{"guid": "13374696-f526-4e1d-8364-9008cb65f409:313e70e5-ceee-4ef8-8c1d-57885c5c095b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1211219025.1", "spisova_znacka": "3Co/141/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/141/2013 z 19. 11. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Bratislava z 19. novembra 2015, sp. zn. 3Co/141/2013, ECLI:SK:KSBA:2015:1211219025.1", "identifikacne_cislo": "1211219025", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Blanka Podmajerská", "sudca_id": 1325, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-blanka-podmajerska-1325", "datum_vydania": "2015-11-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "nazov": "§ 142 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-142.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-104.odsek-1", "nazov": "§ 104 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-104.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-104"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-142", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-104"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/313e70e5-ceee-4ef8-8c1d-57885c5c095b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1211219025.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1211219025.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1211219025.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava\nSpisová značka: 3Co/141/2013\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 1211219025\nDátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská\nECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1211219025.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Debtinvest Limited, so sídlom 33 Porter Road,\nRoad Town, Tortola, Britské Panenské ostrovy, IČ: 609 191, zastúpený: Mgr. Martin Jánský, advokát,\nŠtúrova 13, Nitra, proti odporcovi: R. W., U. D. K. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka konania na strane\nodporkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, Prešov IČO: 42 176\n778, zastúpený: JUDr. Ambróz Motyka, advokát, Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 1.092,43 eura s\npríslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka konania proti rozsudku Okresného súdu Bratislava\nII zo dňa 15. júna 2012, č. k. 52C/148/2011-119 a na odvolanie spoločnosti SPORT FIBRIL, s.r.o., Horný\nVal 8/17, Žilina, IČO: 36 854 158, proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 30. októbra 2012,\nč. k. 52C/148/2011-238, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto\n\nr o z h o d o l :\n\nNepožiada Súdny dvor Európskej únie o rozhodnutie o predbežných otázkach podľa čl. 267 Zmluvy o\nfungovaní Európskej únie.\n\nNávrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp.\nzn. 52C/148/2011  sa zamieta.\n\nRozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 15. 6. 2012, č. k. 52C/148/2011-119 sa v napadnutej časti týkajúcej\nsa náhrady trov konania  potvrdzuje.\n\nNavrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania  nepriznáva.\n\nOdvolacie konanie o odvolaní spoločnosti  SPORT FIBRIL, s.r.o., Horný Val 8/17, Žilina, IČO: 36 854\n158, proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 30. 10. 2012,                     č. k. 52C/148/2011-238\nsa zastavuje.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nRozsudkom zo dňa 15. júna 2012, č. k. 52C/148/2011-119 súd prvého stupňa zamietol návrh\nnavrhovateľa, ktorým sa voči odporkyni domáhal zaplatenia sumy 1.092,43 eura s príslušenstvom titulom\nneuhradených záväzkov zo zmluvy č. XXXXXXXXXX o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a\npoužívaní platobnej karty YES uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa - spoločnosťou\nHome Credit Slovakia, a.s. a odporkyňou dňa               14. 4. 2002. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. §\n2 písm. a/, b/ zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ďalej § 52 ods. 2 veta prvá, § 100 ods. 1\na § 101 zák.č. 40/1964 Zb. v platnom znení (ďalej  „Občiansky zákonník“)  a vecne dôvodne vznesenou\nnámietkou premlčania uplatneného nároku, keď z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že právo\nsa v danej veci mohlo prvý raz vykonať dňa 25. 