{"guid": "60cd68bc-eea4-4c15-8a69-3c9221bd4cee:74f0eca5-cff2-4e95-a2fc-e8a5b3bebc83", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1214200190.1", "spisova_znacka": "20CoP/2/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/2/2015 z 17. 2. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. februára 2015, sp. zn. 20CoP/2/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1214200190.1", "identifikacne_cislo": "1214200190", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Ing. Judita Gabonaiová Hrenčuková", "sudca_id": 658, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ing-judita-gabonaiova-hrencukova-658", "datum_vydania": "2015-02-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-1", "nazov": "§ 62 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-77.odsek-1", "nazov": "§ 77 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-77.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "nazov": "§ 75 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-75.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-75"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-2", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-3", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-4", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-5", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-77", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-75"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/74f0eca5-cff2-4e95-a2fc-e8a5b3bebc83", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1214200190.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1214200190.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1214200190.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/2/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214200190
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1214200190.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:
U. E., nar. X.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, Vazovova ul. č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - C.. R. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
U. Č.. XXXXX/X, V., zastúpenej JUDr. Monikou Dobiašovou, trvale bytom Veternicová 10, Bratislava a
otec - U. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. T. XXX, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
II, č.k. 61P 3/2014-106 zo dňa 22.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k.                     61P 3/2014-106 zo
dňa 22.10.2014 vo výroku, ktorým súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého U. E., nar.
X.XX.XXXX sumou 200,- eur mesačne od 9.1.2014   p o t v r d z u j e .

Vo výroku o zročnom výživnom  m e n í   rozsudok tak, že zročné výživné za obdobie od 9.1.2014 do
22.10.2014 v sume 1.890,25 eur po započítaní uhradeného výživného v sume 1.170,- eur súd povoľuje
otcovi splácať v mesačných splátkach po 40,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody
splátok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 61P 3/2014-106 zo dňa 22.10.2014 zveril maloletého do
osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho
majetok. Otcovi uložil povinnosť platiť na výživu maloletého výživným v sume 200,- eur mesačne od
9.1.2014 a zročné výživné za obdobie od 9.1.2014 do 31.10.2014 v sume 778,35 eur po započítaní
1.170,- eur povolil splácať v mesačných splátkach po 40,- eur mesačne spolu s bežným výživným pod
stratou výhody splátok. Zároveň upravil styk otca s maloletým a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Okresný súd rozhodol na základe podaného návrhu
matky maloletého dňa 9.1.2014, ktorým sa domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému U., nar. X.XX.XXXX tak, že súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti a otcovi uloží
povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 400,- eur mesačne. V návrhu matka uviedla, že s
otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti a suma, ktorú otec uhrádza na spoločnú domácnosť
je nedostatočná, nakoľko v súčasnej dobe je matka na materskej dovolenke a nemôže si zabezpečiť
vyšší príjem. Súd mal z vykonaného dokazovania zistené, že rodičia maloletého sú manželia, žili v
spoločnej domácnosti v byte, ktorý patril matke do 10.11.2013, kedy sa otec v dôsledku narušených
vzťahov v rodine odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Matka vyčíslila náklady na maloletého stravu
120,- eur, plienky 40,- eur, drogéria 50,- eur, lieky 10,- eur, oblečenie 100,- eur a hračky 20,- eur.
Matka mala zvýšené náklady v mesiaci november 2013, kedy kupovala športový kočík vo výške 283,-



