Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/142/2015 z 19. 4. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. apríla 2015, sp. zn. 6Co/142/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1213237611.1 Krajský súd Bratislava | 6Co/142/2015 | ECLI:SK:KSBA:2015:1213237611.1 | 2015-04-19 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Neplatnosť právnych úkonov Citované ustanovenia: OSP, § 157 ods. 2 OSP, OZ, § 657 OZ, § 42 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/84f8fceb-2982-4581-aad5-a8d5841425ee Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1213237611.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/142/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213237611
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1213237611.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.
Branislava Krála a JUDr. Kataríny Javorčíkovej v právnej veci žalobcu: PROFINEX dealing, spol. s r.
o., Horná ul. č. 41, Banská Bystrica, zast. advokátskou kanceláriou Sklegal, spol. s r. o., Dvořákovo
nábr. č. 10, Bratislava, proti žalovaným: 1/ P.. B. H., X/ P.. T. H., obaja B. L. R.. Č.. XX, B., obaja zast.
advokátskou kanceláriou Tomášek & partners, spol. s r. o., Rožňavská ul. č. 2, Bratislava, o neúčinnosť
právneho úkonu, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 9. februára
2015 č. k. 16C/290/2013- 133, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že kúpna zmluva o prevode vlastníctva bytu z 31.
1. 2012 uzavretá medzi žalovaným 1/ ako predávajúcim a žalovanou 2/ ako kupujúcou, na základe
ktorej Q. A. pre O.. F. Q. B. povolila dňa 16. 2. 2012 pod Č.. V.-XXXX/XX vklad vlastníckeho práva v
prospech žalovanej 2/ k nehnuteľnostiam a to a/ A. Z. X. Č.. X-XX nachádzajúcemu sa V. B. L. na F.
R.. Č.. XX V. B., postavenom na X. Č.. XXXXX/XX, B. k spoluvlastníckemu podielu prislúchajúcemu k
uvedenému nebytovému priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu
a k spoluvlastníckemu podielu na X. X.. Č.. XXXXX/XX V. výmere XXX F. zapísanom na E. pre A.. Ú.. Z.
Č.. XXXX, C. A. B. Č.. XX nachádzajúcemu sa na 5. poschodí bytového domu na F. R.. Č.. XX V. B., d/
k spoluvlastníckemu podielu prislúchajúcemu k uvedenému bytu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu a k spoluvlastníckemu podielu na X. X.. Č.. XXXXX/XX, je voči žalobcovi
právne neúčinná. Ďalej súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom konanie voči žalovanému 1/ zastavil
a o trovách konania nerozhodol s tým, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozsudku.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 12. 12. 2005 bola spísaná notárska zápisnica
Č.. Z. XX/XXXX, Z. XXXXX/XXXX. Jej obsahom bolo vyhlásenie spoločnosti Financial House Holding,
a. s. ako dlžníka a osoby povinnej v 1. rade, že dňa 12. 12. 2005 táto spoločnosť uzavrela so žalobcom
zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca požičal uvedenej spoločnosti sumu 46 500 000 Sk,
pričom túto pôžičku mal veriteľ ( žalobca ) dlžníkovi poskytnúť na dvakrát a to sumu 15 000 000 Sk v
hotovosti najneskôr v deň nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy o pôžičke a sumu 31 500 000 Sk
bezhotovostným prevodom na bankový účet dlžníka najneskôr v deň nadobudnutia platnosti a účinnosti
zmluvy o pôžičke. Dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi pôžičku s 23 % úrokami ročne do 1. 3. 2006.
V čl. I bod 3 Notárskej zápisnice dlžník vyhlásil, že svoj dlh voči veriteľovi v zmysle § 588 Obč. zák.
uznáva čo do základu aj čo do výšky. V čl. II bod 4 Notárskej zápisnice vyhlásili ručitelia ( spoločnosť
Financial Services Holding, a. s., Športový klub Brezová, spoločnosť Financial Consulting, a. s., P.. B.
H. - Ž. X/ ), že uspokoja peňažnú pohľadávku veriteľa vyplývajúcu z uvedenej zmluvy o pôžičke v celom
rozsahu, ak ju neuspokojí dlžník. Súčasne ručitelia uznali predmetný dlh čo do základu i čo do výšky
a vyhlásili, súhlasia s tým, aby sa Notárska zápisnica stala exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm.



