{"guid": "83e87c02-1783-4d84-a5bf-02831ae4b91c:e33a942f-7681-4496-86e4-fad146f704f8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1111244944.1", "spisova_znacka": "9Co/440/2014", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/440/2014 z 18. 3. 2015", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Bratislava z 18. marca 2015, sp. zn. 9Co/440/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1111244944.1", "identifikacne_cislo": "1111244944", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Roman Huszár", "sudca_id": 1580, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-huszar-1580", "datum_vydania": "2015-03-18", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e33a942f-7681-4496-86e4-fad146f704f8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1111244944.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1111244944.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1111244944.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava\nSpisová značka: 9Co/440/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 1111244944\nDátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár\nECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111244944.1\n\nRozhodnutie\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek\nsenátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: Š. J.,\nL. J. L. Č.. X, L., zastúpeného advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners s.r.o., Bratislava so sídlom\nRadlinského č. 2, IČO: 35 955 341, proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená Národnou bankou\nSlovenska, so sídlom Imricha Karvaša č. 1, Bratislava, o zaplatenie náhrady škody vo výške 15.431,86€ s\npríslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.apríla\n2014, č.k. 10 C 215/2011-533 a proti uzneseniam tohto istého súdu č.k. 10 C 215/2011-549 zo dňa 3.júna\n2014 a č.k. 10 C 215/2011-551 zo dňa 3.júna 2014, pomerom hlasov 3:0 takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd rozsudok   súdu prvého stupňa v napadnutej časti   p o t v r d z u j e.\nOdvolací súd   napadnuté uznesenia č.k. 10 C 215/2011-549 zo dňa 3.6.2014   a  č.k. 10 C 215/2011-551\nzo dňa 3.6.2014   p o t v r d z u j e.\nOdporcovi  náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol  návrh, ktorým sa navrhovateľ  voči\nodporcovi domáhal zaplatenia sumy  15.431,86€  s príslušenstvom  predstavujúcu  náhradu škody\nspôsobenej nesprávnym úradným postupom odporcu pri vykonávaní bankového dohľadu nad činnosťou\nPODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len \"PDSI\") a obchodníka s cennými\npapiermi CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s.  (ďalej len \"obchodník s CP\"). Ďalej prvostupňový súd zamietol\nnávrh navrhovateľa na podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie a rozhodol, že\nodporcovi náhradu trov konania nepriznáva.\nSvoje rozhodnutie po právnej stránke prvostupňový súd  odôvodnil ustanoveniami § 3 ods.1,2, § 9\nods.1,2,  § 15 ods.1 , § 17 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri\nvýkone verejnej moci , § 127 ods. 2, § 128 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch, keď z obsahu\nnávrhu je zrejmé, že navrhovateľ sa voči odporcovi domáha náhrady škody titulom zodpovednosti\nštátu za nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., preto  súd nárok posudzoval v\nintenciách tohto zákona. Prvostupňový súd uviedol, že navrhovateľ bol členom družstva PODIELOVÉ\nDRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, do tohto družstva vložil členský vklad, avšak vzhľadom na\nrozhodnutie o vystúpení z Družstva mu členstvo zaniklo rozhodnutím predstavenstva družstva podľa čl.\n16 ods.3 Stanov družstva k 30.03.2011,  čím mu vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu . Na\nzáklade schváleného prospektu investície Úradom pre finančný trh UTF -002/2002/ SPI z 21.03.2002,\nprávoplatný 28.03.2002,  bolo Družstvo oprávnené ponúkať  majetkové hodnoty s lehotou verejnej\nponuky 10 rokov. Prospekt  investície bol  informačným dokumentom, z obsahu ktorého  investori\nzískavali  informácie pre ich investičné rozhodnutie. Zo Zmluvy o zriadení portfólia z 02.06.2008 mal\nsúd preukázané založenie zmluvného vzťahu medzi Družstvom a Obchodníkom s cennými papiermi\nCAPITAL  INVEST, o.c.p., a.s.. Predmetná zmluva bola Obchodníkom s cennými papiermi vypovedaná\nlistom z 30.03.2010  s účinnosťou od 01.05.2010. Po tomto úkone Družstvo listom  z 15.04.2010\npožiadalo NBS  o preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL  INVEST, o.c.p., a.s.. V tomto čase\n\nDružstvo však nepodalo žalobu voči Obchodníkovi s cennými papiermi o náhradu škody, ale žiadalo\nNBS aby situáciu riešila. Na základe zisteného skutkového stavu do 01.06.2010 - NBS ako aj jej\nprávny predchodca Úrad pre finančný trh  v súlade so zákonom č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch\npostupovali správne vo vzťahu k Družstvu, ktoré bolo  NBS  povinné predkladať polročné správy o svojom\nhospodárení. Z obsahu správ nevyplývali žiadne informácie o prípadnej zhoršenej finančnej situácií\nDružstva a ani po rokovaní so štatutárom  Družstva  ako aj s ostatnými štatutármi dcérskych spoločností\ndružstva. Obsah prerokovaných skutkových okolností o činnosti Družstva mal súd preukázaný zo\nzápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí v činnosti družstiev z 24.08.2007. Družstvo dňa\n10.10.2007 doručilo NBS list s tým, že zo strany družstiev nedošlo k porušeniu zákona a prospektov\ninvestícií schválených Úradom pre finančný trh z dôvodov v liste špecifikovaných. Družstvo sa vyjadrilo\nk systému fungovania družstiev vzhľadom na ich investičnú stratégiu, že vtedajší stav zodpovedal\ndlhoročnej finančnej spolupráci medzi spoločnosťami CI HOLDINGU, a.s., jej dcérskymi spoločnosťami\na družstvami. Podľa názoru  Družstva narušenie tohto systému by mohlo týmto spoločnostiam\nspôsobiť značné škody ako aj na druhej strane náklady, keďže finančné vzťahy medzi uvedenými\nspoločnosťami sú dlhodobými investičnými vzťahmi. Družstvu a jeho dcérskym spoločnostiam sa javilo\nako problematické zabezpečiť do portfólia družstiev iné investičné nástroje, ktorých emitentami by boli\nspoločnosti v rámci finančnej skupiny CI HOLDING, a.s.. Družstvo zdôraznilo, že dlhodobé vysoké\nvýnosy členov družstiev boli zabezpečené najmä dobrou investičnou stratégiou družstiev, pričom bola\nvyslovená obava, že jej zmenou by mohlo prísť k ich ohrozeniu, resp. narušeniu  dôveryhodnosti\ndružstiev, ak by nebolo naďalej zo strany ich členov možné, aby jednotlivé družstvá boli naďalej schopné\nplniť svoje záväzky. Za vyše päťročné obdobie pôsobenia družstiev na slovenskom finančnom trhu\nnebola evidovaná ani jedna sťažnosť zo strany členov družstiev a taktiež družstvám nebolo zrejmé, že\nby NBS disponovala nejakou sťažnosťou voči jednotlivým družstvám. Družstvo až listom doručeným\nNBS  dňa 15.04.2010  požiadalo   NBS o preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL  INVEST,\no.c.p., a.s. potom, čo mu Obchodník CP vypovedal zmluvu o zriadení portfólia. Z obsahu listinných\ndôkazov, ako aj z obsahu výpovede splnomocneného zástupcu odporcu mal súd preukázané, že\nNBS vykonala v období od 20.04.2010 do 06.05.2010 u Obchodníka s cennými  papiermi dohľad\nna mieste. NBS v tomto období vyzvala Družstvo listom z 20.04.2010, aby predĺžilo žiadosť  o\nschválenie dodatku prospektu investície tak, aby Družstvo mohlo pokračovať v zhodnocovaní finančných\nprostriedkov, keďže NBS zistila, že podstatná časť prospektu investície  sa stala neaktuálna. Z\nobsahu listinných dôkazov mal súd ďalej preukázané, že  Družstvo predložilo NBS dňa 28.04.2010\nžiadosť o schválenie dodatkov k prospektu investície. Týmto bolo začaté konanie, ktoré bolo podľa §\n21ods.1 písm. a)  zákona č.747/2004 Z.z. prerušené rozhodnutím OPK-5664/1-2/2010  z 10.05.2010\nna čas, kedy Družstvo bolo povinné odstrániť nedostatky žiadosti a žiadosť doplniť. Družstvo ani po\nopakovanom predĺžení lehoty na odstránenie vád žiadosti nedostatky neodstránilo, v dôsledku čoho\nNBS rozhodnutím OPK -5664/1-5/2010  z 26.08.2010   konanie vo veci žiadosti o schválenie dodatkov\nk prospektu investície, zastavila. Rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím  Bankovej rady NBS číslo\nGUV-1744/2010  z 08.12.2010, právoplatné 16.12.2010. NBS súbežne začala voči Družstvu konanie\no uložení sankcie podľa § 144 ods.4 zákona č.566/2001 Z.z. za porušenie ustanovenia §129 ods.3\nv spojení s ustanovením §128 ods.1 písm. b), c) a h) ZoCP a §125c ods.1 v spojení s §127ods.4\nZoCP, rozhodnutím ODT -10890-4/2010 z 30.05.2011, právoplatné 18.07.2011. Týmto rozhodnutím\nNBS Družstvu zakázala predaj majetkových hodnôt, avšak nezakázala Družstvu vykonávať inú činnosť,\nkeďže NBS takéto kompetencie voči Družstvu ako podnikateľskému subjektu nemala.  NBS na základe\nzískaných poznatkov o činnosti Družstva ako aj Obchodníka s CP,  podala dňa 27.07.2010 orgánom\nčinným v trestnom konaní oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu. Podľa uznesenia\nPrezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii č. k.\nČVS:PPZ-153/BPK-B-2010 zo 16. 11. 2010, bolo dňa 10.08.2010 začaté trestné stíhanie podľa § 199\nods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 písm. a)\nTrestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona.\nPrvostupňový súd vznik škody titulom nesprávneho úradného potupu posudzoval v zmysle  § 9 zákona\nč.514/2003 Z.z., keď navrhovateľ bola povinný preukázať zákonné podmienky  vzniku zodpovednosti\nodporcu za vznik škody, ktorá mu mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným\npostupom NBS pri výkone dohľadu nad Družstvom, ktorého bola členkou. Zákonné podmienky  vzniku\nzodpovednosti odporcu za vznik škody musia byť splnené kumulatívne bez ohľadu na zavinenie,\nnakoľko ide o objektívnu zodpovednosť štátu, ktorej sa nemôže zbaviť. Podľa názoru súdu navrhovateľ\nnepreukázal, že by NBS vo vzťahu k Družstvu nesprávne úradne postupovala. Práve naopak, v konaní\nbolo preukázané, že  NBS až od účinnosti  zákona č.566/2001 Z.z. o cenných papieroch od 01.06.2010\nbola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt- Družstvo, dodržiava\n\nschválený prospekt investície. NBS nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou\nčinnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, nakoľko by konala v rozpore\ns čl. 2 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky a v rozpore s ustanoveniami zákona  č. 566/1992 Zb. o\nNárodnej banke Slovenska,  so zákonom č.566/2001 Z.z. o cenných papieroch a zákonom č. 747/2004\nZ.z. o dohľade nad finančným trhom. Vzhľadom na uvedené prvostupňový súd návrh zamietol z dôvodu,\nže navrhovateľ nepreukázal už prvú z troch podmienok vzniku zodpovednosti za vznik škody  a to\nnesprávny úradný postup NBS a z dôvodu hospodárnosti konania sa s ostatnými podmienkami vzniku\nzodpovednosti štátu výškou škody a príčinnou súvislosťou s nesprávnym úradným postupom NBS pri\nvýkone dohľadu nad Družstvom, nezaoberal.\nPrvostupňový súd ďalej poukázal nato, že  nárok na náhradu škody voči štátu môže byť  úspešne\nuplatnený iba vtedy, ak poškodený nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi,\nktorý je povinný plniť.  Navrhovateľ si svoj nárok na náhradu škody uplatnil v konkurznom konaní\nvedenom  Okresným súdom Bratislava I sp.zn. 3K 95/2010 voči úpadcovi - Družstvu, ktorého členom bol\nčo znamená, že v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie nevymožiteľnosti\npohľadávky poškodeného - navrhovateľa  ako predpokladu vzniku škody spôsobenej štátom odvíja až\nodo dňa, keď pominú účinky vyhláseného konkurzu alebo až vtedy, keď nebude nárok  navrhovateľa\nna základe právoplatného rozvrhového uznesenia súdu uspokojený.  Pohľadávka navrhovateľa bola\nsíce správcom  konkurznej podstaty  popretá /čo však neznamená, že počas incidenčného konania\npohľadávku navrhovateľa neuzná/, navrhovateľ si  uplatnil  pohľadávku na tunajšom súde incidenčnou\nžalobou. Súd doposiaľ o incidečnej žalobe navrhovateľa nerozhodol a konkurz nie je ukončený, preto\nnie je možné ustáliť výšku škody, ktorá navrhovateľovi vznikla a návrhy na začatie konania o zaplatenie\nškody je možné považovať za predčasne podané.\nS poukazom na tieto skutočnosti prvostupňový  súd vyhodnotil žalobu za predčasne podanú a to\naj  z dôvodu, že navrhovateľ ako bývalý člen družstva, ktorý sa stane v dôsledku nevyplatených\nfinančných prostriedkov družstvom veriteľom družstva, si svoje nároky na náhradu škody môže uplatniť\nv zmysle ustanovenia §243a ods.4 Obchodného zákonníka za splnenia podmienok vzniku škody voči\nčlenom predstavenstva družstva alebo členom kontrolnej komisie podľa ustanovenia §244 Obchodného\nzákonníka. Obchodný zákonník v § 251 ods. 2, § 243a  ods. 4 a § 244 ods. 8 explicitne zakotvuje,\nže každý člen družstva je oprávnený v mene družstva podať žalobu o náhradu škody proti členovi\npredstavenstva z titulu jeho zodpovednosti voči družstvu za ním spôsobenú škodu,  že každý veriteľ\ndružstva môže vo svojom mene a na vlastný účet uplatniť nároky družstva na náhradu škody proti\nčlenom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie, ak veriteľ družstva nemôže uspokojiť\nsvoju pohľadávku z majetku družstva, a taktiež, že ak je na majetok družstva vyhlásený konkurz, nároky\nveriteľov družstva proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie družstva môže\nuplatňovať správca konkurznej podstaty družstva voči členom predstavenstva družstva, ktorí ak porušili\nsvoje povinnosti pri výkone svojej funkcie  sú zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú tým\ndružstvu spôsobili. Existencia pohľadávky navrhovateľa  na náhradu škody  voči vyššie uvedeným\nsubjektom Družstva vylučuje možnosť, podľa názoru súdu, aby sa navrhovateľ  domáhal náhrady škody\nvoči štátu podľa zákona č.514/2003 Z.z..\nPodľa názoru prvostupňového  súdu v danom prípade je právne relevantným  prípadný nesprávny úradný\npostup, ktorého by sa mohla NBS  dopustiť zanedbaním dohľadu len vo vzťahu k dohliadanému subjektu,\nktorým je Družstvo. Len v prípade takéhoto nesprávneho úradného postupu by prichádzalo do úvahy,\nže v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom by navrhovateľovi  vznikla škoda.\nNavrhovateľ poukázal, že mu vznikla škoda aj v príčinnej súvislosti so zanedbaním dohľadu zo strany\nNBS nad činnosťou Obchodníka s CP, pričom uviedol, že Družstvo poskytovalo finančné prostriedky\npotom, ako ich získalo od neho  Obchodníkovi s CP na základe zmluvy o riadení portfólia. Medzi\nDružstvom a Obchodníkom s CP tak vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého boli obaja účastníci\nzmluvy povinní plniť z uzavretej zmluvy. Ak Družstvo zistilo, že Obchodník s CP si svoje povinnosti\nvyplývajúce mu zo zmluvy neplní,  bolo jeho povinnosťou domáhať sa  súdnou cestou pohľadávok, na\nktoré malo na základe uzavretej zmluvy nárok. Len v prípade, ak by sa Družstvo svojej pohľadávky\nnedomohlo voči Obchodníkovi s CP titulom nároku vyplývajúcim zo zmluvy, bolo by možné (teoreticky)\ndospieť k záveru, že Družstvu vznikla škoda v súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom\nNBS  spočívajúcom v zanedbaní dohľadu nad Obchodníkom s CP. V priamej príčinnej súvislosti s\nprípadným preukázaným nesprávnym úradným postupom nad dohliadaným subjektom - Obchodníkom\ns CP mohla vzniknúť škoda len na strane Družstva, čo je však subjekt odlišný od navrhovateľa. Podľa\nnázoru súdu z vyššie uvedených dôvodov je prípadný nesprávny úradný postup NBS  vyplývajúci z\ndohľadu nad Obchodníkom s CP v danom prípade právne irelevantný, pretože na strane navrhovateľky\nnedošlo k vzniku škody v priamej príčinnej súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom\n\nNBS  spočívajúcom v zanedbaní dohľadu nad Obchodníkom s CP, preto sa súd takýmto prípadným\nnesprávnym úradným postupom ani nezaoberal.\nOdporca v konaní preukázal, že  NBS dohľad nad dohliadaným subjektom - Družstvom nezanedbala,\nkeď  Družstvo bolo  dohliadaným subjektom len v obmedzenom rozsahu (dohľad nad plnením povinností\nvyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt) v súlade s ustanoveniami § 125 až 128 ZoCP. V\nsúlade s uvedenými stanoveniami Úrad pre finančný trh schválil Družstvu Prospekt investície, pričom\nposudzoval len jeho úplnosť (§ 127 ods. 4 v spojení s § 125 ods. 7 ZoCP), t.j. či obsahuje všetky\núdaje a vzájomný súlad predložených údajov a ich zrozumiteľnosť. Za pravdivosť údajov v Prospekte\ninvestície zodpovedali príslušné orgány Družstva. Odporca tiež preukázal, že nebolo v právomoci\nNBS  schvaľovať zmluvu o riadení, resp. portfólia. Prospekt investície mal podľa zákona obsahovať len\nzoznam zmlúv, ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov navrhovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt\nalebo realizáciu služieb, ktoré poskytuje (podstatná náležitosť § 128 ods. 1 písm. a) bodu 10 ZoCP).\nNBS nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva, pretože v takom prípade by došlo\nk prekročeniu jej kompetencií. NBS až od 01.06.2010 bola oprávnená dohliadať aj na skutočnosť,\nči vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície.  Slovenská republika\nako štát, nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti Družstva a jeho majetkovoprávnych vzťahov,\nv ktorých má Družstvo autonómne postavenie. Vnútorné vzťahy Družstva sa spravovali v danom\nčase stanovami družstva a Obchodným zákonníkom. Navrhovateľ ako člen Družstva (podnikateľského\nsubjektu) neinvestoval predmetné peňažné prostriedky do subjektu, na činnosť ktorého nemala žiaden\nvplyv, ale práve naopak členská schôdza je najvyšším orgánom družstva, prostredníctvom ktorého\nčlenovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti družstva, kontrolujú činnosť družstva a jeho orgánov v\nzmysle ustanovení Obchodného zákonníka a Stanov PDSI. Navrhovateľ nepreukázal, že počas členstva\nv Družstve realizoval svoje oprávnenia vyplývajúce mu z členstva tak, že by aktívne zasahoval do\nčinnosti Družstva za účelom odvrátenia hroziacej škody pri zistení nedostatkov v činnosti štatutárnych\nzástupcov Družstva. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti prvostupňový súd návrh\nzamietol.\nV napadnutom rozsudku  súd prvého stupňa  ďalej zamietol  návrh navrhovateľa na podanie\nprejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie  podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie\nkonštatujúc, že rozhodnutie Súdneho dvora EÚ o navrhovateľom položených otázkach nie je nevyhnutné\npre meritórne rozhodnutie veci. Návrh na začatie prejudiciálneho konania zamietol aj z dôvodu, že nie\nje súdom, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva.\nO trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnému\nodporcovi  nepriznal z dôvodu, že tento si náhradu trov konania neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.\nProti tomuto rozsudku a to proti výroku, ktorým súd návrh vo veci samej zamietol podal v zákonom\nstanovenej lehote odvolania navrhovateľ, ktorý žiadal  aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti\nzmenil, návrh v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu k náhrade trov konania, alternatívne žiadal\nrozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní\nnamietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd\nprvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na\nzistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým\nzisteniam a jeho  rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.  Poukázal na to,\nže súd prvého stupňa nezohľadnil, že Národná banka Slovenska nepostupovala v súlade s princípom\nprávneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty, keď základným atribútom je istota subjektov\npráva, že sa voči nim bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim\npostupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t. j., že ich postup bude zo strany\nsubjektov práva predvídateľný. Uviedol, že sa spoliehal, že nedôjde ku škode na jeho úkor, pretože\nvychádzal z garancie Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu a nemohol predpokladať, že\ndohľad nad Prospektom investície je podľa Národnej banky Slovenska len formálny, resp., že takýto\nje jeho obsah podľa jej výkladu, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad\nProspektom investícií nedefinoval. Postup Národnej banky Slovenska bol preto svojvoľný v neprospech\nkaždého, ktorý sa na ňu  z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol. Argument, že upozornila\nDružstvo, že vykonáva dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových\nhodnôt podľa ust. § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z. z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou Družstva\nposúdil ako úplne irelevantný, nakoľko nemohol mať o takto zúženom dohľade orgánu vedomosť.\nNesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa o tom, že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou a\nporušením zákonných povinností Národnou bankou Slovenska, spočívajúcou v nesprávnom výkone\ndohľadu, ktorým bol porušený zák. č. 566/2001 Z.z.. Za obzvlášť nepochopiteľný považoval záver súdu\nprvého stupňa, že sa mal viac starať o svoje záležitosti v rámci zásady \"právo patrí bdelým\", nakoľko\n\nku škode došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti banky vykonávať zákonom stanovené povinnosti\ndohľadu a nie v dôsledku toho, že nebol \"bdelý\" s tým, že mu nepatrili ani zákonom stanovené právomoci\ndohľadu nad činnosťou Družstva, ani obchodníka s cennými papiermi, ktorými by  mohol zabezpečiť\ndodržiavanie zákona o cenných papieroch, resp. sankciami, k dodržiavaniu zákona porušujúci subjekt\ndonútiť. Uviedol, že povinnosťou Národnej banky Slovenska podľa ust. § 137 ods. 2 Zákona o cenných\npapieroch je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa\ntýkajú dohliadaných subjektov a ich činností.  Podľa ust. § 135 ods. 1 Zákona o cenných papieroch\n( platného v  tomto znení od 1. mája 2007 ) Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových\nhodnôt, ako aj obchodník, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany Národnej banky\nSlovenska napriek tomu, že v priebehu celého konania tvrdila opak  -  preto mala Národná banka\nSlovenska zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť\nvydaných Národnou bankou Slovenska Družstvu (Prospekt investícií, vydaný vtedajším Úradom pre\nfinančný trh a následne pravidelne kontrolovaný Národnou bankou Slovenska) a obchodníkovi s cennými\npapiermi. Povinný zákonný dohľad zo strany Národnej banky Slovenska je dokonca koncipovaný tak\nširoko, že má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolení na\nčinnosť, vrátane rizík, ktorým sú vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo činnosťou\nobchodníka, ako i vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných subjektov,\nteda aj navrhovateľa. Poukázal na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod\nsp. zn. 7C/206/2011 bolo výpoveďou svedka A.. B. E., M.. preukázané, že Národná banka Slovenska už\nv roku 2007 pri kontrole Družstva zistila, že z hľadiska rizikovosti portfólia má nedostatočne rozložené\nportfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING, a. s., ktorý v\ntom čase akcionársky vlastnil obchodníka s cennými papiermi, t.j. že  Družstvo malo všetky peňažné\nprostriedky  získané od navrhovateľov investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s\nobchodníkom a Družstvom. Národná banka Slovenska sa po zistení o rizikovosti portfólia Družstva\nuspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo po  vytknutí zo strany banky rozložené namiesto\njednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING a. s., CI Reality, s.r.o. a\nGLOBAL production s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami\nCI HOLDING, a. s. a vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva alebo\nkonateľom A.. Z. Č., vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. Navrhovateľ poukázal tiež na to,\nže  Národná banka Slovenska naďalej akceptovala stav, že celé portfólio Družstva je rozložené a\ninvestované do prepojených subjektov s CI HOLDING a. s. a obchodníkom a napriek tomu, že vydala\nprávoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi ( v ktorom konštatovala, že obchodník s cennými\npapiermi vo svojej činnosti, pre svojich klientov a v rámci nich aj výslovne pre Družstvo porušil zákon\no cenných papieroch vo viacerých podstatných ohľadoch) ani po vydaní tohto rozhodnutia okrem\nudelenej pokuty vo výške 10.000 € nevyužila svoje kompetencie v zmysle zákona o cenných papierov\na neprijala žiadne následné kontrolné alebo významnejšie opatrenia (predbežne alebo celkom zakázať\nčinnosť obchodníkovi alebo družstvu, resp. zrušiť povolenie na činnosť obchodníkovi alebo udeliť\nsankcie priamo členom predstavenstva alebo obchodníka). Následné podcenenie situácie a umožnenie\nďalšej činnosti Družstva aj obchodníka s cennými papiermi vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti\nním  vložených prostriedkov do Družstva, pričom banka svojou nečinnosťou a ľahostajným prístupom\nk svojim kompetenciám zapríčinila aj to, že už nemohol rozpoznať riziko svojej investície, resp., že\ntúto investíciu mu banka svojim zanedbateľným dohľadom ani v minimálnej možnej miere neochránila.\nPoukázal ďalej  na skutočnosť, že Národná banka Slovenska tým, že dňa 4. marca 2011 obchodníkovi s\ncennými papiermi odňala licenciu na činnosť a Družstvu zakázala činnosť v roku 2011, potvrdila dlhodobé\nporušovanie zákona o cenných papieroch; z uvedeného vyplýva tolerovanie porušovania právnych\npredpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011 Národnou bankou Slovenska.\nNavrhovateľ  ďalej uviedol, že Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 30. mája 2011 č.\nODT-10890-4/2010 ( právoplatným dňa 18. júla 2011) zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt\nz dôvodu neaktuálnosti Prospektu investícií s tým, že Národná banka Slovenska ustálila trvanie\nneaktuálnosti Prospektu až od mája 2010 účelovo, nakoľko údaje zahrnuté do Prospektu boli v\nskutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, spätne k 31. decembru 2006, kedy došlo v sídle\nNárodnej banky Slovenska dňa 27. augusta 2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva\nDružstva za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov v jeho činnosti. Údaje o subjektoch, s\nktorými je Družstvo majetkovo prepojené  boli neaktuálne minimálne od 1. októbra 2009 a údaje o\nmajetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe\nverejnej ponuky majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti Družstva\nboli neaktuálne už k 31. decembru 2006. Z uvedeného  vyplýva, že Družstvo svojim konaním porušovalo\nust. § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4\n\nzákona o cenných papieroch od 31. decembra 2006, avšak Národná banka Slovenska voči Družstvu\núradne zasiahla až v máji 2011 ( zákazom činnosti ).\nNavrhovateľ mal tiež zato,  že  existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať\nveriteľom, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu, návrh na náhradu škody proti štátu a\nnerobí takýto návrh predčasným, pretože je povinnosťou súdu v konaní o náhradu škody skúmať,\nči aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia navrhovateľa  ako\nveriteľa v konkurznom konaní a ak áno, v akom rozsahu. Súd pri tomto hodnotení dokonca nemá\nčakať až na konečné rozvrhové uznesenie konkurzného súdu (rozsudok Najvyššieho súdu Českej\nrepubliky zo dňa 11. apríla 2012, sp. zn. 29Cdo/4968/2009), ale je povinný zohľadniť už napr. správy\nustanoveného správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu  - preto žiadna platná právna\nnorma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania návrhu a to ani vtedy, ak navrhovateľ\ndoposiaľ nemal možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný je (  podľa názoru odporcu a\nprvostupňového súdu )  povinný mu  dané plnenie vrátiť.  Zákon  č. 514/2003 Z. z. nevyžaduje žiadne\npredchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak,  pripúšťa regresnú náhradu.\nAk by prebiehajúce konkurzné konanie vylučovalo podanie občianskoprávnej, či inej žaloby o náhradu\nškody, potom by zákon o konkurze a reštrukturalizácii fakticky suspendoval Občiansky zákonník, zákon o\nzodpovednosti za škodu, ako i Trestný zákon v platnom znení,  a to až do doby právoplatného skončenia\nkonkurzného konania. Súčasne by to znamenalo, že občianskoprávna zodpovednosť, zodpovednosť\nštátu, či trestnoprávna zodpovednosť je subsidiárna voči zodpovednosti úpadcu podľa zákona o\nkonkurze. Uviedol, že  z písomného vyjadrenia správcu konkurznej podstaty o stave konkurzu zo\ndňa 20. augusta 2013 vyplýva, že v konkurznej podstate nie sú žiadne prostriedky, celý majetok je\ntvorený hypotetickými pohľadávkami z neukončených súdnych sporov proti Národnej banke Slovenska,\nGarančnému fondu investícií, či poisťovni Chartis Europe a iným  subjektom  a preto aktuálny stav\nkonkurzu vylučuje jeho možnosť svoju pohľadávku z konkurzu uspokojiť. Záverom vo svojom odvolaní\nnavrhovateľ poukázal na závery uznesenia Najvyššieho SR zo dňa 31. januára 2012, sp. zn. 6MCdo\n11/2010 a  na to, že  zo zápisníc o pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné\ndôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom, resp. predložené účastníkmi konania neboli riadne vykonané\nspôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p. a preto nemôžu byť právnym podkladom pre právne posúdenie\nveci o základe uplatneného nároku.\nOdporca vo vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako\nvecne a právne správne potvrdiť. Uviedol, že  súd prvého stupňa pri konaní  v prejednávanej veci\npostupoval maximálne zodpovedne, vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom spoľahlivého\nzistenia skutkového stavu, riadne zabezpečil listiny aj z iných súdnych konaní a v konečnom  dôsledku\nmal v spise k  dispozícii všetky pre vec podstatné a rozhodujúce písomné listinné dôkazy, či\nuž predložené navrhovateľom alebo ním. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania\ndostatočne správne zistil skutkový aj právny stav veci, pričom z jeho činnosti  mu boli známe aj iné\ndôležité skutočnosti  ( § 121 O.s.p.), pretože na prvostupňovom súde  už od 2. júla 2012 pravidelne\nprebiehajú konania  v skutkovo a právne analogických veciach.  Odporca vo vyjadrení zopakoval svoje\npočas konania prezentované tvrdenia k skutkovo a právne podstatným skutočnostiam týkajúcim sa\ndaného prípadu a uviedol, že navrhovateľ v konaní nepreukázal bezúspešné uplatnenie nároku voči\ndružstvu PDSI  čo znamená, že nepreukázal vznik škody. K námietke o riadnom nevykonaní  listinných\ndôkazov uviedol,  že zo zápisnice z pojednávania súdu jasne vyplýva skutočnosť, že súd oboznámil\n(vykonal) jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise, pričom pri ich oboznamovaní presne\nšpecifikoval o aké doklady išlo a oboznámil ich obsah.\nOdvolací súd preskúmal vec  podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania podľa §\n214 ods. 3  O.s.p. ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 211 ods. 2 a  § 156 ods.\n3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa proti rozsudku nie je dôvodné.\nZodpovednosť za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú\npri výkone verejnej moci spôsobenú nesprávnym úradným postupom jeho orgánmi verejnej moci je\nobjektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť; založená je na súčasnom\n(kumulatívnom) splnení troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup štátneho orgánu; 2. vznik škody;\n3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.\nZákon  č. 514/2003 Z.z. definuje nesprávny úradný postup iba príkladmo v ust. § 9 ods. 1 druhá veta tak,\nže  okrem iného sa zaň považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať\nrozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,\nzbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických\nosôb a právnických osôb. Z obsahu pojmu \"nesprávny úradný postup\" vyplýva, že vo všeobecnosti\nmôže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto\n\nvýkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie\nštátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti.\nOdvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny\núradný postup zo strany Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva.\nV danom prípade nie je  sporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou Družstva ako\nvyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu.\nTreba vziať do úvahy, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z. (novela\nzákona č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z.), teda až od 1.6.2010, boli povinnosti\nvyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej\nponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície.\nTeda až od 1. 6. 2010 mohla NBS dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený Prospekt investície.\nTiež povinnosť aktualizovať Prospekt investície  v zmysle   § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods.\n4 zák. č. 566/2001 Z.z.  bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až\nod 1. 1. 2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. (novela zák. č.\n566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z.z). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky\nmajetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície\nštatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h/ zák. č.\n566/2001 Z.z. pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zák. č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej\nponuky majetkových hodnôt, a teda ani Družstvu,  žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na\nrozdiel od iných dohliadaných subjektov, napr. správcovských spoločností pre kolektívne investovanie).\nPreto tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS kontrolovať. NBS nevykonávala dohľad\nnad finančnými ukazovateľmi Družstva ako sa mylne domnieva navrhovateľ. NBS mohla podľa platnej\nprávnej úpravy kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle ust. §§ 126 až 130\nzák. č. 566/2001 Z.z. V tejto súvislosti treba poukázať  i na to, že navrhovateľ si musel byť vedomý toho,\nže s jeho investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich\nvýnosov (ust. § 129 ods. 1 písm. b/ zák. č. 566/2001 Z.z. v znení platnom do 21. 7. 2013;  § 126 až\n130 boli zo zákona č. 566/2001 Z.z. vypustené novelou vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z. účinným\ndňa 22.7.2013). Ak si toho navrhovateľ vedomý nebol, nemožno to pričítať na ťarchu Národnej banky\nSlovenska v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide\no argumentáciu navrhovateľa, že  o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou Družstva nemal vedomosť.\nNebolo možné sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľa  o povinnosti Národnej banky Slovenska v\noblasti skúmania rizikovosti portfólia Družstva, nakoľko zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch\nneukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti  - preto\nani Národnej banke Slovenska z neho nevyplývala povinnosť, ktorá by jej ako povinnému subjektu takúto\npovinnosť ukladala. Je nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát,\nmusí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných\npráv subjektu, avšak na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je povinný striktne dodržiavať právo\nv jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne zákonom stanovených povinností\nNárodnej banky Slovenska. Štát by sa nemohol zbaviť zodpovednosti za postup Národnej banky\nSlovenska iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do základných práv\nnavrhovateľa,  ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto postup navrhovateľ  vyhodnotil, ale musí\nvychádzať výlučne z toho, že nemožno prisúdiť Národnej banke Slovenska pri aplikácii zákonov viac\npovinností ako tých, ktoré jej konkrétnym spôsobom zo zákona  vyplývajú.\nZ obsahu Zmluvy uzavretej medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi vyplýva, že jej\npodstatou bol výkon finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných\nfinančných nástrojov a iných operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva  čo v praxi znamenalo, že\nobchodník s cennými papiermi obchodoval vo vlastnom mene na účet Družstva. Uvedené znamená, že\nriziko nieslo samotné Družstvo, ktoré bolo iniciátorom celého obchodu Družstva, ktoré dávalo pokyny\nna nákup, či predaj toho ktorého finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c/ Zmluvy v spojení s\n§ 5 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch). V danom prípade išlo o služby, ktoré Družstvo ako\nklient obchodníka s cennými papiermi využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených\noperácií nie je zaručená. Navrhovateľ si  ako člen Družstva, ktoré za týmto účelom zhodnocovalo\nportfólio, musel byť vedomý, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť\n( čo je podstatným znakom týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi).\nAž do rozhodnutia Národnej banky Slovenska zo dňa 21. decembra 2010, č. ODT-8305-5/2010,\nktorým odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb,\npotvrdeným rozhodnutím Bankovej rady Národnej banky Slovenska zo dňa 1. marca 2011, č. GUV\n- 274/2011, vykonával obchodník s cennými papiermi túto činnosť ako regulovanú Národnou bankou\n\nSlovenska.  Činnosť Družstva, ktorého bol navrhovateľ v rozhodnom čase členom,  spĺňala znaky\ninvestovania s finančnými prostriedkami, disponibilnými za účelom ich zhodnotenia, pričom táto forma\nnakladania s vlastným majetkom je spôsob zhodnocovania na vlastné riziko, riziko v zmysle neistého\nvýnosu z realizovaného finančného investovania;  zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu\nzodpovednosť obchodníka s cennými papiermi voči Družstvu, či sekundárnu zodpovednosť Družstva\nvoči navrhovateľovi.\nNebolo možné stotožniť sa ani s námietkou navrhovateľa  o nedostatočných opatreniach Národnej\nbanky Slovenska na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s\ncennými papiermi pri činnosti voči Družstvu  zohľadňujúc  aktívny prístup Národnej banky Slovenska\nk obchodníkovi s cennými papiermi ( v konaní preukázaný  rozhodnutím zo dňa 8. januára 2008, č.\nOPK - 9750/3/2007, ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 16.596,96 €,\nopätovne rozhodnutím zo dňa 20. augusta 2008, č. OPK-9750-5/2007, ktorým uložila obchodníkovi s\ncennými papiermi pokutu vo výške 9.958,18 € a následne rozhodnutím zo dňa 21. decembra 2010,\nč. ODT-8305-5/2010, ktorým  odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie\ninvestičných služieb). V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že navrhovateľ sa  nemôže v konaní\ndomáhať náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu spočívajúcom  v takom pochybení\nv postupe Národnej banky Slovenska, ktoré sa týka hmotnoprávneho posúdenia veci; hmotnoprávne\npochybenia sa môžu priamo odraziť len  v obsahu rozhodnutí Národnej banky Slovenska, keďže za\nnesprávny úradný postup nie je možné považovať to, keď výklad zákona, právne posúdenie veci, či\naplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné od tých, aké očakáva ten\núčastník, koho práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.\nZ uvedeného je potom zrejmé, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti\nza škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zák.  č. 514/2003 Z.z., ktorým\nje nesprávny úradný postup štátu zastúpeného Národnou bankou Slovenska.\nPokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo 4968/2009, na ktorý v odvolaní poukazoval\nnavrhovateľ, jeho interpretácia je nesprávna a zavádzajúca. Predovšetkým tento rozsudok sa týka\nnáhrady škody, ktorú veriteľom spôsobili osoby povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu tým, že\nso splnením tejto povinnosti boli v omeškaní. Okrem toho  Najvyšší súd ČR v odôvodnení uvedeného\nrozsudku poukázal na rozhodnutie R 48/2011 týkajúce sa náhrady škody spôsobenej výkonom\nverejnej moci, podľa ktorého v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie\nnedobytnosti pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku zodpovednosti štátu sa odvíja odo dňa,\nkeď poškodený obdržal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia. Uvedený rozsudok\nsp. zn. 29Cdo 4968/2009 nepolemizuje so závermi rozhodnutia R 48/2011, ale súčasne berie do\núvahy rozhodnutie R 33/2008, podľa ktorého otázka nemožnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa môže\nbyť zodpovedaná aj skôr než pri rozvrhu (ku ktorému ani nemusí prísť). V tejto súvislosti Najvyšší\nsúd ČR uviedol, že miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní\nčiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že\ndosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť ani na plné uspokojenie pohľadávok\nza podstatou a pracovných nárokov, takže nezaistení veritelia druhej triedy neobdržia pri rozvrhu nič.\nZ označeného  rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver,  že žalobu o náhradu škody proti\nštátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Z tohto rozsudku Najvyššieho súdu\nČR teda vyplýva, že 1/ predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky\npoškodeného v tom zmysle,  že je zrejmé, že poškodený neobdrží v konkurznom konaní žiadnu\nsumu, 2/ to, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu a to napr. pri\nvydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy. V prejednávanej veci\nv konkurznom konaní vyhlásenom na majetok Družstva nedošlo k speňažovaniu majetku z podstaty,\npreto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku z\npodstaty a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu. Za tohto stavu otázka nedobytnosti\npohľadávky navrhovateľa  nie je vyriešená (nie je celkom zrejmé, že v rámci konkurzného konania\nnedostane nič) a vzhľadom na to nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu prvého\nstupňa i v tom , že návrh na začatie konania bol podaný predčasne.\nK námietke navrhovateľa, že  listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom, resp. predložené\núčastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p. a preto nemôžu byť\nprávnym podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného nároku   odvolací súd uvádza,\nže podľa § 129 ods. 1 O.s.p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na\npojednávaní listinu alebo jej časť prečíta, alebo oznámi jej obsah.  Z obsahu spisu vyplýva, že návrh\nna začatie konania, následné podania navrhovateľa a vyjadrenie sa odporcu boli  vzájomne účastníkom\nsúdom prvého stupňa  doručované pred pojednávaním nariadeným  na prejednanie veci samej. Zo\n\nzápisnice z  pojednávania súdu nariadeného na deň 14.4.2014 jednoznačne vyplýva, že prvostupňový\nsúd v zmysle § 119 ods. 5 O.s.p. oboznámil účastníkov konania s doposiaľ vykonaným dokazovaním\na obsahom spisu. Uvedené znamená, že navrhovateľom vytýkané procesné pochybenie súdu prvého\nstupňa o  riadnom nevykonaní dokazovania nevyhnutného k preukázaniu rozhodujúcich skutočností\nspôsobom uvedeným v § 129 ods.1 O.s.p. nebolo odvolacím súdom zistené.\nOdvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti\nako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil  vrátane výroku o trovách konania, o ktorých\nprvostupňový súd správne rozhodol v zmysle  § 142 ods. 1 v spojení s  § 151 ods. 1 O.s.p.\nNapadnutým uznesením č.k. 10 C 215/2011-549 zo dňa 3.6.2014     súd prvého stupňa uložil\nnavrhovateľovi povinnosť zaplatiť v lehote desať dní súdny poplatok za odvolanie v sume 20,- € s\npoukazom na položkou 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a\npoplatku za výpis z registra trestov.\nUznesenie odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol  navrhovateľ  podľa § 205 ods. 2 písm. f)\nO. s. p. domáhajúc sa, aby odvolací súd  napadnuté uznesenie zrušil a konanie o vyrubení súdneho\npoplatku zastavil.  Namietal, že predmetom konania je nárok na náhradu škody proti Slovenskej\nrepublike, zastúpenej Národnou bankou Slovenska podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti\nza škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, konanie ktoré sa začalo\ndo 30. 09. 2012, a na ktoré sa vzťahuje neobmedzené vecné oslobodenie od platenia súdneho poplatku\nex lege, týkajúce  sa všetkých položiek Sadzobníka Zákona o súdnych poplatkoch, teda aj poplatku\nuvedeného v položke 7a.\nOdvolací súd preskúmal vec i z hľadiska tohto  odvolania podaného  proti uzneseniu  podľa § 212 ods.\n1 O.s.p. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že\nodvolanie navrhovateľa nie je  dôvodné.\nPodľa § 5 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra\ntrestov, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie\npoplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.\nPodľa položky 1 bod 3 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych\npoplatkoch v platnom znení, poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci\nsamej.\nZákonom č. 621/2005 Z. z ustanovenia § 4 ods. 1 cit.  zákona bolo vypustené písm. c/ od poplatku\nje oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu alebo\njeho nesprávnym úradným postupom s účinnosťou od 01. 01. 2006.  Zákonom č. 621/2005 Z. z s\núčinnosťou od 01. 07. 2007 bolo vsunuté  do § 4 ods. 1 zákona písm. k/ od poplatku je oslobodené súdne\nkonanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo\njeho nesprávnym úradným postupom, ktoré bolo písm. k/ z ustanovenia § 4 ods. 1 zákona vypustené\nzákonom č. 286/2012 Z. z., s účinnosťou od 01. 10. 2012 s tým, že za podanie návrhu na náhradu\nškody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným\npostupom je určená osobitná sadzba, v sume 20,-€  (položka č. 7a sadzobníka; od 01.10.2012). Z úkonov\nnavrhnutých alebo za konania začaté do 30. 09. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných\ndo 30. 09. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 09. 2012 (§ 18ca zákona).\nV súdenej  veci sa navrhovateľ žalobou podanou na súd prvého stupňa dňa    30.12.2011 domáhal\nnáhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z., o návrhu ktorom bolo rozsudkom zo dňa 14.4.2014 súdom\nprvého stupňa rozhodnuté. Navrhovateľ  dňa 23.5. 2014  podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého\nstupňa.\nZ vyššie uvedeného výkladu vyplýva, že súdne konanie  vo veciach náhrady škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom  od 01. 10.\n2012  nepožíva vecné oslobodenie od súdnych poplatkov. Návrhy vo veci samej, odvolania, dovolania\nsa spoplatňujú ku dňu ich podania a podľa sadzobníka súdnych poplatkov, účinného ku dňu podania\npoplatkového úkonu. Ak teda podal  navrhovateľ odvolanie po 01.10. 2012 vznikla mu  povinnosť zaplatiť\npoplatok za podané odvolanie podľa zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase podania\nodvolania; výška poplatku za odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa je v rovnakej sadzbe ako\npoplatok z návrhu na začatie konania (po 01. 10. 2012).\nBezvýznamné z aspektu  právneho posúdenia súdenej veci je, kedy bol podaný návrh na začatie\nkonania, keďže  zákonodarca rozlišuje medzi návrhom na začatie konania, odvolaním, dovolaním\npodania,  ktoré sú z hľadiska zákona o súdnych poplatkoch samostatnými poplatkovými úkonmi,\nnezávisle od seba idúcimi. Uvedenému záveru nasvedčuje aj ustanovenie § 6 ods. 2 citovaného zákona\npodľa ktorého,  ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni.\n\nAk prvostupňový súd zaviazal navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie proti rozsudku\npodané dňa 23.5.2014 postupoval vecne správne, v dôsledku čoho odvolací podľa § 219 ods. 1 a 2\nO.s.p. napadnuté uznesenie  súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.\nNapadnutým uznesením č. k. 10C 215/2011-551 zo dňa 3.6.2014 súd prvého stupňa uložil\nnavrhovateľovi  povinnosť zaplatiť poplatok za vyhotovenie rovnopisov elektronických podaní  21,60€  v\nzmysle pol. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov do 10 dní od doručenia uznesenia.\nProti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol  aby odvolací súd napadnuté\nuznesenie zrušil. Uviedol, že poplatok  za vyhotovenie rovnopisov a elektronických podaní nie je povinný\nzaplatiť vzhľadom na ust. § 4 ods. 1 písm. k) zákona  č. 71/1992 Zb o súdnych poplatkov, keď poukázal\nna rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 M Cdo 20/2010, z ktorého vyplýva, že oslobodenie od\nsúdnych poplatkov (či už osobné alebo vecné) nie je zákonom o súdnych poplatkoch nijako obmedzené\na vzťahuje sa na všetky položky uvedené v sadzobníku zákona o súdnych poplatkoch. Zároveň poukázal\nna to, že podania boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom a preto ich nebolo potrebné\ndoplňovať v potrebnom počte rovnopisov.\nOdvolací súd preskúmal vec i z hľadiska tohto  odvolania podaného  proti uzneseniu  podľa § 212 ods.\n1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že\nodvolanie navrhovateľa nie je  dôvodné.\nPoložka 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb., bola do\nsadzobníka vložená novelou zák. č. 71/1992 Zb. vykonanou zákonom č. 273/2007 Z.z., ktorý nadobudol\núčinnosť dňa 1.7.2007. Zákonom č. 286/2012 Z.z. bolo                              zo zák. č. 71/1992 Zb.\nvypustené ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k), podľa ktorého bolo                    od poplatku oslobodené\nsúdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci\nalebo jeho nesprávnym úradným postupom. Zároveň bol týmto zákonom do zákona č. 71/1992 Zb.\nvložený § 18ca, podľa ktorého z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. 9. 2012 sa vyberajú\npoplatky podľa predpisov účinných do 30. 9. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri  2012.\nZ toho vyplýva,               že toto konanie nie je od 1. 10. 2012 oslobodené od súdnych poplatkov.\nPosudzovaný poplatok nie je poplatkom za konanie, ale za úkon súdu, ktorým je vyhotovenie rovnopisov\nelektronických podaní. Iba ak by sa poplatok vyberal za  konanie súdu, tak by sa jeho sadzba týkala\nkonania na jednom stupni  (§ 6 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb.). Keďže v danom prípade išlo o poplatok\nza vyhotovenie rovnopisov  elektronických podaní, oslobodenie od jeho platenia sa s poukazom na  §\n18ca vzťahuje len na úkony navrhnuté do 30.9.2012. Vychádzajúc teda z názoru  Najvyššieho súdu\nprezentovaného v jeho rozhodnutí sp. zn. 5 M Cdo 20/2010 je navrhovateľ oslobodený od všetkých\npoplatkov uvedených v Sadzobníku súdnych poplatkov, avšak len za úkony navrhnuté do 30. 9. 2012.\nV prejednávanej veci bol poplatok vyrúbený za vyhotovenie rovnopisov elektronických podaní, ktoré boli\nsúdu prvého stupňa doručené v roku 2013, teda po termíne 30. 9. 2012 a z tohto dôvodu je navrhovateľ\npovinný zaplatiť súdny poplatok v zmysle pol. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov.\nNeobstojí odvolacia námietka navrhovateľa, že netreba dopĺňať podanie, ktoré bolo podpísané\nzaručeným elektronickým podpisom a preto mu nevzniká poplatková povinnosť (zrejme odvolateľ\nmal na mysli poznámku č. 1 k položke 20a Sadzobníka súdnych poplatkoch). Nebolo sporné, že\npodania navrhovateľa doručené súdu boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Odvolací súd\nvšak poukazuje na to, že je potrebné rozlišovať medzi súdnym poplatkom za vyhotovenie rovnopisu\npodaní urobených elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom podľa\nosobitného zákona (viď položka 20a sadzobníka súdnych poplatkov) od úhrady vecných nákladov\npodľa § 42 ods. 3 O.s.p.. Ak bolo podanie urobené elektronickým prostriedkom podpísaným zaručeným\nelektronickým podpisom, súd vyhotoví potrebný počet rovnopisov a ich príloh bez toho, aby žiadal\nnáhradu vecných nákladov podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (poznámka 1 k položke 20a sadzobníka). Uvedené\nvšak nezbavuje povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok, keďže súdny poplatok nepredstavuje\nnáhradu vecných nákladov podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (ide o dva rozdielne, samostatné nároky).\nAk prvostupňový súd zaviazal navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za vyhotovenie rovnopisov\nelektronických podaní postupoval vecne správne a  odvolací napadnuté uznesenie  súdu prvého stupňa\nako vecne správne podľa § 219 ods. 1 a 2  O.s.p. potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.\ntak, že v tomto konaní plne úspešnému odporcovi  ich náhradu nepriznal pretože v zmysle  § 151 ods.\n1 O.s.p. absentoval návrh na ich priznanie.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/215/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "56032ed9-b6c6-496a-804c-80964768d112:c360d979-12b1-44c0-883c-e20a0a426c91", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:1206215381.1", "spisova_znacka": "6MCdo/11/2010", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/11/2010 z 30. 1. 2012", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2012-01-30", "citacie_n": 452, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:1206215381.1"}], "citovane_v": []}