Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/422/2014 z 25. 2. 2015
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 25. februára 2015, sp. zn. 4Co/422/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1111203820.1
Krajský súd Bratislava | 4Co/422/2014 | ECLI:SK:KSBA:2015:1111203820.1 | 2015-02-25 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci
Citované ustanovenia: § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., § 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., § 157 ods. 2 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cfbb85fd-aa7d-47e8-b39c-8f838c307a02
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1111203820.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/422/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111203820
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111203820.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: K. I., bytom R. XX, V. C. S., proti odporcovi:
Slovenská republika zast. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13,
Bratislava, o náhradu škody vo výške 4.248 eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 10. marca 2014, č. k. 5C 42/2011-64, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa  zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa od odporcu domáhal
zaplatenia 4.248 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z., ktorá mu
mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora, spočívajúceho v zablokovaní jeho
bankového účtu, hoci jeho námietkám proti exekúcii a jej trovám bolo vyhovené. Odporcovi nepriznal
náhradu trov konania.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že konal a rozhodol v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.
v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý, hoci bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, sa na
pojednávanie nedostavil, a svoju neúčasť na ňom neospravedlnil. Vec posúdil po právnej stránke podľa
ust. § 3 ods. 1, § 9 ods. 1 a 2 a § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.. Uviedol, že navrhovateľ odvodzoval
svoj nárok na náhradu škody od skutočnosti, že upovedomením o začatí exekúcie, doručeným mu
dňa 10.11.2005, začalo voči nemu exekučné konanie sp. zn. EX 294/2005, pričom súdny exekútor mu
ešte pred jeho upovedomením o začatí exekúcie zablokoval bankové konto v B. H. G., čím mu vznikla
škoda vo výške 4.248 eur, pričom jeho námietkám proti exekúcii a jej trovám Okresný súd Bratislava V
uznesením sp. zn. 36Er 1471/2005 vyhovel. Odporca v konaní vzniesol námietku premlčania.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že súdny exekútor postupom podľa  ust. § 95 ods. 1 písm.
b) zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučného poriadku) upovedomením o začatí exekúcie č.k. EX 294/2005-28
zo dňa 10.11.2005 upovedomil navrhovateľa o tom, že dňa 04.10.2005 sa voči nemu začalo exekučné
konanie, ktoré sa vykoná prikázaním pohľadávky z jeho účtu v banke, a zároveň mu ako povinnému
zakázal, aby nakladal s prostriedkami na účte až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva. Z
podania navrhovateľa, doručeného exekútorskému úradu N.. C. H. dňa 18.11.2005, ktorým navrhovateľ
namietal výkon exekúcie, vyvodil, že navrhovateľ o skutočnosti, že jeho bankový účet bol zablokovaný,
vedel (ako sám v podaní uvádza) už v čase podania námietok voči exekúcii. Z uznesenia Okresného
súdu Bratislava V, č.k. 36Er 1471/2005-26 zo dňa 23.01.2006, právoplatného dňa 23.02.2006, zistil,
že tento súd námietkam voči exekúcii, ktoré podal navrhovateľ ako povinný, z časti vyhovel. Námietku
premlčania, vznesenú odporcom, posúdil podľa ust. § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., a dospel k
záveru, že je dôvodná. Ustálil, že deň kedy sa navrhovateľ bez akýchkoľvek pochybností dozvedel
o vzniku škody, bol deň 18.11.2005, kedy podal námietky voči exekúcii, v ktorých na skutočnosť,
že došlo k zablokovaniu jeho účtu sám poukázal. Vyhodnotil, že premlčacia doba uplynula dňom
18.11.2008, pričom navrhovateľ si uplatnil svoje právo na náhradu škody na súde až dňa 08.02.2011,