eur, autosedačku 120,- eur, stoličku 16,- eur, stolček 6,- eur a zimný fusak 60,- eur. Maloletý U. nemá
zdravotné problémy a s tým súvisiace zvýšené náklady. Matka je vydatá, nemá inú vyživovaciu povinnosť
je zamestnaná vo X. G., R..F.. ako leasingový manažér, ale v súčasnej dobe je na materskej dovolenke,
má ukončené vysokoškolské vzdelanie a s maloletým žije v trojizbovom byte, ktorý je v jej vlastníctve,
na U. H. s mesačnými nákladmi na bývanie 200,- eur, poistenie 10,- eur, parkovanie 28,- eur a pohonné
hmoty 90,- eur mesačne. Matka spláca úver vo výške 410,- eur mesačne, ktorý čerpala na kúpu bytu
vo výške 128.327,- eur. Vlastní motorové vozidlo značky Škoda Octavia a iný majetok väčšej hodnoty
nevlastní, okrem dvojizbového bytu na V. ulici, ktorého je vlastníčkou a ktorý prenajímala do novembra
2013 za nájomné 500,- eur mesačne. V súčasnej dobe byt neprenajíma, ale byt užíva jej synovej, ktorý
hradí len náklady spojené s bývaním. Matke finančne vypomáhajú rodičia, ktorí sú na dôchodku, jej
otec vlastní spoločnosť V., F..E..D.. Otec maloletého je ženatý, nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, na
výživu maloletého prispieva sumou 130,- eur mesačne, inak na jeho výživu neprispieva, má ukončené
stredoškolské vzdelanie s maturitou, pracuje ako pedagóg so zameraním na hudobnú výchovu, na
základnej umeleckej škole v F. a jeho priemerný mesačný príjem je 430,- eur. Otec uviedol, že sa mu od
1.9.2014 znížil úväzok na 26,09 %, čo predstavuje od septembra 2014 netto 126,- eur mesačne. Otec je
zamestnaný aj na základnej škole T. F., Y. X X. V., kde má pracovný pomer na dobu určitú do 30.6.2015
s mesačným netto príjmom od januára do júna 2014 cca. 790,- eur. Otec býva so svojimi rodičmi v
rodinnom dome vo X. T., ktorého je spoluvlastníkom v jednej polovici, platí celú réžiu domu 220,- eur, má
náklady na benzín 250,- eur mesačne, telefón 50,- eur mesačne, oblečenie 60,- eur mesačne, spláca
úver vo výške 200,- eur mesačne, ktorý si zobral na kúpu motorového vozidla značky Mercedes triedy
C, r.v. 2008, za 340.000,- Sk (11.285,93 eur). V roku 2012 auto predal za 6.000,- eur a kúpil si auto
značky Ford Mondeo, 12 r. za 3.000,- eur. Otec maloletému okrem výživného kúpil bicykel v sume 65,-
eur a oblečenie.

Okresný súd rozhodol o úprave práv a povinností rodičov k maloletému tak, že zveril maloletého do
osobnej starostlivosti matky na základe zhodného vyjadrenia rodičov maloletého s tým, že maloletý je
v osobnej starostlivosti matky a takéto rozhodnutie súdu je v záujme maloletého. Pri určení výživného
súd prihliadol na vek maloletého a na jeho odôvodnené potreby, súčasne zohľadnil príjmy a majetkové
pomery obidvoch rodičov, ich možnosti a schopnosti zabezpečiť príjem pre uhrádzanie výživného na
maloletého, vzhľadom na jeho odôvodnené potreby s tým, že aktuálny príjem otca je v súčasnej dobe
916,- eur a matka je na rodičovskej dovolenke, iný príjem nemá. Súd prihliadol tiež na skutočnosť, že otec
nemá zvýšené náklady, nemá zdravotné problémy a tak je jeho povinnosťou zabezpečiť príjem, ktorý
zabezpečí jeho odôvodnené potreby a aj výživné na maloleté dieťa s tým, že matka svoju vyživovaciu
povinnosť čiastočne plní aj osobnou starostlivosťou o maloletého. Vo výroku o zročnom výživnom za
obdobie od 9.1.2014 do 31.10.2014 vo výške 778,35 eur súd rozhodol tak, že povolil otcovi zročné
výživné podľa § 160 ods. 1 O.s.p. splácať v mesačných splátkach po 40,- eur splatných spolu s bežným
výživným k rukám matky maloletého dieťaťa pod následkom straty výhody splátok. O trovách konania
bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.

