Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/75/2014 z 26. 5. 2015 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Bratislava z 26. mája 2015, sp. zn. 3Cob/75/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1111208371.1 Krajský súd Bratislava | 3Cob/75/2014 | ECLI:SK:KSBA:2015:1111208371.1 | 2015-05-26 | Rozhodnutie Oblasť práva: Obchodné právo – Zmluva o dielo Citované ustanovenia: § 157 ods. 2 OSP, § 536 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0a461a07-c19a-44e5-b45b-3bfb4b8afc93 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1111208371.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/75/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111208371
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111208371.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa SPS Slávik, spol. s r.o., P. Blahu 7/A, Nové
Zámky, IČO: 36 546 640 práv. zast. CLC advokátska kancelária s.r.o., Panenská 18, Bratislava proti
odporcovi DSC, a.s., Slávičie údolie 106, Bratislava, IČO: 35 811 790, práv. zast. advokátkou JUDr. Evou
Nováčkovou, Brančská 7, Bratislava o zaplatenie 8.866,15 EUR s príslušenstvom a o odvolaní odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 35Cb/97/2011-245 zo dňa 20.1.2014
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 35Cb/97/2011-245 zo
dňa 20.1.2014 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
8.866,15 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.821,36 EUR od 17.9.2010 do
zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 142,80 EUR od 17.9.2010 do zaplatenia a vo výške 9% ročne
zo sumy 1.078,14 EUR od 26.11.2010 do zaplatenia, ako i povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu
trov konania vo výške 531,97 EUR a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.982,30 EUR k rukám
právneho zástupcu navrhovateľa všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že
na základe vykonaného dokazovania považoval za nesporné, že medzi odporcom ako objednávateľom
a navrhovateľom ako zhotoviteľom došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo na realizáciu zemných a
základových prác podľa schválenej PD na objekte SO 02 Billa a výkop jamy pre vodovodnú šachtu a
býkom ryhy pre podpovrchové uloženie PE potrubie + žeriav na vykládku a nakládku buniek celkovo
objednané ako prípravné práce na stavbu Aquario SHOPPING CENTER Štúrovo. Uviedol, že medzi
stranami tiež nebolo sporné, že navrhovateľ priebežne fakturoval odporcovi dodané práce a dôvodnosť
fakturácie preukazoval krycími listami čerpania a súpismi prác, prípadne záznamom o prevádzke vozidla
nákladnej dopravy, rovnako ako nesporné súd prvého stupňa vyhodnotil aj úplné ako aj čiastočné úhrady
faktúr navrhovateľa odporcom. Ďalej sa súd prvého stupňa zaoberal námietkou nedostatku aktívnej
legitimácie navrhovateľa, ktorú odporca vzniesol z dôvodu, že navrhovateľ nesplatené časti istín faktúr
( okrem tých, ktoré sú súčasťou nároku ) previedol na tretí subjekt. Odporca tvrdil, že nemožno postúpiť
pohľadávky bez príslušenstva a teda navrhovateľ nemá v tejto časti dostatok aktívnej legitimácie.
Súd sa pri posudzovaní dôvodnosti námietky odporcu stotožnil s argumentáciou navrhovateľa keď
konštatoval, že v čl. 2.2. zmluvy o postúpení je výslovne uvedené, že predmetom postúpenia nie sú
úroky z omeškania z postupovaných istín faktúr do doby ich postúpenia. Príslušenstvo postupovaných
istín dohodou strán zmluvy o postúpení bolo vyňaté z postúpenia a teda príslušenstvo ostalo postupcovi,
čím sa stalo samostatným žalovateľným nárokom. Na základe uvedeného súd prvého stupňa vyhodnotil
námietku odporcu ako nedôvodnú. Súd prvého stupňa konštatoval, že istinu žalovaného nároku tvoria
kapitalizované úroky z omeškania z vystavených a uhradených faktúr navrhovateľa a istiny troch
neuhradených faktúr. V časti kapitalizovaných úrokov z omeškania súd prvého stupňa ako nesporné a
preukázané vyhodnotil faktúry v celom rozsahu uhradené odporcom po termíne ich splatnosti nakoľko
konštatoval, že odporca ich úhradou ( čiastočnou alebo úplnou ) uznal fakturovaný nárok v rozsahu



právneho dôvodu fakturácie, výšky fakturácie ako aj určenej splatnosti. Súd prvého stupňa vyslovil
názor, že odporca neuniesol dôkazné bremeno preukázania svojho tvrdenia o dohode strán sporu o
neskoršom termíne splatnosti, zádržnom práve odporcu vo výške 5% resp. 10% z fakturovanej sumy.
