Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/66/2014 z 10. 2. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 10. februára 2015, sp. zn. 20CoP/66/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1213238308.1 Krajský súd Bratislava | 20CoP/66/2014 | ECLI:SK:KSBA:2015:1213238308.1 | 2015-02-10 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 62 ods. 1 ZoR, § 62 ods. 2 ZoR, § 62 ods. 3 ZoR, § 62 ods. 4 ZoR, § 62 ods. 5 ZoR, § 75 ods. 1 ZoR, § 77 ods. 1 ZoR, § 78 ods. 1 ZoR, § 78 ods. 3 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ba07e36e-aa4a-4f2f-9189-25a68e73ef57 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1213238308.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/66/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213238308
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1213238308.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Dariny Kriváňovej v právnej veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa: Z. F. U. K. X. S. Y. Á. , narodená dňa XX.X.XXXX, bytom L., R. Č.. X, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa
rodičov: matka Z. F. U. K. X. S. Y. Á. , narodená dňa X.X.XXXX, bytom L., R. Č.. X, otec V. Ž. A. V. Ň. C.
X. , narodený dňa X.X.XXXX, trvale bytom L. X. L., H..K.. Š. Č.. XXX/XX, o návrhu matky na zvýšenie
výživného, na odvolanie oboch rodičov maloletej Z. proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa
15. apríla 2014, č.k. 49 P 200/2013-84, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 15. apríla 2014, č.k. 49 P
200/2013-84, vo výroku, ktorým súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca, v zročnom výživnom, vo výroku,
ktorým súd návrh matky vo zvyšku zamietol, vo výroku o náhrade trov konania, z m e ň u j e tak, že

z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca k maloletej Z. F., narodenej dňa XX.X.XXXX, zo sumy 55,--
€ mesačne na sumu 70,-- € mesačne, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa toho-ktorého
mesiaca vopred do rúk matky maloletej Z. počnúc dňom 23.9.2013;

zročné výživné otca za obdobie od 23.9.2013 do 30.4.2014 v sume 109,-- € je otec p
o v i n n ý zaplatiť do rúk matky maloletej Z. do troch dní od právoplatnosti rozsudku;

vo zvyšku návrh matky z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 15.4.2014, č.k. 49 P 200/2013-84, zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca k maloletej Z. zo sumy 55,-- € mesačne na sumu 70,-- €, ktorú sumu uložil otcovi platiť
mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci do rúk matky počnúc dňom 1.9.2013; zročné výživné otca za obdobie
od 1.9.2013 do 31.4.2014 v sume 120,-- € povolil otcovi splácať mesačnými splátkami po 10,-- € spolu
s bežným výživným vždy do 15. dňa v mesiaci do rúk matky, počnúc dňom 1.5.2014; vo
zvyšku návrh matky zamietol. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa
10.11.2010, č.k. 3 P 13/2010-77, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
zo dňa 22.12.2010, č.k. 17 CoP 100/2010-91.



Vychádzal z návrhu matky podaným na súde dňa 23.9.2013. Ním sa domáhala zvýšenia výživného k
maloletej Z. zo sumy 55,-- € mesačne na sumu 200,-- € mesačne od 1.9.2013 z dôvodu, že náklady
na dieťa sa od poslednej úpravy výživného zvýšili, maloletá začala od septembra 2013 navštevovať
Súkromnú strednú školu HOST. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti otca postupom podľa ustanovenia
§ 101 ods. 2 O.s.p., keď o termíne pojednávania sa dozvedel riadne a včas, svoju neprítomnosť na
pojednávaní ospravedlnil a súhlasil, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.

Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázaný nasledovný
skutkový stav veci. Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 10.11.2010, č.k. 3 P
13/2010-77, súd zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť k maloletej Z. zo sumy 49,79 € mesačne
na sumu 70,-- € mesačne počnúc dňom 1.8.2010. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od
1.8.2010 do 10.11.2010 v sume 67,33 € súd povolil otcovi splácať v splátkach po 10,-- € mesačne
spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku do úplnej úhrady dlhu pod stratou výhody
splátok s tým, že posledná splátka dlžného výživného bude realizovaná v sume 7,33 €. Príjem matky v
čase vyhlásenia rozsudku bol v sume 697,24 € mesačne netto, otec bol nezamestnaný, poberal dávky
v hmotnej núdzi v sume 62,50 € mesačne. Matka ani otec nemali ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Na
odvolanie otca Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 22.12.2010, č.k. 17 CoP
100/2010-91, zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej
Z. zo sumy 49,79 € mesačne na sumu 55,-- € mesačne od 1.8.2010, ktorú sumu zaviazal otca platiť k
rukám matky vždy do 20. dňa v mesiaci. Zročné výživné otca za čas od 1.8.2010 do 31.12.2010 v sume
26,05 € povolil otcovi splácať po 5,-- € mesačne spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku
do úplného vyrovnania pod stratou výhody splátok; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.1.2010.

