{"guid": "d3a7c173-2574-4c5d-9f54-ab7af8fa846d:d1211ccc-cc4f-4cf9-ad53-95b6c8d62125", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1212225218.4", "spisova_znacka": "14Co/215/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/215/2014 z 23. 3. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. marca 2015, sp. zn. 14Co/215/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1212225218.4", "identifikacne_cislo": "1212225218", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Oľga Nižňanská", "sudca_id": 1331, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-olga-niznanska-1331", "datum_vydania": "2015-03-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-2", "nazov": "§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-1", "nazov": "§ 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-2", "nazov": "§ 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-3", "nazov": "§ 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-17.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19.odsek-3", "nazov": "§ 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-27.odsek-1", "nazov": "§ 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-27.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-27"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-17", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-19", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-27"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d1211ccc-cc4f-4cf9-ad53-95b6c8d62125", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1212225218.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1212225218.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1212225218.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava\nSpisová značka: 14Co/215/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 1212225218\nDátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková\nECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1212225218.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek\nsenátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Edity Szabovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,\nso sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o.,\nGrösslingova 4, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti\nSlovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a\nnemajetkovej ujmy, o odvolaniach žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave\nzo dňa 27.1.2014, č.k. 58C/208/2012-71 a proti uzneseniu zo dňa 12.3.2014, č.k. 58C/208/2012-104,\npomerom hlasov 3:0, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nI. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 27.1.2014, č.k.\n58C/208/2012-71   p o t v r d z u j e .\n\nŽalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\n\nII. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 12.3.2014, č.k.\n58C/208/2012-104   p o t v r d z u j e .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nK výroku I.:\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal voči\nžalovanému zaplatenia sumy 175,- eur ako náhrady škody a sumy 387,24 eur ako nemajetkovej ujmy\npodľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, tvrdiac,\nže škoda mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava II, pretože tento\nnerozhodol v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v\nexekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho\nzo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom   (kde po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor\npridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 14796/2011). Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.\n\nSúd prvého stupňa poukázal na obsah žaloby, ako aj dôvody uplatneného nároku žalobcu z titulu\nnáhrady majetkovej škody a náhrady nemajetkovej ujmy v dôsledku údajného nesprávneho úradného\npostupu exekučného súdu - Okresného súdu Bratislava II. Najprv skonštatoval, že na zrušenie\npojednávania vytýčeného na deň 27.1.2014 v zmysle žiadosti žalobcu zo dňa 24.1.2014 nebol dôvod.\nŽalobca žiadal o zrušenie tohto pojednávania len z dôvodu, že mu dovtedy údajne nebolo doručené\nuznesenie Krajského súdu v Bratislave o vylúčení alebo nevylúčení sudcov okresného súdu. Súd\nvšak mal v tomto prípade za preukázané, že dôvod na odročenie pojednávania v danej veci nie je\ndaný, nakoľko uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 14NcC/93/2012-20 zo dňa 19.10.2012 bolo\n\nprávnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 8.11.2012 a v rovnaký deň nadobudlo aj právoplatnosť.