Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/660/2013 z 18. 3. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. marca 2015, sp. zn. 9Co/660/2013, ECLI:SK:KSBA:2015:1310209224.6 Krajský súd Bratislava | 9Co/660/2013 | ECLI:SK:KSBA:2015:1310209224.6 | 2015-03-18 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/240f65ba-daef-403c-888e-451a6a639044 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1310209224.6 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/660/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310209224
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1310209224.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu
JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci navrhovateľky: Z.. W. N., Q..
XX. X. XXXX, U. R. Č.. XX/A, U., zastúpená JUDr. Andrejom Garom, advokátom, Prievozská č. 2/13,
Bratislava, proti odporcom: 1./ Z.. S. N., Q.. X. X. XXXX, U. X. I. Č.. XX, U., 2./ S. N., XX. X. XXXX,
U. R. Č.. XX/A, U., 3./ Z.. R. N.Ý., Q.. XX. XX. XXXX, U., R. Č.. XX/A, U., 4./ J. N., Q.. XX. X. XXXX,
U. R. Č.. XX/A, U., všetci zastúpení JUDr. Adelou Valockou, advokátkou, Na vŕšku č. 2, Bratislava, o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava III, č. k. 28C/93/2010-376 zo dňa 25. júna 2013, v pomere hlasov 3 : 0 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e.

Odporcom 1./, 2./, 3./, 4./ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia,
že nehnuteľnosť, vedená na Katastrálnom úrade v Bratislave, Správa katastra pre Hlavné mesto
SR Bratislavu, pracovisko Bratislava III, kat. úz. Rača, zapísaná na LV č. XXXX, ako rodinný dom
súp. č. XXXX, postavený na parcele č. XXXX/XX vo výmere 156 m2 a parc. č. XXXX/
XX /ďalej len „nehnuteľnosť“/, je v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľky a jej manžela,
odporcu 2./, alternatívne, určenie, že navrhovateľka a odporca 2./ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
spoluvlastníckeho podielu na predmetnej nehnuteľnosti, a to vo veľkosti 1 k celku a vlastníkom
spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1 je odporca 1./. Zároveň prvostupňový súd zaviazal navrhovateľku
k povinnosti nahradiť odporcom 1./ až 4./ trovy konania vo výške 775,46 €, ktoré predstavujú trovy
právneho zastúpenia, k rukám právnej zástupkyne odporcov a k povinnosti nahradiť trovy štátu vo výške
91,80 €, na účet Okresného súdu Bratislava III, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal, zistil, že manželstvo navrhovateľky
a odporcu 2./ bolo uzatvorené dňa 6. 4. 1991. Nebolo sporné, že manželstvo bolo rozvedené,
rozhodnutím tunajšieho súdu 16C/71/2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8. 4. 2013, v spojení s
rozhodnutím Krajského súdu 5Co/290/2012. Zo zmluvy o dielo č. XXXXX zo dňa 11. 4. 1997 zistil, že
objednávateľom rodinného domu bola Z.. Z. N., ktorá vystupovala ako investor výstavby, keď aj v zmluve
zo dňa 26. 5. 1998 č. X/XX/XXX bola vedená ako objednávateľ. Z vystavených faktúr vyplynulo, že
objednávateľom fakturovaných prác bol Z.. S. N.. V rokoch 2007 a 2008 dane z nehnuteľností uhrádzala
Z.. Z. N., ktorá uzatvárala aj poistnú zmluvu na poistenie nehnuteľností. Dňa 24. 7. 1997 Z. N. spolu
s manželom uzatvorili úverovú zmluvu s cieľom získať úver vo výške 1,5 milióna Sk. Z kolaudačného
rozhodnutia zo dňa 9. 12. 1998 vyplýva, že bolo vydané na návrh stavebníčky Z.. Z. N.. Stavba sa
uskutočnila podľa dokumentácie a podmienok v stavebnom povolení zo dňa 19. 5. 1997. Čestným



prehlásením zo dňa 23. 6. 2010 rodičia navrhovateľky prehlásili, že jej darovali finančné prostriedky vo
výške 58.421,- €, ktoré boli použité ako investícia do rodinného domu a záhrady na R. I. T. U., počas ich
manželstva v období rokov 2003 - 2007. Zo zápisov zo stavebného denníka súd zistil, že ako investor
bol dňa 29. 11. 1998, pri preberaní stavby (rodinného domu Z.. S. N. s manželkou),
vedený Z.. S. N.. Osvedčením o dedičstve 31D/3242/2005 po poručiteľke Z.. Z. N., ktorá zomrela dňa
2. 10. 2005, všetky nehnuteľnosti nadobudol Z.. S. N., odporca v 1./, ktorý kúpnou zmluvou T.-XXXX/XX
zo dňa 21. 2. 2012 vlastníctvo previedol na odporcov v 3./ a 4./.

Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 132 ods. 1, § 135b Občianskeho
zákonníka, keď pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p.,
dospel k záveru, že navrhovateľka má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Návrh na
začatie konania podávala v roku 2010, kedy manželstvo existovalo a hoci v čase rozhodovania súdu
zaniklo rozvodom, otázkou vlastníckeho práva by sa opätovne zaoberal súd v rámci vysporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto súd pristúpil k posúdeniu vlastníckeho práva.
Navrhovateľka označila za dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva. V zmysle ustanovenia § 70
zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) sú údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkoch
nehnuteľností hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Ide o právnu domnienku, ktorá pripúšťa
dôkaz opaku - § 133 O. s. p.). Prvostupňový súd uviedol, že možno súhlasiť s
tvrdením navrhovateľky, že predmetom spracovania v zmysle § 135b Občianskeho zákonníka môže
byť aj nehnuteľnosť. Avšak podľa ustálenej judikatúry nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním
cudzej nehnuteľnej veci môže mať význam iba v prípadoch, keď sa rekonštrukciou stavby vykonajú
také zmeny jej základných stavebných prvkov, že nepochybne ide o vytvorenie novej veci (stavby).
Nadobudnutie vlastníctva k spracovanej stavbe je možné len ak pôvodná stavba zanikla, pričom za
zánik stavby v zmysle práva treba považovať takú deštrukciu pôvodnej stavby, po ktorej prestalo byť
poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia (porovnaj napr. R 29/1999). Nadobudnutie
vlastníckeho práva spracovaním cudzej nehnuteľnej veci (stavby) je možné iba v prípadoch, kedy
sa rekonštrukciou stavby vykonajú také jej zmeny základných stavebných prvkov, ktoré stavbu
charakterizujú, že touto činnosťou sa zhotoví nová nehnuteľná vec (58/2005 ZSP). V
prejednávanej veci o takýto prípad nejde, keď vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na projekte
stavby boli uskutočnené minimálne zmeny, ktoré nemožno označiť za zmeny základných stavebných
prvkov, ktoré stavbu charakterizujú, je preto vylúčené, aby išlo o prípad spracovania cudzej veci.

Prvostupňový súd sa zaoberal aj inými dôvodmi nadobudnutia vlastníckeho práva navrhovateľky k
predmetnej nehnuteľnosti a dospel k záveru, že žiaden z titulov nadobudnutia vlastníctva jej nesvedčí.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že predmetnú nehnuteľnosť, dom, staval odporca 1./
spolu manželkou, výpoveďami svedkov nebol preukázaný opak. Svedok H. O. jednoznačne uviedol,
že jeho firma, ktorá dokončovala obidva rodinné domy financované odporcom 3./ a jeho otcom,
vedel. že odporca 1./ stavia dom pre syna s rodinou. V konaní navrhovateľku zaťažuje dôkazné
bremeno (§ 120 O. s. p.) a bolo jej povinnosťou preukázať svoje tvrdenia, čo však v tomto konaní
neurobila. Existencia dohody o tom, že nehnuteľnosť po jej vybudovaní bude patriť do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov navrhovateľky a odporcu 2./ v konaní preukázaná nebola. Vzhľadom k tomu,
že v prejednávanom prípade nejde o nadobudnutie vlastníckeho práva spravovaním a žiaden iný dôvod
nadobudnutia vlastníckeho práva v konaní preukázaný nebol, prvostupňový súd návrh zamietol.

Čo sa týka petitu, ktorý navrhovateľka označila za eventuálny, teda ak by súd nedospel k záveru, že dom
je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, žiadala, aby určil, že je v podielom spoluvlastníctve,
pričom podiel v 1 žiadala prikázať odporcovi 1./, súd vyhodnotil ako nedôvodný. Navyše odporca 1./
vlastnícke právo platne previedol na odporcu 3./ a 4./. Navrhovateľka trvala na tom, aby v konaní boli
opätovne vypočutí odporcovia 1./, 2./, nakoľko nebola prítomná na pojednávaní a nemohla im klásť
otázky. Súd nepovažoval opätovné vypočutie účastníkov konania za potrebné, navyše neprítomnosť
odporcu 1./ bola ospravedlnená jeho dlhodobo zlým zdravotným stavom, pričom nebol predpoklad,
že by sa stav zlepšil. Odporca 2./ podľa predloženej lekárskej správy zle znáša stres, a preto mu
lekár účasť na súdnom pojednávaní neodporúča. Aj odporca 3./ uviedol, že otec je odkázaný na 24-
hodinovú opatrovateľskú službu, pravidelne navštevuje psychiatra a brat prekonal dve ťažké operácie
mozgu, pričom pri druhej operácii mu museli odstrániť časť lebky. Z týchto dôvodov súd nenariadil
opätovné vypočutie účastníkov konania, tak ako na tom trvala navrhovateľka. Navrhovateľka tvrdila,
že do rodinného domu boli investované peňažné prostriedky, ktoré jej poskytli rodičia. Z vykonaného



dokazovania vyplynulo (kúpna zmluva, čestné prehlásenie zo dňa 23. 10. 2010), že tieto finančné
prostriedky poskytli v rokoch 2003 až 2007, pričom predmetný dom bol skolaudovaný v roku 1998, z čoho
je zrejmé, že ak by aj navrhovateľka investovala nejaké finančné prostriedky výlučne v jej vlastníctve,
bolo by to do dokončovacích prác, prípadne zariadenia domu, nie do jeho výstavby, či prebudovania.