V čase rozhodovania súdu prvého stupňa napadnutým rozsudkom maloletá Z. navštevovala prvý ročník
Súkromnej strednej školy HOST. Matka jej uhrádzala poplatok za školu: zápisné v sume 132,50 €,
mesačnú splátku školného v sume 96,30 €, príspevok do triedneho fondu v sume 10,-- €. Za manipulačný
poplatok za prípravné konanie zaplatila dcére sumu 6,50 € a poplatok za zdravotnú prehliadku v
súvislosti s nástupom na strednú školu v sume 4,-- €, poplatok za šatníkovú skrinku v
sume 10,50 € ročne, za študentskú ISIC kartu v sume 20,-- € ročne, cestovné v sume
13,40 € mesačne, poplatok za stravu v sume 26,-- € mesačne, za nákup učebníc, slovníkov slovensko-
španielsky a učebnicu cudzích jazykov zaplatila 47,-- €, za zakúpenie antivírusu do počítača uhradila
34,90 €, knihy na voľný čas predstavovali sumu 38,71 €, za termosku do školy zaplatila sumu 15,50 €.
Maloletá Z. sa zúčastnila v septembri 2013 exkurzie v Rakúsku, poplatok predstavoval sumu 15,-- €, za
návštevu krúžkov v rámci školy sa poplatky neplatili; má zdravotné problémy, zvýšenú kazivosť zubov,
pravidelne navštevuje stomatológa, za ošetrenie chrupu matka uhradila v poslednom období
sumu 85,62 €, za zubný röntgen sumu 10,50 €. V októbri 2013 zaplatila za opravu zubov dcéry sumu
93,62 €, za liečbu predného zubu sumu 127,-- €, za viacnásobné zubné ošetrenia zaplatila sumu 131,26
€. Okrem toho musí dcére kupovať kvalitné prostriedky na hygienu zubov a ústnej dutiny; hradí jej poistku
v sume 26,58 €. Maloletá Z. má gynekologické problémy (za jednu návštevu u lekára zaplatí poplatok v
sume 5,-- €), je chudokrvná, čím vznikajú zvýšené výdavky, za lieky zaplatila sumu 33,57 €, za nákup
oblečenia a kozmetiky zaplatila sumu 45,80 € a 12,78 €. Za predstavenie zo školy zaplatila spolu sumu
21,-- €. Otec na výživu maloletej Z. prispieva výživným v rozsahu súdom určeným, na vianoce prispel
dcére sumou 15,-- € nad rámec výživného, na narodeniny dostáva od otca 5,-- €. Minulý rok dostala od
otca na narodeniny zlatý prívesok a bonboniéru. S dcérou sa nestretol, odkedy býva v Bratislave. Pred
presťahovaním sa stretávali častejšie.

Matka je slobodná, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, má ukončené stredoškolské vzdelanie. Žije
spolu s maloletou Z. u priateľa matky Y. V. v 2-izbovom byte, ich výdavky na bývanie predstavujú
poplatok za nájom a služby spojené s užívaním bytu v sume 200,-- € mesačne, poplatok za elektrinu
v sume 33,60 € mesačne, poplatok za internet v sume 13,57 € mesačne, poplatok za telefón v sume
7,-- € mesačne a TV v sume 4,60 € mesačne. Matka spláca spotrebný úver čerpaný na kúpu zariadenia
po 248,32 € mesačne. Iné pôžičky nespláca. Bola zamestnaná, od januára 2013 do novembra 2013,
jej priemerný mesačný netto príjem predstavoval sumu 472,74 €; od 15.11.2013 do 31.12.2013 bola
práceneschopná, v decembri 2013 mala vyplatenú nemocenskú dávku v sume 409,60 €. Od 11.2.2014
je nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovný pomer
ukončila dohodou z dôvodu problémov v práci, nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. Jej priateľ Y.K.



V. vykonáva živnostenskú činnosť, jeho priemerný mesačný príjem v roku 2013 predstavoval sumu 350,--
€ netto. Otec sa nikdy neinformoval ohľadne dcéry a na jej zdravie. V roku 2012 ho matka informovala,
že sa s dcérou presťahujú do Bratislavy, hľadali pre dieťa školu, rozhodli sa
pre súkromnú strednú školu odbornú, s čím otec nesúhlasil; nikdy s ničím nesúhlasil, dokonca ani s
očkovaním dcéry proti rakovine krčka maternice a žltačke. Nesúhlasil s tým, aby maloletá chodila na
súkromnú školu, odvolával sa na to, že môže navštevovať štátnu školu, za ktorú sa neplatí. Matka pri
výbere školy zohľadnila záujem dcéry o štúdium v odbore, ktorý ju baví a výsledky ktorého využije do
budúcna.

