{"guid": "88b9471e-93fa-4f20-885c-a0c3da037ce2:e0e284f3-3903-4329-a4e7-0d7255e270a3", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1214206371.1", "spisova_znacka": "11CoP/360/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/360/2014 z 2. 2. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 2. februára 2015, sp. zn. 11CoP/360/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1214206371.1", "identifikacne_cislo": "1214206371", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Martin Murgaš", "sudca_id": 211, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-murgas-211", "datum_vydania": "2015-02-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "nazov": "§ 62 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-62", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78", "nazov": "§ 78 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-62", "/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e0e284f3-3903-4329-a4e7-0d7255e270a3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1214206371.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1214206371.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1214206371.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/360/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214206371
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1214206371.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloleté deti:
F. X., Z.. XX.XX.XXXX T. F. X., Z.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova ul. č. 7/A, Bratislava, deti rodičov: matka - F.. X. X.Á.Z.,
Z.. XX.XX.XXXX, K. B. V.Ý.K.Á. XX, B., zastúpená Advokátskou kanceláriou Gmiterko & Partnres, so
sídlom Zámocká 32, Bratislava, a otec - Š. X.Z., K. B. Š. X, B., o návrhu otca na zníženie výživného, na
odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11.06.2014, č.k. 61P/39/2014-117,
jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa  p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá   právo na náhradu trov odvolacieho konania

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloletého
F. zo sumy XXX euro mesačne na sumu XX,XX euro a na maloletého F. zo sumy XXX euro mesačne
na sumu XX,XX euro a deklaroval, že  žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov  konania ( §
146 ods.1 písm. a/ O.s.p.).

Rozhodnutie právne odôvodnil § 26, § 62 ods.1,2,3,4,5, § 75 ods.1, § 78 ods.1,3 Zákona o rodine, keď
po vykonanom dokazovaní  mal preukázané, že od posledného súdneho rozhodnutia o výživnom pre
maloleté deti uplynula doba troch rokov. Po porovnaní  zmeny pomerov od poslednej úpravy výživného
konštatoval, že  na strane detí nenastala taká podstatná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala
zníženie výživného - výdavky na maloleté deti sa zvyšujú priebežne v súvislosti s ich prirodzeným
rastom a zabezpečením bežných potrieb na stravu, ošatenie, úhrady školských a mimoškolských aktivít
a náklady na Martina sú vzhľadom na jeho vek  porovnateľné s výškou nákladov na dospelú osobu.

Súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že na  strane otca došlo síce k podstatnej zmene pomerov
od poslednej úpravy výživného, keďže je  od 22.01.2013  nezamestnaný, avšak v priebehu konania
skutočnosť, že si intenzívne hľadá prácu  preukazoval len listinami z obdobia od júna 2014 (  na úrade
práce je evidovaný  od januára 2013). Súd prvého stupňa na základe uvedeného vyvodil záver, že
otec sa od začiatku nezamestnanosti nesnažil hľadať  si prácu z čoho je možné vyvodiť, že  nemá
záujem pracovať. U otca detí ide  naviac o osobu v produktívnom veku,  zdravotne spôsobilú vykonávať?
pracovnú činnosť majúcu schopnosť dosahovať istý príjem. Otec v priebehu konania  sám potvrdil, že



nemá vážne zdravotné problémy čo znamená, že  má povinnosť? zabezpečiť si  príjem, z ktorého bude
schopný si voči maloletým synom plniť? svoju vyživovaciu povinnosť.

Argumentáciu otca vo vzťahu k predaju osobného motorového vozidla zn. F., r. výroby 2005 synovi
terajšej manželky  za sumu  XXXX euro, ktorú mal použiť na splatenie pôžičky svojej matke súd
prvého stupňa neakceptoval, nakoľko prvoradou a zákonnou povinnosťou rodiča je prispievať? na
výživu maloletého dieťaťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť.  Vyslovil názor, že z predaja osobného
motorového vozidla mal preto v prvom rade otec uspokojovať? príspevok titulom výživného na maloleté
deti.