Naopak navrhovateľ v časti faktúr uhradených odporcom v plnej výške preukázal opak a síce, že odporca
bol povinný uhradiť faktúru v celom vystavenom rozsahu. Nie je teda dôvodné predpokladať inú dohodu
strán sporu v prípade zvyšnej časti faktúr. V tejto časti žalovaného nároku súd prvého stupňa vyhodnotil
za spornú časť kapitalizovaných úrokov z omeškania z dobropisovaných faktúr č. 20100382, 20100383,
20100417 a 20100416, ktorými navrhovateľ dobropisoval neuhradené časti istín z fa 20100292, 295, 345
a 346. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti konštatoval, že navrhovateľ si v časti dobropisovaných istín
uplatnil a kapitalizoval úrok z omeškania len do doby vykonania zápočtu z pôvodných faktúr. Súd prvého
stupňa z predložených jednostranných zápočtov navrhovateľa z dní 5.9.2010 a 25.9.2010 skonštatoval,
že dobropisovanie predmetných pôvodných faktúr navrhovateľ preukázateľne realizoval na základe
uvedených zápočtov v započítanej výške a teda nie je pravdou tvrdenie odporcu, že dobropismi došlo k
oprave pôvodných fakturovaných istín z dôvodov iných než realizovaný zápočet. Skutočnosť, že odporca
zápočty navrhovateľa akceptoval navrhovateľ preukázal predložením zúčtovania stavby odporcom z
17.1.2011, kde odporca v celom uplatnenom rozsahu zohľadnil zápočty navrhovateľa. Na základe
vykonaného dokazovania v časti kapitalizovaných úrokov z omeškania súd prvého stupňa uviedol, že
navrhovateľ uniesol v celom uplatnenom rozsahu dôkazné bremeno a preukázal právny dôvod každej
z uplatnených faktúr, deň vzniku omeškania odporcu ( deň po stanovenej splatnosti faktúry resp. deň
po úhrade, čiastočnej úhrade, postúpení, započítaní ) a úrok z omeškania si uplatnil v zákonnej výške.
V časti nároku navrhovateľa tvoriaceho neuhradené faktúry č. 20100401, 20100403 a 20100564 súd
prvého stupňa konštatoval, že odporca neuniesol dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení, keď
nepreukázal, že práce fakturované uvedenými faktúrami sú nad rámec dohody strán sporu. Pri faktúrach
401 a 403 sa v konaní svedeckou výpoveďou R.. F. preukázalo, že navrhovateľ vykonal na diele
práce len v rozsahu objednávok, resp. dohody strán sporu a v dohodnutej kvalite. Pri nároku z fa č.
564 sa tiež svedeckou výpoveďou R.. F. preukázalo, že opätovné vykonanie terénnych skúšok bolo
dôsledkom porušenia povinnosti odporcu ( resp. jeho subdodávateľa ), ktorý v dohodnutom termíne
nerealizoval zastrešenie a preto došlo k zatečeniu, následnej oprave časti diela navrhovateľom a terénne
skúšky museli byť opakované. Predložením časti stavebného denníka č. 006173 navrhovateľ preukázal
dohodu strán sporu o potrebe realizácie fakturovaných prác, ktoré podľa listu stavebného denníka
č. 0006703 odporcovi odovzdal ku dňu 12.8.2010, čím navrhovateľ preukázal dôvodnosť fakturácie
každej z vystavených faktúr. V časti dôvodnosti zápočtu odporcu vo výške 27.410,95 EUR voči nároku
navrhovateľa z fa č. 381 sa súd prvého stupňa stotožnil s námietkou navrhovateľa, keď konštatoval, že
zápočet nie je datovaný a preto nie je možné určiť moment zápočtu. Odporca nepreukázal deň doručenia
oznámenia o zápočte navrhovateľovi a preto sa súd stotožnil s tvrdením navrhovateľa, že mu bolo
doručené 18.1.2011 avšak už 17.1.2011 bolo odporcovi doručené oznámenie o postúpení pohľadávky
aj z fa č. 20100381 ( predmet zápočtu ) a preto v čase doručenia oznámenia o zápočte navrhovateľovi
už nebolo možné žiadne pohľadávky odporcu započítať voči faktúre 381 nakoľko v tom čase už
navrhovateľ nebol vlastníkom nároku z tejto faktúry. Súčasne v časti dôvodnosti zápočtu odporcu súd
konštatoval, že dôvodom fakturácie odporcu navrhovateľovi mal byť nárok fakturovaný B.. W. odporcovi.
