{"guid": "caa5624e-e030-467f-8ab5-71b4b57b22fa:9d89f291-63b4-47e9-96c7-cb15e2f0630a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1310214371.1", "spisova_znacka": "8Co/174/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/174/2014 z 8. 6. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 8. júna 2015, sp. zn. 8Co/174/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1310214371.1", "identifikacne_cislo": "1310214371", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ján Burik", "sudca_id": 178, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jan-burik-178", "datum_vydania": "2015-06-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť právnych úkonov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-38.odsek-2", "nazov": "§ 38 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-38"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-38"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9d89f291-63b4-47e9-96c7-cb15e2f0630a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1310214371.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1310214371.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1310214371.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/174/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310214371
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1310214371.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľov K. X.X.: C. P., I. I., S. X,
K. X.X. : A. U., I. I., Š. XX, K. X.X.: B. I., I. I., Z. XX, K. X.X.: U. P., I. I., M. X, K. X.X.: W. I., I. K. P.,
Z. T. XXX, zastúpených advokátkou JUDr. Janou Uhrinovou, so sídlom Bezručova 1, Bratislava, proti
odporcom: K. X.X.: M. D., I. I., Z. X, K. X.X.: A. D.J., I. I., Z. X, K. X.X.: P. P., I. I., D. XX, K. X.X.: S. P., I. I.,
D. XX, zastúpeným: HKP Legal, s.r.o., so sídlom Sasinkova 6, Bratislava, o určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy a o určenie vlastníctva, na odvolanie odporcov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo
dňa 8.októbra 2013 č.k. 28C/160/2010-199, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti  p o t v r d z u j e .
Navrhovateľom v 1. až 5. rade náhradu trov  odvolacieho konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 8. októbra 2013 č.k. 28C/160/2010 - 199 súd prvého stupňa určil, že M. P.,  E. X. XX.
XXXX, bola v deň svojej smrti dňa 15. 11. 2008, vlastníčkou nehnuteľnosti - bytu číslo 1 nachádzajúceho
sa na prízemí bytového domu na Q. Q. Č.S. XX K. I., S. Č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX, vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu                  a
spoluvlastníckeho podielu k pozemku, vo zvyšku návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že dňa 6. 2. 2008 bola uzatvorená kúpna zmluva,
na základe, ktorej  M.   P.,  ako predávajúca, previedla svoje vlastnícke právo k bytu číslo 1 na prízemí
bytového domu súpisné číslo XXXX na Q. Q. Č. XX K. I. do bezpodielového spoluvlastníctva odporcov
v 1. a 2. rade, a to  v podiele jednej polovice, a do bezpodielového  spoluvlastníctva odporcov v 3. a
4. rade, rovnako v podiele jednej polovice, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach,
zariadeniach bytu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku, za dohodnutú kúpnu cenu 3.500.000,- Sk.
M. P. zomrela dňa 15. 11. 2008. Výsledkami  vykonaného dokazovania zistený skutkový stav po právnej
stránke posúdil podľa § 38 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný.
Pokiaľ sa navrhovatelia domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy konštatoval s poukazom na § 80
písm. c) O.s.p., že navrhovatelia nemajú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy,
ktorú je možné posudzovať ako predbežnú otázku v konaní o ich návrhu na určenie, že poručiteľka
bola ku dňu smrti vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. S poukazom na svedecké výpovede a závery
znaleckého dokazovania považoval za preukázané, že M. P. v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 6.
2. 2008 trpela závažnou duševnou poruchou, demenciou Alzheimeroveho  typu ťažkého stupňa a táto
duševná porucha jej v plnom rozsahu znemožňovala správne rozpoznať význam a následky  konania
a svoje konanie ovládať. Na základe uvedeného dospel k právnemu záveru, že kúpna zmluva, ktorú
M. P. podpísala dňa 6. 2. 2008, je absolútne neplatným právnym úkonom. Pokiaľ odporcovia namietali
naplnenie  skutkovej podstaty uvedenej v § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na výpovede
svedkov, ktorí  osobne prišli do styku           s pani P.,  konštatoval, že pokiaľ aj svedkovia  G. W. X.