1. 2006 a návrh bol na súde podaný až dňa            9.\n4. 2010, t. j. po uplynutí zákonom stanovenej trojročnej premlčacej doby.\n\nO náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1  zák.č. 99/1963 Zb. v platnom\nznení ( ďalej „ O.s.p.“) , nakoľko si v konaní plne úspešná odporkyňa trovy konania neuplatnila, súd\n\njej ich náhradu nepriznal. Náhradu trov konania uplatnenú vedľajším účastníkom konania na jej strane\nnepovažoval za dôvodnú. Uviedol, že vedľajší účastník má principiálne právo na náhradu trov konania,\navšak ich účelnosť musí byť súdom skúmaná v každom individuálnom prípade samostatne. Účelnosť\ntrov potrebných a vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva označil za základný predpoklad\npre vznik nároku na náhradu trov konania účastníkovi konania (resp. vedľajšiemu účastníkovi), ktorý sa v\nzásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených                   s\nústavne zaručeným právom na právnu pomoc. V súvislosti s posudzovaním účelnosti uplatnenej náhrady\ntrov konania prvostupňový súd poukázal na to, že v danej veci ako vedľajší účastník na strane odporcu\nvystupuje Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktorého cieľom je kolektívna ochrana\nspotrebiteľa, podávanie žalôb podľa zákona                  o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie\nspotrebiteľov v občianskom súdnom konaní, vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho\núčastníka, zastupovanie spotrebiteľa pred orgánmi štátnej správy a podávanie podaní o porušovaní práv\nspotrebiteľov na orgány štátnej správy. Tieto ciele má Združenie uvedené vo vlastných stanovách (§ 2\nods. 1. a 2. Stanov), ktoré upravujú jeho pôsobenie, činnosť a princípy fungovania. Z uvedeného súd\nvyvodil,  že Združenie bolo vytvorené za účelom ochrany spotrebiteľa a je teda spôsobilé a schopné\nchrániť práva a oprávnené záujmy spotrebiteľov tak v mimosúdnom ako aj súdnom konaní. Ak potom\nvedľajší účastník vstúpil do konania ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa a navyše z\nvlastného podnetu (bez toho aby sa s odporcom kontaktoval), pričom splnomocnil na svoje zastupovanie\nv konaní právneho zástupcu z radov advokátov, nemožno považovať takto vzniknuté trovy právneho\nzastúpenia za účelné a hospodárne. Vyslovil preto názor, že už zo samotnej podstaty tohto vedľajšieho\núčastníka vyplýva, že musí byť a je schopný konať v mene toho, na koho stranu vstupuje do konania a\ntáto schopnosť je podstatou jeho fungovania. Pokiaľ teda vedľajší účastník v konaní navyše splnomocnil\nna zastupovanie advokáta konal v rozpore so zásadou účelnosti a hospodárnosti vynaložených trov, z\nktorého dôvodu mu náhrada takto vzniknutých trov neprináleží.\n\nProti tomuto rozsudku v časti náhrady trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník,\nktorý pre  nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci žiadal rozsudok súdu prvého\nstupňa v napadnutej časti zmeniť tak, že súd navrhovateľovi  uloží povinnosť zaplatiť vedľajšiemu\núčastníkovi trovy prvostupňového konania vo výške 285,22 eura k rukám jeho právneho zástupcu,\ndo troch dní od právoplatnosti uznesenia.  Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa o neúčelnosti\nvynaložených trov právneho zastúpenia. V súvislosti s argumentáciou súdu prvého stupňa poukazujúcou\nna to, že vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu, bez toho, aby sa s odporkyňou\nkontaktoval uviedol, že je nepredstaviteľné, aby združenie kontaktovalo každého spotrebiteľa, na\npodporu ktorého do konania vstupuje, nakoľko pri enormnom množstve spotrebiteľských vecí by\nto bol absolútne neefektívny postup. Bol tiež toho názoru, že pokiaľ by sa v praxi presadil názor\nupierajúci združeniam na ochranu spotrebiteľa právo na právneho zástupcu vzhľadom na predmet\nich činnosti, potom by bolo problematickým aj zastupovanie advokátmi napr. sudcov, prokurátorov,\nadvokátov, ministrov spravodlivosti, predsedov vlád, ktorí sú právnikmi, čo by bolo