Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/101/2014 z 4. 5. 2015 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Bratislava z 4. mája 2015, sp. zn. 2Cob/101/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1109228112.1 Krajský súd Bratislava | 2Cob/101/2014 | ECLI:SK:KSBA:2015:1109228112.1 | 2015-05-04 | Rozhodnutie Oblasť práva: Obchodné právo – Zmluva o dielo Citované ustanovenia: ObZ, § 536 ods. 1 ObZ, § 546 ods. 1 ObZ, OSP, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/61bc3166-861f-477e-bd54-87e9aed204b0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1109228112.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/101/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109228112
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1109228112.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Břouškovej, v právnej veci navrhovateľa: Farkas - VM
s.r.o., 925 51 Šintava 672, IČO: 36 280 151, zast.: JUDr. Vojtech Zuzák, advokát, Mierové nám. 4, 924
00 Galanta, proti odporcovi: AQUA WORLD, s.r.o., Šancová 68, 811 05 Bratislava, IČO: 35 775 157,
zast.: Mgr. Ferdinand Pethö, advokát FP LEGAL, s.r.o., Advokátska kancelária, Ružomberská 6, 821
05 Bratislava, IČO: 47 231 599, o zaplatenie 11.913,33 eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I č. k. 35Cb 128/2009-193 zo dňa 04.02.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 35Cb/128/2009-193 zo dňa
04.02.2014 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o pripustení zmeny návrhu tak, že znie: Odporca
je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 10 906,45 eur spolu s 10% ročným úrokom z omeškania od
06.03.2009 do zaplatenia ako aj trovy konania a právneho zastúpenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku. Zároveň rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 10 906,45 Eur spolu
s 10% ročným úrokom z omeškania od 06.03.2009, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a odporca
je povinný zaplatiť navrhovateľovi na úhradu trov konania vo výške 714,50 eur titulom zaplateného
súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľa k rukám právneho zástupcu
navrhovateľa vo výške 2 846,13 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal od odporcu uhradenia
istiny vo výške 11 913,33 eur s prísl. z titulu neuhradenia časti ceny za dielo. Súd uznesením zo dňa
04.02.2014 pripustil zmenu petitu žaloby tak, ako ju navrhol navrhovateľ podaním zo dňa 02.12.2013
a 03.02.2014. Navrhovateľ svoj nárok odôvodnil neuhradením časti vystavených faktúr za dodávku a
montáž zdravotechniky, ústredného kúrenia a plynoinštalácie stavby Rodinný dom s polyfunkciou, Veľký
Biel. Prvostupňový súd po pripustení zmeny žalobného návrhu konštatoval, že jedinou spornou otázkou
medzi stranami sporu bola skutočnosť, či odporca uhradil navrhovateľovi v hotovosti sumu 10 906,45
eur, ktorá bola žalovanou sumou po pripustení zmeny. Po zhodnotení svedeckých výpovedí v konaní súd
prvého stupňa konštatoval, že všetky výpovede boli účelové a potvrdili skutočnosti tvrdené stranou, ktorá
ich vypočutie navrhla. Vzhľadom na fakt, že sporové strany nevedeli vyprodukovať žiadny objektívny
dôkaz, súd musel pri rozhodovaní vychádzať z predložených písomných dokladov. Navrhovateľ v konaní
preukázal ním tvrdenú históriu zhotovenia diela listinnými dôkazmi, kedy preukázal, že každá platba bola
fakturovaná riadnou faktúrou a následne hradená odporcovo bankovým prevodom. Súčasne preukázal
riadne zaúčtovanie každej z vystavených faktúr. Naopak odporca ním tvrdenú hotovostnú úhradu
žalovanej sumy preukázal len výpoveďami štatutárov odporcu, ktorých možno dôvodne vzhľadom na
vzťah k odporcovi ako aj k prejednávanej veci považoval prvostupňový súd za zaujatých. K tvrdeniu



odporcu, že nemôže doložiť zaúčtovanie hotovostnej zálohy z dôvodu, že k nej nebol vystavený
výdavkový pokladničný blok, súd konštatoval nezákonnosť takto tvrdeného postupu odporcu, keďže ako
právnická osoba porušil ustanovenia zákona o účtovníctve a bol povinný vystaviť pokladničný doklad
o každom účtovnom pohybe. Na základe uvedeného súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľ
uniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti svojho nároku v celom rozsahu. O trovách konania
bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 O.s.p.