Záverom prvostupňový súd uviedol, že na pojednávanie dňa 25. 6. 2013 sa navrhovateľka spolu so
svojím právnym zástupcom nedostavila, požiadala súd o vytýčenie nového termínu pojednávania z
dôvodu ochorenia dcéry, pričom nesúhlasila, aby sa pojednávanie konalo v jej neprítomnosti. Súd jej
návrh na odročenie pojednávania neakceptoval, nakoľko v konaní je zastúpená právnym zástupcom,
u ktorého neexistovali žiadne prekážky, aby sa pojednávania zúčastnil. Na pojednávanie sa dostavil aj
volaný svedok, súd preto nemal žiaden dôvod, aby pojednávanie odročil.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., a priznal úspešným odporcom
náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov za úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia,
zo dňa 7. 9. 2010, á 55,49 € + režijný paušál 7,21 €; písomné podanie na súd, vyjadrenie k návrhu
na začatie konania zo dňa 18. 10. 2010, á 55,49 € + režijný paušál 7,21€; písomné podanie na súd,
vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 18. 10. 2010, á 27,75 € + režijný paušál 7,21 €; účasť na
pojednávaní dňa 26. 10. 2010, á 55,49 € + režijný paušál 7,21 €; účasť na pojednávaní dňa 21. 4. 2011,
bez prejednania veci, á 14,25 € + režijný paušál 7,41 €; písomné podanie na súd, vyjadrenie k
odvolaniu, zo dňa 27. 6. 2011, á 28,50 € + režijný paušál 7,41 €; účasť na pojednávaní dňa 30. 6. 2011, á
57,- € + režijný paušál 7,41 €; písomné podanie na súd, vyjadrenie k návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia zo dňa 23. 8. 2011, á 28,50 € + režijný paušál 7,41 €; účasť na pojednávaní dňa 21. 6. 2012,
bez prejednania veci, á 14,67 € + režijný paušál 7,41 €; účasť na pojednávaní dňa 20. 9. 2012, á 58,69
€ + režijný paušál 7,63 €; účasť na pojednávaní dňa 20. 11. 2012, á 58,69 € + režijný paušál 7,63 €;
účasť na pojednávaní dňa 29. 1. 2013, á 60,07 € + režijný paušál 7,81 €; účasť na pojednávaní dňa 16.
4. 2013, bez prejednania veci, á 15,-€ + režijný paušál 7,81 €; účasť na pojednávaní dňa 25. 6. 2013,
á 60,07 € + režijný paušál 7,81 €. Keďže právna zástupkyňa odporcov si uplatnila náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 50 %, konkrétne vo výške 775,46 €, hoci zastupovala dvoch a následne štyroch
odporcov, súd jej priznal náhradu trov právneho zastúpenia v uplatnenej výške.

O náhrade trov konania štátu prvostupňový súd rozhodol podľa ustanovenia § 148 O. s. p. Keďže
u navrhovateľky nie je predpoklad pre oslobodenie od súdnych poplatkov a podľa výsledku konania je
povinná uhradiť trovy štátu, prvostupňový súd ju zaviazal k zaplateniu sumy 91,80 € na účet
súdu, ktorá čiastka predstavuje svedočné, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 6. 3. 2013, č.
k. 28C/93/2010-353.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne,
aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie a zaviaže odporcov k náhrade
trov konania.

Vo svojom odvolaní namietala, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom z dôvodu, že súd uskutočnil
pojednávanie napriek dôvodnej žiadosti konania o jeho odročenie a dokonca na tomto pojednávaní
ukončil dokazovanie a rozhodol vo veci. Uviedla, že požiadala súd o odročenie pojednávania vytýčeného
na deň 25. 06. 2013 o 09:00 hod, ktorú žiadosť odôvodnila ochorením svojej maloletej dcéry Y.
N., Q.. XX. XX. XXXX, o ktorú sa z tohto dôvodu musela osobne starať a nemohla sa preto
zúčastniť predmetného pojednávania. Mala záujem využiť plne svoje procesné právo - zúčastniť sa
pojednávania vo veci, požiadala súd o zrušenie predmetného termínu pojednávania a vytýčenie nového
termínu. Dôvod, pre ktorý sa pojednávania nemohla zúčastniť, súdu riadne preukázala prílohou žiadosti
- potvrdením o OČR. Zároveň vo svojej žiadosti, podanej na súd prostredníctvom jej právneho zástupcu,
uviedla, že nesúhlasí s tým, aby sa pojednávanie konalo v jej neprítomnosti. Konajúci prvostupňový súd
však napriek tejto žiadosti pojednávanie uskutočnil, vydal na ňom uznesenie o skončení dokazovania
a vo veci rozhodol, keď nadovšetko na tomto pojednávaní vykonal dokazovanie - výsluch svedka,
čím jej znemožnil klásť otázky prítomnému svedkovi. Trvala na tom, že dôvod na odročenie súdu
riadne preukázala, keď zdravotný stav maloletej dcéry si vyžadoval jej osobnú starostlivosť matky -
a ona nemala inú možnosť ako zabezpečiť starostlivosť o svoju maloletú dcéru. V priebehu