zároveň aj v rozpore\ns platným právom, ako aj s každodennou realitou. V ďalšom poukázal na nemožnosť združenia\nfinancovať advokátov z vlastných zdrojov a na náklady, ktoré združeniu vznikajú v súvislosti s ochranou\nspotrebiteľských záujmov. Aj v danom prípade bola odporkyňa ako spotrebiteľka úspešná len vďaka\ndôvodne vznesenej námietke premlčania a námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie vznesenými\nvedľajším účastníkom. Postup súdu prvého stupňa, ktorý aj napriek uvedenému nepriznal vedľajšiemu\núčastníkovi trovy právneho zastúpenia označil za v rozpore s legislatívou Európskej únie, judikatúrou\nSúdneho dvora EÚ a ustálenou súdnou praxou a právnou teóriou. Do pozornosti dal aj novelizované\nust. § 137 O.s.p. a viaceré rozhodnutia krajských súdov deklarujúce dôvodnosť a účelnosť náhrady trov\nkonania vedľajšieho účastníka v tzv. „drobných sporoch“.\n\nPre prípad, že by sa odvolací súd nestotožnil s jeho argumentáciou navrhol konanie prerušiť a požiadať\nSúdny dvor EÚ o rozhodnutie o nasledovných prejudiciálnych otázkach zásadného právneho významu:\n\n1. Či pod právom na súdnu ochranu podľa čl. 47 v spojení s čl. 38 ods. 1 Charty základných práv EÚ\na pod právom na zabezpečenie hospodárskych záujmov spotrebiteľov a pod podporou Združení na\nochranu záujmov spotrebiteľov podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ sa rozumie aj právo na\nnáhradu trov súdneho konania.\n2. Či je porušené základné právo spotrebiteľa a Združenia na ochranu záujmov spotrebiteľov podľa\nčl. 47 v spojení s čl. 38 ods. 1 Charty základných práv EÚ a čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní\nEÚ, ak súd neprizná právo na náhradu trov konania spotrebiteľovi alebo Združeniu na ochranu\n\nzáujmov spotrebiteľov napriek ich úspechu v súdnom konaní a nevysporiada sa s odlišnými súdnymi\nrozhodnutiami v obdobných veciach, ktoré boli súdu predložené, a ktoré sú zjavne odlišne právne\nodôvodnené.\n3. Či čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ a čl. 38 a 47 Charty základných práv EÚ treba vykladať tak, že\nbránia takej aplikácii vnútroštátneho procesného práva, ktorá označuje právne zastúpenie Združenia na\nochranu záujmov spotrebiteľov za neúčelné napriek tomu, že spotrebiteľ bol v konaní úspešný po tom,\nčo do konania vstúpilo Združenie, ktoré poskytlo spotrebiteľovi účinný prostriedok procesnej obrany.\n\nOdvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho\núčastníka konania na strane odporkyne v časti nepriznanej náhrady trov konania nie je dôvodné. Ako\nnedôvodný vyhodnotil odvolací súd aj návrh vedľajšieho účastníka konania na prerušenie predmetného\nkonania a na predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie.\n\nPodľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych\nspoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. (Pozn.: Od 1.12.2009 v\ndôsledku prijatia Lisabonskej zmluvy oficiálny názov Súdneho dvora znie Súdny dvor Európskej únie.)\n\nPodľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len \"ZFEÚ\") Súdny dvor Európskej únie má\nprávomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv (Pozn.: Zmluvy o\nEurópskej únii a Zmluvy a fungovaní Európskej únie); b) platnosti           a výkladu aktov inštitúcií, orgánov\nalebo úradov alebo agentúr Únie. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym\norgánom a tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia,\nmôže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol. Ak sa takáto otázka položí v konaní\npred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok\npodľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie. Ak\nsa takáto otázka položí v prebiehajúcom konaní pred súdnym orgánom členského štátu              v\nsúvislosti s osobou, ktorá je vo väzbe, Súdny dvor Európskej únie koná bezodkladne.\n\nUstanovenie § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. teda prichádza do úvahy vtedy, ak sa vedie konkrétne\nsporové konanie pred vnútroštátnym súdom, v rámci ktorého vznikne potreba výkladu či stanovenia\nhraníc aplikácie úniového práva, pretože vyriešenie tejto otázky je spôsobilé podstatným - prejudiciálnym\nspôsobom ovplyvniť rozhodnutie vo veci samej.                  