mali pocit, že M. P. niečomu porozumela, prípadne, že bola schopná kúpiť cigarety, ešte nevypovedá o
tom, že v čase podpisu zmluvy netrpela takou duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento právny úkon
neschopnou a v tomto smere poukázal na výpovede svedkov    A..  A. R., ktorá pôsobila ako vedúca
denného pobytu v T. A.                     a   A.. K. K., ktorého pacientkou pani P. bola  od decembra 2007. Mal za
to, že vypočutý lekár a znalec z príslušného odboru dospeli k jednoznačnému záveru, že Alzheimerova
choroba  v čase podpisu zmluvy spôsobila stav, že pani P. nebola schopná   žiadnych právnych úkonov
a nebola schopná uvedomiť si následky svojho konania. Vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov
rozhodol  o trovách konania  podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku, do výroku, ktorým bolo návrhu navrhovateľov vyhovené, podali v zákonom
stanovenej lehote odvolanie odporcovia, domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bol návrh aj v tejto časti
zamietnutý, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, dôvodiac
tým, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Argumentovali,  že pre posudzovanie
spôsobilosti pani P.  k vykonaniu právneho úkonu uzatvorenia kúpnej zmluvy bolo potrebné vychádzať
z judikatúry, ktorá poukazuje na váhu dôkazov  v konaní o spôsobilosti zomrelých osôb, a to najmä
znaleckého dokazovania na základe lekárskej dokumentácie, a z ktorej vyplýva, že váha záverov
odborného znaleckého dokazovania je vo vzťahu k rozhodnutiu súdu o spôsobilosti k právnemu úkonu
podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka značne nízka. Vytýkali súdu prvého stupňa, že neprihliadol na
výpovede svedkov, ktorí potvrdili, že stav zomrelej v období, ktoré bezprostredne predchádzalo uzavretiu
zmluvy, bol \"príčetný\". Uviedli, že svedok                      s kognitívnymi schopnosťami priemerného
človeka dokáže bez problémov posúdiť  \"príčetnosť\" inej osoby a jej spôsobilosť porozumieť obsahu
zmluvy. Právo nepredpokladá, že osoba spôsobilá k právnemu úkonu musí dokonale porozumieť obsahu
zmluvy, ale musí byť spôsobilá pochopiť podstatu právneho úkonu, čo v konkrétnom prípade znamená,
že zosnulá musela byť spôsobilá pochopiť minimálne to, že za odplatu predáva  byt svojim deťom, a
túto skutočnosť svedok potvrdil.
Navrhovatelia vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcov   poukázali  na závery znaleckého posudku
vypracovaného v konaní, na výpoveď svedka A.. K. K., na výpoveď odporcu v 3.rade na pojednávaní
dňa 26. 4. 2012 a vzhľadom na vykonané dokazovanie mali za to, že súd prvého stupňa dôkazy správne
vyhodnotil, na ich základe dospel k správnym skutkovým zisteniam a dospel aj k správnemu záveru o
tom, že pani P. nedokázala posúdiť následky svojho konania a ani svoje konanie ovládnuť           v čase
podpisu kúpnej zmluvy dňa 6. 2. 2008. Svedecké výpovede nepotvrdili spôsobilosť pani  P. na právne
úkony, svedok G. nevedel časovo ohraničiť obdobie, kedy sa s ňou stretával  a komunikoval s ňou iba
minimálne, svedok X. nebol prítomný pri podpise kúpnej zmluvy ani pri odovzdávaní peňazí. Vzhľadom
na uvedené navrhli rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.
Odvolací súd preskúmal  rozsudok súdu prvého stupňa  v napadnutej (vyhovujúcej) časti a v medziach
dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods.1 O.s.p.), vrátane konania, ktoré mu
predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3
O.s.p.)  a dospel   k záveru, že odvolanie odporcov  nie je dôvodné.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, keď vykonal náležité dokazovanie
v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie platnosti kúpnej
zmluvy zo  dňa 6.2.2008, na základe ktorej predávajúca neb. M. P. previedla svoje vlastnícke právo k
bytu na odporcov,  ako aj na posúdenie opodstatnenosti tvrdení,  ktoré odporcovia v konaní uvádzali na
svoju obranu          (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), následným zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania
v súlade so zásadami vyplývajúcimi z  § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom   a na ich
základe následne vyvodil aj správny  právny záver o neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy podľa ust.