a žiadosť na predbežné prerokovanie nároku bola odporcovi doručená až dňa 02.08.2013. Dospel
potom k záveru, že nárok navrhovateľa na náhradu škody je premlčaný, a prihliadnuc na námietku
premlčania, vznesenú odporcom, jeho návrh zamietol. Uviedol tiež, že vzhľadom na záver o premlčaní
navrhovateľom uplatneného práva, ktorý ustálil ako dôvod pre zamietnutie jeho návrhu, v súlade so
zásadou hospodárnosti konania ďalšie dokazovanie nevykonával. Považoval však za potrebné uviesť,
že aj v prípade, ak by právo navrhovateľa nebolo premlčané, nemožno mu právo uplatnené návrhom
priznať, nakoľko v konaní žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal základný predpoklad vzniku
zodpovednosti odporcu za škodu a to existenciu nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora v
konaní sp. zn.      EX 294/2005, a už vôbec neosvedčil vznik škody a jej údajnú výšku. O trovách konania
rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci, nakoľko súd nevzal do úvahy prvotnú
príčinu spôsobenú porušením ústavných práv konaním Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 17P
169/2004, keď napriek ospravedlneniu z dôvodu náhlej choroby konal v jeho neprítomnosti, vydal
rozhodnutie, a tým zmaril jeho účinnú obranu. Uviedol, že prvotný návrh na náhradu škody bol podaný
v júni 2009 na Okresný súd Bratislava V, ktorý ho nepoučil o spresnení odporcu, nežiadal zmenu, a
ani neupozornil na skutočnosť, že návrh nie je adresne správny, aj keď zo samotného návrhu jasne
vyplývalo proti komu smeruje, a opomenul aj poučenie s odkazom na zákon č. 514/2003, pričom v
tomto konaní Okresný súd Bratislava V vydal aj platobný rozkaz. Mal za to, že jemu spôsobená škoda
vykonštruovanou exekúciou sa v roku 2009 navýšila o ďalšie finančné čiastky (1.022,50 eur). Poukázal
aj na to, že v rozhodnutí o námietkach bolo rozhodnuté aj o trovách exekúcie, a súd sa zaviazal vyčísliť
preukázateľné trovy, čo sa do dnešného dňa neudialo napriek skutočnosti, že poverenie exekučný úrad
vrátil v novembri 2009. Ďalej uviedol, že na Okresnom súde Bratislava V bola prekročená lehota na
rozhodnutie o námietkach, ktorá je 60 dní. Námietku premlčania, vznesenú odporcom, považoval s
poukazom na ust. § 19 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. za neudržateľnú a účelovú, nakoľko sa nejedná o
uplynutie subjektívnej premlčacej doby. Mal za to, že celé konanie má charakter nesprávneho úradného
postupu od primárneho porušenia jeho ústavných práv z roku 2005 až do súčasnosti. Poukázal aj na to,
že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, a skutkový stav neobstojí, nakoľko sú tu ďalšie
skutočnosti, ktoré neboli vzaté do úvahy.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Podľa  ust. § 3 ods. 1 a 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ust. § 9 ods. 1 a 2 zák. č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa ust. § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa ust. § 19 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať
rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená
škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a § 8.



Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 08.02.2011 od odporcu
domáhal zaplatenia 4.248 eur spolu so 4,6 % úrokom odo dňa 07.02.2006 titulom náhrady škody
podľa zák. č. 514/2003 Z.z., ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom súdneho
exekútora, spočívajúceho v zablokovaní jeho bankového účtu, hoci jeho námietkám proti exekúcii
a jej trovám bolo vyhovené. Po tom, čo navrhovateľ zostal v konaní nečinný, a odporca vzniesol
námietku premlčania, súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol, keď svoje rozhodnutie založil
s poukazom na ust. § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v podstate len na konštatácii, že navrhovateľ
sa o vzniku škody dozvedel dňa 18.11.2005, teda v deň, kedy podal námietky proti exekúcii, v ktorých
poukázal na zablokovanie svojho účtu, pričom tento jeho nárok považoval prihliadnuc na vznesenú
námietku premlčania odporcom za premlčaný, nakoľko trojročná premlčacia lehota uplynula dňa
18.11.2008, a návrh bol navrhovateľom podaný na súd až dňa 08.02.2011. Zároveň v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že z dôvodu hospodárnosti ďalšie dokazovanie nevykonával, avšak skonštatoval,
že navrhovateľ neosvedčil nesprávny úradný postup exekútora a ani vznik škody a jej výšku.