V súvislosti s prerušením konania\nvšak treba uviesť, že súd v skutočnosti môže, ale nemusí prerušiť konanie, pretože nie každý súd je\npovinný obrátiť sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor, ale len súd, ktorý rozhoduje v poslednom\nstupni bez toho, aby sa proti jeho rozhodnutiu mohol podať opravný prostriedok alebo ak sa v konaní\npred vnútroštátnym súdom rieši otázka platnosti právneho aktu Európskej únie. Súd môže rozhodnúť o\nprerušení konania z vlastnej iniciatívy alebo môže takéto prerušenie konania navrhnúť účastník, avšak\nsúd nie je v každom prípade povinný takému návrhu vyhovieť bez toho, aby o tom rozhodoval. Ak nejde\no prípad obligatórneho konania o prejudiciálnej otázke, tento procesný úkon súdu (prerušenie konania)\nzávisí len od úvahy súdu, či požiada Súdny dvor o vyriešenie predbežnej otázky, a preto nemôže byť\nvyvolaný samotným podnetom alebo návrhom účastníka konania. V prípade, ak by vnútroštátny súd\nuznesením rozhodol o tom, že bude iniciovať konanie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy,\nkonanie preruší a obráti sa na Súdny dvor so žiadosťou.\n\nNávrh vedľajšieho účastníka, aby odvolací súd požiadal Súdny dvor o rozhodnutie               o navrhovanej\npredbežnej otázke a z toho dôvodu prerušil konanie, vyhodnotil odvolací súd za celkom nedôvodný\nvzhľadom na to, že otázka naplnenia zákonných predpokladov pre priznanie náhrady trov konania\núčastníkovi konania spadá výlučne do kompetencie vnútroštátneho súdu a predovšetkým s poukazom\nna to, že posudzovanie účelnosti, resp. neúčelnosti vynaložených trov, na ktoré inak účastníkovi v konaní\nnárok vznikol, je zo zákona ponechané výlučne na úvahu vec prejednávajúceho súdu, preto v danom\nprípade neprichádza do úvahy položenie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ v navrhovanom\nznení.                  S poukazom na tento záver odvolací súd o návrhu vedľajšieho účastníka na prerušenie\nkonania rozhodol tak, že tento zamietol.\n\nPokiaľ sa týka právneho záveru súdu prvého stupňa o neúčelnosti vedľajším účastníkom konania\nuplatnenej náhrady trov konania, na ktoré mu vznikol nárok v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., odvolací\nsúd uvádza, že ani v danom prípade nemožno pri rozhodovaní o náhrade trov konania opomenúť\n\naplikáciu aj ďalších zákonných princípov a podmienok týkajúcich sa priznania náhrady trov. Jednou\nz týchto podmienok je, aby trovy, ktorých náhrady sa účastník domáha, boli vynaložené účelne a\nhospodárne v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy,\nak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Kritérium účelnosti vynaložených\ntrov právneho zastúpenia vychádza zo samotného cieľa právneho zastúpenia, teda snahy právneho\nzástupcu o čo možno najefektívnejšie uplatňovanie alebo bránenie práva na súde, s cieľom využiť\nvšetky zákonné (hmotnoprávne ako aj procesné) možnosti na obranu záujmov klienta. Aby bolo\nmožné konštatovať účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia, je potrebné vychádzať aj z osoby\nsamotného účastníka konania a posúdiť, či skutočnosť, že sa účastník konania nechal v konaní zastúpiť\nmá pre neho význam z hľadiska zlepšenia jeho možností chrániť svoje práva a záujmy na súde. Ak\ntotiž účastník konania, a v tomto prípade sa to týka zväčša právnických osôb, disponuje dostatočnými\nmateriálno-technickými predpokladmi               a najmä personálnym substrátom (napríklad má\nviacero zamestnancov s právnickým vzdelaním), na základe ktorého môže svoje práva plnohodnotne a\nerudovane uplatňovať                   a brániť aj sám, javí sa ako nadbytočné nechať sa zastúpiť právnym\nzástupcom. V zákonných možnostiach súdu nie je nepripustenie alebo vylúčenie zastúpenia účastníka\nprávnym zástupcom len z dôvodu neúčelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia. Takýto postup\nby bol v príkrom rozpore so spomínanou zásadou rovnosti zbraní, rovnako ako aj so samotným právom\nkaždého účastníka (aj vedľajšieho) súdneho konania nechať sa zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.