§ 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu  návrhu  navrhovateľa  aj
náležite, v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 157 ods. 2 O.s.p., odôvodnil, pričom sa dostatočne
vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie  veci, ako
aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a posúdil opodstatnenosť všetkých právne
a skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s predmetom konania. Obsah odvolania
odporcov  tak nie je spôsobilý, z hľadiska nimi uplatnených odvolacích dôvodov  podľa  § 205 ods.2
písm. d/, f/ O.s.p., spochybniť správnosť záverov súdu prvého stupňa, keď ani v odvolacom konaní neboli
zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového
stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje
rozhodnutie.
Z ust. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že aj   v prípade, keď  u fyzickej osoby nedošlo
k obmedzeniu, resp. pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony, súdnym rozhodnutím, za neplatný sa
považuje aj taký právny úkon, ktorý urobila táto osoba                 v duševnej  poruche, hoci len prechodnej,
v dôsledku ktorej  nemohla  posúdiť následky svojho správania (rozumová - rozpoznávacia schopnosť )



či ovládať svoje konanie (vôľová - ovládacia schopnosť) . Pre spoľahlivý záver o neplatnosti právneho
úkonu musí byť u  tejto  osoby  bezpečne zistené, že nedokázala  buď posúdiť následky svojho právneho
úkonu alebo ovládať svoje konanie smerujúce k uskutočneniu  právneho úkonu, prípadne nedostatok
oboch týchto jej schopností.
Odporcovia v podanom odvolaní namietali hodnotenie vykonaných dôkazov súdom prvého stupňa a
v tomto smere mu vytýkali, že  vzal (výlučne) za základ svojho rozhodovania v konaní ustanoveným
znalcom vypracovaný znalecký posudok a neprihliadol pri posudzovaní vplyvu zdravotného stavu
predávajúcej na jej spôsobilosť uzatvoriť kúpnu zmluvu, na výpovede v konaní vypočutých svedkov.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že dokazovanie  je časťou občianskeho súdneho konania,
v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci, pričom hodnotenie dôkazov  môže robiť
len súd, ktorý ich vykonal. Hodnotenie dôkazov je myšlienková činnosť súdu, v rámci ktorej vykonaným
dôkazom prisudzuje určitú hodnotu. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi
predpismi, ako má  dôkazy hodnotiť; uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov; iba výnimočne
zákon súdu ukladá určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov (§  133, § 134, § 135 O.s.p.). Zásada
voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti
tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného
sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Zo zásady voľného hodnotenia
dôkazov vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd
hodnotenie vykonal.
Pri hodnotení  dôkazu z hľadiska jeho závažnosti (dôležitosti) súd posudzuje, či je dôkaz významný na
preukazovanie takých skutkových zistení, ktoré sú potrebné  pre rozhodnutie, pri hodnotení dôkazov
z hľadiska ich zákonnosti súd skúma, či bol dôkaz vykonaný zákonu zodpovedajúcim spôsobom a
napokon z hľadiska jeho pravdivosti, teda či dôkaz preukazuje skutočnosti z neho vyplývajúce, hodnotí
dôkaz na základe jeho vierohodnosti.
Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku  nevyplýva, akú výpovednú, resp. dôkaznú
hodnotu má súd tomu - ktorému vykonávanému dôkazu priradiť, keďže pri hodnotení dôkazov je
súd zásadne slobodný. V hodnotiacej činnosti je tak súd obmedzený iba vnútorným presvedčením a
hodnotiaci záver je povinný stručne a jasne odôvodniť tak, ako to vyplýva z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
Súd prvého stupňa  takýmto spôsobom postupoval, dôsledne vysvetlil svoje závery, ako aj zhodnotenie
vykonaných dôkazov a jeho odôvodnenie je presvedčivé.