Otec je slobodný, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Býva u svojich rodičov, ktorým prispieva na
bývanie sumou 50,-- € mesačne, nespláca žiadne pôžičky, nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty.
Od 1.1.2013 do 30.11.2013 poberal dávku v hmotnej núdzi v sume 62,50 € mesačne,
má zdravotné problémy psychiatrické a psychologické. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne bol uznaný
invalidným dôchodcom a rozhodnutím zo dňa 18.11.2013 mu bol priznaný invalidný dôchodok v sume
120,10 € mesačne. Dňom 11.12.2013 mu bol invalidný dôchodok zvýšený na sumu 125,30 € mesačne.
Podľa správy ošetrujúceho lekára otca H.. C. F., psychiater, zo dňa 22.1.2014, pacientovi zdravotný stav
znemožňuje normálne fungovanie v bežnom živote. Podľa J.. E. J., klinický psychológ, psychoterapeut,
je stav otca dieťaťa napriek liečbe limitovaný v jeho fungovaní v bežnom živote. Pracovný potenciál
žiadny, prognóza zlá a stav prakticky trvalý. Z lekárskej správy vyhotovenej v rámci posudzovania
invalidity Sociálnou poisťovňou Bratislava zo dňa 20.2.2014 vyplynulo, že miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť bola otcovi určená na 50 %; nepracuje od roku 2005. Podľa vyjadrenia
otca jeho zdravotné problémy mu neumožňujú pracovať. Má výdavky na svoje potreby, ošetrenie chrupu,
nákup potravín, liekov a pod. Poukázal na skutočnosť, že matka s dcérou sa odsťahovala do Bratislavy,
musela vedieť, že výdavky na dieťa sa zvýšia. Dcéru prihlásila na súkromnú strednú školu, a teda
zodpovednosť by mala prevziať na seba. Maloletá mohla chodiť na štátnu školu, nemala by vysoké
výdavky. O prihlásení dcéry na túto školu sa dozvedel až v júni 2013, kedy mu matka povedala, že za
školu sa bude platiť poplatok 100,-- € mesačne, čo si nemôže dovoliť. V tom čase
poberal dávku v hmotnej núdzi.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru,
že návrh matky na zvýšenie výživného bol čiastočne opodstatnený. Od poslednej úpravy výživného, t.j.
od roku 2010, uplynula doba štyroch rokov, u maloletej nastala podstatná zmena pomerov v súvislosti
s nástupom na strednú školu a zvýšením všetkých nákladov na zabezpečenie potrieb dieťaťa. Naviac
výdavky na maloletú Z. sú zvýšené aj s prihliadnutím na jej zdravotné problémy. U matky
došlo ku zmene, nakoľko jej príjem do januára 2013 bol nižší cca o 100,-- €, pričom od februára 2014
je nezamestnaná. V čase rozhodnutia súdu jej zatiaľ neboli priznané žiadne dávky v hmotnej núdzi ani
iné sociálne dávky; pracovný pomer bol ukončený zo strany matky dohodou s odôvodnením, že v práci
mala problémy. Matka si sama svojím rozhodnutím o ukončení pracovného pomeru znížila príjem, resp.
aktuálne nemá žiaden príjem. Na strane otca došlo taktiež ku zmene, keď sa jeho príjem zvýšil, pričom v
predchádzajúcom období poberal dávku v hmotnej núdzi v sume 62,-- € mesačne, má priznaný
invalidný dôchodok v sume cca 125,-- € mesačne, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť bola mu ustálená na 50 %. Majetkové pomery na strane oboch rodičov zostali nezmenené, ani
jeden z nich nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. V rodine matky súd prihliadal i na príjem jej partnera,
nakoľko zdieľajú spoločnú domácnosť. Maloletá Z.Y. nastúpila na štúdium na strednú súkromnú školu,
kde v rámci štúdia bolo potrebné na základe zmluvy o štúdiu uhrádzať pravidelné mesačné platby.
Zdôraznil, že napriek nesúhlasu otca a vyslovenia z jeho strany nemožnosti prispievať na finančne
nákladné štúdium dcére, matka prihlásila dcéru na túto školu. Najmä, ak matka bola upozornená na
platobnú neschopnosť otca, ktorý bol v tom čase poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Súd mal
preukázané, že otec bol uznaným invalidným dôchodcom od novembra 2013, jeho zdravotné problémy
psychického charakteru pretrvávajú dlhodobo. Dal do pozornosti obom rodičom, že povinnosť rodičov
prispievať na výživu dieťaťa trvá až do času, kým maloleté dieťa nie je schopné samo sa živiť. Maloletá
Z. je študentkou strednej školy, vyživovacia povinnosť rodičov naďalej trvá a obaja majú povinnosť
zabezpečiť si príjem za účelom poskytnutia príspevku maloletému dieťaťu titulom výživného. Uvedená
skutočnosť sa vzťahuje aj na otca, aj napriek tomu, že je uznaný invalidným dôchodcom. Miera poklesu
pracovnej schopnosti bola ustálená na 50 %, a preto je nutné aspoň čiastočným vykonávaním práce,
či už brigádnickou prácou alebo na základe dohody o vykonaní prác zvýšiť si príjem a prispieť dcére
vyšším výživným vzhľadom na jej vek a potreby. Na základe uvedených dôvodov súd zvýšil výživné