\nSúd je povinný konať s právnym zástupcom, čo v tomto prípade súd prvého stupňa aj urobil. Iná je\notázka posúdenia účelnosti vynaložených trov konania, ktorá je v kompetencii súdu, a ktorá nezasahuje\ndo práva účastníka na právnu pomoc.                    Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS\n78/03 v súvislosti s rozhodnutím                  o nepriznaní náhrady trov právneho zastúpenia vyplýva, že\nsúd iba uplatňuje zákonom daný priestor pre uváženie účelnosti trov konania a nezasahuje do podstaty\na zmyslu základného práva na právnu pomoc podľa  čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Nemožno\npreto zamieňať ústavné právo účastníka konania na právnu pomoc v konaní pred súdom                  a\nnepriznanie náhrady trov konania z dôvodu ich neúčelnosti. Možnosť nechať sa zastúpiť                v\nkonaní a zároveň povinnosť súdu toto zastúpenie akceptovať predstavuje vyjadrenie zásady rovnosti\nzbraní, avšak nepriznanie náhrady trov za toto zastúpenie predstavuje rozhodnutie              o nároku na\nnáhradu trov konania, čo je vo výlučnej kompetencii súdu. V tejto súvislosti odvolací súd upozorňuje aj\nna obsah rozsudku Súdneho dvora EÚ C- 279/09 zo dňa 22.12.2010, na ktorý poukázal v odvolaní aj\nvedľajší účastník. Aj tu sa s poukazom na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva konštatuje, že\nposúdenie otázky nevyhnutnosti právnej pomoci závisí od skutočností a okolností osobitných pre každú\nvec                a závisí najmä od závažnosti konania, zložitosti uplatniteľného práva a konania, ako aj\nod schopnosti žalobcu účinne obhajovať svoju vec.\n\nZhodne s názorom súdu prvého stupňa má odvolací súd v danej veci za to, že trovy právneho zastúpenia\nvynaložené zo strany vedľajšieho účastníka neboli účelné. Vedľajší účastník je občianskym združením,\nktoré vzniklo za účelom realizácie kolektívnej ochrany spotrebiteľa, pričom jedným z nástrojov je\naj vstupovanie združenia do konaní v pozícii vedľajšieho účastníka  a zastupovanie poškodených\nspotrebiteľov na súdoch. Je nesporné, že na to, aby takéto združenie mohlo napĺňať svoje ciele a\nvykonávať svoju činnosť, musí reálne disponovať  zodpovedajúcou materiálnou ako aj personálnou\nzákladňou, minimálne v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania základných proklamovaných\ncieľov. Už skutočnosť, že vedľajší účastník je registrovaný v registri občianskych združení, vedenom na\nMinisterstve vnútra Slovenskej republiky, preukazuje, že pri vzniku a registrácii samotného združenia,\nmuselo ministerstvo postupovať v zmysle § 25 ods. 3 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a\no zmene zákona o priestupkoch. Ministerstvo posudzovalo jednak to, či                      k vzniku\nzdruženia došlo v súlade so zákonom, nezávislosť a neziskovosť združenia, vyporiadanie záväzkov vo\nvzťahu k štátu a skutočnosť, či združenie aktívne pôsobilo v oblasti spotrebiteľov po dobu najmenej\ndvoch rokov. Ak združenie už v čase svojej registrácie aktívne pôsobilo v oblasti ochrany spotrebiteľa,\nznamená to, že už v tomto čase muselo spĺňať základné materiálne a personálne predpoklady na\nvykonávanie aktívnej činnosti v tejto oblasti. Z obsahu spisu vyplýva, že vedľajší účastník vstúpil do\nkonania bez vyzvania odporkyne, t. j. z vlastného podnetu a z úradnej činnosti je odvolaciemu súdu\nznáme, že všetky úkony vedľajšieho účastníka po obsahovej aj formálnej stránke predstavujú úkony\nformulárového a opakujúceho sa charakteru, ktoré vedľajší účastník využíva bez väčších obmien aj\nv iných súdnych konaniach. Tieto úkony preto odvolací súd vyhodnotil ako úkony, ktoré nevyžadujú\nrozsiahle právne skúsenosti a na ich realizáciu  nie je nutné právne vzdelanie. Nemožno preto súhlasiť\ns tvrdením odvolateľa, že právne zastúpenie bolo nevyhnutné pre zabezpečenie plnohodnotnej ochrany\n\nspotrebiteľa. Aj podľa názoru odvolacieho súdu samotné združenie, ktoré má v predmete svojej činnosti\nzabezpečovanie tejto ochrany, má mať k dispozícii prostriedky na realizáciu svojho účelu.