Znalecký posudok (§ 125, § 127 O.s.p.) súd  hodnotí ako každý iný dôkaz podľa § 132 O.s.p., odborné
závery v ňom obsiahnuté  však hodnoteniu súdom podľa  § 132 O.s.p. nepodliehajú, a pokiaľ teda  súd
nie je spôsobilý hodnotiť odborné závery znalca z hľadiska  ich vecnej správnosti, musí postupovať
podľa  § 127 ods. 2 O.s.p. a nariadiť  preskúmanie posudku iným znalcom, vedeckým ústavom alebo
inou inštitúciou. Hodnotenie znaleckého posudku ako dôkazu teda spočíva v posúdení, či jeho závery
sú náležite odôvodnené, či je podložený obsahom nálezu, či sa v ňom prihliadlo na všetky skutočnosti,
s ktorými sa bolo potrebné vysporiadať, či jeho závery  nie sú  v rozpore s výsledkami ostatných
dôkazov či  odôvodnenie  znaleckého posudku zodpovedá pravidlám  logického myslenia.  Podstata
hodnotenia znaleckého posudku teda spočíva v tom, že súd vezme do úvahy komplexnosť posudku,
úplnosť odpovedí, vzťah posudku k iným vo veci vykonaným dôkazom a napokon vychádza aj zo zásad
správneho formálno - logického uvažovania.
V preskúmavanej veci súd prvého stupňa správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých
podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci.  Správne
v konaní postupoval pokiaľ, vzhľadom na potrebu odborného posúdenie zdravotného (duševného)
stavu neb. M. P. v čase uzatvorenia kúpnej  zmluvy a jeho vplyvu na jej rozpoznávaciu a ovládaciu
schopnosť, nariadil vo veci znalecké dokazovanie z odboru zdravotníctva. Súd prvého stupňa vzal za
základ svojho rozhodovania ustanovenou znalkyňou  vypracovaný znalecký posudok, ktorý spĺňal všetky
zákonné náležitosti, znalkyňa  pri jeho vypracovaní vychádzala  zo všetkých relevantných a dostupných
skutočností,  ktoré odborne posúdila  a po ich zhodnotení  výsledky premietla do  svojich záverov
o vplyve duševného stavu predávajúcej                         v relevantnom čase na jej ovládacie
a rozpoznávacie schopnosti. Závery znaleckého posudku formulované v časti III. logicky vyplývajú
z obsahu jeho predchádzajúcej časti II., zahŕňajúcej analýzu komplexnej zdravotnej dokumentácie a
súhrnné zhrnutie zistení v podanom  rozbore.
V konaní neboli zistené také iné  závažné  skutočnosti  zásadného významu,  ktoré by  boli spôsobilé
výrazným spôsobom ovplyvniť závery podaného znaleckého posudku                 a   obrana odporcov
nebola založená na takých relevantných tvrdeniach, na opodstatnenosť ktorých by bolo potrebné doplniť
znalecké dokazovanie alebo z ktorých by vyplývali také pochybenia v postupe ustanovenej znalkyne,
ktoré by boli viedli k iným odborným záverom.



Odporcovia nenáležite namietajú nesprávne (jednostranné) hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa
v tom, že tento svoje závery založil výlučne na záveroch znaleckého posudku. Závery znaleckého
dokazovania totiž korešpondovali aj s výpoveďami svedkov A.. K.B. W. A.. R., ktorí boli v rozhodujúcom
období; pred uzatvorením kúpnej zmluvy        a po jej uzatvorení; v kontakte s M. P. a ktorí na
základe svojich odborných znalostí a skúseností boli spôsobilí objektívne posúdiť a vyhodnotiť prejavy jej
správania, na rozdiel od svedkov X. G.; ktorý sa s ňou stretával nepravidelne          v súvislosti s nákupom
cigariet pre dcéru, a na základe ktorého výpovede  nemožno vyvodiť, že by p. P. bola plne spôsobilá aj na
taký právny úkon, akým bol predaj nehnuteľnosti; a X. X., ktorý ako majiteľ realitnej kancelárie pripravoval
kúpnu zmluvu, ktorú jej prečítal; ktorá skutočnosť už sama o sebe nasvedčuje jeho pochybnostiam
o porozumení jej obsahu predávajúcou vzhľadom na to, že bežne zmluvy klientom nečítal;       a
jeho svedecká výpoveď v tom, že jednoznačne zmluve porozumela, vyvodená na základe tohto jeho
jediného kontaktu s ňou pri  minimálnej vzájomnej komunikácii a bez jej bližšieho poznania, je založená
len na jeho subjektívnom vnímaní. Odporcovia preto nedôvodne argumentujú, že týmito svedeckými
výpoveďami bola dostatočne preukázaná \"príčetnosť\" predávajúcej v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy.
