Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/57/2015 z 22. 6. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 22. júna 2015, sp. zn. 11CoP/57/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1113242029.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/57/2015 | ECLI:SK:KSBA:2015:1113242029.1 | 2015-06-22 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo, Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých, Rozvod Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 23 ZoR, § 24 ZoR, § 62 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a4b52ade-cb98-4e4e-9f40-646276376b00 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1113242029.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/57/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113242029
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1113242029.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľky: S. Q., L..
Ď., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. V. X, Z., zast. JUDr. Norou Víglaskou, advokátkou, so sídlom Laurinská 18,
Bratislava, proti odporcovi: W. Q., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. N. XX, Z., zast. SEDLAČKO & PARTNERS,
s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletej G. Q.N., I.. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, na odvolanie odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21.11.2014, č.k. 1P/190/2013-223, jednohlasne (pomerom
hlasov 3:0), takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti sa p o t v r d z u j e.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 21.11.2014, č.k. 1P/190/2013-223 manželstvo
navrhovateľky S. Q., L.. Ď., I.. XX.XX.XXXX a odporcu W. Q., I.. XX.XX.XXXX rozviedol. W. G., I..
XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Odporcu
zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou XXX € mesačne, počnúc právoplatnosťou výroku o
rozvode manželstva. Styk odporcu s maloletou neupravil. Učil, že zastupovať maloletú a spravovať jej
majetok sú oprávnení obaja rodičia. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

O rozvode manželstva účastníkov rozhodol podľa § 23 Zák. o rodine, keď po vykonanom dokazovaní
dospel k záveru, že manželstvo je vážne a trvale rozvrátené, ide o dlhodobý rozvrat a nie je reálny
predpoklad, že by manželstvo mohlo v budúcnosti plniť svoj spoločenský účel. Účastníci nežijú spolu ako
manželia, spoločne nehospodária, ich manželstvo je len formálnym zväzkom. Pokiaľ ide príčiny, ktoré
viedli k rozvratu manželstva, tieto ustálil v dlhodobých názorových rozdieloch na vedenie domácnosti,
manželské spolužitie, starostlivosť o deti. V zmysle § 24 Zák. o rodine upravil aj výkon rodičovských
práv a povinností rodičov k maloletej na čas po rozvode manželstva. Maloletú zveril do osobnej
starostlivosti navrhovateľky, ktorá osobnú starostlivosť o maloletú aj fakticky zabezpečuje. Výživné
na maloletú určil v zmysle kritérií uvedených v ust. § 62 Zák. o rodine vo výške XXX € mesačne, s
poukazom na vykonané dokazovanie, po ktorom ustálil, že takto určené výživné zodpovedá zárobkovým
možnostiam a schopnostiam odporu, ako aj odôvodneným potrebám maloletej, ktoré navrhovateľka
vyčíslila. Za preukázané mal priemerné mesačné náklady na maloletú v čase rozhodovania vo výške
XXX € mesačne, uvedené mesačné náklady považoval vzhľadom na vek maloletej, zdravotný stav,
vzdelávanie, za primerané a zodpovedajúce aj životnej úrovni rodiny pred rozvodom manželstva. Z