Proti výroku rozsudku, ktorým súd rozhodol o výživnom na maloletého podal odvolanie otec, ktorý žiadal
rozsudok v napadnutej časti zmeniť a určiť výživné v sume 130,- eur mesačne od 9.1.2014. V odvolaní
otec namietal, že súd nedostatočne preskúmal majetkové pomery oboch rodičov, poukázal na to, že
matka je vlastníčkou dvoch bytov nachádzajúcich sa v V., jeden trojizbový byt vlastní na U. H. a v byte
býva s maloletým a druhý dvojizbový byt má na V. H.. Do novembra 2013 matka byt prenajímala za 500,-
eur mesačne. Pokiaľ matka poukazuje na to, že otec ako hudobník má možnosť zvýšiť si svoj príjem
súkromnou výučbou, je presvedčený, že aj ona má možnosť zvýšiť si svoj príjem prenájmom bytu na V.
ulici a nie byt nechať na užívanie synovcovi iba za náklady na bývanie, matka by si tak mohla zvýšiť svoj
príjem. V odvolaní otec uviedol, že súd neprihliadol na skutočnosť, že matka maloletého sa o necelý
rok vráti do práce a jej mesačný príjem dosiahne minimálne sumu 1.200,- eur a pracovný pomer má
uzatvorený na dobu neurčitú. Jeho pracovný pomer je na dobu určitú od 1.9.2014 do 30.6.2015 a tak
jeho príjem nie je stabilný a vždy je určený len na jeden školský rok a nemá možnosť si zabezpečiť vyšší
príjem, pretože nemá veľa možností, nakoľko pracuje a musí sa venovať vyučovaniu v škole. Pracovné
príležitosti sa snaží zháňať najmä počas letných prázdnin, pretože v tom čase nepoberá žiaden príjem,
keď je pracovná zmluva uzavretá iba do 30.6.2015. V dnešnej dobe nie je jednoduché nájsť si pracovné
príležitosti v jeho odbore hudobník. Pretože cestuje pravidelne za prácou do Bratislavy, jeho náklady na
cestovanie sú zvýšené a predstavujú mesačne sumu 200,- eur a tiež spláca úver vo výške 200,- eur,



ktorý si zobral na kúpu auta, aby sa vedel včas dopraviť do školy na vyučovanie. Nakoľko súd prihliadol
na náklady na cestovanie, ako nafta a údržba v sume 90,- eur mesačne u matky maloletého, ktorá je
doma na materskej dovolenke a tak do práce necestuje a tiež na úver vo výške 410,- eur na kúpu bytu,
súd by mal prihliadnuť aj na túto skutočnosť. Podľa jeho názoru výška výživného 130,- eur mesačne je
primeraná odôvodneným potrebám maloletého, nakoľko na výžive maloletého sa podieľajú obaja rodičia.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm.
a) O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého nie je dôvodné a nie sú splnené podmienky pre zmenu
napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa v zmysle podaného odvolania.

Odvolanie je založené na námietke otca maloletého, že súd prvého stupňa v predmetnej veci nesprávne
právne vec posúdil a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§
205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.). Nesúhlasil s rozhodnutím súdu a tvrdil, že suma 200,- eur mesačne
je neprimeraná a je v schopnostiach a možnostiach matky zabezpečiť dostatočný príjem na výživu
maloletého. Poukázal na to, že matka má viac možností zabezpečiť si príjem, ako on, pretože ak
matka nastúpi do práce, jej príjem bude najmenej 1.200,- eur a pracovný pomer má uzavretý na dobu
neurčitú, pričom on má zmluvu len na dobu určitú. Tiež matka má možnosť získať peniaze prenájmom
nehnuteľnosti, je vlastníčkou dvoch bytov. Výživné má plniť funkciu pravidelnosti a v súčasnosti na to
otec maloletého nemá finančné prostriedky a okrem toho zo svojho mesačného príjmu 750,- eur a 83,-
eur ešte spláca úver vo výške 200,- eur mesačne, ktorý si musel zobrať na kúpu auta, aby sa včas
prepravil do práce. Z toho dôvodu žiadal, aby súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a určil výživné
v sume 130,- eur mesačne.