Súd prvého stupňa mal za to, že  výška výživného určená  posledným rozhodnutím o výživnom
zohľadňuje potreby detí, pričom je nevyhnutné prihliadať? na skutočnosť, že starostlivosť? o deti a
o úhradu ich  všetkých  nákladov, školských, mimoškolských a prázdninových aktivít  zabezpečuje
výhradne  matka.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí navrhujúc, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a jeho návrhu na zníženie výživného vyhovel na sumu po XXX
euro na každé z detí.  Mal za to, že súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní dôsledne neriadil § 62 ods.2,5,
§ 75 odd.1, § 78 ods.3 Zákona o rodine ,kedy pri  rozhodovaní síce aplikoval správny právny predpis,
ktorý však v konečnom dôsledku nesprávne vyložil. Svoj návrh na zníženie výživného odôvodnil tým,
že v jeho prípade došlo od poslednej súdnej úpravy k podstatnej zmene jeho finančných a majetkových
pomerov tým, že v lete 2012 stratil podstatnú časť záujemcov o tréning tenisu a jeho príjmy ( v čase
poslednej úpravy vo výške cca X.XXX euro mesačne ) klesli takmer o 90%. Keďže nemal príjem ani na
platenie povinných odvodov do sociálneho a zdravotného poistenia, bol prinútený pozastaviť si živnosť a
hľadať si prácu v inom odvetví. Keďže však nie je odborníkom na inú profesiu, zamestnanie sa mu hľadá
ťažko. Záznamy o hľadaní si práce sú dokladované každý mesiac na úrade práce. Jeho aktuálny príjem
predstavuje  sumu cca XXX,XX euro netto mesačne a príjem matky predstavuje sumu XXX,XX euro
netto mesačne . V konaní preukázal, že jeho mesačné výdavky spojené so spoločnou domácnosťou
s manželkou výlučne znáša jeho manželka a on sám nevlastní žiaden majetok. Naposledy určené
výživné vo výške XXX euro mesačne tak výrazne presahuje jeho súčasné možnosti.   Súd prvého
stupňa neskúmal dôvody na strane matky , ktorá nemá od mája 2013 žiaden  príjem z podnikateľskej
činnosti, ktorú od toho času rozbieha . Konanie matky, ktorá sa vzdala stáleho príjmu a išla do rizikového
zamestnania, neprinášajúceho jej zatiaľ žiaden príjem,  označil  vo vzťahu k deťom za rizikové.  Súd
prvého stupňa sa v konaní nezaoberal ani majetkovými pomermi na strane matky, ktorá je vlastníčkou 3
izb. bytu. Otec poukazujúc na právo maloletých detí podieľať sa na životnej úrovni dosahovanej  rodičmi
konštatoval, že v jeho prípade sa jedná o tak dramatický prepad príjmu, ktorý predstavuje v zmysle §
78 ods.3 Zákona o rodine podstatnú zmenu pomerov.  Životná úroveň oboch detí je spolu s dávkou
výživného zo strany matky nadštandardná a výrazne nad pomery bežnej slovenskej rodiny.

Matka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne
a právne správne potvrdiť.  Poukázala na to, že otec v konaní nepreukázal aktívne hľadanie si práce,
naviac otec žije v lokalite Slovenska, kde existujú objektívne najlepšie podmienky a možnosti nájdenia
si práce, alebo možnosti na podnikanie.  Otec je údajne v mínusovej bilancii v dôsledku toho, že
nepracuje a pracovať nechce a prácu si nehľadá.  Majetkové pomery na strane otca sú z hľadiska
existencie vyživovacej povinnosti voči maloletým irelevantné.  Matka uviedla, že si v plnom rozsahu plní
svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým osobnou starostlivosťou o ne, starostlivosťou o domácnosť,
zabezpečením bývania a ošatenia, nákupom stravy, ošatenia, zabezpečenia zdravotnej starostlivosti,
úhradou dovoleniek, školských výletov a nákladov na športové aktivity detí. Všetku ťarchu starostlivosti
o deti znáša sama bez pomoci otca, ktorý  sa stýka s deťmi len minimálne a nemá predstavu o reálnej
výške nákladov vynakladaných na maloletých.

Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný  rozsahom a dôvodmi odvolania  ( § 212 ods.
1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2  O.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie  otca  proti rozsudku nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav
veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods.



1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu  otca na zníženie jeho  vyživovacej povinnosti,
výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí  dostatočne  odôvodnil ( § 157 ods. 2
O.s.p.).

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5  Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní  schopností, možností a majetkových
pomerov  povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa §  78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa  je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

S poukazom na § 219 ods.2 O.s.p.,  prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový
stav, sa odvolací súd  nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady
majúce za následok nesprávne rozhodnutie,  v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje
s dôvodmi rozhodnutia, v ktorom   súd prvého stupňa  zamietol  návrh otca  na zníženie výživného. Keďže
vo svojom rozhodnutí  dostatočne zodpovedal na  v konaní nastolené otázky relevantného charakteru,
ktoré  otec čiastočne  zopakoval  v odvolaní podanom proti  rozsudku ,  osvojac si dôvody  rozhodnutia,
odvolací súd  využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p.  na vypracovanie tzv. skráteného
odôvodnenia rozhodnutia.