celého súdneho konania nikdy nespôsobovala zámerné procesné obštrukcie, sledujúce neodôvodnené
predlžovanie konania a dôvod, pre ktorý žiadal zrušiť predmetné pojednávanie, bol jednoznačne dôležitý
a boli naplnené predpoklady v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. Jej právny zástupca
ako advokát, bol viazaný jej pokynmi, sa na pojednávanie nedostavil, nakoľko ona výslovne trvala na
svojej osobnej účasti na pojednávaní (čo je nepochybné z obsahu jej žiadosti zo dňa 24. 06. 2013)
jej zástupca mal za to, že vzhľadom na dôležitosť dôvodu, pre ktorý bola žiadosť podaná, jej konajúci
súd vyhovie. Keďže sa predmetného pojednávania z dôležitého dôvodu nezúčastnila, nemohla vzniesť
ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Považuje preto za nesprávny postup prvostupňového súdu,
že vydal uznesenie o skončení dokazovania bez toho, aby ju poučil v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4
O. s. p a aj táto skutočnosť sama o sebe spôsobila odňatie možnosti konať pred súdom, nakoľko jednak
nebola poučená a zároveň jej bolo znemožnené navrhnúť ďalšie dôkazy na preukázanie svojho nároku.
K odňatiu možnosti došlo aj v tom smere, že nemala možnosť klásť otázky účastníkom konania na strane
odporcov a to odporcom 1./, 2./. Uviedla, že ona ani je právny zástupca sa nezúčastnili pojednávania,
na ktorom súd vykonal ich výsluch, keď dôvod neúčasti bol súdu dodatočne vysvetlený a ich neúčasť
ospravedlnená. Právny zástupca si omylom chybne poznačil dátum predmetného pojednávania a z toho
dôvodu sa naň nedostavil a rovnako ani ona. Táto okolnosť nemôže ale bez ďalšieho spôsobiť to, že jej
nebolo umožnené klásť odporcom 1./, 2./ otázky na ďalších pojednávaniach. Čo sa týka dôvodu ďalšej
neúčasti odporcu 1./ na súdnych pojednávaniach, tento by ešte bolo možné akceptovať. Avšak, údajný
dôvod, pre ktorý sa pojednávaní nezúčastňoval odporca 2./, neobstojí, keď lekárske potvrdenie o tom,
že odporca 2./ zle znáša stres, a preto mu lekár neodporúča účasť na súdnom pojednávaní, bolo vydané
a súdu predložené účelovo a zámerne.
Záverom v tejto časti odvolania uviedla, že napádané rozhodnutie trpí podľa jej názoru aj vadou,
spočívajúcou v nedostatočnom odôvodnení vo vzťahu k primárnemu petitu, avšak primárne poukázala
na nedostatočné zdôvodnenie zamietnutia eventuálneho petitu, keď prvostupňový súd sa k tomuto
obmedzil len na veľmi strohé zhodnotenie tohto eventuálneho návrhu ako nedôvodného.