Navrhovateľ v konaní uviedol, že táto spoločnosť pre navrhovateľa formou subdodávky realizovala
výpomoc mechanizmami avšak nárok ( vzhľadom na skutočnosť, že táto spoločnosť vykonávala práce
pre navrhovateľa ) navrhovateľ v celom rozsahu uhradil. Súd prvého stupňa poukázal na výpoveď
odporcu, že uvedená spoločnosť si nárok uplatnila voči odporcovi avšak nepreukázal jeho úhradu a
preto je dôvodnosť zápočtu bez ohľadu na uvedené minimálne v časti sporná. V časti tvrdenia odporcu
o reklamácii kvality diela vykonaného navrhovateľom súd prvého stupňa konštatoval, že je v rozpore
s tvrdením svedka R.. F., ktorý neuviedol žiadny prípad nekvality diela realizovaného navrhovateľom,
súčasne nepreukázal doručenie písomných reklamácií navrhovateľovi (ktorý ich doručenia a teda riadne
uplatnenie vád diela namietol). Súd prvého stupňa ďalej konštatoval prílišnú všeobecnosť dôvodov
reklamácie nakoľko prvú reklamáciu nebolo možné priradiť k faktúre ( resp. k fakturovanému súpisu prác
konkrétnej faktúry ). K ďalším reklamáciám súd prvého stupňa uviedol, že v konaní sa síce preukázalo
omeškanie, resp. potreba opakovaného výkonu časti prác dodávaných navrhovateľom avšak ako dôvod
omeškania sa preukázalo omeškanie odporcu ( resp. jeho subdodávateľa ) s realizáciou súvisiacich prác
( nedodržanie termínu zastrešenia a z toho vyplývajúce zatečenie realizovaných súčastí zemných prác
navrhovateľom ). Súd prvého stupňa s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že
navrhovateľ v konaní uniesol dôkaznú povinnosť a preukázal, že uzatvoril s odporcom zmluvu o dielo
v zmysle dohodnutej špecifikácie. Na základe skutočnosti, že investor dielo prevzal, nenamietal kvalitu
zhotovenia diela mal súd za preukázané, že navrhovateľ vykonal dielo riadne a včas čím bezozvyšku



splnil povinnosti zhotoviteľa diela a oprávnene vystavil odporcovi faktúry za dielo na celkovú dohodnutú
cenu diela. Dňom nasledujúcim po splatnosti každej z faktúr ( deň po úhrade, čiastočnej úhrade,
postúpení, započítaní ), sa odporca dostal do omeškania a navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania v
zákonnej výške. Súd prvého stupňa tiež nárok navrhovateľa z istín faktúr č. 20100401, 403 a 564 posúdil
ako oprávnený, úrok z omeškania uplatnený deň po splatnosti v zákonnej výške a preto rozhodol tak
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1
O.s.p.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal riadne a včas odvolanie odporca, ktorý odvolaciemu súdu
navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a návrh zamietnuť alebo rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť
a vrátiť mu na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že účastníci si v rámci platobných podmienok
dohodli splatnosť faktúr v lehote 30 dní a pri ďalších objednávkach 40 dní, pričom faktúry mali byť
uhradené do výšky len 90% z uznaných výkonov navrhovateľa, 95% z uznaných výkonov pri prevzatí
diela na základe záverečnej faktúry a zostávajúcich 5% z uznaných výkonov pri bankovej záruke
od odsúhlasenej banky. Uviedol, že navrhovateľ nedodržal dohodnuté platobné podmienky, keďže
do dielčích faktúr uviedol splatnosť 14 dní od vystavenia a neuviedol, kedy ich odporcovi doručil a
preto nie je jasné, kedy sa odporca dostal do omeškania čo do dôvodu a výšky. Uviedol tiež, že