c/ Ex. poriadku pre prípad nesplnenia predmetného záväzku. V zmluve o pôžičke sa dlžník zaviazal
uzavrieť s veriteľom zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zapísanej na E. pre A.. Ú.. Q.
Č.. XXXX T. X.. Č.. XXX/X - H. X. V. V. XXX XXX F.. Dňa 17. 5. 2012 Exekútorský úrad Trnava vydal
upovedomenie o začatí exekúcie č. k. EX 2043/12- 49 na základe exekučného titulu - vyššie uvedenej
notárskej zápisnice. Dňa 31. 1. 2012 uzavreli žalovaní 1/, 2/ kúpnu zmluvu, ktorou žalovaný 1/ predal
žalovanej 2/ vyššie špecifikované nehnuteľnosti. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalovanej 2/
povolila správa katastra rozhodnutím zo 16. 2. 2012 č. V-2035/12. Okresný súd Bratislava I rozsudkom z
20. 9. 2004 č. k. 19C/32/04- 28 zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo žalovaných 1/, 2/. Z tohto skutkového
stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je dôvodná voči žalovanej 2/. Žalobca je v spore aktívne
vecne legitimovaný, pretože má voči dlžníkovi splatnú - vymáhateľnú pohľadávku. Súd prvého stupňa
nepovažoval za opodstatnenú obranu žalovaných, že predmetná pohľadávka neexistuje a preto ju nie
je možné vymáhať. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
z 23. 12. 1999 sp. zn. 3 Cdo 102/99, v ktorom najvyšší súd zaujal stanovisko, že pojem „vymáhateľný“
uvedený v § 42a Obč. zák. nie je možné interpretovať tak, že by sa právo veriteľa podať odporovaciu
žalobu spájalo len s pohľadávkou priznanou vykonateľným rozhodnutím ( exekučným titulom ), ale tak,
že ide o vymáhateľnú pohľadávku, t. j. takú pohľadávku, ktorú možno úspešne vymáhať v súdnom
konaní. pokiaľ ide o námietku premlčania predmetného dlhu uplatnenú žalovanými, súd prvého stupňa
poukázal na to, že dlžník dlh uznal čo do dôvodu a čo do výšky, v dôsledku čoho sa predmetný dlh
premlčuje v 10 - ročnej premlčacej dobe ( § 110 ods. 1 Obč. zák. ). 10 - ročná premlčacia doba
uplynie až 2. 3. 2016, a predmetný dlh teda premlčaný nie je. Žalovaná mala z predmetného právneho
úkonu dlžníka - z kúpnej zmluvy prospech a preto jej v konaní nechýba pasívna vecná legitimácia. O
odporovateľný právny úkon pri splnení ďalších podmienok môže ísť za predpokladu, že za prevedený
majetok nebolo dlžníkovi poskytnuté zodpovedajúce protiplnenie. Ak by za prevedené veci, práva alebo
majetkové hodnoty bola poskytnutá obvyklá cena alebo rovnocenná náhrada, nemôže dôjsť ku skráteniu
uspokojenia veriteľovej pohľadávky. V konaní nebolo podľa súdu prvého stupňa preukázané, že by
žalovaná 2/ zaplatila žalovanému 1/ kúpnu cenu predmetného bytu. Žalovaný 1/ predložil iba výpis z
úveru, z ktorého vyplýva, že zostatok úveru k 19. 1. 2012 bol 325 807,321 eur. Z čl. VII. kúpnej zmluvy
síce vyplýva, že žalovaná 2/ ako kupujúca berie na vedomie záložné právo Slovenskej sporiteľne, a. s. k
predmetnej nehnuteľnosti, pričom súdu prvého stupňa nepreukázala ani úhradu sumy 3 319,40 eur, ktorú
mala predávajúcemu zaplatiť v hotovosti. Keďže odporovaný právny úkon bol urobený medzi blízkymi
osobami ( manželmi ), platí vyvrátiteľná domnienka, že žalovaná 2/ nemohla ani pri vynaložení náležitej
starostlivosti rozpoznať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa. Zákon prezumuje úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa
a súčasne vedomosť blízkej osoby o tomto úmysle. Bolo na žalovanej 2/ aby preukázala, že úmysel
dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla v dobe urobenia odporovaného právneho úkonu ani pri vynaložení
náležitej starostlivosti rozpoznať. Žalovaná 2/ bola v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy z 31.
1. 2012 manželkou žalovaného 1/. Ako sama uviedla, so žalovaným zdieľala kancelárske priestory, žili
štandartným finančným životom, ich manželstvo bolo rozvedené v roku 2014. Ako súdna exekútorka
vymáhala v exekučných konaniach aj pohľadávky Š. I. Ž. P.. J. A.. Ten vypovedal, že keď žalovaného
1/ vyzvali na vrátenie dlhu, navrhol im, aby nechali nejaké pohľadávky vymáhať jeho manželke a keďže
majú spoločný rozpočet, bude žalovaný 1/ dlh postupne splácať z toho, čo zarobí žalovaná 2/ ako
exekútorka. Súd prvého stupňa zaujal stanovisko, že žalovaná 2/ nepreukázala, že vyvinula náležitú
starostlivosť za účelom rozpoznania úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa. V tejto súvislosti súd prvého stupňa
poukázal na to, že samotná žalovaná 2/ má právnické vzdelanie, vykonáva funkciu súdnej exekútorky
a možno teda predpokladať, že mala vedomosť o finančnej situácii žalovaného 1/. V konaní súčasne
nebolo preukázané, že by žalovaný 1/ ako dlžník reálne disponoval majetkom, z ktorého by bolo možné
pohľadávku žalobcu uspokojiť. Možno teda zhrnúť, že súd prvého stupňa dospel k záveru, že sú splnené
všetky zákonné podmienky pre určenie neúčinnosti predmetného právneho úkonu v zmysle § 42a, §
42b Obč. zák. a preto žalobe voči žalovanej 2/ vyhovel. Keďže žalobca vzal žalobu proti žalovanému 1/
späť, súd prvého stupňa voči nemu konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p. Nesúhlas žalovaného 1/
so späťvzatím žaloby súd prvého stupňa nepovažoval za dôvodný, pretože žalovaný 1/ ho nepodložil
žiadnymi dôvodmi. O trovách konania súd prvého stupňa nerozhodol ( § 151 ods. 3 O.s.p. ).
Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalovaní 1/, 2/. Odvolanie čo do výroku, ktorým bolo konanie
voči žalovanému 1/ zastavené, odôvodnili tým, že súd prvého stupňa mal žalobu proti žalovanému 1/
zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. v tejto súvislosti uviedli, že žalobca vzal žalobu späť
na pojednávaní dňa 20. 6. 2014. Súd prvého stupňa však na tomto pojednávaní a ani následne o
späťvzatí žaloby nerozhodol a pokračoval ďalej v konaní so žalovaným 1/, ktorý sa ako účastník konania
zúčastnil ďalších dvoch pojednávaní. Tieto skutočnosti podľa žalovaných svedčia o existencii dôležitého
dôvodu, pre ktorý žalovaný 1/ nesúhlasil so späťvzatím žaloby. Pokiaľ ide o výrok napadnutého rozsudku,



ktorým bola určená neúčinnosť predmetného právneho úkonu, žalovaní uviedli, že pohľadávka zo
zmluvy o pôžičke z 12. 12. 2005 neexistuje, pretože povinnosť vrátiť pôžičku bola v plnej miere splnená
prostredníctvom kompenzácie nehnuteľnosťami uvedenými jednak v čl. II. ods. 6 zmluvy o pôžičke
( vtedajšia identifikácia - A.. Ú.. O., X.. Č.. XXX/X V. V. XXX XXX F. I. na E. Č.. XXXX ) a taktiež susednou
nehnuteľnosťou X.. Č.. XXX/X I. na E. Č.. XXXX. Ďalej žalovaní namietli, že Notárska zápisnica z 12.
12. 2005 č. Z. XX/XXXX, Z. XXXXX/XXXX bola spísaná v rovnaký deň, ako bola uzavretá zmluva o
pôžičke. Táto notárska zápisnica podľa žalovaných nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom
z dôvodu, že v čase uznania dlhu a vyhlásenia povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou, ešte žiadny
dlh neexistoval, pričom uznať možno iba dlh, ktorý už vznikol a nie dlh, ktorý snáď v budúcnosti vznikne.