Z obsahu odvolania otca maloletého možno vyvodiť nespokojnosť s vyhodnotením výsledkov
vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa. Niektoré formulácie zvolené v odvolaní nevylučujú, že
otec maloletého odôvodňuje opodstatnenosť odvolania tiež tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci. Pre tento prípad odvolací súd uvádza, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav
aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil
správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.  Súd prvého stupňa danú
vec právne posúdil a pri rozhodnutí vychádzal z ustanovenia § 62 Zákona o rodine.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri plnení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Odvolací súd k námietke otca maloletého, že matka má viac možností zabezpečiť dostatok
finančných prostriedkov pre výživu maloletého uvádza, že vyživovacia povinnosť zaťažuje obidvoch
rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve. Zákonná vyživovacia povinnosť
oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza z individuálnych schopností, možností
a majetkových pomerov každého z rodičov. Kritériá na strane rodičov sa posudzujú vo vzájomnej
súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Ide o osobné právo každého



dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu osobitne na základe jeho
individuálnych potrieb. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti
boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je
rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopnosti, zdravotného stavu, záujmov, nadania,
talentu, vzdelania, od formy budúcej prípravy na povolanie. Nemožno dospieť k všeobecne platnému
záveru, ide o individuálnu fyzickú a duševnú vyspelosť toho - ktorého dieťaťa, potreby detí v tom istom
veku sa môžu odlišovať, súčasne závisí od schopností a možností rodič.

V súvislosti s námietkou otca maloletého v podanom odvolaní, že okresný súd nesprávne určil výšku
výživného v sume 200,- eur mesačne, pretože k tomu neboli splnené podmienky a okrem toho tvrdil, že
nemá finančné prostriedky na platenie výživného v sume 200,- eur mesačne, odvolací súd poukazuje na
to, že každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť môže byť plnená osobnou
starostlivosťou, alebo čiastočne starostlivosťou o domácnosť, tiež je poskytovaním  vecných plnení,
napr. bývanie, alebo stravovanie. Ďalšou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného,
ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará plní
vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, ako je napr. strava, bývanie, nákup
ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o
dieťa osobne nestará prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.

V danom prípade je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o dieťa osobne stará
a tak plní vyživovaciu povinnosť v súčasnej dobe svojou osobnou starostlivosťou, na ktorú vzhľadom
na vyššie uvedené je potrebné prihliadnuť a nie je dôvodné tvrdenie otca, že matka by mala zvýšenou
mierou prispievať na výživu maloletého a vzhľadom na uvedenú zákonnú zásadu, otec je povinný
prispievať na výživu maloletého finančne, keď maloletému poskytuje osobnú starostlivosť iba matka.

Právo rodiča vychovávať svoje dieťa a starať sa o dieťa zaručuje aj čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky. Na
rovnakom mieste tiež zaručuje dieťaťu právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Dohovor o právach
dieťaťa ukladá zmluvným štátnom povinnosť vynaložiť všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že
sú to obaja rodičia, ktorí majú spoločnú a rovnakú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa,
pričom zmyslom ich starostlivosti musí byť vždy záujem dieťaťa.

Vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom majú obaja rodičia a každý z nich má povinnosť prispievať na
výživu podľa svojich schopností a možností, ako aj majetkových pomerov, pričom pri určení výživného
sa prihliada i k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, keďže práca a osobná
starostlivosť o dieťa vynaložená jedným z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu zodpovedajúcu
finančnému príspevku druhého rodiča a rozsah tejto závisí od veku, potrieb a zdravotného stavu toho,
ktorého dieťaťa.

Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb maloletého dieťaťa, v
súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej.
Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je rôzny a to vzhľadom na jeho vek, spôsob
prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj jeho schopnosti.

V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča treba posudzovať
vždy komplexne a najlepším ukazovateľom je práve životná úroveň rodiča.

Odvolací súd v súvislosti s názorom otca maloletého, že on spláca  úver na auto a tak je podľa jeho
názoru primerané výživné na maloletého v sume 130,- eur mesačne a nie vo vyššej sume ako určil súd
200,- eur mesačne, poukazuje na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného súd prihliadne na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.