dokazovania vyplynulo, že odporca sa na potrebách maloletej po tom, čo opustil spoločnú domácnosť
na základe dohody podieľal a aj podieľa výživným vo výške XXX € mesačne. Určená výška výživného
zo strany odporcu podľa názoru súdu zabezpečí pre maloletú základné potreby zodpovedajúce približne
nákladom súvisiacim so zabezpečením bývania a stravy, ostatné náklady bude naďalej zabezpečovať
navrhovateľka, zrejme aj v prevažnej miere. Pri určení výšky výživného prihliadol na osobnú a výlučnú
starostlivosť navrhovateľky o maloletú, rovnako pri určení výšky výživného vzal do úvahy aj skutočnosť,
že obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k dvom dospelým, avšak doposiaľ nezaopatreným deťom.
Pokiaľ ide o posúdenie zárobkových možností a schopností rodičov, na strane odporcu neprihliadol
na jeho obranu v súvislosti s jeho nízkym zárobkom a vysokými výdavkami, neprihliadol na splácanie
úverov, ktoré si otec síce vzal za trvania manželstva, ale finančné prostriedky z nich použil pre vlastnú
potrebu. Neprihliadol ani na jeho výdavky od septembra 2014, a to zvýšené výdavky na bývanie v
cirkevnom byte, nakoľko otec mal možnosť naďalej bývať v spoločnej domácnosti so svojou matkou v
byte, ktorého je spoluvlastníkom. V konaní nebol preukázaný príjem odporcu od jeho zamestnávateľa,
príjem z prenájmu garáže, bol preukázaný príjem z kostolníctva vo výške cca XXX € mesačne. Tým, že
odporca prácu kostolníka oficiálne nevykonáva, vypomáha však svojej matke, ktorá podľa preukázaných
skutočností je osobou s ťažkým zdravotným postihom, vyvstáva podľa názoru súdu otázka, či sa odporca
okrem podieľaní sa na výkone práce kostolníka nepodieľa aj na príjme z tejto činnosti. Prepojenie
odporcu s výkonom práce pre Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku
podľa názoru súdu môže preukazovať aj uzavretie nájomnej zmluvy medzi odporcom a Cirkevným
zborom v čase, keď bola doručená žaloba Cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania
na Slovensku proti navrhovateľke o vypratanie cirkevného bytu, v ktorom navrhovateľka spolu s troma
nezaopatrenými deťmi aktuálne býva. O trovách konania rozhodol podľa § 144 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku vo výroku o výživnom podal v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného
právneho zástupcu odporca, ktorý v napadnutej časti žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť,
výživné na maloletú Tamaru určiť sumou XX € mesačne. Mal za to, že súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to najmä v posúdení jeho možností,
schopností a majetkových pomerov, keď pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z nesprávneho
a ničím nepodloženého jeho príjmu vo výške X.XXX €, ktorý presahuje jeho reálnu výšku takmer o XXX
€ mesačne. Rovnako podľa názoru odporcu je nesprávny názor súdu prvého stupňa, keď neprihliadol
na splácanie úverov z dôvodu, že ich použil pre vlastnú potrebu. Táto skutočnosť z dokazovania
nevyplynula, na pojednávaní dňa 10.03.2014 uviedol, že úver bol plne k dispozícii navrhovateľky,
ktorá celý úver vo výške XX.XXX € minula, uvedené tvrdenia v priebehu konania navrhovateľka
nespochybnila. Samotná skutočnosť, že uvedený úver spláca on, neosvedčuje, že finančné prostriedky
použil pre vlastnú potrebu. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o výške výživného nevzal do úvahy okrem
jeho reálneho príjmu ani výdavky na uspokojovanie jeho nevyhnutných životných potrieb. Pre úplnosť
uviedol, že má ďalšie vyživovacie povinnosti voči synovi F. F. W., na výživu ktorých prispieva sumou XXX
€ mesačne na každé dieťa. Pokiaľ by mal platiť výživné aj na maloletú G. vo výške XXX € mesačne a
zaplatiť splátky úverov, ktoré si vzali spoločne s navrhovateľkou, zostalo by mu na uspokojenie vlastných
životných potrieb k dispozícii suma cca XXX € mesačne. Je si plne vedomý odôvodnených potrieb
maloletej, avšak jeho schopnosti, momentálne možnosti a majetkové pomery, mu reálne neumožňujú
platiť výživné vo výške XXX € mesačne.

K odvolaniu odporcu sa písomne prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vyjadrila
navrhovateľka, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku ako vecne
správny potvrdiť. Nesúhlasila s tvrdením odporcu že jeho príjem je nižší cca o XXX € ako uviedol
súd prvého stupňa, naopak reálna výška mesačného príjmu odporcu je podľa nej minimálne o XXX €
vyššia, keďže odporca predložil príjem za rok 2013 umelo krátený o XXX €, čo potvrdzujú výpisy z jeho
účtu. Za rok 2014 predložil výpisy za mesiace január až júl, pričom práve ku koncu roka zamestnanci
Ministerstva vnútra poberajú odmeny. V príjme za rok 2014 nebol uvedený daňový bonus, ktorý si
odporca úmyselne nechal vyplatiť až na konci roka 2014. Pokiaľ ide o príjem z kostolníctva, uviedla, že do
februára 2014 túto prácu vykonávala ona, bol to jediný príjem. Na základe veľmi úzkych vzťahov odporcu
so zástupcami evanielickej cirkvi bola dohoda zo strany cirkvi ukončená, prácu v zmysle novej dohody
prevzala matka odporcu, dôchodkyňa s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá však pre svoj zdravotný
stav takúto prácu vykonávať nemôže. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa správne vyhodnotil
vzdanie sa príjmu z kostolíctva v prospech matky a špekulatívne konanie odporcu, s úmyslom opäť
znižovať príjem za účelom stanovenia čo najnižšieho výživného. Ako dôležitú skutočnosť viažúcu sa k