Navrhovateľka ďalej namietala, že zo strany prvostupňového súdu došlo k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a zároveň súd na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa názoru súdu bolo preukázané, že na projekte stavby domu
boli uskutočnené minimálne zmeny, ktoré nemožno označiť za zmeny základných stavebných prvkov,
ktoré stavbu charakterizujú, a preto je podľa súdu vylúčené, aby išlo o prípad spracovania cudzej
veci. Prvostupňový súd v tomto smere dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a v
dôsledku toho danú vec aj nesprávne posúdil. V skutočnosti totiž ona spolu s odporcom 2./
realizovali takmer celú stavbu predmetného rodinného domu s úmyslom, že ju stavajú pre seba, ako
svoj spoločný majetok. Reálna účasť odporcu 1./ a jeho zosnulej manželky na stavbe domu spočívala
len v prvotných - počiatočných stavebných prácach, pričom neskôr sa už na realizácii stavby ako takej
vôbec nepodieľali. Je pravdou, že jej a odporcovi 2./ so stavbou domu finančne vypomohli, avšak takúto
výpomoc im poskytli aj jej rodičia, pričom išlo o dary. V čase, keď ona s odporcom 2./ začali s realizáciou
stavby, boli uskutočnené len minimálne stavebné práce a od toho času bola stavba zabezpečovaná
výlučne ňou a odporcom 2./. Nemožno súhlasiť ani s názorom súdu, že vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že predmetnú nehnuteľnosť staval odporca 1./ spolu s manželkou a že výpoveďami
svedkov nebol preukázaný opak. Podľa jej názoru viaceré svedecké výpovede takéto tvrdenia vyvracajú
a naopak potvrdzujú, že sporný rodinný dom stavali ona s odporcom 2./ s úmyslom mať ho pre seba
ako súčasť svojho spoločného majetku. Dokonca aj svedkovia, ktorí vypovedali akoby na prospech
odporcov, uviedli, že dom sa staval pre ňu a odporcu 2./ a z uvedených dôvodov prezentovaný názor
prvostupňového súdu neobstojí a považuje ho za nesprávny. Záverom uviedla, že považuje napádané
rozhodnutie za zmätočné. Súd totiž na jednej strane uvádza, že ona uplatnený nárok neosvedčila -
neuniesla dôkazné bremeno, avšak zároveň uvádza, že odporca 1./ dom staval pre syna s rodinou.
Súd túto skutočnosť uviedol v odôvodnení napádaného rozhodnutia v súvislosti so svedeckou
výpoveďou p. H. O., na ktorú poukázal. Svedok uviedol, že jeho firma dokončovala obidva rodinné domy,
financované odporcami 1./ a 3./ a vedel, že odporca 1./ stavia dom pre syna s rodinou. Aj toto vyjadrenie
svedka potvrdzuje jej tvrdenia o tom, že sporný rodinný dom bol stavaný pre ňu a odporcu 2./. Inak
povedané, všetci stavbu domu vnímali tak, že sa stavia s tým, že ho nadobudnú ona a odporca 2./ a to,
že boli do realizácie stavby zainteresovaní aj ďalší rodinní príslušníci, ktorí im pomáhali je nepodstatné,
keď podstatný je úmysel, že sa dom staval pre ňu a odporcu 2./

K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadrili odporcovia 1./, 2./, 3./, 4./, ktorí žiadali napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Uviedli, že tvrdenia navrhovateľky



považujú za zavádzajúce, účelové s cieľom zmocniť sa vlastníctva cudzej nehnuteľnosti. V rámci
vykonaného dokazovania, a to oboznámením sa s kúpnou zmluvou, ktorou nebohá manželka odporcu
1./ nadobudla pozemok na ktorom nehnuteľnosť stojí (rok 1995), stavebným povolením na stavbu domu
vydaným pre stavebníka Z.. Z. N. - nebohá manželka odporcu 1./, kolaudačným rozhodnutím k stavbe
vydaným pre užívateľa stavby Z.. Z. N., úverovou zmluvou ako aj ďalšími zmluvnými dokumentmi
viažucimi sa k realizácii stavby, je jednoznačným spôsobom preukázané, kto nehnuteľnosť staval,
kolaudoval a zároveň financoval. Tvrdenia navrhovateľky o vložených
investíciách sú zavádzajúce. Investovanie jej vlastných finančných prostriedkov, finančných darov,
resp. finančných prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov do spornej
nehnuteľnosti nepreukázala. Svedecké výpovede tieto skutočnosti nepotvrdili, nakoľko z časového
hľadiska išlo vždy o potvrdzovanie skutočností v čase keď nehnuteľnosť už bola štyri roky
skolaudovaná a obývaná. Jediné investície, ktoré boli vynaložené zo strany navrhovateľky boli investície
do hnuteľných vecí, nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, záhradného bazéna a príp. sadových úprav.
Na základe uvedených skutočností v konaní preukázaných, mal preto prvostupňový súd správne za
to, že navrhovateľka jednoznačným spôsobom nepreukázala, že nehnuteľnosť nadobudla originálnym
spôsobom - jej výstavbou a ani skutočnosť, že túto od počiatku a v dobrej užívala ako svoju vlastnú.