\n\nVzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej\nsa náhrady trov konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.\n1 a § 151 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi  náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal, pretože si túto neuplatnil.\n\nUznesením zo dňa 30. 10. 2012, č. k. 52C/148/2011-238 súd prvého stupňa zamietol návrh spoločnosti\nSPORT FIBRIL s.r.o. na zmenu účastníka na strane navrhovateľa.\n\nRozhodnutie právne odôvodnil ust. § 92 ods. 2, 3 O.s.p. a vecne nepreukázaním právneho nástupníctva\nv konaní a neprípustnosťou takéhoto procesného návrhu po právoplatnom skončení veci samej. Uviedol,\nže predpokladom pre kladné rozhodnutie súdu o návrhu na zmenu účastníka je preukázanie, že po\nzačatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv\na povinností, o ktorých sa koná. Spoločnosť SPORT FIBRIL s.r.o. však súdu nepredložila zmluvu o\npostúpení pohľadávok, od ktorej odvodzovala svoje právne nástupníctvo v konaní, čím nepreukázala,\nže k prevodu práv a povinností, o ktoré sa v konaní jedná skutočne došlo. V súvislosti s argumentáciou\nprávneho zástupcu spoločnosti SPORT FIBRIL s.r.o. namietajúcou povinnosť predložiť zmluvu o\npostúpení pohľadávok prvostupňový súd uviedol, že súd nie je dlžníkom, ale štátnym orgánom a subjekt,\nktorý žiada, aby súd pripustil jeho vstup do konania je súdu povinný preukázať ním tvrdené skutočnosti, t.\nj. že v priebehu konania nastala právna skutočnosť, ktorá má za následok prevod práv alebo povinností\nk pohľadávke (singulárna sukcesia), ktorá je predmetom konania. Pokiaľ sa tak nestalo, konajúcemu\nsúdu neostalo nič iné, ako návrh na zmenu účastníka konania zamietnuť.\n\nPre úplnosť súd prvého stupňa dodal, že zmena účastníka konania v čase po právoplatnosti rozhodnutia\nsúdu o merite veci, keď predmetom konania ostali len trovy konania, ani nie je možná. Výrok o trovách\nkonania je totiž výrokom závislým od výroku vo veci samej, a teda nie je možné pripustiť stav, aby bol\nodlišný okruh účastníkov konania vo veci samej a odlišný okruh účastníkov o trovách konania, ktoré\nsa týkajú tých istých účastníkov. Pokiaľ v priebehu konania došlo k zmene nositeľa hmotnoprávneho\nnároku,               t. j. veriteľa, bolo potrebné, aby veriteľ  do rozhodnutia súdu o veci samej urobil\npríslušný procesný návrh, pokiaľ chcel byť účastníkom konania. Takýto návrh však podaný  nebol, hoci\nsa spoločnosť SPORT  FIBRIL s.r.o. stala veriteľom pohľadávky voči odporcovi už dňa                 20.\n2. 2012 (t. j. ešte v čase pred rozhodnutím súdu o veci samej). Samotná skutočnosť, že doposiaľ výrok\no trovách konania právoplatnosť nenadobudol nič nemení na skutočnosti, že v tomto štádiu konania\nuž nie je možné pripustiť zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa a pripustiť stav, že okruh\núčastníkov bude rôzny v časti, v ktorej súd rozhodol o veci samej a rôzny v časti, v ktorej súd rozhoduje\no trovách konania, nakoľko ide o výrok závislý.\nProti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie spoločnosť SPORT  FIBRIL s.r.o., IČO:\n36 854 158, Horný Val 8/17, Žilina, IČO: 36 854 158, ktorá žiadala napadnuté uznesenie súdu prvého\nstupňa zmeniť tak, že súd procesnému návrhu na pripustenie zmeny účastníka konania na strane\nnavrhovateľa vyhovie. V odvolaní uviedla, že dňa 20. 2. 2012 uzatvorila so spoločnosťou Debtinvest\nLimited zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bolo postúpenie práv a povinností, o ktoré\nsa jedná v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 52C/148/2011. Táto skutočnosť\nbola konajúcemu súdu v dobe rozhodovania známa aj zo zhodných tvrdení navrhovateľa a jeho\nprávneho nástupcu s tým, že účinky postúpenia pohľadávky vo vzťahu k odporkyni nastali momentom\noznámenia o postúpení. Postupom, ktorým súd prvého stupňa navrhovanú zmenu účastníkov konania\nna strane navrhovateľa nepripustil, znemožnil účastníkovi realizáciu procesných práv, ktoré mu zákon\npriznáva za účelom ochrany jeho práv, keď v rozpore s platnými ustanoveniami zákona mu nezákonným\nspôsobom odňal možnosť konať pred súdom, ktorá mu v zmysle ust. § 92 ods. 2, 3 O.s.p. prináleží.