Odvolací súd sa stotožnil s postupom súdu prvého stupňa, ktorý vzhľadom na odporcom vznesenú
námietku premlčania najskôr z dôvodu hospodárnosti konania skúmal, či bol návrh na náhradu škody
navrhovateľom na súde uplatnený včas. Nepreskúmateľný je však jeho záver, že navrhovateľ sa o vzniku
škody dozvedel dňa 18.11.2005, kedy podal námietky proti exekúcii, ku ktorému dospel po vyhodnotení,
že už v čase podania predmetných námietok mal navrhovateľ vedomosť o zablokovaní jeho bankového
účtu exekútorom. Z predloženého spisu a ani z vykonaného dokazovania totiž nevyplýva, kedy sa
navrhovateľ dozvedel o škode, a už vôbec z neho nevyplýva súdom prvého stupňa tvrdená skutočnosť,
že sa o nej dozvedel dňa 18.11.2005. Ak potom súd prvého stupňa bez akéhokoľvek dokazovania v tomto
smere a bez odôvodnenia na základe akých skutočností stotožnil deň, kedy sa navrhovateľ dozvedel
o zablokovaní jeho účtu exekútorom (teda o ním tvrdenom nesprávnom úradnom postupe exekútora)
s dňom, kedy sa dozvedel o vzniku škody, nie je možné tento jeho záver preskúmať. Keďže naviac
takýto záver nebolo možné prijať ani na základe vykonaného dokazovania, nemôže byť považovaný
za správny, pretože je založený na nedostatočne zistenom skutkovom stave. Od nesprávne zisteného
skutkového stavu sa potom odvíja aj zatiaľ predčasný záver súdu prvého stupňa o premlčaní nároku na
náhradu škody, uplatnenej navrhovateľom.

Podľa ust. § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvedel o škode. Toto ustanovenie teda upravuje subjektívnu premlčaciu dobu, ktorá začína
plynúť dňom, kedy sa navrhovateľ dozvedel o tom, že mu v príčinnej súvislosti s tvrdeným nesprávnym
úradným postupom exekútora vznikla škoda. Ustanovenie § 19 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. zas upravuje
objektívnu premlčaciu dobu tak, že najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo
dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda.
Nakoľko odporca namietol premlčanie nároku navrhovateľa a navrhovateľ v odvolaní tvrdil, že nárok
premlčaný nie je (s odkazom na objektívnu premlčaciu dobu), bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne
posúdiť, či bol nárok navrhovateľom uplatnený včas, a to podľa ust. § 19 ods. 1 a 2 zák. č. 514/2003 Z.z..
Bude preto nevyhnutné zistiť, kedy sa navrhovateľ dozvedel o škode, uplatnenej v tomto konaní, posúdiť
začiatok plynutia objektívnej a subjektívnej premlčacej doby, ustáliť či vôbec, a ak áno, kedy ktorá z nich
uplynula, a vyhodnotiť či môžu plynúť nezávisle na sebe. V tejto súvislosti odkazuje odvolací súd na
nález Ústavného súdu SR č. I. ÚS 430/2011, ktorý pojednáva práve o správnej aplikácii ustanovení pri
posudzovaní premlčania práva na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Ak súd
prvého stupňa dospeje k záveru, že nárok navrhovateľa nie je premlčaný, bude posudzovať prípadný
nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nimi.

Vzhľadom na odvolanie navrhovateľa, v ktorom uvádza aj s posudzovanou vecou nesúvisiace
skutočnosti, dáva odvolací súd do pozornosti súdu prvého stupňa, že predmetom konania je výlučne
návrhom uplatnený nárok navrhovateľa na náhradu škody vo výške    4.248 eur s príslušenstvom,
ktorá mu mala vzniknúť práve zablokovaním jeho účtu exekútorom, a mala by spočívať v zaplatenom
nájomnom, hodnote investícií, kúpených sanitárnych zariadení, a cestovného a pohonných hmôt za dva
mesiace, všetko v súvislosti s prenajatou nehnuteľnosťou, ktorej nájom mal navrhovateľ vypovedať pre
nemožnosť platiť nájomné z dôvodu uvedeného zablokovania jeho účtu (č.l. 12).

Odvolací súd s poukazom na skutočnosti uvedené vyššie konštatuje, že súdom prvého stupňa
vykonané dokazovanie nebolo dostatočným podkladom pre jeho rozhodnutie, ktoré možno považovať za



predčasné, a preto napadnutý rozsudok podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h), ods. 2 O.s.p. zrušil, a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom spoľahlivo zistí skutkový stav, keď si za týmto účelom
v prvom rade pripojí spis Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 36Er 1471/2005-26 a exekútorský spis
sp. zn. EX 294/2005, výsluchom účastníkov (prípadne ďalším dokazovaním) ustáli kedy sa navrhovateľ
dozvedel o ním tvrdenej škode, a vysporiada sa najskôr s námietkou premlčania, vznesenou odporcom,
ako i s argumentáciou navrhovateľa, že nárok premlčaný nie je. Následne v nadväznosti na závery,
ku ktorým dospeje, buď návrh z dôvodu premlčania zamietne, alebo vec v merite prejedná, vyhodnotí
dôvodnosť nároku navrhovateľa, a vo veci rozhodne, pričom svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby spĺňalo
požiadavku § 157 ods. 2 O.s.p..

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania (ust. § 224 ods. 3
O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.