{"guid": "5cf391ab-552a-4802-b922-751223880855:06fdd6c4-ef28-4c4e-8be8-ed94fa3b8596", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1208206970.4", "spisova_znacka": "14Co/4/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/4/2015 z 11. 3. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 11. marca 2015, sp. zn. 14Co/4/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1208206970.4", "identifikacne_cislo": "1208206970", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Igor Králik", "sudca_id": 494, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-igor-kralik-494", "datum_vydania": "2015-03-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146.odsek-2", "nazov": "§ 146 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-146.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-146"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-220", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-146"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/06fdd6c4-ef28-4c4e-8be8-ed94fa3b8596", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1208206970.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1208206970.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1208206970.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava\nSpisová značka: 14Co/4/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 1208206970\nDátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová\nECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1208206970.4\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1. Z. P., V.. P.X., J.. X.X.XXXX, G. K. XXXX/\nXX, G., X. P. P., G. Č. XXXX/X, G., obaja zastúpení spoločnosťou Advokátska kancelária VALAŠIK &\nPARTNERS, s.r.o., so sídlom ul. 29. augusta 5, Bratislava, IČO: 35 947 381, proti odporcom: 1. Letisko\nM.R.Štefánika - Airport Bratislava, a.s., so sídlom Letisko M.R. Štefánika, Bratislava, IČO: 35 884 916,\n2. Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, so sídlom\nNámestie Slobody 6, Bratislava, IČO: 30 416 094, o trovách konania v konaní o určenie vlastníckeho\npráva k nehnuteľnostiam, o odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II v\nBratislave zo dňa 25.9.2014, č.k. 11C/75/2008-420, pomerom hlasov 3:0, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nKrajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 25.9.2014, č.k.\n11C/75/2008-420 m e n í tak, že odporcovi v 1. rade a odporcovi v 2. rade sa náhrada trov n e p r\ni z n á v a .\n\nNavrhovatelia v 1. a 2. rade n e m a j ú právo sa náhradu trov odvolacieho konania.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil navrhovateľom v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a\nnerozdielne zaplatiť odporcovi v 1. rade náhradu trov konania vo výške 16.538,94 eura, a odporcovi v\n2. rade náhradu trov konania vo výške 16.255,01 eura, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti\nuznesenia.\n\nV odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovatelia sa návrhom podaným na súd dňa\n1.4.2008 domáhali, aby súd určil vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Uznesením tamojšieho súdu č.k.\n11C/75/2008-369 zo dňa 20.12.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave\nč.k. 5Co/183/2013-398 zo dňa 25.10.2013, bolo konanie zastavené s tým, že o trovách konania súd\nrozhodne do 30 dní od právoplatnosti uznesenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.12.2013.\n\nO trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., keď dospel k záveru, že\nnavrhovatelia zavinili zastavenie konania, a preto im vznikla povinnosť nahradiť odporcom trovy konania.