práce, ktorých zaplatenia sa navrhovateľ domáha, neboli odsúhlasené a uznané, nakoľko na žiadnej
prílohe faktúry nie je uznanie rozsahu výkonov navrhovateľa zo strany odporcu. Poukázal ďalej, že
podľa dohodnutých podmienok bol odporca oprávnený zadržať 2 x 5% z ceny fakturovaných prác,
ktorých zaplatenie sa viaže na uznanie výkonov, prevzatie diela a predloženie bankovej záruky , v
dôsledku čoho sa odporca nemohol dostať do omeškania. Uviedol, že uvedené podmienky sa týkali
výkopov a geologických skúšok, geologického merania podľa objednávky zo dňa 10.5.2010, ktoré mali
splatnosť 40 dní z uznaných výkonov. Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa sa nezaoberal faktúrami
odporcu č. 2010248 a č. 23010320, ktoré vznikli titulom nákladov odporcu na práce, ktoré navrhovateľ
nevykonal a nedodal. Vzhľadom na existenciu vzájomných pohľadávok odporca si sumu 27 410,95 EUR
jednostranne započítal na faktúru navrhovateľa č 20100381, a to ku dňu 30.12.2010 teda ešte pred
podaním žaloby. Z uvedeného dôvodu odporca dospel k záveru, že navrhovateľov nárok na zaplatenie
8.866,15 EUR nie je dôvodný. Odporca ďalej v odvolaní namietal, že navrhovateľ neplnil svoj záväzok zo
zmluvy o dielo riadne a včas a skutočnosti, že odporca vady diela reklamoval svedčia reklamačné listy
zo dňa 23.7.2010 a 13.10.2010, na ktoré však navrhovateľ nereagoval a preto odporca zabezpečil práce
na podloží stavby iným dodávateľom a tieto práce si voči navrhovateľovi uplatnil faktúrou č. 2010248 na
sumu 7.069,23 EUR a faktúrou č. 20.341,72 EUR. Uviedol, že jednostranným započítaním uvedených
faktúr odporcu na faktúru navrhovateľa č. 20100381 na sumu 27.410,95 EUR pohľadávka navrhovateľa
v uvedenej časti zanikla. Túto faktúru navrhovateľ postúpil na spoločnosť DAVIDSSON, s.r.o. zmluvou
o postúpení pohľadávky zo dňa 14.1.2011 a faktúry odporcu vrátil listom zo dňa 20.1.2011 hoci už sám
nebol veriteľom odporcu. Uviedol, že navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania aj z dobropisovaných
faktúr a súd prvého stupňa mu tento nárok priznal, čo je v rozpore s hmotným právom, nakoľko zaviazal
odporcu ako veriteľa zaplatiť úroky z omeškania navrhovateľovho dlhu v celkovej sume 2.823,50 EUR
(dobropis č. 20100416 k faktúre č. 20100345, dobropis č. 20100417 k faktúre 20100346, dobropis č.
20100383 k faktúre 20100292, dobropis 20100382 k faktúre č. 20100295). Ďalej odporca poukázal,
že súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi duplicitné úroky z omeškania zo sumy 12.449,81 EUR
uvedenej v bode 6 a 13. Uviedol, že návrh navrhovateľa a jeho vyjadrenie neboli porovnateľné a odporca
ich považuje za zmätočné. Ďalej poukázal, že faktúra 2010249 na sumu 8.368,10 EUR mala dohodnutú
splatnosť 40 dní a nie 14 dní ako navrhovateľ v návrhu uviedol a keďže odporca túto faktúru v lehote 40
dní uhradil, nevzniklo navrhovateľovi právo na úroky z omeškania v tejto sume. Odporca tiež namietal, že
faktúru č. 20100564 na sumu 1.078,14 EUR neuznal a to z dôvodu, že si ňou navrhovateľ uplatnil nárok
titulom vykonania terénnych skúšok zo dňa 18.11.2010, kedy však už budova stála a preto nebolo možné
vykonávať skúšky terénu, ktoré boli vykonané v rámci geologického skúšok podložia realizovaných v
máji 2010, ale za ktoré odporca navrhovateľovi zaplatil.

