Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6CoPr/19/2014 z 29. 6. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. júna 2015, sp. zn. 6CoPr/19/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1211224107.3 Krajský súd Bratislava | 6CoPr/19/2014 | ECLI:SK:KSBA:2015:1211224107.3 | 2015-06-29 | Uznesenie Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1dd6a486-014e-4945-8cc9-75786b219a9b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1211224107.3 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6CoPr/19/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211224107
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1211224107.3

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: M. V., bytom Na D. XX, R., zast. JUDr. Jozefom
Zámožíkom, PhD., advokátom, Hlavná 31, Trnava, proti odporcovi: ISS Facility Services spol. s r.o.,
Mokráň Záhon 2, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Matejka Friedmannová s.r.o., Svätoplukova
28, Bratislava, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru dohodou, na odvolanie navrhovateľky proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25. júla 2014, č. k. 12Cpr/1/2011-337, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25. júla 2014, č. k.
12Cpr/1/2011-337, p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť odporcovi trovy
právneho zastúpenia vo výške 6.629,22 eur k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní od
právoplatnosti uznesenia. Náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľke nepriznal.

V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľka sa návrhom
na začatie konania domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou zo dňa
05.08.2011 a náhrady mzdy. Uznesením zo dňa 03.12.2013, č. k. 12Cpr/1/2011-317, súd prvého stupňa
konanie zastavil a navrhovateľke uložil povinnosť uhradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške
8.420,47 eur. Toto uznesenie bolo v časti náhrady trov konania zrušené odvolacím súdom, a preto súd
prvého stupňa napadnutým uznesením opätovne rozhodol o náhrade trov konania odporcu v zmysle §
146 ods. 2 O.s.p.. Keďže navrhovateľka zavinila zastavenie konania, je povinná uhradiť jeho trovy. Súd
prvého stupňa sa však nestotožnil so spôsobom výpočtu trov právneho zastúpenia právnym zástupcom
odporcu, ktorý ich vyčíslil vo výške 12.784,27 eur. Mal za to, že trovy konania odporcu pozostávajú z trov
právneho zastúpenia vo výške 6.629,22 eur za 13 úkonov právnej služby v zmysle § 13 ods. 3, § 14 ods.
1 písm. a/, b/, c/, § 14 ods. 2 písm. a/ a § 14 ods. 5 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z.. Súd prvého stupňa
vychádzal zo skutočnosti, že predmetom konania boli dva uplatnené nároky navrhovateľky (určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrada mzdy), a teda išlo o spojenie dvoch vecí. Preto
považoval za opodstatnenú aplikáciu ust. § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. pri určovaní výšky tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby. Tarifnú odmenu za jeden úkon právnej služby určil súčtom plnej
tarifnej odmeny za vec s vyššou hodnotu, ktorou bol nárok na náhradu mzdy vo výške 1.191,33 eur
mesačne od 06.10.2011 do 03.12.2013 (t. j. spolu 30.128,74 eur, z čoho tarifná odmena za jeden úkon
je vo výške 469,74 eur bez DPH) a 1/3 tarifnej odmeny za vec s nižšou hodnotu, ktorou bolo určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru, kde je výška základnej sadzby tarifnej odmeny stanovená
podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. (t. j. 1/3 z 1/13 výpočtového základu pre ten ktorý rok,
čo pre úkony vykonané v roku 2011 predstavuje tarifnú odmenu 19 eur, pre úkony vykonané v roku 2012
tarifnú odmenu 19,56 eur a pre úkony vykonané v roku 2013 tarifnú odmenu 20,02 eur). Odporcovi tak



priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 13 úkonov právnej služby, a to 1. prevzatie veci právnym
zástupcom a príprava zastúpenia dňa 30.11.2011 za 496,15 eur (488,74 eur + 7,41 eur režijný paušál),
2. písomné podanie na súd zo dňa 30.11.2011 za 496,15 eur (488,74 eur + 7,41 eur režijný paušál),
3. zastupovanie na pojednávaní dňa 12.06.2012 za 496,93 eur (489,30 eur + 7,63 eur režijný paušál),
4. zastupovanie na odročenom pojednávaní dňa 04.10.2012 (1/4 sadzby) za 129,96 eur (122,33 eur +
7,63 eur režijný paušál), 5. zastupovanie na pojednávaní dňa 22.11.2012 (2 hod. 20 min.) za 986,23
eur (978,60 eur + 7,63 eur režijný paušál), 6. zastupovanie na pojednávaní dňa 05.02.2013 za 497,57
eur (489,76 eur + 7,81 eur režijný paušál), 7. zastupovanie na pojednávaní dňa 21.03.2013 za 497,57
eur (489,76 eur + 7,81 eur režijný paušál), 8. zastupovanie na odročenom pojednávaní dňa 28.05.2013
(1/4 sadzby) za 130,25 eur (122,44 eur + 7,81 eur režijný paušál), 9. písomné podanie na súd zo dňa
10.06.2013 za 497,57 eur (489,76 eur + 7,81 eur režijný paušál), 10. zastupovanie na pojednávaní dňa
03.10.2013 za 497,57 eur (489,76 eur + 7,81 eur režijný paušál), 11. zastupovanie na pojednávaní, na
ktorom bolo iba vyhlásené rozhodnutie dňa 03.12.2013 (1/4 sadzby) za 130,25 eur (122,44 eur + 7,81
eur režijný paušál), 12. porada s klientom v roku 2012 (2/3 sadzby) za 333,83 eur (326,20 eur + 7,63
eur režijný paušál), 13. porada s klientom v roku 2013 (2/3 sadzby) za 334,32 eur (326,51 eur + 7,81 eur
režijný paušál). Porady s klientom mal súd prvého stupňa preukázané listinnými dôkazmi predloženými
právnym zástupcom odporcu. Spolu tak priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
5.524,35 eur, ktorú zvýšil o 20 % DPH (1.104,87 eur) na sumu 6.629,22 eur. Súd prvého stupňa nepriznal
odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia za písomné podania na súd zo dňa 22.01.2013, 25.03.2013
a 22.10.2013, pretože neboli účelne vykonané, netýkali sa veci samej a odporca nimi len doložil doklady
k predmetnému konaniu.

S poukazom na ust. § 224 ods. 3 O.s.p. súd prvého stupňa rozhodol aj o náhrade trov odvolacieho
konania. Navrhovateľke však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, napriek tomu, že v ňom
bola úspešná. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd posudzuje úspech vo veci a nie úspech v tom
ktorom štádiu konania. V danej veci pritom úspešným účastníkom bol odporca, ktorý nezavinil zastavenie
konania a ktorému vznikol nárok na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvého stupňa podala v celom rozsahu odvolanie navrhovateľka a
navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie a aby odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania. Keďže odvolanie navrhovateľky
neobsahovalo náležitosti v zmysle § 205 ods. 1 O.s.p., odvolací súd uznesením zo dňa 15.12.2014, č. k.
6CoPr/19/2014-344, vyzval navrhovateľku na odstránenie vád odvolania. Navrhovateľka vady odvolania
odstránila podaním zo dňa 18.01.2015, doručeným odvolaciemu súdu dňa 10.02.2015. Odkázala pritom
na dôvody uvedené v odvolaní zo dňa 07.01.2014. Ďalej vytýkala súdu prvého stupňa, že pri výpočte trov
právneho zastúpenia vychádzal z nesprávnej tarifnej hodnoty 30.128,74 eur (nárok na náhradu mzdy
vo výške 1.191,33 eur mesačne od 06.10.2011 do 31.12.2013). Poukázala na skutočnosť, že žalobou
sa v časti nároku na náhradu mzdy domáhala uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť jej náhradu mzdy
vo výške 1.191,33 eur od 06.10.2011 do času, keď jej odporca umožní pokračovať v práci, najviac však
za čas deväť mesiacov. Preto mal aj súd prvého stupňa pri výpočte tarifnej odmeny právneho zástupcu
odporcu vychádzať najviac zo sumy 10.721,- eur, t. j. deväťnásobku sumy 1.191,33 eur. Navrhovateľka
potvrdila, že si v konaní uplatnila aj eventuálny nárok na náhradu mzdy do času, keď jej odporca
umožní pokračovať v práci, tento eventuálny petit však nikdy nebol predmetom konania. Podotkla, že o
eventuálnom petite sa rozhoduje iba v prípade zamietnutia tzv. primárneho petitu. Predmetom konania
tak podľa navrhovateľky bola iba požiadavka uplatnená primárnym petitom, z ktorej patril advokátovi
nárok na tarifnú odmenu. Zo sekundárneho petitu by sa tarifná odmena počítala až od momentu, kedy
by súd primárny petit zamietol a rozhodoval by o eventuálnom petite. Na základe uvedeného mala
navrhovateľka za to, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď pri výpočte tarifnej hodnoty
vychádzal z tarifnej hodnoty za vec s vyššou hodnotou a nie za primárny petit, ktorý bol predmetom
konania.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky a jeho doplneniu navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Zastával názor, že v odvolaní
navrhovateľky zo dňa 14.08.2014 absentujú zákonom požadované náležitosti. Poukázal na skutočnosť,
že navrhovateľka prvýkrát uviedla dôvody odvolania až vo svojom podaní zo dňa 10.02.2015, teda
približne pol roka po uplynutí lehoty na odvolanie proti predmetnému uzneseniu, a preto na nich



podľa odporcu nie je možné prihliadnuť. K vecnej stránke dodatočne uvádzaných dôvodov odvolania
navrhovateľky uviedol, že podaním žaloby zo dňa 05.10.2011 a následne aj právoplatnosťou uznesenia
súdu prvého stupňa zo dňa 13.02.2011, č. k. 12Cpr/1/2011-30, sa predmetom tohto konania stal žalobný
návrh navrhovateľky na náhradu mzdy od 06.08.2011 bez presného časového obmedzenia, t. j. do
času, kedy jej odporca umožní pokračovať v práci. Formulácia petitu žaloby pritom vymedzuje predmet
konania. Odporca podotkol, že predmetom konania je celý petit navrhovaný navrhovateľkou, nielen
jeho časť, ako účelovo uvádza navrhovateľka v doplnení odvolania. Mal za to, že súd prvého stupňa
správne vychádzal z celého nároku na náhradu mzdy požadovaného navrhovateľkou v návrhu na začatie
konania, resp. po pripustení jeho zmeny, správne určil tarifnú hodnotu a následne aj správne vypočítal
tarifnú odmenu jeho právneho zástupcu.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, prejednal
odvolanie navrhovateľky bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa uznesením zo dňa 03.12.2013, č. k. 12Cpr/1/2011-317,
zastavil konanie a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu trovy právneho
zastúpenia vo výške 8.420,47 eur. Toto uznesenie odvolací súd na základe odvolania navrhovateľky
uznesením zo dňa 29.05.2014, č. k. 6CoPr/3/2014-331, v časti trov konania zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení uložil súdu prvého
stupňa opätovne rozhodnúť a náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1, v spojení s § 146 ods. 2
prvá veta O.s.p. priznať priamo odporcovi (nie jeho právnemu zástupcovi) s tým, že odporcovi možno
priznať len náhradu trov konania účelne vynaložených na bránenie práva, pričom sa odvolací súd
zároveň vysporiadal s jednotlivými úkonmi právnej služby namietaným navrhovateľkou v odvolaní. Po
oboznámení sa s napadnutým uznesením má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa po zrušení
prvého rozhodnutia o trovách konania v danej veci postupoval správne a v súlade s právnym názorom
odvolacieho súdu vysloveným v jeho zrušujúcom uznesení (§ 226 O.s.p.), keď odporcovi priznal náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 6.629,22 eur.