\n\nSúd ďalej konštatoval, že odporca v 1. rade si trovy konania vyčíslil podaním doručeným súdu dňa\n17.12.2012 vo výške 17.097,18 eura, a to za 19 úkonov právnej pomoci po znížení uplatnenej odmeny\no 50% podľa § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za\njeden úkon právnej služby (odporca v 1. rade bol do 5.6.2014 zastúpený spoločnosťou Advokátska\nkancelária Mandzák a spol., s.r.o., so sídlom Zámocká 5, Bratislava - poznámka odvolacieho súdu;\noznámenie o skončení právneho zastupovania pozri na č.l. 419 spisu) súd vychádzal z tarifnej hodnoty\nveci - všeobecnej hodnoty sporných pozemkov vo výške 21,600.000,- Sk (716.988,64 eura) stanovenej\nznaleckým posudkom č. 26/2008 zo dňa 18.9.2008, vypracovaným znalcom Ing. Z. Z., ktorý si na účely\nsúdneho konania nechala vypracovať navrhovateľka v 1. rade. Súd odporcovi v 1. rade priznal náhradu\n\ntrov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 16.538,94 eura za 19 úkonov právnej\npomoci, ale nepriznal mu odmenu v základnej sadzbe tarifnej odmeny za podanie odvolania zo dňa\n2.12.2009 voči uzneseniu, ktorým súd prerušil konanie, nakoľko išlo o odvolanie voči rozhodnutiu, ktoré\nsa netýkalo veci samej. Preto v súlade s § 14 ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom ku\ndňu 2.12.2009 priznal odmenu za tento úkon právnej služby vo výške jednej polovice základnej sadzby\ntarifnej odmeny.\n\nSúd tiež konštatoval, že odporca v 2. rade si trovy konania vyčíslil podaním doručeným súdu dňa\n15.10.2012 vo výške 16.813,48 eura, a to za 18 úkonov právnej pomoci po znížení uplatnenej odmeny\no 50% podľa § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (odporca v 2. rade bol do 30.4.2013 taktiež zastúpený\nspoločnosťou Advokátska kancelária Mandzák a spol., s.r.o., Bratislava - poznámka odvolacieho súdu;\noznámenie o odvolaní plnomocenstva pozri na č.l. 393 spisu). Súd odporcovi v 2. rade priznal náhradu\ntrov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 16.255,01 eura za 18 úkonov právnej\npomoci. Za podanie odvolania zo dňa 2.12.2009 voči uzneseniu, ktorým súd prerušil konanie, však\nodporcovi v 2. rade nepriznal odmenu v základnej sadzbe tarifnej odmeny, ale vo výške jednej polovice\nzákladnej sadzby tarifnej odmeny, a to s rovnakým odôvodnením ako u odporcu v 1. rade.\n\nProti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovatelia prostredníctvom\nsvojho právneho zástupcu. Namietli, že súd pri výpočte trov konania vychádzal z hodnoty veci, hoci\nexistujú desiatky rozhodnutí s opačným obsahom, kedy sa v určovacích veciach vychádzalo z toho,\nže hodnotu veci určiť nemožno. Navyše, súd vychádzal zo znaleckého posudku vyhotoveného dňa\n18.9.2008, ktorý určil hodnotu žalovanej veci na 21,600.000,- Sk. Tento posudok nebol vyhotovený na\nzáklade uznesenia súdu, ani ho nepredložili odporcovia, a v čase rozhodovania súdu bol dlhodobo\nneaktuálny z hľadiska veku, popísaného stavu, použitej právnej úpravy. Pritom bolo povinnosťou\nprávneho zástupcu odporcov, pokiaľ uvádzal hodnotu veci, pripojiť k vyčísleniu trov aktuálnu, alebo\naspoň nie viac ako 5 rokov starú hodnotu nehnuteľnosti. Súd však bez ďalšieho akceptoval odkaz\nodporcov na tento starý posudok a zaviazal navrhovateľov - dôchodcov k úhrade trov konania. Súd\nnielenže nedodržal 30 dňovú lehotu na rozhodnutie o trovách konania, ale akceptoval úkony právnej\npomoci, ktoré akceptovať nemal. Početné písomné vyjadrenia právneho zástupcu odporcov neboli\nnevyhnutné, boli podané bez výzvy súdu, z iniciatívy samotného právneho zástupcu odporcov. Vo veci\nsa konalo množstvo pojednávaní, na ktorých sa právny zástupca odporcov obsiahlo vyjadroval, takže\npísomné vyjadrenia neboli vôbec potrebné, a zrejme slúžili iba na navyšovanie trov konania. Navrhli\npreto odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové\nrozhodnutie.\n\nV doplnení svojho odvolania navrhovatelia ešte poukázali na to, že súd opomenul, že priamo v spise\nsa nachádza kúpna zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 13.7.1982, ktorá obsahuje\ndohodnutú kúpnu cenu 3.972,80 Kčs. Toto je hodnota veci, z ktorej mal súd vychádzať. Je paradoxom,\nže odporcovia počas konania bránili platnosť zmluvy a uvedenú cenu za pozemky ako primeranú, ale\nkeď ide o výpočet trov konania, zrazu treba vychádzať z hodnoty v navrhovateľmi predloženom posudku.