na maloletú Z. (len) na sumu 70,-- € mesačne prihliadajúc na zvýšenie výdavkov na dieťa, na príjmy,
možnosti, majetkové pomery a schopnosti oboch rodičov. Z tých istých dôvodov súd vo
zvyšku návrh matky zamietol považujúc navrhovanú výšku výživného 200,-- € mesačne za neprimeranú
k príjmom otca, jeho majetkovým pomerom a k jeho aktuálnemu zdravotnému stavu, v dôsledku ktorého
mal problém vykonávať prácu. Výživné zvýšil počnúc dňom 1.9.2013, nástupom maloletej Z. na strednú
školu, v zmysle návrhu matky majúc za to, že na strane dieťaťa nastala práve týmto okamihom výrazná
zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného. Zvýšením výživného vzniklo otcovi zročné výživné
za obdobie od 1.9.2013 do 30.4.2014 v sume 120,-- € ako rozdiel medzi určeným výživným a zvýšeným
výživným, t.j. 15,-- € x 8 mesiacov. V súlade s ustanovením § 160 O.s.p. povolil otcovi
zaplatiť zročné výživné splátkami po 10,-- € mesačne zohľadňujúc príjem otca a jeho aktuálne možnosti
a schopnosti. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 62 ods. 1, ods. 2, § 75 ods. l veta prvá, § 78 ods.
l, ods. 3 Zákona o rodine. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania postupom
podľa ustanovenia § 146 ods. l písm. a/ O.s.p. Súd prvého stupňa sa ale vôbec nezaoberal otázkou,
prečo matka návrh na zvýšenie výživného nepodala skôr, pred dňom 1.9.2013, hoci o prijatí dcéry na
strednú školu vedela oveľa skôr. Matka ani len netvrdila, žeby jej v tom bránili závažné skutočnosti.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie obaja rodičia.

Matka podala odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca zo sumy 55,-- € mesačne na sumu 70,-- € mesačne, vo výroku, ktorým bol jej návrh vo
zvyšku zamietnutý. Dôvodila, že v čase poslednej úpravy výživného v roku 2010 otec poberal dávku
v hmotnej núdzi v sume 62,50 €, teraz poberá invalidný dôchodok v sume 125,30 € mesačne. Keďže
sa mu príjem zdvojnásobil, mala by sa mu zdvojnásobiť aj vyživovacia povinnosť. Súd prvého stupňa
zohľadnil príjem jej priateľa, s ktorým spolu s dcérou žije v spoločnej domácnosti; nezohľadnil ale príjem
rodičov otca dieťaťa, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Za vierohodné nepovažovala prehlásenie
jeho rodičov o tom, že im platí 50,-- € mesačne za bývanie. Minimálne v období od roku 2010 do roku
2013 im na domácnosť podľa jeho slov ničím neprispel. Jeho rodičia vlastnia osobné motorové vozidlo
zn. Felícia, rodinný dom, ovocný sad, ornú pôdu, otec má uznanú 50 % invaliditu, a teda môže pracovať
na dohodu, brigádnicky. Za posledných 9 rokov ale nikde nepracoval, ani sa nesnažil nájsť si prácu.
Odhliadnuc od školného v sume 96,30 € mesačne ostatné výdavky by vznikli aj vtedy, ak by maloletá Z.
navštevovala štátnu strednú školu (cestovné, stravné, školské pomôcky, platby za exkurzie, triedny fond,
oblečenie, zdravotné ošetrenie, bývanie a pod.). Sumu 70,-- € mesačne považuje za nepostačujúcu,
otec sa s maloletou Z. naposledy stretol na konci februára tohto roku (2014), odvtedy sa s ňou
neskontaktoval. Zdôraznila, že výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Odvolaciemu
súdu navrhla preto vyživovaciu povinnosť otcovi zvýšiť na sumu 110,-- € mesačne od 1.9.2013.