Závery znalkyne napokon korešpondujú aj      s výpoveďami navrhovateľov o prejavoch správania
sa ich matky v každodennom živote za posledné obdobie predchádzajúce a nasledujúce uzatvoreniu
kúpnej zmluvy (dezorientácia, zabúdanie, odkázanosť na pomoc pri domácich prácach,  príprave jedla,
nakladaní                     s peniazmi).
Výpovede  svedkov X.. G. W. X.. X.  týkajúce sa správania predávajúcej tak neboli  spôsobilé
vyvrátiť, resp. spochybniť či oslabiť, hodnovernosť  záverov znaleckého posudku o vplyvoch ochorenia
predávajúcej  na jej ovládaciu a rozpoznávaciu schopnosť, nakoľko ide o posúdenie  odbornej otázky,
na ktorej správne zodpovedanie nie sú skutočnosti týkajúce sa jej faktického správania postačujúce,
bez odborného a komplexného preskúmania jej zdravotnej dokumentácie v relevantnom období. Keďže
závery vyplývajúce zo znaleckého posudku  mali oporu aj v ďalšom dokazovaní, nemožno súdu prvého
stupňa vytýkať, že jeho závery sú založené na jednostrannom hodnotení dôkazov.
S poukazom na uvedené  dospel odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa              k záveru, že  na
základe výsledkov vykonaného dokazovania  možno považovať za bezpečne zistené, že predávajúca
M. P. v čase uzatvorenia spornej kúpnej  zmluvy konala v duševnej  poruche, pre ktorú nedokázala
ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky.
Súd prvého stupňa logicky vysvetlil postup, na základe ktorého k svojim  skutkovým záverom a  na
základe vykonaných dôkazov dospel,  a odvolací súd nezistil, že by súd prvého stupňa považoval za
zistené niečo,  čo sa v spise nenachádzalo, resp.  že by opomenul niečo  podstatné, čo z obsahu spisu
vyplývalo,  alebo že by v jeho úvahách existovali logické rozpory. V hodnotení skutkových zistení tak
neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť,  súd prvého stupňa ich všetky náležitým
spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil. Len odlišný  názor odporcov na to, ktoré
skutočnosti treba mať  na základe akých  dôkazov za preukázané, príp. či vykonané dôkazy postačujú
na preukázanie relevantných skutočností, nie je s ohľadom na  zásadu voľného hodnotenia dôkazov  (§
132 O.s.p.), spôsobilý spochybniť správnosť skutkových záverov, ku ktorým došiel súd prvého stupňa
na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania.
K uvedenému ešte odvolací súd dodáva, že právo na spravodlivý proces  nezahŕňa právo účastníka
konania, aby sa súd stotožnil s jeho skutkovými a právnymi názormi, navrhovaným hodnotením dôkazov;
rovnako nezakladá právo účastníka na to, aby bol v konaní pred súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v
súlade s jeho návrhmi. Z uvedeného možno dovodiť, že do obsahu základného práva účastníka konania
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane práv a ľudských  slobôd  nepatrí právo účastníka  na vyhovenie jeho procesnému návrhu
na vykonanie určitého ním navrhovaného dôkazu a ani právo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu
hodnotenia vykonaných dôkazov.
Odvolací súd tak nepovažoval námietky odporcov  uvádzané v odvolaní za dôvodné      a za stavu,
keď súd prvého stupňa na základe dostatočne zisteného skutkového stavu  a  riadne vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne posúdil aj po právnej stránke, odporcami
uplatnené odvolacie dôvody nemohli obstáť.
Z uvedených dôvodov odvolací súd  rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej             (vyhovujúcej) časti,
vrátane súvisiaceho, odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého, výroku o náhrade trov konania,  ako
vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p.               v spojení s
§ 142 ods.1  O.s.p., a úspešným  navrhovateľom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko
nepodali návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť im trovy odvolacieho konania podľa   § 151 ods.
1 vety prvej O.s.p.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "28C/160/2010", "guid": "2510219c-45c9-4811-b359-31360641be70:1e57cba2-9555-42e0-856c-ccc1d6450901", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}