Ďalej žalovaní v odvolaní poukázali na to, že na základe zmluvy o pôžičke vznikol medzi jej účastníkmi
obchodnoprávny vzťah a predmetná pôžička sa preto premlčuje v 4 - ročnej premlčacej dobe v zmysle
§ 407 ods. 1 Obch. zák. K jej premlčaniu tak došlo už 1. 3. 2010. V súvislosti s tým že odporovateľnými
nemôžu byť ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku
dlžníka, žalovaní uviedli, že žalovaná 2/ už 3 roky spláca hypotekárny úver žalovaného 1/ ako úverového
dlžníka. Žalovaný 1/ tak získal adekvátnu protihodnotu v podobe záväzku žalovanej 2/ splácať jeho
úver, ktorý nemusí splácať sám a neubúdajú mu tak prostriedky, ktoré by mu nevyhnutne ubudli, ak
by mu bola vyplatená kúpna cena. V čase uzavretia predmetného odporovaného úkonu viazla na
predávanej nehnuteľnosti ťarcha - záložné právo na zabezpečenie hypotekárneho úveru so zostatkom
vo výške 322 622,23 eur. Hodnota úveru zodpovedala hodnote prevádzanej nehnuteľnosti . K zmenšeniu
majetku dlžníka teda nedošlo, keďže reálna hodnota takto zaťaženej nehnuteľnosti je prakticky nulová.
Žalovaná 2/ nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa. Žalovaní
nemali vedomosť o tom, že by žalobca evidoval voči žalovanému 1/ nejakú pohľadávku. Žalovaná
2/ poznala žalobcu a jeho vzťahy so žalovaným 1/, v čase urobenia odporovaného právneho úkonu
dokonca vykonávala niekoľko exekúcií pre žalobcu. napokon žalovaní v odvolaní namietli, že súd prvého
stupňa napadnutý rozsudok nedostatočne odôvodnil.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p. ), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.
Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že veriteľ je za podmienok uvedených v § 42a Obč. zák.
oprávnený odporovať nielen právnym úkonom, ktoré urobil dlžník, ale aj právnym úkonom ručiteľa a
ďalších osôb, ktoré sú z dôvodov akcesorickej a subsidiárnej povinnosti zákonom zaviazané ( najmä z
titulu zabezpečenia záväzkov ) uspokojiť pohľadávku veriteľa ( R 52/2000 ). Preto tá skutočnosť, že v
rámci zmluvy o pôžičke z 12. 12. 2005 nemal žalovaný 1/ postavenie dlžníka, ale ručiteľa, nemôže mať
za následok nedôvodnosť predmetnej odporovacej žaloby.
Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne uviedol zistený skutkový stav veci a
súčasne vyčerpávajúco vysvetlil, ako vec po právnej stránke odôvodnil. Nie je preto dôvodná odvolacia
námietka žalovaných, že súd prvého stupňa napadnutý rozsudok neodôvodnil v súlade s § 157 ods.
2 O.s.p.
V konaní o odporovateľnosť právneho úkonu je účastníkom konania na strane žalovaného subjekt,
v ktorého prospech bol odporovaný právny úkon urobený. Tento subjekt odlišný od dlžníka nie
je oprávnený uplatniť v tomto konaní námietku premlčania. Je však oprávnený uplatniť námietku
premlčania v exekučnom konaní, ak bol právny úkon dlžníka v konaní o odporovacej žalobe určený
neúčinným. Z týchto dôvodov odvolací súd neprihliadol na námietku premlčania uplatnenú žalovanými,
resp. žalovanou 2/ ako pasívne vecne legitimovaným subjektom v predmetnom spore.
Zmluva o pôžičke v zmysle § 657 Obč. zák. je reálnou zmluvou. Vznik pôžičky teda predpokladá nielen
dohodu strán, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Okrem samotného uzavretia
zmluvy je teda potrebný ešte ďalší úkon, ktorým jej odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Teda nielen
púhym zmluvným dojednaním, ale až odovzdaním predmetu pôžičky vzniká dlžníkovi záväzok vrátiť
veriteľovi predmet pôžičky. Ak by teda zmluva z 12. 12. 2005 bola zmluvou o pôžičke v zmysle § 657
a nasl. Obč. zák., dlžník a ručitelia by mohli v notárskej zápisnici z 12. 12. 2005 č. N 61/2005, NZ
62513/2005 uznať dlh a súhlasiť s jej vykonateľnosťou najskôr po odovzdaní predmetu pôžičky dlžníkovi.