Odvolanie otca smeruje proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým mu súd zvýšil vyživovaciu
povinnosť zo sumy 55,-- € mesačne na sumu 70,-- € mesačne a určil termín uhrádzania výživného do
15. dňa v mesiaci. Zdôraznil, že poberá invalidný dôchodok v sume 125,30 € mesačne, ktorý mu je
vyplácaný vždy 24. dňa v mesiaci, a preto nemôže platiť výživné do 15. dňa v mesiaci. Môže vykonávať
prácu len v prostredí bez nadmernej fyzickej a psychickej záťaže a v domácich podmienkach, v jeho
bydlisku v L. X. L.. Vzhľadom na jeho psychickú diagnózu schopnosti hľadať si prácu na doma sú veľmi
obmedzené; môže si hľadať prácu osobne, keďže nemá počítač ani internet. V novinách a inzerátoch
jeho regiónu prácu na doma, ktorá by vyhovovala jeho zdravotnému stavu, neponúkajú. O dcéru sa
zaujíma, svoju vyživovaciu povinnosť si poctivo každý mesiac plní, ďalej je schopný si ju plniť v sume
60,-- € mesačne. Pripomenul, že potrebuje aj sám pre seba peniaze (na stravu, oblečenie, obuv, holiace
a hygienické potreby, zubné ošetrenia a iné životne dôležité veci), rodičom platí na bývanie sumu 50,--
€ mesačne.

Z odvolania oboch rodičov vyplýva, že sa vzťahuje aj k (súvisiacemu) výroku o zročnom
výživnom otca a o náhrade trov konania.

Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca dôvodila, že osobne nemá problém, aby otec platil výživné
vždy 24. dňa v mesiaci. Nesúhlasí so zvýšením výživného na sumu 60,-- € mesačne. Zdôraznila
mesačné výdavky na dcéru, to, že otec je Sociálnou poisťovňou uznaný invalidným na 50 %, má invalidný



dôchodok v sume 125,30 € mesačne, môže si privyrobiť. Maloletá Z. je plne odkázaná na financie
od svojich rodičov, za posledných 11 mesiacov jej otec napísal 2x SMS, 4x sa s ňou stretol vždy z
podnetu dcéry. Čo sa týka zamestnaní otca poukázala na predošlé rozsudky na určenie výšky výživného:
Z rozsudku zo dňa 16.3.1998 vyplýva, že otec za posledné obdobie vystriedal viacero zamestnaní,
pracovný pomer bol vždy rozviazaný v skúšobnej dobe, s jej návrhom na výživné v sume 900,-- Sk
nesúhlasil, navrhoval sumu 500,-- Sk, súd mu určil vyživovaciu povinnosť v sume 800,-- Sk; vtedy bol
otec zamestnaný. Z rozsudku zo dňa 28.3.2007 vyplýva, že otec bol už dlhšiu dobu nezamestnaný,
poberal len dávku v hmotnej núdzi (v sume 1.700,-- Sk mesačne), nezaujímal sa o aktivačné práce,
počas evidencie na úrade práce odmietal ponuky pracovného miesta, ktoré boli pre neho vhodné,
nepredložil doklad o tom, že sám si hľadá zamestnanie. Podľa jeho slov živili ho jeho rodičia. Navrhovala
zvýšiť výživné na sumu 2.000,-- Sk mesačne, súd zvýšil na 1.500,-- Sk mesačne, otec vtedy poberal
dávky v hmotnej núdzi v sume 1.700,- Sk mesačne. Z rozsudku zo dňa 10.11.2010 vyplýva, že otec
si spočiatku prácu v regióne hľadal a zaujímal sa o prácu, avšak nechcel takú prácu, ktorá by ho
nezaujímala, aktivačné práce u neho neprichádzali do úvahy, lebo by sa tak neponížil, na úrad
práce nechodil, pretože pre neho nemali žiadnu robotu. S jej návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil,
navrhol ponechať ho ako bolo (49,79 €), súd prvého stupňa mu zvýšil vyživovaciu povinnosť na sumu
70,-- € mesačne, odvolací súd upravil na sumu 55,-- € mesačne. Z rozsudku zo dňa 15.4.2014 vyplýva,
že miera poklesu schopnosti otca vykonávať zárobkovú činnosť je vo výške 50 %, nepracuje pritom
od roku 2005. Od narodenia dcéry sa práci preukázateľne vyhýbal. Nie je pravda, že v L. X. L. nie je
práca, ktorá by vyhovovala jeho zdravotnému stavu; napr. Mestská polícia zamestnáva ľudí so zníženou
pracovnou schopnosťou. Ide o prácu, ktorej náplňou je sledovanie kamier pre MsP, dotyčný
neprichádza do styku s veľkým počtom ľudí, práca prebieha v tichom prostredí, vzdialená je od
miesta bydliska otca cca 10 min. pešej chôdze, ktorá by vyhovovala jeho zdravotnému stavu. Zdôraznila
majetkové pomery jeho rodičov. Trvala na zvýšení výživného na sumu 110,-- € mesačne.

Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky dôvodil, že dôvody tam uvedené nie sú pravdou, všetko
sú to len subjektívne názory matky maloletej Z.. Nikto ho nepodporoval a ani nepodporuje v
negatívnom postoji k zamestnaniu. Považuje za bezpredmetné poukazovať na majetok jeho rodičov,
prispieva im na domácnosť sumou 50,-- €, za obdobie od roku 2010 do konca roku 2013 zaplatil dlžobu
naraz v sume 400,-- € dňa 24.1.2014. Boli to peniaze z doplatených splátok invalidného dôchodku za
obdobie od 24.6.2013 do 23.1.2014, ktorú skutočnosť v konaní oznámil už skôr. Nesúhlasil so zvýšením
výživného na sumu 110,-- € mesačne, je schopný platiť 60,-- € mesačne. O dcéru sa zaujíma. Je dohoda,
že v čase, keď bude dcéra prítomná v L. X. L. a bude mať záujem sa s ním stretnúť, ozve sa mu;
rozhodnutie necháva na dcéru.

Kolízny opatrovník odvolanie nepodal, k odvolaniu oboch rodičov sa nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. 2 písm. a/, § 206 ods. 2 veta prvá, druhá O.s.p. v znení účinnom
od 1.1.2015, ďalej len O.s.p.; § 355, § 372w O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. neboli splnené
zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nejde o konanie vo veciach
porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, súd prvého stupňa
nerozhodol podľa ustanovenia § 115a bez nariadenia pojednávania a nie je potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie) a dospel k záveru, že odvolanie rodičov maloletej Lívie nie je dôvodné. Rozsudok
verejne vyhlásil dňa 11. februára 2015 (§ 211 ods. 2 O.s.p., § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne
verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, kolízny opatrovník, upovedomení zákonným spôsobom.

Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované
v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah
nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek,
zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce
povolanie a podobne.

V zmysle ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. l, § 78 ods. l Zákona o rodine základom
pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je



zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem
zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných
povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových
majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti
má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa,
rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie,
záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu
povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi
schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s
normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že
čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa;
teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj
dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, športové, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný
hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a
možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností,
počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne
odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný
venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu
a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má
právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.

Aj pri rozhodovaní o zmene rozsahu výživného prihliada súd k tomu, aby rozsah odôvodnenosti
potrieb dieťaťa zodpovedal reálnym schopnostiam a možnostiam oboch rodičov, osobitne tiež výživou
povinných rodičov, pričom povinnosťou súdu pri rozhodovaní o tejto zmene rozsahu výživného je
vykonať porovnanie pomerov - skutočností dôležitých pre určenie výživného tak na strane dieťaťa, ako
aj u jeho rodičov, a to v čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi existujúcimi v čase nového
rozhodovania, na základe úplných výsledkov dokazovania. To znamená, že musí byť preukázané, či a
v čom ide o zmenu pomerov, zmenu podstatnú, nie len prechodnú. Pre zmenu rozhodnutia o výživnom
nepostačuje len úvaha o tom, že doterajšie výživné je už nepostačujúce, či všeobecné konštatovanie o
zmene pomerov v dôsledku uplynutia určitého času.

V prejednávanej veci sa súd prvého stupňa uvedenými zákonnými ustanoveniami, zásadami, riadil,
vykonal dokazovanie a v rámci neho i porovnanie pomerov na strane dieťaťa i na strane rodičov v čase
poslednej úpravy (v roku 2010), s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania, ale aj od podania návrhu
(2013-2014). Z tohto dokazovania vyvodil aj správne právne závery, s ktorými sa stotožňuje aj odvolací
súd. Od rozhodnutia súdu v roku 2010 nastala taká zmena (podstatná) pomerov, ktorá odôvodňuje
zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej Z.. V konaní zostalo nesporné, že maloletá Z. sa
pripravuje na budúce povolanie štúdiom na strednej škole od 1.9.2013, žije s matkou a jej priateľom v
spoločnej domácnosti, jej zdravotný stav vyžaduje len mierne zvýšené výdavky. Matke ďalšia vyživovacia
povinnosť nepribudla; do novembra 2013 pracovala, jej priemerný mesačný netto zárobok predstavoval
sumu 472,74 €, do 31.12.2013 bola práceneschopná. Za dané obdobie jej bola vyplatená dávka v
nemoci v sume 409,60 €. Od 11.2.2014 je nezamestnaná, je vedená na úrade práce ako uchádzačka o
zamestnanie. Pracovný pomer rozviazala z dôvodu, že so zamestnávateľom sa nepohodla.
Znamená to, že sama sa pripravila o vyšší príjem do domácnosti a táto skutočnosť nemôže byť
zohľadnená v prospech matky. Otcovi rovnako nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, do 30.11.2013
bol nezamestnaný poberal dávku v hmotnej núdzi v sume 62,50 € mesačne, od novembra 2013
poberal invalidný dôchodok v sume 120,10 € mesačne, neskôr v sume 125,30 € mesačne. Miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola otcovi určená na 50 %. Znamená to, že naďalej
je schopný pracovať v rozsahu zvyšných 50 %; tak, aby aj prácou (pracovnou rehabilitáciou) napomáhal
zlepšeniu svojho zdravotného stavu. Ak sa tak nestalo, sám spôsobil svoju zhoršenú sociálnu situáciu
a daná skutočnosť nemôže byť zohľadnená v jeho prospech. Pri rozhodovaní o zvýšení
vyživovacej povinnosti otca k maloletej Z. bolo preto potrebné vychádzať zo zárobku matky
u posledného zamestnávateľa v sume 472,74 € netto mesačne, u otca z príjmu minimálne