K odňatiu možnosti konať uviedli, že navrhovateľka doručila ospravedlnenie v neskorých
poobedňajších hodinách, v deň pred vytýčeným termínom pojednávania, osobne, do podateľne súdu
s tým, že zároveň požiadala o odročenie pojednávania a určenie nového termínu pojednávania,
nesúhlasila, aby sa pojednávalo v jej neprítomnosti a pripojila k nemu potvrdenie o ošetrovaní člena
rodiny, maloletej dcéry, z dôvodu jej ochorenia. Z potvrdenia o ošetrovaní člena rodiny vyplýva, že toto
začalo dva dni pred vytýčeným termínom pojednávania. Právny zástupca svoju neúčasť na pojednávaní
nijako neospravedlnil a na pojednávanie sa nedostavil. Vážnym dôvodom neúčasti na pojednávaní
malo byť osobné ošetrovanie člena rodiny, maloletej dcéry navrhovateľkou. Uviedli, že toto konanie
navrhovateľky bolo výlučne účelové, keď v podvečerných hodinách deň pred vytýčeným termínom
pojednávania sa navrhovateľka zúčastnila besiedky ZŠ Mlynská spolu s maloletou dcérou, ktorá na
tejto besiedke vystupovala, tancovala, spievala a recitovala a nejavila žiadne známky ochorenia. Na
besiedke boli osobne prítomní aj odporcovia 3./ a 4./ a z uvedeného je preto možné mať dôvodné
pochybnosti o skutočnosti, že zdravotný stav maloletej dcéry bol vážny a ohrozujúci jej život a že
jej osobné ošetrovanie navrhovateľkou bolo nevyhnutné. Vo svojej žiadosti o odročenie pojednávania
navrhovateľka neuviedla ani prípadný dôvod, že nevie žiadnym spôsobom zabezpečiť k maloletej
dcére opateru aspoň v nevyhnutnej miere. Vzhľadom na vyššie uvedené mali za to, že súd správne
neuznal dôvod ospravedlnenia navrhovateľky, a to aj vzhľadom na dĺžku prejednávanej veci a prítomnosť
predvolaného svedka a v konaní pokračoval v jej neprítomnosti.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, podľa § 10 ods. 1 O. s. p. v medziach daných odvolaním
vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2
O. s. p., rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O. s. p. a dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

Predmetom konania je návrh navrhovateľky, ktorým sa voči odporcom domáhala určenia, že
nehnuteľnosť, vedená na Katastrálnom úrade v Bratislave, Správa katastra pre Hlavné mesto SR
Bratislavu, pracovisko Bratislava III, kat. úz. Rača, zapísané na LV č. XXXX, ako rodinný dom súp. č.
XXXX, postavený na parcele č. XXXX/XX vo výmere 156 m2 a parc. č. XXXX/XX, je v bezpodielovom
spoluvlastníctve navrhovateľky a jej manžela, odporcu 2./, alternatívne, určenie, že navrhovateľka a
odporca 2./ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu na predmetnej nehnuteľnosti,
a to vo veľkosti 1 k celku a vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1 je odporca 1./, keď svoje
spoluvlastnícke právo odvodzovala tým, že došlo k spracovaniu veci v zmysle § 135b Občianskeho
zákonníka.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Inou skutočnosťou ustanovenou zákonom, na základe ktorej sa vlastnícke právo nadobúda, je aj
spracovanie (špecifikácia) cudzej veci v zmysle § 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa, ktorého
ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú vec, stáva sa vlastníkom novej veci ten, ktorého



podiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť druhému vlastníkovi cenu toho, o čo sa jeho majetok
zmenšil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa nedohodnú, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd.

Ako už správne konštatoval prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, predmetom
spracovania zrejme môže byť aj nehnuteľnosť; ustanovenie § 135b Občianskeho zákonníka to
nevylučuje (možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam spracovaním je upravená aj
v § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam). Spracovaním veci v právnom slova zmysle rozumieme všetky tie prípady, kedy je z
jednej veci vytvorená vec iná a tá je zároveň od nej odlíšená, či už vzhľadovo alebo funkčne, to znamená,
že nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním cudzej nehnuteľnej veci môže mať praktický význam
iba v prípadoch, keď sa rekonštrukciou stavby vykonajú také zmeny jej základných stavebných prvkov,
že nepochybne ide o vytvorenie novej veci (stavby). Inými slovami povedané, k stavbe nie je možné
nadobudnúť vlastníctvo jej „prepracovaním,“ nadobudnutie vlastníctva k „prepracovanej
stavbe“ je možné iba vtedy, ak pôvodná stavba zanikla.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním
náležite zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O. s. p. a je správny jeho právny záver, že
navrhovateľka nemohla nadobudnúť vlastnícke, resp. spoluvlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti
spracovaním v zmysle § 135b Občianskeho zákonníka, keďže vykonaním dokazovaním nebolo
preukázané, že by pôvodná stavba zanikla, resp. že by na nej boli vykonané také zmeny základných
stavebných prvkov, že by išlo o vytvorenie novej stavby. Odvolací súd sa má za to, že navrhovateľka v
tomto smere neuniesla svoju dôkaznú povinnosť, keď vyššie uvedené skutočnosti žiadnym spôsobom
nepreukázala. Svedkovia označený navrhovateľkou, aj to len niektorí /J. J. - matka navrhovateľky, Z.. Y.
J. - brat navrhovateľky, P. D./, ktorí boli aj v konaní vypočutí, sa vyjadrovali k tomu, že navrhovateľka sa
finančne spolupodieľala na stavbe rodinného domu, ktorá skutočnosť, ale nemá vplyv na nadobudnutie
vlastníckeho práva spracovaním v zmysle § 135b Občianskeho zákonníka. Nadovšetko z listinných
dôkazov predložených navrhovateľkou spolu s návrhom (kúpna zmluva, čestné prehlásenie zo dňa 23.
10. 2010), je zrejmé, že ak rodičia navrhovateľky poskytli finančné prostriedky, tieto jej poskytli v rokoch
2003 až 2007, pričom predmetný dom bol skolaudovaný v roku 1998. Ostatní ňou navrhnutí svedkovia /
H. O., Z.. G.. H. A./ naopak tvrdili, že výstavbu rodinného domu financoval odporca 1./ s odporcom 3./.