Nie je totiž možné uznať dlh, ktorý neexistuje; pôžička neexistuje, pokiaľ nebola reálne vyplatená
dlžníkovi. Na rozdiel od zmluvy o pôžičke zmluva o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obch. zák. nemá
reálnu, ale konsenzuálnu povahu. To znamená, že zmluva o úvere vznikne už dohodou zmluvných strán
o jej obsahu. Odvolací súd je zhodne so žalovanými toho názoru, že zmluva o pôžičke z 12. 12. 2005
je podľa svojho obsahu zmluvou o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obch. zák. K tomuto záveru vedie
odvolací súd najmä skutočnosť, že túto zmluvu uzavreli právnické osoby a týka sa ich podnikateľskej



činnosti ( z obsahu spisu vyplýva, že žalobca opakovane vystupoval v obdobných právnych vzťahoch
ako poskytovateľ finančných prostriedkov ). Samotný obsah predmetnej zmluvy tiež nasvedčuje tomu,
že ide o úver v zmysle § 497 a nasl. Obch. zák. Predmetom tejto zmluvy je totiž záväzok veriteľa -
žalobcu poskytnúť v budúcnosti ( v deň nadobudnutia platnosti a účinnosti zmluvy ) dlžníkovi peňažné
prostriedky. Zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom ( § 261 ods. 6 písm. d/ Obch. zák. ). Ak je teda
zmluva z 12. 12. 2005 podľa svojho obsahu zmluvou o úvere, na jej platné uzavretie nebolo potrebné
odovzdanie peňažných prostriedkov dlžníkovi a dlžník s ručiteľmi mohli dlh zo zmluvy o úvere uznať v
notárskej zápisnici bez ohľadu na to, či v tej dobe už peňažné prostriedky veriteľ odovzdal dlžníkovi.
Odvolací súd sa stotožňuje so žalobcom v tom, že uznať možno aj dlh, ktorý nie je splatný. Splatnosť
dlhu je relevantná iba pre vykonateľnosť notárskej zápisnice.
V konaní bolo preukázané, že žalobca ako veriteľ vyplatil dlžníkovi - spoločnosti PROFINEX dealing.
a. s. úver vo výške 31 500 000 Sk dňa 31. 12. 2005 ( viď výpis z podnikateľského účtu dlžníka na č.
l. 79 ). Samotný žalobca netvrdil, že by zvyšok úveru vo výške 15 000 000 Sk vyplatil dlžníkovi; je to
zrejmé z vyjadrenia žalobcu zo 7. 8. 2014 z č. l. 76. Aj návrh na vykonanie exekúcie žalobca podal iba
na vymoženie sumy 31 500 000 Sk ( 1 045 608,44 eur ). Dlh teda existuje v tejto výške. V konaní nebolo
preukázané, že by tento dlh zanikol „kompenzáciou“ s nehnuteľnosťami X.. Č.. XXX/X T. X.. Č.. XXX/
X, ako to tvrdili žalovaní. Tieto svoje tvrdenia žalovaní nepreukázali. Naopak, z dôkazov založených v
spise vyplýva, že vlastníčkou X. Č.. XXX/X sa v rámci zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva
stala spoločnosť MS REAL INVEST, a. s. ( viď zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva
z 11. 5. 2006 na č. l. 86 ).
Odvolací súd súhlasí so súdom prvého stupňa, že odporovať možno právnemu úkonu iba vtedy, keď
za prevedené hodnoty nebola dlžníkovi poskytnutá zodpovedajúca náhrada ( protiplnenie ) a tým
došlo k zmenšeniu majetku dlžníka. K ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky teda nemôže dôjsť
v prípade, ak za prevedené hodnoty bola dlžníkovi poskytnutá obvyklá cena alebo inak poskytnutá
primeraná ( rovnocenná ) náhrada. Typicky ide o prípad kúpnej zmluvy, ktorou dlžník predá určité
hodnoty kupujúcemu a kupujúci mu za ne vyplatí obvyklú cenu. V prejednávanej veci bola odporovaným
právnym úkonom kúpna zmluva o prevode vlastníctva bytu z 31. 1. 2012. K ukráteniu pohľadávky
žalobcu by neprišlo a jeho žaloba by nebola dôvodná v prípade, ak by žalovaná 2/ vyplatila žalovanému
1/ dojednanú kúpnu cenu 348 536,15 eur. V konaní však nebolo preukázané a žalovaní to ani netvrdili, že
by žalovaná 2/ túto kúpnu cenu vyplatila žalovanému 1/. Týmto právnym úkonom preto došlo k skráteniu
pohľadávky veriteľa - žalobcu. Je právne bezvýznamné tvrdenie žalovaných, že žalovaná 2/ spláca za
žalovaného 1/ hypotekárny úver a žalovaný 1/ tak v tejto podobe získal adekvátnu protihodnotu za predaj
bytu. To, že žalovaná 2/ prípadne spláca za žalovaného 1/ úver, totiž nič nemení na tom, že predajom
predmetného bytu žalovanej 2/ bez toho, aby zaň žalovaná 2/ zaplatila kúpnu cenu, objektívne došlo
k zmenšeniu majetku žalovaného 1/ a tým k skráteniu uspokojenia pohľadávky žalobcu. Rovnako je
bez právneho významu to, že predmetný byt je zaťažený záložným právom, čo reálne znemožňuje jeho
predaj.