K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdiť a priznať navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že sa
argumentačne a i názorovo stotožnil so súdom prvého stupňa, ktorý sa podrobne zaoberal predloženými
dôkazmi. Poukázal, že odporca neuviedol v odvolaní žiadne skutočnosti s ktorými sa súd prvého stupňa
nezaoberal v napadnutom rozhodnutí, a preto považuje odvolanie odporcu za neopodstatnené.



Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je správny.
Odvolací po oboznámení sa so spisovým materiálom zistil, že súd prvého stupňa odňal žalovanému
možnosť konať pred súdom a právo na spravodlivý proces, nakoľko rozsudok súdu prvého stupňa trpí
vážnymi nedostatkami odôvodnenia rozhodnutia čo do skutkového a právneho posúdenia veci ako i
jeho jednoznačnej zrozumiteľnosti a preskúmateľnosti. Odvolací súd stotožňujúc sa s dôvodmi odvolania
odporcu poukazuje na to, že súd prvého stupňa nevyhodnotil riadne vykonané dokazovanie a to najmä
čo do zhodnotenia vykonaného dokazovania prostredníctvom listinných dôkazov. K základným právam
účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo na uvedenie dostatočných
dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené, v súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť,
že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ( napr. Ruiz Torija c/a
Španielsko z 9. decembra 1994, ako i judikatúry Ústavného súdu SR (okrem iného sp. zn. I. ÚS
226/03 zo dňa 12.5.2004, III. ÚS 209/04 zo dňa 23.6.2004, sp. zn. III. ÚS 95/06 zo dňa 15.3.2006),
nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti
odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s
ohľadom na okolností každého prípadu. Ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú
námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento nedostatok
považovať za prejav arbitrárnosti. V súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. musí súd v odôvodnení rozsudku podať
výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku a musí sa vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s
poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom
na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho
rozhodnutia. V prejednávanej veci sa podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa dostatočne
nevysporiadal s vykonaným dokazovaním a to najmä tým, že nevyhodnotil objednávky odporcu, na
základe ktorých vznikol zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania. Ide o objednávky nachádzajúce sa
na č.l. 9, 10 a 11 spisového materiálu súdu prvého stupňa, kde v prvých dvoch objednávkach vzniklo
zmluvné dojednanie, že splatnosť faktúr bude 30 dní, pričom pri tretej bola dojednaná splatnosť na 40
dní s ďalším dojednaním, že faktúry budú hradené vo výške 90% z uznaných výkonov pri čiastkových
faktúrach a vo výške 95% pri odovzdaní -prevzatí diela na základe záverečnej faktúry. Zostávajúcich 5%
bude proti bankovej záruke od odsúhlasenia slovenskou bankou. Z predložených listinných dôkazov,
ktorými sú faktúry predložené navrhovateľom vyplýva, že niektoré majú určenú splatnosť v rozpore s
dojednanými podmienkami ako napr. faktúra na č.l. 12 a 81, pričom posledná bola za terénne skúšky,
ktoré odporca v konaní namietal a súd prvého stupňa sa s jeho námietkou relevantným spôsobom
nevysporiadal. Ďalšie pochybenie odvolací súd zistil v tom, že navrhovateľ vyhotovil odporcovi viacero
dobropisov (na č.l. 19, 35, 38, 57, 75 a 78) avšak úroky z omeškania boli uplatnené z pôvodne vystavenej
faktúry, čo je nesprávne.
Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 221 odsek 1 písm. f/ O.s.p. zrušil napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa a podľa odseku 2 tohto ustanovenia vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom vec
opätovne prejedná doplnením dokazovania v naznačenom smere, plne zohľadniac i argumenty odporcu
uvedené v jeho odvolaní.

V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania
(§ 224 odsek 3 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné