Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/340/2015 z 30. 7. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. júla 2015, sp. zn. 7Co/340/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1113205430.1 Krajský súd Bratislava | 7Co/340/2015 | ECLI:SK:KSBA:2015:1113205430.1 | 2015-07-30 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 219 OSP, § 103 OSP, § 106 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c323943e-d72f-423d-af21-25082625be6d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1113205430.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/340/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113205430
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1113205430.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: L.. Z. T., O.. XX.XX.XXXX, V. M. X, V., štátny
občan SR, zastúpený Advokátskou kanceláriou GÁLIK & PARTNERS ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
s.r.o., sídlo Krátka 8, Bratislava, IČO: 36 675 750, proti odporcovi: Prima banka Slovensko, a.s., sídlo
Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpeného Advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS,
s.r.o., sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, o zaplatenie 1.812 euro s príslušenstvom, na
odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa17.2.2015, č.k. 15C/48/2013-120,
jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa sa potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom uznesení súd prvého stupňa zamietol návrh odporcu na zastavenie konania pre
nedostatok právomoci súdu právne dôvodiac § 103, § 106 ods.1 zák.č. 99/1963 Zb. v platnom znení
(ďalej „O.s.p.“) a vecne tým, že z čl. 14.5 Zmluvy o poskytnutí úveru z 29.11.2005 č. 99/748/05 vyplýva,
že právne pomery v úverovej zmluve výslovne neupravené, sa spravujú všeobecnými podmienkami s
ktorými bol klient oboznámený a príslušnými ustanoveniami právneho poriadku SR. Ak klient
neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy, všetky vzájomné spory, ktoré z tohto vzťahu vzniknú, je príslušný
prejednať a rozhodnúť všeobecný súd. Z dodatkov Zmluvy o poskytnutí úveru č. 1 z
29.11.2005, č. 2 z 11.07.2006, č. 3,4 (nedatovaných) zistil, že uvedenými dodatkami nebol
riešený vzťah k Všeobecným obchodným podmienkam (ďalej aj „ VOP“) platným a účinným v
čase uzavretia zmluvy o poskytnutí úveru, ani vzťah k Všeobecným obchodným podmienkam platným
a účinným od 12.12.2012, ani vzťah k návrhu rozhodcovskej zmluvy. Súd prvého stupňa konštatoval,
že skutočnosť, že návrh rozhodcovskej zmluvy navrhovateľ prijal, odporca nepreukázal. Z výsluchu
navrhovateľa v priebehu pojednávania nariadeného na deň 17.02.2015 zistil, že VOP platné a účinné
od 12.12.2012 mu boli doručené až v priebehu tohto súdneho konania, a to súdom.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd prvého stupňa za to, že pri právnych vzťahoch
medzi účastníkmi konania treba vychádzať zo Všeobecných obchodných podmienok platných a
účinných v čase uzavretia Zmluvy o poskytnutí úveru z 29.11.2005, keďže Dodatkami k zmluve č.1 až
č. 4. nebol riešený vzťah účastníkov k Všeobecným obchodným podmienkam platným a účinným od
12.12.2012 (kde v čl. VIII. bod 6. klient vyhlasuje, že prijíma návrh rozhodcovskej zmluvy), ani návrh
rozhodcovskej zmluvy; a v konečnom dôsledku Všeobecné obchodné podmienky platné
a účinné od 12.12.2012 neboli odporcom navrhovateľovi vôbec doručené (túto skutočnosť odporca
nerozporoval).

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že keďže navrhovateľ neprijal návrh
rozhodcovskej zmluvy podľa bodu 14.5 Zmluvy o poskytnutí úveru z 29.11.2005, na prejednanie
vzájomných sporov je príslušný všeobecný súd. Poukazujúc na §3, §4 zák. č. 244/2002 Z.z. konštatoval,
že právomoc rozhodcovského súdu je daná len za predpokladu, že medzi účastníkmi je uzavretá



rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy, t.j. nie ako súčasť zmluvy o úvere, alebo vo forme
rozhodcovskej doložky.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca žiadajúc, aby odvolací v zmysle § 221
ods.1 písm. h/, ods.2 O.s.p. rozhodnutie zrušil, konanie pre nedostatok právomoci súdu zastavil a priznal
mu náhradu trov právneho zastúpenia. V odvolaní zopakoval skutkové okolnosti týkajúce sa uzavretia
Zmluvy o poskytnutí úveru č. 99/748/05, na základe ktorej bol navrhovateľovi poskytnutý hypotekárny
úver vo výške 3.000.000,- Sk. Poukazujúc na čl. 14 ods. 14.5 Zmluvy o úvere, čl.I ods.8 VOP zo dňa
12.12.2012, § 37 ods.1 zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách mal za to, že súd prvého stupňa v rámci
rozhodovania o námietke nedostatku právomoci vôbec nezohľadnil, že jednotlivé dodatky modifikovali
iba vybrané ustanovenia zmluvy o úvere. Ostatné jej ustanovenia, medzi inými aj čl. 14 ods.14.5
zostali nezmenené. Zmena VOP bola navrhovateľovi pravidelne oznamovaná na výpisoch z účtu a
aktuálne znenie VOP je klientom taktiež prístupné v obchodných priestoroch banky a aj na jej internetovej
stránke. Odo dňa účinnosti zmenených VOP sa obchodné vzťahy medzi bankou a klientom spravujú
„novými„ VOP. Ak súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie o existencii jeho právomoci na nedoručení
príslušných VOP a na závere o potrebe aplikácie VOP účinných v čase uzavretia zmluvy o úvere (rok
2005), zaťažil rozhodnutie vadou v zmysle § 205 ods.2 písm. d/,f/ O.s.p..

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne
a právne správne potvrdiť. Konštatoval, že navrhovateľ neprijal žiadny návrh rozhodcovskej zmluvy,
odporcom tvrdená rozhodcovská doložka nebola medzi stranami individuálne dojednaná , rozhodcovská
doložka bola jednostranne inkorporovaná zo strany odporcu do dokumentu, ktorý nebol navrhovateľovi
ako klientovi/ spotrebiteľovi osobitne doručovaný a ani nebol upozornený na tak závažnú zmenu, znenie
rozhodcovskej doložky napĺňa v plnej miere skutkovú podstatu neprijateľnej podmienky v zmysle §
53 ods.4 písm. r/ Obč. zákonníka. Vedomé trvanie odporcu na takejto rozhodcovskej doložke, ktorá je
neprijateľnou podmienkou, len odzrkadľuje jeho prístup k vlastným klientom/spotrebiteľom.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd nato, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 106 ods.1 O.s.p., len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone
vo veci samej zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom
konaní, nemôže vec ďalej prejednávať a konanie zastaví; vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia,
že na zmluve netrvajú, ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike
odopreté, ak ide o spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu a v tej istej veci ešte nezačalo spotrebiteľské
rozhodcovské konanie alebo ak súd zistí, že vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky
podrobená rozhodcovskej zmluve, alebo že rozhodcovský súd sa odmietol vecou zaoberať.

Odporca v odvolaní namieta, že prejednávaná vec nepatrí do právomoci súdu.

V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú
z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa
zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (§ 7 ods.1 O.s.p.). V občianskom súdnom
konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy (§ 7 ods.2 O.s.p.). Iné veci
prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon (§ 7 ods.3
O.s.p.). Nedostatok právomoci súdu sa považuje za neodstrániteľný nedostatok podmienky konania,
ktorý má ten dôsledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a
vec postúpiť inému orgánu.

V súvislosti s otázkou konkurencie (súbehu) súdnej právomoci a právomoci rozhodcovského orgánu
podľa osobitného zákona (zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní) je potrebné rozlišovať,
či sa rozhodcovská doložka týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho
vzťahu.



Pokiaľ sa rozhodcovská doložka týka sporu z iného, než spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia
zákona o rozhodcovskom konaní umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 21 ods.
2) a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c/). V týchto ustanoveniach sa totiž premieta
klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo
„nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“). Nevyužitie postupu podľa
týchto ustanovení v iných, než spotrebiteľských veciach, znamená stratu možnosti skúmať a
spochybňovať rozhodcovskú zmluvu (vrátane dojednanej rozhodcovskej doložky).

Ak je však dôsledkom rozhodcovskej doložky spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento záver
neplatí. Odvolací súd dáva do pozornosti závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Cdo
1/2012 (ktoré ej možné analogicky použiť i na prejednávaný prípad) o tom, že princíp „vigilantibus
iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych
okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj
keď účastník konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť právomoc rozhodcovského
súdu, je súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či je daná jeho právomoc na prejednanie veci a
pri skúmaní tejto otázky i bez návrhu posudzovať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, resp.
dojednanej rozhodcovskej doložky.

V posudzovanej veci navrhovateľ návrhom z 21.02.2013 v znení následnej zmeny z 18.2.2014 žiada,
aby súd svojim rozhodnutím zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 1.812 euro s príslušenstvom
predstavujúcu neoprávnene zrazené splátky hypotekárneho úveru poskytnutého mu na základe Zmluvy
o poskytnutí úveru z 29.11.2005 č. 99/748/05 a jej dodatkov, a to vo vzťahu k výške dojednanej úrokovej
sadzby. Odporca v podaní z 25.06.2013 o.i. namietol nedostatok právomoci
súdu. Poukázal na Zmluvu o poskytnutí úveru z 29.11.2005 č. 99/748/05 a jej dodatky s tým, že v
čase začatia predmetného súdneho sporu boli platné a účinné Všeobecné obchodné podmienky z
12.12.2012 podľa ktorých čl. VIII. bodu 6. si zmluvné strany dojednali rozhodcovskú doložku v znení:
"Klient vyhlasuje, že v súlade s § 93b ods. 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v platnom znení
prijíma návrh rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej všetky vzájomné spory, ktoré by medzi zmluvnými
stranami vznikli, je príslušný prejednať a rozhodnúť s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní
Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave (ďalej len rozhodcovský
súd). Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že rozsudok rozhodcovského súdu bude záväzný pre zmluvné
strany, že v stanovených lehotách splnia všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku, ktorý
nie je možné zrušiť z dôvodov ako pri obnove konania podľa osobitného zákona".

Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa v tom, že v posudzovanom
prípade je daná právomoc všeobecného súdu na prejednanie a rozhodnutie vo veci. K skutkovým
okolnostiam vyplývajúcim v danom štádiu z obsahu spisu naviac konštatuje, že úverová zmluva je
nepochybne zmluvou spotrebiteľskou čo znamená, že na vec je treba aplikovať tak špeciálnu právnu
úpravu obsiahnutú v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj
všeobecnú úpravu danú ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka). Odvolací súd pri skúmaní platnosti rozhodcovskej doložky zohľadnil, že
do ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka bola implementovaná Smernica Rady 93/13/EHS z
5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“).

Rozhodcovská doložka tvoriaca súčasť Všeobecných obchodných podmienok z 12.12.2012
(čl. VIII. bod 6) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, lebo v neprospech spotrebiteľa zakladá
nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom, táto nebola so spotrebiteľom
(navrhovateľom) osobitne dojednaná, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými zmluvnými
podmienkami spotrebiteľ ani nemal na výber, či doložku akceptuje alebo nie a mohol zmluvné podmienky
ako celok buď odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam (vrátane rozhodcovskej
doložky). Následkom neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky je, že na prejednanie vzájomných sporov
vyplývajúcich zo Zmluvy o poskytnutí úveru z 29.11.2005 č. 99/748/05 v znení uzavretých dodatkov je
právomocný všeobecný súd.

Vecnú správnosť odvolaním napadnutého uznesenia nebola spôsobilá spochybniť ani námietka
odporcu, podľa ktorého rozhodcovská doložka nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku, pretože



bola naformulovaná a zverejnená spôsobom predpísaným v ust. § 37 ods.1 zák. č. 483/2001 Z.z.
o bankách v platnom znení. Uvedené ustanovenie totiž podľa názoru odvolacieho súdu nijako
nezbavovalo odporcu povinnosti predložiť navrhovateľovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že navrhovateľovi sa poskytuje možnosť voľby
prijať alebo neprijať takýto návrh, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné
a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ odporca takto
nepostupoval, resp. pokiaľ takýto postup nebol doložený listinami pripojenými k vyjadreniu sa odporcu k
návrhu, je nutné konštatovať neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská zmluva uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby
medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.

Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. ako
vecne a právne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.