Pokiaľ navrhovateľka v podanom odvolaní namietala, že súd prvého stupňa pri výpočte trov právneho
zastúpenia vychádzal z nesprávnej tarifnej hodnoty 30.128,74 eur (nárok na náhradu mzdy vo výške
1.191,33 eur mesačne od 06.10.2011 do 03.12.2013), hoci správne mal vychádzať najviac zo sumy
10.721,- eur, t. j. deväťnásobku sumy 1.191,33 eur, keďže v časti nároku na náhradu mzdy sa
domáhala uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť jej mzdu vo výške 1.191,33 eur od 06.10.2011 do
času, keď jej odporca umožní pokračovať v práci, najviac však za čas deväť mesiacov, odvolací súd
túto námietku nepovažoval za dôvodnú. Odvolací súd už vo svojom zrušujúcom uznesení v danej veci
č. k. 6CoPr/3/2014-331 vyslovil správnosť postupu súdu prvého stupňa, keď tarifnú hodnotu veci určil
ako súčin navrhovateľkou požadovanej náhrady mzdy 1.191,33 eur a počtu mesiacov do rozhodnutia
o zastavení konania. Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania domáhala určenia neplatnosti
skončenia jej pracovného pomeru dohodou a náhrady mzdy v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce,
po pripustení zmeny petitu uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 13.12.2011, č. k. 12Cpr/1/2011-30,
určenia neplatnosti skončenia jej pracovného pomeru dohodou a náhrady mzdy vo výške 1.191,33 eur
mesačne od 06.10.2011 do času, kedy jej odporca umožní pokračovať v práci, najviac však za čas
deväť mesiacov, eventuálne určenia, že pracovný pomer medzi navrhovateľkou ako zamestnankyňou a
odporcom ako zamestnávateľom existuje a náhrady mzdy vo výške 1.191,33 eur mesačne od 06.08.2011
do času, keď jej odporca umožní pokračovať v práci. Odvolací súd opätovne poukazuje na skutočnosť,
že v prejednávanej veci bolo konania zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania
navrhovateľkou, a teda nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej. Keďže predmetom konania v
časti nároku na náhradu mzdy podľa eventuálneho petitu bolo opakujúce sa plnenie vo výške 1.191,33
eur mesačne na neurčitú dobu, súd prvého stupňa správne a v súlade s vysloveným právnym názorom
odvolacieho súdu vychádzal z toho, že v časti náhrady mzdy je tarifnou hodnotou výška požadovanej
náhrady mzdy do zastavenia konania (v konaní o náhradu mzdy totiž možno priznať len splatnú náhradu
mzdy a nie aj plnenie do budúcna).



Za dôvodné odvolací súd nepovažoval ani odvolacie námietky navrhovateľky, že predmetom konania
bola iba požiadavka uplatnená primárnym petitom, z ktorej patril advokátovi nárok na tarifnú
odmenu, a nie sekundárny (eventuálny) petit. V prejednávanej veci totiž nebolo meritórne rozhodnuté,
navrhovateľka nebola v konaní úspešná, a preto ani nemožno určiť obdobie, za ktoré by súd prvého
stupňa priznal navrhovateľke náhradu mzdy v prípade jej úspechu v konaní. Nie je teda možné dospieť k
záveru, podľa ktorého z uplatnených eventuálnych petitov by súd prvého stupňa rozhodol vo veci samej,
ak by k späťvzatiu návrhu navrhovateľkou nedošlo. Navyše odvolacia argumentácia navrhovateľky
v tomto smere je v rozpore s jej tvrdeniami v prezentovanými v priebehu konania, ktoré smerovali
k preukázaniu neexistencie dohody o skončení pracovného pomeru, a teda nemožnosti určenia jej
neplatnosti (keďže nebola uzavretá) a v nadväznosti na to dôvodnosti

druhého eventuálneho petitu (viď napr. prednes právneho zástupcu navrhovateľky na pojednávaní
konanom na súde prvého stupňa dňa 12.06.2012 - č. l. 49 alebo vyjadrenie navrhovateľky zo dňa
20.05.2013 na č. l. 283).

Navrhovateľka tak podľa názoru odvolacieho súdu vo svojom odvolaní v znení jeho doplnenia neuviedla
žiadne také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého uznesenia a privodiť
odlišné posúdenie danej veci. K poukazu navrhovateľky na dôvody odvolania zo dňa 07.01.2014,
ktoré podala voči prvému rozhodnutiu súdu prvého stupňa o náhrade trov konania v danej veci (č. k.
12Cpr/1/2011-317 zo dňa 03.12.2013), odvolací súd uvádza, že týmito dôvodmi sa dostatočne podrobne
zaoberal už vo svojom prvom uznesení zo dňa 29.05.2014, č. k. 6CoPr/3/2014-331, ktorým zrušil
uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 03.12.2013, č. k. 12Cpr/1/2011-317, v časti trov konania. Odvolací
súd zotrváva na záveroch prezentovaných vo svojom prvom rozhodnutí v danej veci, z ktorých správne
vychádzal aj súd prvého stupňa v napadnutom uznesení.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil
podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. Odporcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, odvolací súd náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko absentoval návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.