\nSúd preto vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania (žalovaný svoju neprítomnosť riadne\nospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal).\n\nSvoje rozhodnutie súd právne oprel o ust. § 5 ods. 1, 2, § 79 ods. 2, § 120 ods. 1 O.s.p., a § 4 ods. 1\npísm. a) bod 1, § 9 ods. 1, 2, § 17 ods. 1, 2, 3 a § 19 ods. 1, 2, 3, § 27 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o\nzodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pričom dospel k záveru, že návrh žalobcu\nnie je dôvodný.\n\nSúd poukázal na to, že v návrhu žalobcu zastúpeného advokátom tak, ako bol súdu doručený dňa\n27.9.2012, nie je uvedená spisová značka exekučného konania, ktoré je vedené na súde, chýbajú\nrelevantné údaje - dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci\na dátumy kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Žalobca nepriložil ani jeden relevantný dôkaz,\nktorý by preukázal existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody a nemajetkovej\nujmy. Uviedol síce dôkazy najmä odkazom na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú\npovinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Pritom žalobca ako oprávnený z\nexekučného konania mal možnosť a záujem relevantným a jednoznačným spôsobom identifikovať\nkonanie, v ktorom mu mala byť spôsobená škoda, ako aj porušenie jeho práva na spravodlivé súdne\nkonanie zaručené v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Súd zdôraznil, že zisťovanie skutkového stavu\nje nevyhnutným predpokladom posúdenia toho, čo je v tom ktorom konaní právo. Proces získavania\ntýchto skutkových poznatkov tvorí procesné dokazovanie. V konaní je žalobca povinný pravdivo opísať\nrozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojho nároku. Napriek tomu, že povinnosť\ntvrdenia a dôkazná povinnosť sú procesnými povinnosťami, ich splnenie nemôže súd vynucovať ani\nsankcionovať. Žalobca síce označil dôkazy, ale je jeho povinnosťou aj dôkazy predložiť. V danom\nprípade žalobca ako oprávnený z exekúcie disponoval relevantnými dôkazmi, ktoré bol povinný súdu\npredložiť. Túto svoju povinnosť si však nesplnil, neuniesol dôkazné bremeno, čím stratil spor. Žalobca\ndal spracovať znalecký posudok, ktorý preukáže výšku vzniknutej škody, za ktorú zodpovedá žalovaný.\nSúd v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. tento dôkaz nevykonal, nakoľko časť návrhu týkajúca sa vzniku náhrady\nškody a nemajetkovej ujmy stratila svoje opodstatnenie, nakoľko jej priznanie bolo závislé na posúdení,\nči konaním súdu v exekučnom konaní došlo alebo nedošlo k porušeniu zákona. Navyše, súd mal za\nto, že v priebehu exekúcie, v čase keď je podaný návrh na zmenu exekútora, k žiadnej škode pre\nprípadnú nečinnosť súdu nemôže dôjsť, keďže pôvodný exekútor má podľa zákona povinnosť vykonávať\núkony exekučného konania. Pokiaľ sa žalobca domáhal náhrady majetkovej škody predstavujúcej\nnáhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a\nudržateľnosti pohľadávky, mal súd za to, že aj v prípade, že by existovala možnosť vzniku škody, je\nmožné uhradiť iba skutočnú škodu a ušlý zisk, ktorých vznik je povinný žalobca preukázať. V konaní\nvšak nepredložil ani neoznačil  žiaden dôkaz preukazujúci existenciu nesprávneho úradného postupu\na vznik majetkovej škody, a škodu vyčíslil paušálne za pracovné výkony zamestnancov, udržiavanie a\nsprávu informačného systému, administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom a\nza administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje\nspojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné\nvýdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Paušálne vyčíslené\nadministratívne výdavky nie sú skutočnou škodou a jedná sa iba o jednostranné tvrdenia žalobcu, ktoré\nnemajú oporu v predložených či označených dôkazoch. Pretože žalobca v konaní nepreukázal splnenie\nvšetkých predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a\nnepreukázal ani vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, súd jeho návrh ako nedôvodný zamietol.\nO trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a keďže úspešnému žalovanému v konaní žiadne\ntrovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.\n\nProti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho\nprávneho zástupcu. Namietol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi\nkonania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodol vylúčený sudca, súd prvého\nstupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie\nrozhodujúcich skutočností  a nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie\nprávneho predpisu. Namietol, že súd\nprejednal vec v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa ust. § 101 ods.\n2 O.s.p. preto, že sa žalobca bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. Žalobca riadne a včas\npožiadal o zrušenie pojednávania. Uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spojené s označenými\n\ndôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať v neprítomnosti\nžalobcu. Poukázal aj na ust. § 15 O.s.p. a uviedol, že žalobca uskutočnil podanie obsiahnuté v texte\nžaloby, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec\npridelená systémom súdneho manažmentu na pojednávanie a rozhodnutie, je potrebné z konania\nvylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu,\nnič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať\nza nestranného. Takéto rozhodovanie je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky\na Európskeho súdu pre ľudské práva. Žalobca podal ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho práva na\nnestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Konečné rozhodnutie vo\nveci súdom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí\nrozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania, proti ktorému legálne pripustil odvolanie.\nŽalobca preto podáva proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie. Súd sa\nnedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť\nžalobcu o zrušenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Žalobca sa nemal možnosť vyjadriť\nk tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho\nrozhodnutia. Žalobca sa nemal ani možnosť vyjadriť k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje\nrozhodnutie. Súd rozhodol bez toho, aby umožnil žalobcovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného\nsúdu, vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam. Žalobca nebol oboznámený s obsahom dôkazov\na prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť, nemal možnosť navrhnúť\ndôkazy na podporu svojich tvrdení. Súd porušil právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces. Žalobca\nďalej uviedol, že spochybňuje zistenia súdu, že označené exekučné konania nie sú na súde vedené. V\ntejto súvislosti poukázal na úradný záznam zo dňa 2.10.2012 (č.l. 7 spisu), podľa ktorého sa žalobcom\noznačené exekučné konania na Okresnom súde Michalovce nevedú. Podľa žalobcu je zavádzajúce\ntvrdenie súdu o tom, že žalobca preniesol dôkazné bremeno na súd. Žalobca označil ako dôkaz súdny\nspis exekučného súdu, ktorý je fundamentálnym dôkazným prostriedkom pri posudzovaní nesprávneho\núradného postupu, ktorého sa mal dopustiť všeobecný súd pri svojej činnosti. Tento dôkaz, ktorý žalobca\noznačil, ale ním nedisponuje, mal súd v tomto konaní vykonať ako rozhodujúci dôkaz, t. j. oboznámiť sa s\ncelým exekučným spisom. Podľa žalobcu nebol dôvod na postup súdu podľa § 43 ods. 1 O.s.p., pretože\nžiadny právny predpis nevyžaduje, aby náležitosťou podania účastníka konania bola aj spisová značka\nsúdneho konania. Potrebné je označiť vec, ktorej sa podanie týka, čo žalobca vykonal spôsobom, ktorý\nneumožňuje zámenu konania s iným konaním. Žiadal preto rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť\nna opätovné prejednanie.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.\n\nKrajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie bez nariadenia\npojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a po preskúmaní odvolacích námietok žalobcu, odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, dospel k záveru, že nie je\ndôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa. Preto postupom podľa § 156\nods. 3 O.s.p. rozsudok verejne vyhlásil dňa 24.3.2015.\n\nOdvolací súd zdôrazňuje, že nie je oprávnený preskúmať prvostupňové rozhodnutie na základe\niných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených námietok. Je to žalobca, ktorý zodpovedá za\nobsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať\nsvoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci žalobca vo svojom\nodvolaní neuviedol žiadne hmotno-právne odvolacie dôvody. Vo veci podal odvolanie obsahovo zhodné\ns odvolaniami podanými v iných obdobných veciach, a to napriek tomu, že mnohé jeho procesno-právne\nodvolacie námietky sa k tejto veci vôbec nevzťahujú. Podľa názoru odvolacieho súdu, žiadne práva\nžalobcu neboli postupom súdu prvého stupňa porušené. O realizáciu svojich procesných práv v rámci\nsúdneho pojednávania sa obral žalobca sám svojím postupom, a to bezdôvodnou neúčasťou na súdnom\npojednávaní.\n\nAko vyplýva zo spisu, súd prvého stupňa vo veci dňa 14.11.2013 stanovil termín pojednávania na deň\n27.1.2014. Predvolanie na toto pojednávanie bolo žalobcovi doručené dňa 13.12.2013 a jeho právnemu\nzástupcovi dňa 11.12.2013 (pozri doručenky na č.l. 62 spisu). V predvolaní na pojednávanie súd prvého\nstupňa riadne poučil oboch účastníkov konania v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p.. Spolu s predvolaním\nna pojednávanie bolo žalobcovi, a aj jeho právnemu zástupcovi, doručené aj vyjadrenie žalovaného k\nžalobe (č.l. 52 - 57). Žalobca teda mal možnosť oboznámiť sa so stanoviskom žalovaného a vyjadriť\nsa k nemu s cieľom ovplyvniť výsledok súdneho konania. Taktiež mal dostatočný časový priestor na\n\nprípravu pojednávania, ako aj možnosť oboznámiť sa so všetkými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi\nsa v spise. Ostal však nečinný. Len e-mailovým podaním zo dňa 24.1.2014 (č.l. 65) požiadal o zrušenie\npojednávania z dôvodu „objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu“. Zároveň požiadal\no doplnenie dokazovania znaleckým posudkom, ktorý mal vyčísliť výšku vzniknutej škody (ten však ani\ndo rozhodnutia odvolacieho súdu do spisu nedoložil). O prerušenie konania z dôvodu podania ústavnej\nsťažnosti pre porušenie jeho práva na nestranný súd, ktorej „výsledkom bude zrušenie rozhodnutia\nkrajského súdu“,  vôbec nežiadal. O prerušenie konania nežiadal ani zo žiadneho iného dôvodu. Súd\nprvého stupňa preto ani nerozhodol o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania (nemohol\nrozhodnúť o nepodanom návrhu). Žalobca sa tak ani nemôže odvolávať voči rozhodnutiu súdu, ktoré\nnebolo vydané.\n\nDôvodom návrhu žalobcu na zrušenie nariadeného pojednávania na deň 27.1.2014 malo byť to,\nže žalobcovi nebolo doručené uznesenie Krajského súdu v Bratislave o vylúčení alebo nevylúčení\nsudcov okresného súdu. Ako však vyplýva zo spisu, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k.\n14NcC/93/2012-20 zo dňa 19.10.2012, ktorým nevylúčil v tom čase zákonného sudcu z prejednania a\nrozhodnutia vo veci, bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 8.11.2012. Súd prvého stupňa\npreto zjavne nemal dôvod na to, aby bolo nariadené pojednávanie zrušené, pretože dôvod uvádzaný\nžalobcom nezodpovedal skutočnosti, a preto ho nebolo možné považovať za dôležitý v zmysle § 101 ods.\n2 O.s.p.. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa nepochybil, keď dňa 27.1.2014 pojednával a rozhodol\nv neprítomnosti žalobcu (§ 101 ods. 2 druhá veta O.s.p.) a v neprítomnosti riadne ospravedlneného\nžalovaného. Neobstojí ani námietka žalobcu v odvolaní, že vo veci konal a rozhodoval vylúčený sudca.\nNa nového zákonného sudcu (JUDr. G. N.) sa námietka zaujatosti vznesená žalobcom v jeho návrhu na\nzačatie konania (dňa  27.9.2012) nemohla vzťahovať, pretože v čase jej podania ešte ani nebol sudcom\nokresného súdu (za sudcu bol vymenovaný až dňa 13.5.2013), a voči novému zákonnému sudcovi\nžalobca námietku zaujatosti nevzniesol.\n\nNeobstojí ani námietka žalobcu, že súd prvého stupňa porušil jeho právo na kontradiktórny súdny\nproces. Pokiaľ súd prvého stupňa nemal za nesporný skutkový stav tvrdený v návrhu žalobcu, správne\njeho žalobu zamietol. Súd prvého stupňa nebol povinný dopĺňať dokazovanie, pretože žalobca žiaden\nnový dôkaz do spisu nedoložil. Preto súd prvého stupňa bol tak v zmysle § 101 ods. 2 druhá veta\nza bodkočiarkou O.s.p. povinný prihliadnuť iba na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Hodnotenie\ndôkazov, ako aj rozsah a vykonávanie dokazovania súdom prvého stupňa je vždy vecou súdu. V\nsporovom konaní posilnenom zásadou kontradiktórnosti majú účastníci dôkaznú povinnosť vyplývajúcu\nim z ust. § 120 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523120'&ucin-k-dni='30.12.9999'>\nO.s.p., t. j. povinnosť nielen tvrdenia, ale aj preukázania nimi tvrdených skutočností. Nesplnenie dôkaznej\npovinnosti má za následok neunesenie dôkazného bremena. Žalobca svoju dôkaznú povinnosť v\nprejednávanej veci nesplnil, a to aj správne viedlo súd prvého stupňa k zamietnutiu jeho žaloby.\n\nZ uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý  rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny\npotvrdil.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.\na ich náhradu v konaní úspešnému žalovanému nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy\nnevznikli.\n\nK výroku II.:\n\nNapadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za\npodané odvolanie vo výške 20,- eur podľa pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb.,\ndo 10 dní od doručenia uznesenia.\n\nProti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho\nprávneho zástupcu. Navrhol, aby odvolací súd  napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.\nNamietol, že napadnuté uznesenie neobsahuje odôvodnenie, a preto je nepreskúmateľné. Namietol tiež,\nže mu bola uložená poplatková povinnosť, hoci mu vzhľadom na vecné oslobodenie konania od poplatku\nnevznikla. Argumentoval tým, že podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok\n\nvyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej\nmoci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom ako vyplýva z tejto definície, spoplatneniu\npodlieha len podanie žaloby na náhradu škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej,\nako sú odvolanie, dovolanie a pod. ako je tomu pri položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov. Žalobca\npodal odvolanie proti rozsudku, a nie žalobu, a súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov\npodliehajúcich súdnemu poplatku. Poukázal na to, že v prílohe zák. č. 71/1992 Zb. nie je jasne a\njednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe\nna náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Preto\nmá za to, že mu bola v rozpore so zák. č. 71/1992 Zb. uložená poplatková povinnosť v prípade, kde\nju nemal. V tejto súvislosti sa odvolával na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.3.2007, sp. zn. 4Cdo\n39/2007 s tým, že za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v Prílohe zák. č. 71/1992 Zb. sa súdne\npoplatky nevyberajú. V takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky\nsúdneho poplatku neprichádza do úvahy. Odvolával sa tiež na ust. § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. s tým,\nže žaloba v prejednávanej veci bola podaná pred 1.10.2012, a teda konanie začalo pred účinnosťou\nzákona č. 286/2012 Z.z., a preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný\ndo 30.9.2012. Do 30.9.2012 bolo podľa ust. § 4 ods. l písm. k) zák. č. 71/1992 Zb. konanie vo veciach\nnáhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym\núradným postupom od poplatku vecne\noslobodené.\n\nOdvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal aj\nnapadnuté uznesenie, prejednal vec bez nariadenia  pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k\nzáveru, že odvolanie nie je dôvodné.\n\nNie je správny právny názor žalobcu, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobu podal na súd pred\n1.10.2012, je v zmysle ust. § 18ca zákona o súdnych poplatkoch, nutné v súvislosti s podaným odvolaním\naplikovať právny stav platný do 30.9.2012, dokedy bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku\nvecne oslobodené. Z uvedeného nesprávne vyvodzuje, že mu nevznikla poplatková povinnosť v\nsúvislosti s podaným odvolaním proti rozsudku zo dňa 27.1.2014, č.k. 58C/208/2012-71.\n\nPodľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov\n(ďalej len ZoSP), súdne poplatky (ďalej len \"poplatky\") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie\nsúdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len\n\"poplatkový úkon\") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej\nlen \"sadzobník\"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.\n\nPodľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoSP, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka\nustanovený poplatok z návrhu.\n\nPodľa § 2 ods. 4 ZoSP, v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal\nodvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok\nproti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.\n\nPodľa § 5 ods. 1 písm. a) ZoSP, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania\nalebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.\n\nPodľa § 6 ods. 2 ZoSP, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na\njednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok\nza dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.\n\nPodľa § 17 ods. 2 ZoSP, poplatok za odvolanie a dovolanie podané po nadobudnutí účinnosti tohto\nzákona sa vyrubuje vo výške určenej týmto zákonom.\n\nPodľa § 18ca ZoSP (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. októbra 2012), z úkonov\nnavrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov\núčinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.\n\nPodľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa platí súdny poplatok\nvo výške 20,- eur.\n\nVychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa rozhodol\nsprávne, keď uznesením uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie, aj keď\nkonanie o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. (čo je predmetom konania v prejednávanej\nveci) bolo do 30.9.2012 od poplatku vecne oslobodené, a teda nebolo uvedené v sadzobníku súdnych\npoplatkov. Položka 7a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu ZoSP, bola do sadzobníka\nvložená novelou vykonanou zákonom č. 286/2012 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.10.2012. Touto\nnovelou bolo tiež zrušené ust. § 4 ods. 1 písm. k) ZoSP, ktorým bolo od poplatku oslobodené súdne\nkonanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo\njeho nesprávnym úradným postupom. Takéto súdne konanie teda nie je od 1.10.2012 oslobodené od\npoplatkov. To znamená, že žalobca by nebol povinný zaplatiť poplatok za odvolanie (§ 6 ods. 2 prvá\nveta zák. č. 71/1992 Zb.) iba v prípade, ak by odvolanie podal do 30.9.2012. Pretože odvolacie konanie\nsa začalo podaním odvolania proti rozsudku zo dňa 27.1.2014, č.k. 58C/208/2012-71 až dňa 7.3.2014,\nt.j. za účinnosti ZoSP v znení zákona č. 286/2012 Z.z., žalobcovi ako odvolateľovi (navrhovateľovi\npoplatkového úkonu - odvolania) vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané\nodvolanie vo výške 20,- eur.\nAni námietku žalobcu, že v danej veci nie je dôvodné použitie analógie legis, nepovažoval\nodvolací súd za dôvodnú, nakoľko k použitiu analógie zo strany súdu prvého stupňa vôbec nedošlo.\nZo strany súdu prvého stupňa nedošlo ani k žiadnemu svojvoľnému rozširovaniu okruhu úkonov\npodliehajúcich súdnemu poplatku, pretože ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, súdny\npoplatok sa platí nielen za podanie návrhu, ale (okrem iného) aj za podanie odvolania.\n\nNeobstojí ani námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti uznesenia. Odôvodnenie napadnutého uznesenia\npovažuje odvolací súd za dostatočné a samotné uznesenie za\npreskúmateľné, pretože z neho jednoznačne vyplýva, že ním bol žalobcovi vyrubený súdny poplatok\nza odvolanie proti rozsudku vo veci vedenej pod sp. zn. 58C/208/2012, vyplýva z neho výška súdneho\npoplatku, aj položka Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej bol vyrubený. Že tieto skutočnosti boli\nžalobcovi zrejmé, vyplýva aj priamo z obsahu jeho odvolania.\n\nPretože súd prvého stupňa napadnutým uznesením, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny\npoplatok za odvolanie proti rozsudku, aplikoval správny právny predpis, tento správne vyložil, správne\noznačil aj položku Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej súdny poplatok za odvolanie vyrubil, a\nsúdny poplatok vyrubil odvolateľovi aj v správnej výške, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého\nstupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "58C/208/2012", "guid": "e82be89e-b96c-4082-9613-b661cbdaa636:82a0c73d-ed73-4616-aa05-0bfff2ff965c", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}