\nPostúpenie pohľadávky medzi pôvodným navrhovateľom a jeho právnym nástupcom bolo nesporné a\nprvostupňovému súdu preukázané oznámením o postúpení pohľadávky. Súd prvého stupňa preto podľa\nodvolateľa dospel k skutkovým zisteniam v rozpore so skutkovým stavom, ktorý vyplynul z dokazovania,\nkedy nesprávne posúdil, že právna skutočnosť zakladajúca zmenu účastníkov konania v zmysle ust. §\n92 ods. 3 O.s.p. nenastala.\n\nZ výpisu z obchodného registra Okresného súdu Žilina odvolací súd zistil, že v priebehu odvolacieho\nkonania uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 19. 1. 2015,                   č. k. 26CbR/46/2014-72\nbola obchodná spoločnosť SPORT FIBRIL s.r.o. zrušená bez likvidácie a podľa § 68 ods. 9 Obchodného\nzákonníka dňom 1. 4. 2015 ex offo vymazaná z obchodného registra bez právneho nástupcu.\n\nPodľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a\npovinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.\n\nPodľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže\nkonať vo veci (podmienky konania).\n\nPodľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno\nodstrániť, súd konanie zastaví.\n\nPodľa § 107 ods. 4 O.s.p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej\nprávnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.\n\nPodľa § 211 ods. 2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia\nprimerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.\n\nPodľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť mať práva a o povinnosti majú aj právnické osoby.\n\nPodľa § 56 ods. 1 veta prvá a druhá Obchodného zákonníka obchodná spoločnosť je právnickou\nosobou založenou za účelom podnikania. Spoločnosťami sú verejná obchodná spoločnosť, komanditná\nspoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť.\n\nPodľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra,\nak tento zákon neustanovuje inak.\n\nProcesnou povinnosťou súdu je kedykoľvek v priebehu konania skúmať, či sú splnené podmienky\nkonania, za ktorých môže vo veci konať. Jednou z podmienok konania je aj spôsobilosť byť účastníkom\nkonania (procesná subjektivita), ktorú má len ten subjekt, ktorý má spôsobilosť mať práva a povinnosti,\nprípadne ten, ktorému ju zákon priznáva. Spôsobilosť mať práva a povinnosti je ex lege priznaná\naj právnickým osobám. Pokiaľ v priebehu konania dôjde k zániku právnickej osoby rozhodujúcim\npre posúdenie skutočnosti, či súd môže v konaní pokračovať, alebo konanie musí pre nedostatok\nneodstrániteľnej podmienky konania zastaviť, je právne nástupníctvo po zaniknutej právnickej osobe. Ak\ntotiž právnická osoba zanikne bez právneho nástupcu, súd musí konanie podľa § 107 ods. 4 v spojení\ns § 104 ods. 1 O.s.p. zastaviť.\n\nV prejednávanej veci spoločnosť SPORT FIBRIL s.r.o. stratila v priebehu odvolacieho konania právnu\nsubjektivitu, keď dňa 1. 4. 2015 bola ex offo vymazaná z obchodného registra, čím došlo k jej zániku.\nVzhľadom k tejto skutočnosti zakladajúcej existenciu neodstrániteľného nedostatku podmienky konania\nspočívajúceho v strate právnej subjektivity a s tým spojenej spôsobilosti byť účastníkom konania, pri\nsúčasnej nemožnosti konať s právnym nástupcom odvolateľa, musel odvolací súd odvolacie konanie\no  odvolaní podanom zaniknutou právnickou osobou podľa § 103, § 104 ods. 1, § 107 ods. 4 O.s.p. v\nspojení s § 211 ods. 2 O.s.p. zastaviť.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu nie je odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "52C/148/2011", "guid": "5d535a48-eef4-4a86-8020-65e25a0dd91e:2a6d0892-8e5e-4266-911b-6fa607ba73a3", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "d0e27cb9-94c5-4455-a4fe-6a33c4036074:a08fa166-c6a0-454a-a20c-f6da12537cc6", "ecli": null, "spisova_znacka": "26CbR/46/2014", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 26CbR/46/2014 z 19. 1. 2015", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2015-01-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d0e27cb9-94c5-4455-a4fe-6a33c4036074:a08fa166-c6a0-454a-a20c-f6da12537cc6"}], "citovane_v": []}