Odporca podal v zákonnej lehote odvolanie v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f) a d). Podstatou obrany
odporcu v konaní boli dve základné skutočnosti a to, že odporca zaplatil hotovostnú zálohu vo výške 10
906,45 eur, ktorú navrhovateľ nezohľadnil v ním tvrdených prijatých úhradách a zároveň sa však odporca
bránil aj tým, že dielo nebolo dodané a vykonané v dohodnutom rozsahu a teda doteraz nezaplatené
neuhradené faktúry, ktorých zaplatenia sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal, sú nedôvodné a
preto nárok na ich zaplatenie nevznikol. V odvolaní ďalej uviedol, že sa možno stotožniť so záverom
súdu, že listina na čl. 39 sama o sebe nie je perfektným priamym dôkazom o realizovanej úhrade, avšak
súd opomenul dôkazný prostriedok výsluch účastníkov, konateľov odporcu, ktorí obaja zhodne potvrdili
realizáciu úhrady. Zároveň dal do pozornosti skutočnosť, že navrhovateľ vystavil prvú faktúru č. 080061
už dňa 28.06.2008 a týmto dňom malo byť plnenie aj dodané, pričom k uzatvoreniu zmluvy o dielo, ktorá
mala byť právnym titulom vystavenej faktúry došlo až dňa 02.07.2008. Rovnako nebol odporcovi známy
právny názor súdu, že výbery hotovosti v dňoch 02.06.2008 a 04.06.2008 považoval za nedostatočný
dôkaz a posúdil ich tak, že mohli byť určené pre iných dodávateľov odporcu. Uvedeným postupom,
keď prvostupňový súd neoznámil, ktoré skutočnosti považoval za podstatné pre svoje rozhodovanie,
odňal odporcovi možnosť konať pred súdom tým, že tento nemohol označiť a navrhnúť vykonanie
dôkazov, vo svoj prospech, pretože o potrebe dokazovania týmto smerom vôbec nevedel. Odporca dal
do pozornosti aj to, že navrhovateľ sa v odovzdávacom protokole odvoláva na dodávku diela v rozsahu
projektovej dokumentácie (skutočného vyhotovenia), avšak túto dokumentáciu napriek opakovaným
výzvam dodnes nepredložil. Na základe uvedených skutočností žiadal o zmenu napadnutého rozsudku
a vrátenie veci na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený
na úradnej tabuli súdu dňa 15.04.2015 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu,
oboznámení sa s dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci
prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi
odporcu, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací
súd, podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom č.k.
35Cb/128/2009-103 zo dňa 10.01.2012 tak, že žalobu zamietol. Rozsudok súdu prvého stupňa bol
zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/112/2012-125 z dôvodu, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa bolo predčasné, vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu.
Uložil súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie výsluchom účtovníčky navrhovateľa, zopakovať výsluch
svedka D.. P. A. a vykonať dokazovanie na preukázanie zaplatenia sumy 328 568 Sk v hotovosti
a vysporiadať sa s prácami naviac. Súd prvého stupňa po pripustení zmeny žalobného návrhu
konštatoval, že jedinou spornou otázkou medzi stranami sporu bola skutočnosť, či odporca uhradil
navrhovateľovi v hotovosti sumu 328.568 Sk/10.906,45 EUR, ktorá bola žalovanou sumou po pripustení
zmeny. Doplnil dokazovanie v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu a vo veci rozhodol
napadnutým rozsudkom.

Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou odporcu, podľa ktorej neobstojí záver súdu prvého
stupňa o nepreukázaní hotovostnej úhrady zo strany odporcu. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie
za účelom zistenia, či odporca vykonal úhradu platby v hotovosti, ako tvrdil. Vykonané dôkazy, konkrétne
výsluch svedkyne D.. T. E. a štatutárneho zástupcu odporcu, listinné dôkazy - doklad vyhotovený
účtovníčkou navrhovateľa, výbery hotovosti odporcom vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti
v súlade s § 132 O.s.p. a dospel k správnemu záveru, že odporca nepreukázal zaplatenie zálohy v
hotovosti. Zo svedeckej výpovede Ing. Laczkovej v spojení s ďalšími listinnými dôkazmi súd prvého
stupňa vyvodil správny záver, že listina, na ktorú sa odvoláva odporca ako doklad o úhrade je iba
interným dokladom navrhovateľa svedčiacim, že sporná suma - záloha bude uhradená na základe



dohody. Súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudkom vysporiadal aj s nepriamymi dôkazmi odporcu
a to výbery v hotovosti a vyvodil z nich správny záver.

Nemožno súhlasiť s odporcom, že ak súd prvého stupňa neoznámil, ktoré skutočnosti považuje za
podstatné pre svoje rozhodovanie, odňal odporcovi možnosť konať pred súdom tým, že tento nemohol
označiť a navrhnúť vykonanie dôkazov. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 24.06.2013 vyplýva, že súd
prvého stupňa oboznámil s uznesením odvolacieho súdu, podľa ktorého bolo na odporcovi preukázať
zaplatenie zálohy v hotovosti. Odporcovi bolo teda známe, že súd považuje za podstatné preukázanie
tejto skutočnosti, napriek tomu iné návrhy na dokazovanie nenavrhol. Je pri tom povinnosťou účastníka,
navrhnúť dôkazy na svoje tvrdenia (§120 ods. 1 0.s.p.). Odporca na pojednávaní dňa 04.02.2014
uviedol, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemá a po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. bolo
dokazovanie vyhlásené za skončené. Odporca je teda sám zodpovedný za skutočnosť, že nenavrhol
ďalšie dôkazy, ktoré by mohli preukázať jeho tvrdenia. Ak bolo sporné zaplatenie predmetnej sumy v
hotovosti, bolo na odporcovi, pokiaľ chcel byť úspešný, preukázať pravdivosť takých svojich tvrdení,
ktoré sú spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie súdu.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že podkladom pre priznanie žalovanej sumy nemôže byť údajne
nevyplatená prvá záloha, ale nezaplatená časť skutočne vyhotoveného a odovzdaného diela, je
potrebné uviesť, že návrhom disponuje navrhovateľ, ktorý navrhol zmenu petitu návrhu a svoj nárok
koncipoval ako súčet nárokov fakturovaných odporcovi faktúrami 09008, 090021 a 090009 v celkovej
sume 328.568,- Sk, ktorá súčasne predstavuje podľa tvrdenia odporcu sumu, ktorú mal štatutárny
zástupca odporcu odovzdať štatutárnemu zástupcovi navrhovateľa v hotovosti. Po pripustení zmeny
petitu sa odporca v konaní bránil tým, že zálohu v hotovosti uhradil, nemôže preto v odvolacom
konaní tvrdiť, že dielo nebolo vykonané v dojednanom rozsahu a navrhovať dôkazy na preukázanie tejto
skutočnosti.

Ak mal odporca za to, že v konaní je potrebné zistiť rozsah vyhotoveného diela a na túto skutočnosť
nariadiť znalecké dokazovanie, takýto návrh mohol dať len pred skončením dokazovania súdom prvého
stupňa. Z ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. totiž vyplýva, že na dôkazy a skutočnosti uplatnené po
vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania súd neprihliada a nemôžu byť odvolacím dôvodom.

Právnym titulom nebola neuhradená záloha, ako tvrdí odporca, ale neuhradená časť ceny za dielo,
pričom nezaplatená časť korešponduje zo sumou, ktorú mal odporca podľa svojho tvrdenia zaplatiť v
hotovosti vo forme zálohy.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 153 ods. 2 O.s.p. a v spore
úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu trovy odvolacieho
konania nevznikli.

Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.