250,-- € mesačne netto (125,-- € invalidný dôchodok, 125,-- € mesačne netto zárobok, ak by pracoval),
z toho, že obaja rodičia sú nemajetní.

Rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutých výrokoch (ktorým súd zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca zo sumy 55,-- € na sumu 70,-- €, ktorú sumu je otec povinný platiť vždy do 15. dňa
toho-ktorého mesiaca vopred do rúk matky maloletej Z., vo výroku, ktorým súd návrh matky vo zvyšku
zamietol) je vecne správny, súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho
vyvodil správne skutkové závery o potrebe zvýšenia výživného na sumu 70,-- € mesačne. Odvolací súd
však sledujúc cieľ, aby výroky rozsudku boli jasné, presné, vykonateľné, zvolil spôsob rozhodnutia tak,
že prevzal dané výroky rozsudku súdu prvého stupňa s tým rozdielom, že zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa (len) v začiatku platenia zvýšeného výživného a síce na čas od podania návrhu (od
23.9.2013 do budúcna), ako aj z toho vyplývajúcu zmenu v zročnom výživnom (§ 220 O.s.p.). Ani jeden
z rodičov si vyčerpávajúcim spôsobom nesplnil povinnosť tvrdenia, matka ako nezamestnaná neuviedla,
z čoho žije, z čoho uhrádza svoje potreby, potreby dcéry prezentované v návrhu na zvýšenie výživného,
v konaní, aké má skutočné mesačné príjmy; otec aké má skutočne mesačné príjmy, z čoho žije, z čoho
uspokojuje svoje potreby, keď poberá len invalidný dôchodok v sume 125,30 € mesačne, nepracuje.
V konaní pred súdom prvého stupňa nevyšli najavo žiadne vady, ktoré by mali za následok nesprávne
rozhodnutie súdu a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať (§ 212 ods. 3 O.s.p.). V sume 70,-- €
mesačne je povinný otec plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletej Z., v sume 70,-- € mesačne je matka
tiež povinná si plniť vyživovaciu povinnosť k maloletej Z. (ktoré odvolací súd považoval za sumy na nižšej
hranici úrady potrieb maloletej Z.). Vzhľadom na vek maloletej Z., na to, že výživné sčasti nahrádzajú
rodinné prídavky, matka už len v nepatrnom rozsahu je povinná zabezpečovať výživné v podobe
osobnej starostlivosti o dcéru. Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu (§ 76 ods. l Zákona o rodine); nič nebráni otcovi zabezpečiť
si dostatok finančných prostriedkov na to, aby svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej Lívii vždy riadne
a včas matke dieťaťa poukázal najneskôr do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred.

Vec súd prvého stupňa ale nerozhodol vecne a právne správne v otázke začiatku zvýšenia výživného.
Zostalo nepochybné, že maloletá Z. začala študovať na strednej škole dňa 1.9.2013, matka návrh na
zvýšenie výživného podala na súde až dňa 23.9.2013. Z návrhu na začatie konania, ale ani neskôr v
priebehu konania na súde prvého stupňa, napokon ani v odvolaní a vo vyjadrení k odvolaniu
otca, matka neuvádzala, prečo návrh nepodala skôr, pred 1.9.2013, resp. najneskôr dňa 1.9.2013.