Ak k právnemu úkonu došlo medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi, predpokladom odporovateľnosti
je, že druhá strana dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať ( §
42a ods. 2 Obč. zák. ). Občiansky zákonník úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa i vedomosť blízkej osoby
o existencii tohto úmyslu predpokladá ( prezumuje). Blízka osoba musí preukazovať ( nesie povinnosť
tvrdenia a dôkaznú povinnosť ), že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohla ani pri vyvinutí náležitej
starostlivosti poznať. Vynaloženie náležitej starostlivosti znamená, že druhá strana vynaložila aktívne
všetko úsilie, ktoré od nej možno za daných pomerov požadovať, aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa
poznala, alebo aby sa o ňom dozvedela. V prejednávanej veci je odvolací súd zhodne so súdom prvého
stupňa toho názoru, že žalovaná 2/ dôkazné bremeno neuniesla. Za vyvinutie náležitej starostlivosti vo
vyššie uvedenom zmysle nemožno považovať to, že žalovaná 2/ podľa jej tvrdenia nemala vedomosť
o tom, že žalobca eviduje voči žalovanému 1/ pohľadávku. Naviac, žalovanej 2/ musela byť známa
skutočnosť, že žalovaný 1/ pôsobí ako štatutárny zástupca viacerých spoločností zaoberajúcimi sa
finančnými transakciami ( Financial House Holding, a. s., Financial Services Holding, a. s., Financial
Consulting, spol. s r. o. ) a už aj z tohto dôvodu mala vyvinúť potrebnú snahu aby sa dozvedela o úmysle
žalovaného ukrátiť veriteľa - žalobcu.
Z toho vyplýva, že výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvého stupňa určil neúčinnosť
predmetného právneho úkonu, je z hľadiska odvolacích dôvodov vecne správny. Preto odvolací súd
tento výrok napadnutého rozsudku potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Žalobca na pojednávaní dňa 20. 6. 2014 vzal žalobu voči žalovanému 1/ späť. Žalovaný 1/ na tomto
pojednávaní vyjadril nesúhlas so späťvzatím žaloby, ale ničím ho neodôvodnil. Súd prvého stupňa preto
postupoval správne, keď konanie voči žalovanému 1/ zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p. Dôvody nesúhlasu



so späťvzatím žaloby uvádzané žalovaným 1/ v odvolaní odvolací súd nepovažuje za vážne ( § 96
ods. 2 O.s.p. ). Za vážny dôvod, pre ktorý by bolo možné aplikovať ust. § 96 ods. 2 O.s.p. a teda
konanie voči žalovanému 1/ nezastaviť napriek späťvzatiu žaloby, nemožno považovať to, že súd prvého
stupňa konanie voči žalovanému 1/ nezastavil hneď po späťvzatí žaloby, ale urobil tak až napadnutým
rozsudkom. Odvolací súd dodáva, že zastavenie konania voči žalovanému 1/ procesne zavinil žalobca,
ktorý preto bude musieť žalovanému 1/ nahradiť trovy konania v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p.
Z toho vyplýva, že vecne správny je i výrok napadnutého rozsudku, ktorým bolo konanie voči žalovanému
1/ zastavené. Preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil i tento výrok napadnutého rozsudku.
O trovách prvostupňového i odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa ( § 224 ods. 4 O.s.p. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.