Okolnosťou tvoriacou v súhrne celkové majetkové pomery povinného sú aj pasíva (úvery, pôžičky).
Aj tu treba vychádzať z priority vyživovacej povinnosti a posudzovať ich z hľadiska potencionality.
Zadĺženie povinného z dôvodov, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. súvisia so zaobstaraním predmetov
nadštandardnej hodnoty, z tohto hľadiska znamená, že na ne súd pri ustálení majetkových pomerov
nebude prihliadať. V prípade kúpy takýchto vecí by sa majetkový stav nezmenil, povinnému by síce
vznikli dlhy, majetok by sa však zhodnotil o zakúpenú vec. V danom prípade otec maloletého čerpal úver
na kúpu auta. Splácaním tohto úveru sa zvyšuje hodnota jeho majetku a tým aj životná úroveň otca, na
ktorej má nepochybne právo podieľať sa aj maloletý.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je dôvodné tvrdenie otca maloletého, že spláca  úver v sume 200,-
eur mesačne a vzhľadom na tieto náklady je primeraná suma výživného v sume 130,- eur mesačne.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Nie
každý výdavok povinného rodiča je nevyhnutný do tej miery, že by nebolo možné od neho odôvodnene
požadovať, aby prednostne plnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. V danom
prípade, keď otec maloletého nadobudol kúpou motorové vozidlo, tak v tomto prípade sa nezhoršili jeho
majetkové pomery splácaním  úveru, pretože otcovi maloletého síce vznikli dlhy, ale jeho  majetok sa
zhodnotil o zakúpenú vec a teda nastala zmena jeho majetkových pomerov, ktorá bola odôvodnená tým,
že otcovi sa zlepšili majetkové pomery nadobudnutím predmetného motorového vozidla. Pokiaľ však
otec tvrdí, že  sumu 200,- eur musí mesačne splácať na úver, jeho prvoradou povinnosťou je zabezpečiť
finančné prostriedky predovšetkým na úhradu výživného na maloleté dieťa, keďže výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov.

Podľa názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na zistený skutkový stav v danej veci, nie je možné sa
stotožniť s dôvodmi, ktoré uviedol otec maloletého v podanom odvolaní a na základe ktorých tiež žiada
rozsudok vo výroku o výživnom zmeniť a nesúhlasí so sumou výživného 200,- eur mesačne. Je potrebné
tiež zdôrazniť, že otec maloletého má zo zákona vyživovaciu povinnosť podľa § 62 Zákona o rodine do
času, kým maloletá nie je schopná sa sama živiť. Je nepochybné, že maloletý nemá možnosť zabezpečiť
si príjem, aby mohol uspokojovať svoje i keď len základné potreby, a preto vyživovacia povinnosť naďalej
trvá. V danom prípade je preto výška výživného upravená i s prihliadnutím na to, že aj matka je povinná
v primeranom rozsahu ako otec finančne prispievať na výživu maloletého, i keď v menšom rozsahu,
pretože svoju vyživovaciu povinnosť okrem toho plní aj osobnou starostlivosťou, na ktorú ako už bolo
uvedené, treba prihliadnuť, ako na jednu z foriem plnenia vyživovacej povinnosti.

V danej veci sa odvolací súd plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý správne a
dostatočne zistil skutkový stav veci a správne právne posúdil danú vec. Odvolací súd v celom rozsahu
poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, z ktorého vyplýva, že  sú splnené
podmienky pre určenie vyživovacej povinnosti na maloletého v sume 200,- eur mesačne, s poukazom
na vykonané dokazovanie a obsah spisu v predmetnej veci, z ktorého záver súdu prvého stupňa
jednoznačne vyplýva.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o výške vyživovacej
povinnosti na maloletého v sume 200,- eur mesačne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V danej veci súd prvého stupňa zročné výživné na maloletého U., za obdobie od 9.1.2014 do 31.10.2014
v sume 778,35 eur  povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 40,- eur mesačne spolu s bežným
výživným a rozhodol tak podľa § 160 ods. 1 O.s.p.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.



V danej veci odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil výrok o zročnom výživnom tak, že zročné výživné  od
9.1.2014 do 22.10.2014 malo byť vyčíslené  do rozhodnutia súdu a to v sume 1.890,25 eur po započítaní
uhradeného výživného v sume 1.170,- eur, ktoré  povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 40,-
eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Zročné výživné v sume 1.890,25
eur tvorí suma 148,35 eur za mesiac január 2014, suma 1.600,- eur za mesiace február až september
2014 a za mesiac október suma 141,90 eur.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1
písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože
ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "61P/3/2014", "guid": "e581a6b3-42af-4906-a9d1-e00a7b27e10d:b92b6489-cf51-48a4-9dc0-574f42313a34", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}