V zmysle ustanovenia § 77 ods. l Zákona o rodine sa môže oprávnená osoba bez časového obmedzenia
po vzniku vyživovacej povinnosti domáhať (aj zmeny výživného) a povinný nemôže odvrátiť
tento nárok tým, že uplynula zákonná lehota od času, kedy sa právo mohlo uplatniť po prvýkrát. Výživné
(jeho zmenu) však v súdnom konaní možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Zmyslom
tento úpravy je, aby si oprávnené osoby uplatňovali svoje zákonné nároky včas. Okrem toho výživné
ako priebežná úhrada osobných potrieb vznikajúcich priebežne má svoje opodstatnenie v aktuálnom
čase, kedy úhrada potrieb vzniká, a nie za minulé obdobie. Povinný však môže dobrovoľne poskytnúť
výživné aj za obdobie predchádzajúce začatiu konania. Zákonodarca dovoľuje u maloletých detí zmeniť
vyživovaciu povinnosť výživou povinnému rodičovi tri roky spätne od podania návrhu na súd, musí byť
však splnená zákonná podmienka a tou sú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce jednak v tom,
že pre určenie spätného výživného nastala podstatná zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa
a jeho rodičov, resp. niektorého z nich a navrhovateľ uvedie a preukáže, že už dňa, kedy podstatná
zmena pomerov nastala, bez svojej viny, svojho zavinenia, nemohol podať návrh na určenie výživného,
na zmenu výživného. V prejednávanej veci matka maloletej Z. podala návrh na zvýšenie výživného
na okresnom súde dňa 23.9.2013; ani len netvrdila, že dňa 1.9.2013, resp. krátko predtým, nemohla
predmetný návrh na súd podať. Nezostalo preto nič iné, len zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca až od
podania návrhu na súd. Nebolo preukázané, žeby otec mal do 23.9.2013 a aj neskôr nedoplatok na
výživnom určenom v predchádzajúcom súdnom rozhodnutí. Znamená to, že zročné výživné otca za čas
od 23.9.2013 do 30.4.2014 v sume 109,-- €, keďže súd prvého stupňa rozhodol napadnutým rozsudkom
dňa 15.4.2014, a teda výživné za mesiac apríl 2014 mal otec zaplatiť najneskôr dňa 15.4.2014. Za čas
od 23.9.2013 do 30.4.2014 na bežnom výživnom 55,-- € mesačne otec zaplatil sumu 399,64 € [14,64 €
za 8 dní v mesiaci september 2013 (23.9.2013-30.9.2013; 55,-- € : 30 dní x 8 dní) plus 385,-- €
za 7 mesiacov á 55,-- € (1.10.2013-30.4.2014)]. Po zvýšení jeho vyživovacej povinnosti na sumu 70,-- €



mesačne od 23.9.2013 do 30.4.2014 otec mal zaplatiť sumu 508,64 € [18,64 € za 8 dní v mesiaci
september 2013 (23.9.2013-30.9.2013; 70,-- € X 30 dní x 8) plus 490,-- € za 7 mesiacov á
70,-- € (1.10.2013-30.4.2014)]; rozdiel v sume 109,-- €. Majúc na zreteli spotrebný charakter výživného,
vrátane jeho nedoplatku, vzhľadom na výšku nedoplatku na výživnom, potom odvolací súd uložil otcovi
povinnosť tento zaplatiť naraz do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Znamená
to, že od 23.9.2013 naďalej je otec povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej Z. v sume
70,-- € mesačne. Na tomto mieste odvolací súd pripomína, že rozsudok o výživnom, teda aj o zvýšení
výživného, je predbežne vykonateľný, t.j. dňom jeho doručenia účastníkom konania bez ohľadu na to,
či odvolanie podané bolo alebo nebolo. V prípade, že otec po doručení napadnutého rozsudku súdu
prvého stupňa platil a platí naďalej výživné v nižšej sume ako 70,-- € mesačne, aj po dni 1.5.2014 vznikol
otcovi nedoplatok na výživnom, ktorý je povinný, v prvom rade po vzájomnej dohode s matkou maloletej
Z., zaplatiť čo najskôr.

Vzhľadom na všetko vyššie uvedené nič nebránilo odvolaciemu súdu zmeniť rozsudok súdu prvého
stupňa vo výroku o zročnom výživnom za iné obdobie aj bez nariadenia pojednávania. Vo zvyšku návrh
matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti presahujúcej sumu 70,-- € mesačne zamietol ako nedôvodný,
rovnako za čas od 1.9.2013 do 22.9.2013 vrátane.

Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi
konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho
súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým
odvolatelia, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012,
7 Cdo 56/2011).

Napokon zmenil rozsudok súdu prvého stupňa aj vo výroku o náhrade trov konania (súvisiaci výrok) tak,
že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania pred súdom prvého stupňa
i pred odvolacím súdom, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu (§ 224 ods. 1, 2, § 146
ods. l písm. a/ O.s.p.).

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.