výške výživného uviedla to, že odporca sám dobrovoľne bez akéhokoľvek nátlaku s ňou v decembri 2013
podpísal dohodu o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej, v ktorej sa v plnom uvedomení
si svojich finančných možností zaviazal prispievať na maloletú výživným vo výške XXX € mesačne. Ak
by tvrdenia o nedostatočnom príjme odporcu uvedené v odvolaní boli pravdivé, nemohol by si odporca
v októbri 2014, teda rok po podpise dohody zobrať počítač na splátky od firmy H., taktiež by nezvyšoval
svoje výdavky a náklady odsťahovaním sa zo svojho bytu, ktorý má so svojou matkou v podielovom
spoluvlastníctve, veľkosť podielov je 1 pre každého a neprenajal by si byt ďalší, ktorý z tohto pohľadu
nepotrebuje. Navyše vo svojich tvrdeniach uvádza, že matka je závislá na jeho opatere a všetky peniaze,
ktoré k dispozícii má, vynakladá na jej starostlivosť, na ktorú je odkázaná. Uviedla, že jej životná situácia
a situácia jej troch detí nie je ľahká, spolu s deťmi je nútená opustiť byt, v ktorom doteraz žili, ktorý bol
prenajatý za veľmi výhodných podmienok od Cirkevného zboru Evanielickej cirkvi v ktorej vykonávala
kostolícku činnosť, ale práve zásahom a intervenciou odporcu cirkev od dohody o vykonávaní činnosti
odstúpila, kostolníctvo prevzal odporca, následne cirkev vypovedala aj nájomnú zmluvu. Súd prvého
stupňa pri určení výšky výživného veľmi správne zohľadnil jej osobnú starostlivosť o maloletú, keďže tak
ako doposiaľ bude financovať základné potreby maloletej spojené so zabezpečovaním stravy, oblečenia,
zdravotného stavu, záujmových aktivít, rovnako správne vzal do úvahy, že odporca okrem súdom
určeného výživného na maloletú iným spôsobom neprispieva.

Kolízny opatrovník maloletej vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu taktiež navrhol
rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku ako vecne správny potvrdiť.

K vyjadreniu navrhovateľky odporca zaslal písomné stanovisko, v ktorom vyjadril nesúhlas s
navrhovateľkou uvádzanými skutočnosťami, konanie navrhovateľky považuje za jej účelovú snahu ho
zdiskreditovať. Opätovne zdôraznil, že navrhovateľku nepripravil o príjem z kostolníctva. Posledným
spoločným bydliskom bol cirkevný byt, podmienku prenechania bytu do nájmu bol výkon kostolníctva
jedným z manželov, tento bol dojednaný s navrhovateľkou, táto napriek dohode odmietla kostolníctvo
vykonávať, v snahe zabezpečiť bývanie pre rodinu, toto vykonával do februára on. Keďže vstúpili do
rozvodového konania, cirkevný zbor sa rozhodol výkon kostolníctva ukončiť, následne cirkevný zbor
oslovil na prácu kostolníčky jeho matku, uzavretie pracovnoprávneho vzťahu s jeho matkou bolo v
plnej kompetencii zamestnávateľa, takisto ako posúdenie jej spôsobilosti na danú prácu. Tvrdenie
navrhovateľky, že jeho vplyvom bola nútená vysťahovať sa z cirkevného bytu je absurdné, pôvodná
zmluva o nájme bola uzavretá do decembra 2013, nájom mal slúžiť iba ako dočasné riešenie do
vyriešenia bytovej otázky. Navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou bytu na V., v minulosti byt spoločnými
silami rekonštruovali, do dnešného dňa rekonštrukcia nebola ukončená, nehnuteľnosť je v súčasnosti
inzerovaná za predajnú cenu XXX.XXX €. Životná úroveň navrhovateľky dlhodobo prezentovaná
ako kritická a neznesiteľná nie je pravdou, minula spotrebiteľský úver XX.XXX €, počas roku 2014
absolvovala niekoľko lyžovačiek a dovoleniek v zahraničí.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku o výživnom podľa §
212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.,
s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie odporcu
nie je dôvodné.

Tým, že predmetnom odvolacieho konania je časť konania o rozvod manželstva týkajúca sa výlučne
výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletej, odvolací súd v označení účastníkov bude
používať: matka, otec, maloleté dieťa.

Pokiaľ ide o určenie výživného na maloleté dieťa, rozhodujúce kritériá pre určenie výšky výživného
upravuje ust. § 62, § 75 Zák. o rodine. Na strane dieťaťa sú nimi preukázané odôvodnené potreby,
na strane rodičov zárobkové a majetkové pomery. V danej veci súd prvého stupňa pri určení výšky
výživného z uvedených kritérií rozhodných pre určovanie výšky výživného vychádzal a pokiaľ určil
výživné vo výške XXX € mesačne na maloletú, s jeho názorom sa odvolací súd stotožnil. Odvolací súd
sa plne stotožnil aj so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, z ktorého dôvodu na ne v
zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje a z uvedeného dôvodu využíva možnosť vypracovania skráteného
rozhodnutia.



Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca, s týmito sa odvolací súd nestotožnil. Tvrdenie otca, že určenú
výšku výživného nie je schopný platiť, odvolací súd považuje za účelové, a to s poukazom na otcom
uzavretú dohodu o výkone rodičovských práv a povinností k maloletej z 05.12.2013, v zmysle ktorej sa
otec sám dobrovoľne zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou XXX € mesačne. Pri uzatváraní
predmetnej dohody si bol otec vedomý, že má vyživovaciu povinnosť k dvom plnoletým deťom, na
výživu ktorých prispieva po XXX € mesačne. Rovnako bol si vedomý výšky svojho príjmu, ako aj výšky
svojich výdavkov. Z uvedeného dôvodu odvolaciemu súdu nie je zrejmé, v čom došlo na strane otca k
zmene, keď už vo vyjadrení k návrhu na rozvod manželstva z 03.03.2014, teda po uplynutí 4 mesiacov,
nesúhlasil so sumou XXX € mesačne a navrhol určiť výživné na maloletú vo výške XX € mesačne.
Takáto otcom navrhnutá suma výživného podľa názoru odvolacieho súdu je neprimeraná odôvodneným
potrebám maloletej, ktorá má 14 rokov, končí základnú školu, ide o nadané talentované dieťa, venujúce
sa už počas trvania manželstva hudbe, maľovaniu, tenisu, ktoré aktivity zrejme podporoval aj financoval
otec maloletej. Okrem uvedených aktivít má maloletá pravidelné výdavky na stravu, ošatenie, bývanie,
hygienu, náklady na zdravotný stav, ktoré v plnom rozsahu okrem výlučnej osobnej starostlivosti
zabezpečuje matka, takže otec na starostlivosti o maloletú v súčasnej dobe, najmä pre narušené vzťahy
rodičov, participuje len vo výške určeného výživného. Súdom prvého stupňa určené výživné zodpovedá
aj zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov. Pokiaľ ide otcom namietané nesprávne vyčíslenie výšky
jeho príjmu súdom prvého stupňa, treba uviesť, že aj z príjmu podľa potvrdenia zamestnávateľa otca vo
výške X.XXX € je otec schopný určené výživné platiť. Tým, že výška výživného je priamo úmerná od
možností, schopností nielen otca, ale oboch rodičov, v konaní nebolo možné neprihliadať na to, že príjem
matky je výrazne nižší ako príjem otca, takže jej možnosti zabezpečovať odôvodnené potreby maloletej
sú objektívne nižšie ako na strane otca, a to aj v súvislosti s ukončením dohody o pracovnej činnosti
k 21.02.2014 uzavretej s Cirkevným zborom Evanielickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku,
keď ukončením predmetnej dohody za výkon kostolníctva matka prišla o príjem cca vo výške XXX €
mesačne. Pokiaľ ide o následne uzavretú dohodu o pracovnej činnosti uzavretú s matkou otca maloletej
ako dôchodkyňou s ťažkým zdravotným postihom, doposiaľ reálne nevykonávajúcu prácu kostolníka,
treba uviesť, že o predmetnú prácu sa žiadosťou z 06.02.2014 uchádzal aj syn účastníkov F. Q., ako
denný študent evanielickej teológie na EBF UK, jeho žiadosti však vyhovené nebolo. V súvislosti s
ukončením práce matky maloletej pre cirkev okrem obmedzenia výšky príjmu došlo súčasne k zhoršeniu
bytovej otázky matky spolu s maloletou ako aj dvoma plnoletými deťmi, a to vypovedaním zmluvy o
nájme bytu zo strany cirkvi.

Pokiaľ ide o otcom namietané nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov súdom prvého stupňa, najmä
vo vzťahu k použitiu spotrebného úveru, ktorý si vzali spolu s matkou poukazujúc na jeho výpoveď na
pojednávaní dňa 10.03.2014, kedy uviedol, že úver bol plne k dispozícii matky, ktorá celý úver vo výške
XX.XXX € minula v priebehu 3 mesiacov, treba uviesť, že takéto tvrdenie z výpovede otca na pojednávaní
dňa 10.03.2014 nevyplýva. Z výpovede otca na predmetnom pojednávaní vyplýva, že v lete 2012 sa
rozhodli s matkou zobrať spotrebiteľský úver vo výške XX.XXX €, peniaze minuli behom 3 mesiacov, ani
nevie na čo. S účtom disponovala matka, on peniaze nemíňal. V júli 2013 si zobral úver na kúpu auta
vo výške X.XXX €. Úver spláca sám, keďže si nechal novo zakúpené motorové vozidlo.

S poukazom na uvedené, za daného zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa pri určovaní
výšky výživného postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o rodine, zohľadnil všetky
rozhodujúce skutočnosti podstatné pre správne určenie výšky výživného na maloleté dieťa, preto
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku o výživnom ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 144
veta prvá O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.