Vo vzťahu k námietkám otca  uvedených v odvolaní a na zdôraznenie správnosti  napadnutého
rozhodnutia a jeho doplnenia  odvolací súd konštatuje, že  podľa  ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine, dohody
a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle
citovaného zákonného ustanovenia pritom treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už  na strane
detí alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto zistiť, či a v akom smere
došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom, a v prípade kladného zistenia túto
zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z ustanovenia z §
62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1  Zák. o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené



potreby maloletých detí, resp. plnoletých detí odkázaných výživou na rodičoch, ako aj na zárobkové
možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti
podstatné pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie jeho  vyživovacej povinnosti z hľadiska súčasných
odôvodnených potrieb  oboch maloletých detí,  ako aj z hľadiska schopností a možností ich rodičov,
na výživu ktorých sú plne odkázané,  a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78
ods.1 Zák. o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase poslednej
úpravy výživného na maloleté deti, t.j. v čase rozhodovania     Okresného súdu Bratislava II, ktorý
rozsudkom č.k. 49P/18/2011-20 zo dňa 21.03.2011  schválil rodičovskú dohodu, ktorou mal. F. zveril
do osobnej starostlivosti matke, otca  zaviazal prispievať? na výživu mal. F. sumou XXX eur mesačne,
vždy do 15-teho dňa v mesiaci do rúk matky počnúc dňom  1.1.2011, od 1.1.2011   zvýšil vyživovaciu
povinnosť? na mal. F. zo sumy XX,XX euro na sumu XXX euro mesačne  a rozhodol i o povinnosti
otca zaplatiť zročné  výživné za obdobie od 01.01.2011 do 01.04.2011 formou  čo do výšky presne
určených mesačných splátok. Z  odôvodnenia označeného rozhodnutia vyplynulo, že  príjem matky v
čase vyhlásenia rozsudku X. XXX,XX  euro mesačne a  príjem otca predstavoval XXX,XX eur mesačne,
obaja rodičia nemali inú vyživovaciu povinnosť, obaja maloletí boli žiakmi základnej školy.

V prejednávanom prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pomery maloletých detí sa  logicky
menili jednak nárastom ich veku a aj ich prechodom na vyšší stupeň vzdelávania   ( u mal. F.
prechodom na strednú školu a u mal. F.  prechodom na 2. stupeň základnej školy ).  Pokiaľ ide o
rozsah odôvodnených potrieb maloletých detí  uvádzaných matkou, tieto súd prvého stupňa správne
akceptoval  aj čo do nákladov  vynakladaných na rozvoj ich aktivít -  u mal.  F. v sume XXX euro mesačne
na tenis a u mal. F. v sume XXX euro mesačne za hádzanú. Pri prihliadnutí na vek maloletých detí
( blížiacich sa veku plnoletosti ), na miesto a typ absolvovaného štúdia a  rozsah ich záujmov  je možné
jednoznačne konštatovať, že rozsah nákladov na uspokojenie ich základných odôvodnených potrieb je
takmer porovnateľný s rozsahom potrieb dospelého človeka a nie je možné ich považovať za nadsadené.

V danej veci je možné ďalej ustáliť i podstatnú zmenu pomerov na strane matky maloletých detí, ktorá
začala podnikať  a stala sa vlastníčkou 3 izb. bytu, ktorý spláca splátkami poskytnutého hypotekárneho
úveru .   K  zmene pomerov došlo i na strane otca maloletých detí, ktorý je od januára 2013 v evidencii
nezamestnaných, prácu si hľadá sám, nie je poberateľom žiadnych štátnych  dávok. Otec sa v novembri
2011 oženil, býva v 4 izb. rodinnom dome patriacom jeho manželke  a nevlastní majetok žiadnej hodnoty
( osobné motorové vozidlo ktoré vlastnil, bezprostredne pred podaním tohto návrhu prepísal na syna
manželky ).