Odvolací súd sa stotožňuje aj zo záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľka neuniesla svoju
dôkaznú povinnosť ani v tom smere, že by preukázala akýkoľvek iný titul nadobudnutia vlastníckeho,
resp. spoluvlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Naopak z listinných dôkazov, ktoré boli
založené odporcami spolu s vyjadrením k návrhu /č. l. 87 - 119 spisu/, a to zo Zmluvy o dielo č. XXXXX
G. Č.. X/XX/XXX, z Krycieho listu rozpočtu, Príjmového pokladničného dokladu zo dňa 5. 6. 2006, z
Faktúr č. XXXXXX, Č.. XXXX/XXXX, Č.. XXXXXX, Dodacieho listu č. XXXXXX, Súpisu vykonaných prác
a dodávok, z Prehľadu príjmov a výdavkov v súvislosti s výstavbou rodinného domu, z Úverovej zmluvy
č. 1, ale aj s Kolaudačného rozhodnutia z. XX/XXXXX-XXX/XXX-Z., ktoré listinné dôkazy boli súdom
prvého stupňa vykonané vyplýva, že stavbu rodinného domu objednávala Z. N., zomrelá manželka
odporcu 1./, ktorý stavbu spolu s manželkou aj financoval, a teda ich vlastnícke právo k nehnuteľnosti
nebolo nijako spochybnené.

V prípade, že účastník neunesie v konaní dôkazné bremeno, t. j. ak účastníkom tvrdené rozhodujúce
skutočnosti zostanú nepreukázané, nesie nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré
bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Dôkazné
bremeno je teda procesnou zodpovednosťou účastníka za výsledok konania v prípadoch, kedy je
výsledok sporu určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka
nie je preukázané, je neúspech takéhoto účastníka v konaní.

Ak vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, prvostupňový súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný
zamietol, rozhodol vecne správne a odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O. s. p.
potvrdil.

Za právne irelevantnú považuje odvolací námietku navrhovateľky, ktorou namietala odňatie možnosti
konať pred súdom, ktoré malo spočívať v tom, že prvostupňový súd napriek jej ospravedlneniu z neúčasti
na pojednávaní dňa 25. 06. 2013 z dôvodu ochorenia jej maloletej dcéry Y. N., Q.. XX. XX. XXXX konal
v jej neprítomnosti, na pojednávaní ktorom vykonal dokazovanie výsluch svedka, čím jej znemožnil klásť



otázky prítomnému svedkovi a na tomto pojednávaní vydal uznesenie o skončení dokazovania bez toho,
aby ju poučil v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p a zároveň jej bolo znemožnené navrhnúť ďalšie
dôkazy na preukázanie svojho nároku.

Z obsahu spisu, konkrétne písomného podania právneho zástupcu navrhovateľky zo dňa 24. 6. 2013 /
č. l. 370 spisu/ vyplýva, že tento požiadal súd o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 25. 06.
2013 o 09:00 hod, ktorú žiadosť odôvodnil ochorením dcéry navrhovateľky maloletej dcéry Y. N., Q..
XX. XX. XXXX, keď zdravotný stav maloletej si vyžaduje osobnú starostlivosť navrhovateľky, ktorá sa z
tohto dôvodu nemôže zúčastniť predmetného pojednávania, s tým, že navrhovateľka nesúhlasí, aby sa
konalo v jej neprítomnosti. Prílohou žiadosti bolo Potvrdenie o OČR /č. l 371 spisu/ z ktorého je možné
zistiť, že maloleté ochorela dňa 21. 6. 2013.

Odvolací súd zdôrazňuje, že právo účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho
prítomnosti, ktoré je zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak,
že súd nemôže konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný
umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva. Ustanovenie § 101 ods. 2 O. s. p. umožňuje vec prejednať
v neprítomnosti účastníka, ktorý, aj keď bol riadne predvolaný, nedostavil sa na pojednávanie, ani
nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Z tohto predpokladu vychádza aj ustanovenie §
119 ods. 1, 2 O. s. p., v zmysle ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania
bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť,
alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania
obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o
dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd
bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.

V danom prípade sa navrhovateľka dozvedela o chorobe svojej dcéry dňa 21. 6. 2013 a túto skutočnosť
oznámila súdu dňa 24. 6. 213 o 16.14 hod, t. j. deň pred nariadeným pojednávaním. Odvolací
súd má za to, že od ochorenia svoje dcéry do termínu pojednávania mala dostatok času, aby k
maloletej zabezpečila na čas trvania pojednávania /toto ako vyplýva zo zápisnice trvalo 40 minút/
osobnú starostlivosť, zo strany starých rodičov, resp. iných príbuzných, aby sa mohla pojednávania
zúčastniť, keď naviac nebol preukázaný žiaden dôvod, prečo sa pojednávania nemohol zúčastniť
ani právny zástupca navrhovateľky, ktorý by mohol uplatňovať pred súdom všetky procesné práva
patriace navrhovateľke, keď samotná skutočnosť, že navrhovateľka nesúhlasí s tým, aby sa konalo v
jej neprítomnosti, nezbavuje právneho zástupcu aby, sa pojednávania zúčastnil. Ak za daného stavu
prvostupňový súd vyhodnotil, že neexistuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania a pojednával
v neprítomnosti navrhovateľky, jej právneho zástupcu, nedošlo k porušeniu žiadnych procesných
ustanovení, ani k odňatiu práva patriaceho navrhovateľke, ako účastníkovi konania. Postupom, ktorý sa
nepriečil Občianskemu súdnemu poriadku, nemohol prvostupňový súd navrhovateľom odňať možnosť
konať pred súdom, keď títo svojou neprítomnosť sami zapríčinili, že nemohli realizovať svoje procesné
práva v zmysle § 118 ods. 4, resp. § 123 O. s. p. Záverom odvolací súd len dodáva, že navrhovateľka
bola poučená o svojich právach, a to aj podľa § 120 ods. 4 O. s. p., keď toto poučenie jej a jej právnemu
zástupcovi bolo doručené s predvolaním na pojednávania na deň 26. 10. 2010 /č. l. 43 spisu/.

Nedôvodná, je aj námietka navrhovateľky, že došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom v tom smere,
že nemala možnosť klásť otázky účastníkom konania na strane odporcov, a to odporcom 1./, 2./,
keď skutočnosť, že ona, ani je právny zástupca, neboli prítomní na pojednávaní kedy bol ich výsluch
vykonaný, nemôže ale bez ďalšieho spôsobiť to, že jej nebolo umožnené klásť odporcom 1./, 2./ otázky
na ďalších pojednávaniach.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka, ani jej právny zástupca, sa nezúčastnili pojednávania dňa
30. 6. 2011, na ktorom boli, ako účastníci konania, vypočutí odporcovia 1./, 2./, keď prvostupňový súd
v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O. s. p. konal v ich neprítomnosti, keďže doručenie predvolania
mal právny zástupca navrhovateľky riadne vykázané dňom 10. 6. 2011 /č. l. 162 spisu/ a svoju neúčasť
a neúčasť navrhovateľky neospravedlnil a svojou neprítomnosťou teda sami zapríčinili, že sa výsluchu
odporcov v zmysle § 131 O. s. p. nezúčastnili. Nie je povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne opakovať
dokazovanie, ktoré už bolo riadne vykonané, len z dôvodu, že druhý účastník pri vykonaní tohto dôkazu
nebol prítomný. Nadovšetko z lekárskej správy J.. H. A., psychiatra /č. l. 269 spisu/ zo dňa 19. 6. 2012 a



z lekárskej správy J.. Z. Q., neurológa /č. l. 291 spisu/ zo dňa 19. 9. 2012 vyplýva, že títo nedoporučujú
účasť odporcu 1./ z dôvodu zhoršenia jeho zdravotného stavu na akýchkoľvek súdnych pojednávaniach.

K námietke navrhovateľky, uvedenej v odvolaní, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil
a zároveň na základe vykonaných dôkazov, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací
súd dodáva, že navrhovateľka viac-menej len spochybňuje vyhodnotenie vykonaných dôkazov. V
odvolaní nie je uvedený ale žiadny relevantný dôvod, prečo je rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne
nesprávne, čo sa týka nemožnosti nadobudnutia jej spoluvlastníckeho práva spracovaním veci a sama
navrhovateľka ani v odvolaní neoznačila žiadny iný právny titul, ktorý by preukázal nadobudnutie jej
spoluvlastníckeho práva, a preto je táto odvolacia námietka navrhovateľky bezdôvodná.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O. s. p.
s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1, 2 O. s. p. podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania
rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje
náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia
tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov
konania, vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danom prípade boli v odvolacom konaní úspešní odporcovia 1./, 2./, 3./, 4./, ktorí v písomnom
podaní - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 1. 10. 2013, podali návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho
konania, ktoré mali spočívať v trovách právneho zastúpenia. Tieto ale vo vyššie uvedenej lehote od
vyhlásenie rozsudku nevyčíslili, a preto odvolací súd rozhodol tak, že odporcom 1./, 2./, 3./, 4./ náhradu
trov odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e možné podať odvolanie.