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia mal za nepresvedčivé. Podľa § 8 ods.
1 zákona o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZoKV“) sa súd nedostatočne vysporiadal s § 70e ZoKV,
ohľadom ustanovenia správcov náhodným výberom zo zoznamu správcov. Nevysporiadal sa tiež s
tým, že navrhovateľ, ani jeho predchodca A.. U. neboli účastníkmi konkurzného konania a nemali tak
možnosť obrátiť sa so žiadosťou na Ústavný súd SR. Namietal tiež čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, keď súd v dôsledku porušenia § 5 O. s. p. mal vec prejednávať
v intenciách tvrdenia navrhovateľa, čo malo za následok porušenie spravodlivosti súdneho konania.
Namietal tiež tvrdenia súdu prvého stupňa ohľadne prieťahov v konkurznom konaní, keď za riadny
výkon práv a povinností správcu zodpovedá konkurzný súd podľa § 12 ZoKV. Ďalej namietal porušenie
práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, tiež právo na prístup k
súdu. Poukázal na ústavnú povinnosť všeobecných súdov konať bez prieťahov v každom konaní, v
ktorom sa poskytuje súdna ochrana práva fyzických alebo právnických osôb (I.ÚS 70/98, III.ÚS 199/02).
Správca v konkurznom konaní je osobou zúčastnenou na konaní a je povinný pri výkone svojej funkcie
postupovať s odbornou starostlivosťou, zodpovedá pritom za škodu spôsobenú porušením povinností
uložených zákonom či súdom podľa § 8 ZoKV. Ďalej dôvodil rozsudkom Najvyššieho súdu Českej
republiky, sp. zn.: 25Cdo/319/2002, podľa ktorého je zodpovednosť štátu za škodu daná, ak sa v príčinnej
súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu právo veriteľa na plnenie proti dlžníkovi fakticky stalo
nevymáhateľným a je vylúčené, aby bolo uspokojené iným spôsobom. Namietal tiež dôvodnosť námietky
premlčania, podľa ktorej sa jedná o pohľadávky z obchodného styku, na ktoré sa vzťahuje 4-ročná
premlčacia lehota. O škode, jej výške a o tom, kto sa škodu zodpovedá sa navrhovateľ dozvedel dňa
15.2.2008, kedy bol spísaný záznam zo stretnutia s novoustanovenou správkyňou JUDr. Klimentovou,
v dôsledku zanedbania dohľadu konkurzného súdu nad výkonom jej funkcie, pričom konkurzný súd
Bratislava bol nečinný a ignoroval aj upozornenia novovymenovanej správkyne na zjednanie nápravy či
pomoc súdu pri vydávaní dokladov O.. W.. Nebyť nesprávneho úradného postupu zo strany Krajského
súdu v Bratislave, zanedbaním dohľadu, pasivitou či nekonaním v súlade s § 12 a § 8 ods. 4, ods. 5 by
k majetkovej škode na strane navrhovateľa nedošlo, pričom táto je v príčinnej súvislosti s namietaným
nesprávnym úradným postupom konkurzného súdu.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 O. s. p.
ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý
rozsudok, prejednal odvolanie navrhovateľa 1/ bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom
konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o
rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny
orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej
organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.
Podľa § 2 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú
účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.
Podľa § 3 cit. zákona ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti
nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.

Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je
súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

Podľa § 22 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie
rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia.



Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má
ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovatelia 1/ a 2/ sa návrhom na začatie konania voči odporkyni
domáhali zaplatenia náhrady škody titulom nezákonného rozhodnutia - opatrenia Krajského súdu v
Bratislave, vydaného v konkurznom konaní, sp. zn.: 7K/112/00 zo dňa 28.05.2002, voči ktorému nie je
prípustné odvolanie. Namietali tiež zanedbanie povinnosti dohľadu nad činnosťou správcu konkurznej
podstaty pred vydaním opatrenia o predaji pohľadávok, keď súd nepreveril podstatné náležitosti a
správnosť Zmluvy o postúpení pohľadávok, založenú v konkurznom spise a doručenú správcom
záujemcovi, Štefan Lacko, Cajlanská 222, Pezinok.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ 1/ mal na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 07.01.2004 ako postupník od postupcu, Š. U. podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka
nadobudnúť pohľadávky voči dlžníkovi O. Z. - Obchodné stredisko Váh, IČO: 30 034 426, Nové Mesto
nad Váhom, a to v sumách: 973.617,10 Sk s príslušenstvom, fa č. 620117 zo dňa 26.12.1999,
splatná dňa 2000, vystavené fy SEKERA CAR s.r.o., IČO: 17 056 527, Nové Mesto nad Váhom za
19.192.182,70- Sk s príslušenstvom, fa č. 620116 zo dňa 26.12.1999, splatná 09.01.2000, vystavená
fy SEKERA CAR s.r.o., IČO: 17 056 527, Nové Mesto nad Váhom s tým, že postupca nadobudol
pohľadávky Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 03.06.2002 od SEKERA CAR s.r.o., Trenčianska
1189, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 17 056 527, v zastúpení SKP úpadcu O.. R. W., podľa opatrenia KS
Bratislava zo dňa 28.05.2002 v konaní, sp. zn.: 7K/112/00 (JUDr. Pastieriková) (č.l. 12). Z obsahu zmluvy
o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi SEKERA CAR s. r. o. ako postupcom, zastúpeným správcom
konkurznej podstaty, O.. R. W. V. Š.H. U. ako postupníkom, ktoré bola založená do konkurzného spisu
má odvolací súd zrejmé, že predmetom postúpenia medzi uvedenými stranami, čo do dlžníka O. Z. -
OBCHODNÉ STREDISKO Váh, Nové Mesto nad Váhom 630036 bola pohľadávka vo výške 3.780,-
Sk. (č.l. 16). Opatrením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.: 7K/112/00 súd vyslovil súhlas s tým, aby
správkyňa konkurznej podstaty O.. R. W., kom. práv. predala pohľadávky úpadcu špecifikované v návrhu
záujemcovi: Š.H. U., F..Č..: XXXXXX/XXXX, Y. XXX, A., za kúpnu cenu 149.800,- Sk.