\nNavrhovatelia sú obaja dôchodcovia vo veku 74 a 77 rokov, P. P. nedávno utrpel porážku. V roku 2007,\nv čase začatia konania, existovala judikatúra, podľa ktorej sa pri určovacích žalobách vychádzalo pri\nvýpočte trov konania ako z vecí, ktorých hodnota sa nedá určiť, teda aj prípadné trovy konania boli\nnízke. Až v roku 2011 a 2012 Najvyšší a Ústavný súd vyniesli rozhodnutie, podľa ktorého sa pri výpočte\ntrov konania má vychádzať z hodnoty veci, o určenie vlastníctva ktorej ide. V čase podania žaloby\nvšak navrhovatelia vychádzali v dobrej viere z toho, že aj prípadné trovy konania budú nízke. Navyše,\nnavrhovatelia sú naďalej presvedčení o opodstatnenosti žaloby a o tom, že podpis ich matky na kúpnej\nzmluve s právnym predchodcom odporcu bol sfalšovaný. Žalobu vzali späť, nakoľko ani po vyžiadaní\ndokladov súdom zo Sociálnej poisťovne neexistovali dostatočné podklady (podpisy na porovnanie) na\nvyhotovenie písmoznaleckého posudku. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti, ako aj s poukazom na\nobsah žaloby, kde žalovali neprávosť spôsobenú ich matke, navrhujú odvolaciemu súdu, aby uznesenie\nako nezákonné zrušil. V prípade, že odvolací súd dospeje k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je\nzákonné, navrhujú, aby odvolací súd zvážil, či uvedené okolnosti nie sú okolnosťami hodnými osobitného\nzreteľa odôvodňujúcimi nepriznanie trov odporcom podľa § 150 ods. 1 O.s.p..\n\nOdporcovia proti uzneseniu odvolanie nepodali, ani sa k odvolaniu navrhovateľov písomne nevyjadrili.\n\nKrajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v rozsahu podľa ust. § 212\nods. 1, 3 O.s.p. a preskúmal podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, a\ndospel k záveru, že odvolaním napadnuté uznesenie je potrebné zmeniť.\n\nVo všeobecnosti možno konštatovať, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania sa vychádza zo zásady\nzodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a zo zásady zodpovednosti za zavinenie alebo náhodu.\nÚčastník, ktorý mal plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré\npotreboval na uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal. Súd\nrozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je teda povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov\nkonania uplatnených úspešným účastníkom v spore, ako i skutočnosť, či nie sú splnené podmienky pre\npostup podľa § 150 ods.\n1 O.s.p.. Nie je pritom rozhodujúce, či je tomu tak pri uplatnení práva alebo jeho bránení.\n\nOdvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že aj keď súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že\nnavrhovatelia procesne zavinili zastavenie konania, v predmetnej veci sa dôkladne nezaoberal otázkou\núčelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia uplatnených odporcami.\n\nOdvolací súd nespochybňuje, že každý účastník má právo nechať sa v súdnom konaní zastúpiť právnym\nzástupcom (advokátom). Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku odporcov na náhradu trov konania však\nnemožno opomenúť potrebu popri princípe procesného zavinenia na zastavení konania, aplikovať aj\nďalšie zákonné princípy a podmienky priznania náhrady trov konania. Jednou z týchto podmienok je,\naby trovy, ktorých náhrady sa účastník domáha, boli vynaložené účelne a hospodárne. Čo sa týka\núčelnosti vynaložených trov konania, podľa názoru odvolacieho súdu, je ju potrebné posudzovať vždy\nad hoc. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov\na neprekračuje ich medze. Kritérium účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia vychádza zo\nsamotného cieľa právneho zastúpenia, teda snahy právneho zástupcu o čo možno najefektívnejšie\nuplatňovanie alebo bránenie práva na súde, s cieľom využiť všetky zákonné (hmotnoprávne, ako aj\nprocesné) možnosti na obranu záujmov klienta. Aby bolo možné konštatovať účelnosť vynaložených\ntrov právneho zastúpenia, je potrebné vychádzať aj z osoby samotného účastníka konania a posúdiť, či\nskutočnosť, že sa účastník konania nechal v konaní zastúpiť, má pre neho význam z hľadiska zlepšenia\njeho možností chrániť svoje práva a záujmy na súde. V zákonných možnostiach súdu nie je nepripustenie\nalebo vylúčenie\nzastúpenia účastníka právnym zástupcom len z dôvodu neúčelnosti vynaložených trov právneho\nzastúpenia. Takýto postup by bol v príkrom rozpore so zásadou rovnosti zbraní, rovnako ako aj so\nsamotným právom každého účastníka súdneho sporu nechať sa zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.\nSúd je povinný konať s právnym zástupcom, čo v tomto prípade súd prvého stupňa aj urobil. Otázka\nposúdenia účelnosti vynaložených trov konania je v kompetencii súdu, čím sa však nezasahuje do práva\núčastníka na právnu pomoc. Aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 9.9.2004, č.k.\nII. ÚS 78/03-29 v súvislosti s rozhodnutím o nepriznaní náhrady trov právneho zastúpenia vyplýva,\nže súd iba uplatňuje zákonom daný priestor pre uváženie účelnosti trov konania a nezasahuje do\npodstaty a zmyslu základného práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\nNemožno preto zamieňať ústavné právo účastníka konania na právnu pomoc v konaní pred súdom\na nepriznanie náhrady trov konania z dôvodu ich neúčelnosti. Možnosť nechať sa zastúpiť v konaní,\na zároveň povinnosť súdu toto zastúpenie akceptovať, predstavuje vyjadrenie zásady rovnosti zbraní,\navšak nepriznanie náhrady trov za toto zastúpenie predstavuje rozhodnutie o nároku na náhradu trov\nkonania, čo je vo výlučnej kompetencii súdu.\n\nVychádzajúc z týchto úvah musí odvolací súd konštatovať, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvého\nstupňa, že v danom prípade vynaložené trovy právneho zastúpenia zo strany oboch odporcov boli\núčelné. Súd prvého stupňa priznal odporcom náhradu trov konania (v podstate) vo výške vyčíslenej\nich spoločným právnym zástupcom (advokátom). Podľa rozhodnutia súdu prvého stupňa by mali\nnavrhovatelia zaplatiť odporcom náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia spolu vo výške\n32.793,95 eura. Súd však nebral do úvahy skutočnosť, že na strane navrhovateľov ide o fyzické osoby\na na strane odporcu v 1. rade ide o akciovú spoločnosť, ktorej akcionárom je štát, a odporcom v 2.\nrade je štát, v mene ktorého koná ústredný orgán štátnej správy (teda subjekty, ktoré zjavne musia\ndisponovať zamestnancami s vysokoškolským právnickým vzdelaním; odporca v 2. rade má aj zriadený\nprávny odbor). Napriek tomu, že v konaní nešlo o právne zložitý spor (predmetom konania bolo určenie\nvlastníckeho práva k pozemkom), a odporcovia si museli byť vedomí aj rizika, že im v konaní nevznikne\n\nprávo na náhradu trov konania, prípadne, že im náhrada týchto trov nebude priznaná (teda, že náklady\nvzniknuté v súvislosti so zastúpením advokátom v predmetnom súdnom konaní si budú hradiť sami),\nsvojim zastupovaním v spore nepoverili niektorého zo svojich kvalifikovaných zamestnancov - právnikov,\nale splnomocnili advokáta.\n\nV súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti súdneho konania a po starostlivom zvážení všetkých\nvyššie uvedených okolností prejednávanej veci dospel tak odvolací súd k záveru, že trovy právneho\nzastúpenia odporcov nemožno považovať za trovy účelne vynaložené na bránenie práv odporcov.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd už ani neskúmal splnenie podmienok pre postup podľa §\n150 ods. 1 O.s.p., a\nnapadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že odporcom sa náhrada trov prvostupňového\nkonania nepriznáva.\n\nPretože navrhovatelia, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, nepodali návrh na náhradu trov\nodvolacieho konania v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p., odvolací súd im náhradu trov nepriznal.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/75/2008", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "beb48d59-af57-4558-a7e4-2995aeedffca:7d559a18-dd64-40ed-a6ec-3a71a8d8e295", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8412210893.1", "spisova_znacka": "5Co/183/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/183/2013 z 14. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-10-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8412210893.1"}], "citovane_v": []}