Na základe takto zistených okolností prípadu je treba stotožniť sa s názorom súdu prvého stupňa o
tom, že v danom  prípade zo skutkových okolností daného prípadu nie je možné vyvodiť úvahu o
dôvodnosti návrhu otca na zníženie  naposledy určeného výživného.  Pokiaľ otec v priebehu konania
poukazoval na to, že je dlhodobo bez príjmu  je treba uviesť, že otec v konaní vierohodným spôsobom
nepreukázal, z akých zdrojov  od roku 2013 po strate zamestnania až do súčasnosti uspokojuje jednak
svoje  odôvodnené potreby, ale i svoje existujúce vyživovacie povinnosti. Je treba uviesť, že  príjem
jeho manželky vykazovaný v daňových priznaniach je nízky ( napr. za rok 2012 vo výške XXX euro
mesačne )  a tvrdenie otca o uhrádzaní všetkých nákladov existujúcej  spoločnej domácnosti  ( vrátane
nákladov na dve na vysokej škole študujúce deti jeho manželky ), ale i jeho nákladov  manželkou je tak
absolútne nevieryhodné.  Porovnaním výdavkov deklarovaných v priebehu konania  otcom maloletých
detí, berúc v úvahu výšku bežne vynakladaných výdavkov súvisiacich s udržiavaním nehnuteľnosti a
zabezpečovaním bežných potrieb 4 člennej rodiny  ( s dvoma študujúcimi vysokoškolákmi )  je možné
dospieť k záveru o reálne inej výške príjmu rodiny otca  než tej, akú otec v priebehu konania predloženými
listinnými dôkazmi osvedčoval.  Pre úplnosť treba uviesť, že už v čase poslednej súdnej úpravy zistený
príjem otca                (  cca XXX euro  mesačne ) nebol zrejme  príjmom ktorý otec fakticky dosahoval,
keďže zistený príjem otca bol nižší ako  výživné na oboch maloletých synov, ktoré  rodičia  predložili v
návrhu na schválenie rodičovskej dohody  a s ktorým otec súhlasil.



Pokiaľ ide o odvolacie argumenty týkajúce sa  súčasných majetkových a zárobkových pomerov na strane
otca  je treba zdôrazniť, že  rodičia majú zo zákona garantované právo vychovávať svoje dieťa a naopak,
deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Odvolací súd  v rámci posudzovania
interpretácie a aplikácie § 62, § 75  Zákona o rodine       dodáva, že uvedená úvaha  sa opiera o čl. 32
ods.4 Listiny základných práv a slobôd.  Ak  povinný rodič bez rozumného dôvodu dostatočne nevyužíva
svoje schopnosti a možnosti dané o.i. i  dosiahnutým vzdelaním, nie je možné túto skutočnosť pripísať
k ťarche  detí odkázaných výživou na  svojich rodičoch tým, že  na túto skutočnosť by súd rozhodujúci
o vyživovacej povinnosti povinného rodiča prihliadal. Otec má povinnosť vyvíjať  aktivity smerujúce k
uplatneniu sa na trhu práce a k dosahovaniu príjmu ( ktorý je možné od neho očakávať ) , z ktorého by
bol schopný uspokojiť nielen svoje potreby , ale i potreby všetkých maloletých detí odkázaných na neho
výživou.  Je treba stotožniť sa s úvahou súdu prvého stupňa o tom, že otec dostatočným spôsobom
nepreukázal svoju aktívnu snahu uplatniť sa na existujúcom trhu práce.  To, že konanie starostlivosti
súdu  o maloleté deti je konaním, v ktorom sa pri posudzovaní nároku oprávneného ( maloletých
detí ) využíva vyšetrovacia zásada, nezbavuje povinného rodiča  povinnosti vystupovať v procese
dokazovania  aktívne.  Predkladanie potvrdení príslušnému úradu práce  o uchádzaní sa o pracovné
miesta v evidovaných voľných pracovných pozíciách ( ktoré ako dôkaz označil v priebehu konania otec )
samy osebe nepreukazujú aktívnu snahu povinného rodiča  hľadať si zamestnanie.  Možnosti  aktívneho
hľadania si uplatnenia na trhu pracovných miest nie sú  totiž v súčasnosti podmienené len spoluprácou
s príslušným úradom práce, keď každý uchádzač má možnosť hľadať si prácu aktívne i sám pri využití
verejne známych  údajov o voľných pracovných miestach   uverejnených v tlači alebo prostredníctvom
internetovej siete.

Pokiaľ otec v odvolaní namieta neposudzovanie majetkových a zárobkových pomerov na strane matky
a rizikovosť zmeny jej pracovnej činnosti, tieto námietky odvolací súd nevzal v zreteľ. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva, že súd prvého stupňa majetkové a finančné pomery na strane matky posudzoval. K
zmene jej pracovného zaradenia  nemohol mať výhrady z dôvodu, že voľba formy  dosahovania príjmu je
osobnostným právom matky, keď z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by si matka voči maloletým
synom svoju vyživovaciu povinnosť dôsledne neplnila. Naviac, matka časť  svojej vyživovacej povinnosti
nahrádza osobnou starostlivosťou vynakladanou na maloletých pri zabezpečovaní ich bežných denných
potrieb (zabezpečenie bývania, stravy, ošatenia a pod).

Na základe uvedeného  odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa   podľa ust. § 219 ods.1,2 O.s.p.
ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods.
1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "61P/39/2014", "guid": "b4d5bd23-4191-4669-83f7-8905d787ab65:0fa3cfa6-77fc-4a55-8b79-3c83a70e52b6", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}