Odvolací súd má pritom z obsahu spisu zrejmé, že navrhovatelia 1/ a 2/ neboli účastníkmi konkurzného
konania, vedeného voči úpadcovi: SEKERA-CAR, s.r.o., Trenčianska 1189, Nové Mesto nad Váhom,
IČO: 17 056 527, sp. zn.: 7K/112/00 ako ani účastníkmi zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
03.06.2002, z ktorého dôvodu im podľa názoru odvolacieho súdu nesvedčí aktívna vecná legitimácia v
konaní podľa § 2 zákona č. 58/1969 Zb. Navrhovateľ 1/ je totiž len účastníkom zmluvy o postúpení
pohľadávok, uzatvorenej s postupcom, Š. U., uzatvorenej dňa 07.01.2004 v Pezinku a navrhovateľ
2/ nadobudol spornú pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávky podľa § 524 Obč. zákonníka,
uzatvorenej dňa 05.04.2014 s navrhovateľom 1/ (č.l. 27). Navrhovateľ 1/ sa tak ako postupník môže
domáhať svojich nárokov voči postupcovi v občianskoprávnom konaní, pričom v súvislosti s nárokom
navrhovateľa 2/ má odvolací súd zrejmé, že navrhovateľ nadobudol pohľadávku 2/ odplatne, z ktorého
dôvodu mu svedčia nároky podľa § 527 Obč. zákonníka. Nemožno totiž súhlasiť s argumentáciou
navrhovateľov, že štát zodpovedá za súkromnoprávne nároky, ktoré boli spôsobené tým, že zrejme
nedošlo k riadnemu postúpeniu pohľadávky, nakoľko zmluva o postúpení pohľadávky, ktoré mala byť
schválená súdom v konkurznom konaní nezodpovedá zmluve, ktorou disponuje navrhovateľ 1/ a na
základe ktorej sa domnieva, že došlo k postúpeniu pohľadávky úpadcu na postupcu, čo malo mať za
následok nevymožiteľnosť postúpenej pohľadávky.



V súvislosti s navrhovateľmi 1/ a 2/ namietaným nesprávnym úradným postupom, spočívajúcom jednak
v nevykonaní dohľadu konkurzným súdom nad činnosťou správcu konkurznej podstaty odvolací súd tiež
poukazuje na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľov 1/ a 2/ v konaní a tiež na skutočnosť,
že z obsahu predmetného opatrenia krajského súdu má zrejmé, že opatrenie z hľadiska určenia
účastníkov úkonu ako aj dohodnutej odplaty zodpovedá zmluve o postúpení pohľadávok, uzatvorenej
medzi úpadcom a Štefanom Lackom. V súvislosti s navrhovateľmi namietanými prieťahmi v konaní,
kedy nemali byť podklady, týkajúce sa konkurzného spisu bezodkladne odovzdané novej správkyni
podľa názoru odvolacieho súdu navrhovatelia 1/ a 2/ nepreukázali príčinnú súvislosť medzi eventuálnymi
prieťahmi v konaní a uplatňovanou škodou, a teda že v dôsledku prieťahov v konaní, spôsobených
oneskoreným odovzdaním dokumentácie im bola spôsobená škoda v žalovanej výške. Navrhovatelia
v žalobnom návrhu nešpecifikovali, za aké časové obdobie konkurzného konania, resp. v súvislosti s
ktorým konaním správkyne konkurznej podstaty malo dôjsť k prieťahom v konaní. Rovnako tomu je v
súvislosti so žalobným tvrdením, ktorým navrhovatelia 1/ a 2/ spochybňujú skutočnosť, že správkyňa
konkurznej podstaty nebola vybraná náhodným výberom, z ktorej skutočnosti nemá odvolací súd za
zrejmé, že by táto skutočnosť mala za následok vznik škody navrhovateľov 1/ a 2/ v žalovanej sume.

Odvolací súd taktiež nevyhovel návrhu navrhovateľa 1/ na pripustenie dovolania proti potvrdzujúcemu
rozsudku odvolacieho súdu podľa § 238 ods. 3 O. s. p., nakoľko navrhovateľ 1/ síce v podanom odvolaní
prípustnosť dovolania žiadal, nešpecifikoval však, v čom má spočívať otázka zásadného právneho
významu, ktorá by zakladala prípustnosť dovolania proti rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 a §
151 ods. 1O. s. p. Úspešnej odporkyni však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej v
odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli a náhradu trov konania si ani neuplatnila.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.