Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/294/2013 z 16. 2. 2015 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Bratislava z 16. februára 2015, sp. zn. 2Cob/294/2013, ECLI:SK:KSBA:2015:1312212819.1 Krajský súd Bratislava | 2Cob/294/2013 | ECLI:SK:KSBA:2015:1312212819.1 | 2015-02-16 | Rozhodnutie Oblasť práva: Obchodné právo – Náhrada škody Citované ustanovenia: OSP, § 220 OSP, OZ, § 420 ods. 1 OZ, § 420 ods. 2 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/624ccdb4-9c54-409c-ae35-caa6e1c8e3e7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1312212819.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/294/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312212819
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1312212819.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek
senátu JUDr. Ľubici Břouškovej a JUDr. Ľubici Kriškovej v právnej veci navrhovateľa: Slovenská
kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, proti odporcovi v 1. rade:
Ability Services, s.r.o., Ružová dolina 16648/8, Bratislava, IČO: 44 136 242, a odporcovi v 2. rade: Michal
Bém, Topoľčianska 14, Bratislava, o zaplatenie sumy 2.085,35 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 22Cb/53/2013-77 zo dňa 16.7.2013 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 22Cb/53/2013-77 zo dňa 16.7.2013
m e n í tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.085,35
Eur s úrokom z omeškania 9% ročne z tejto sumy od 8.9.2012 do zaplatenia a trovy prvostupňového
konania vo výške 125,- Eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania
vo výške 125,- Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi sumu
2.073,59 Eur s úrokom z omeškania ročne 9% od 08.09.2012 do zaplatenia, ako aj trovy konania v
sume 125 Eur za súdny poplatok, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd
žalobu zamietol. Súd žalobu zamietol voči žalovanému v 2. rade. Žalovanému v 2. rade súd náhradu trov
konania nepriznal. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že
žalobca sa žalobou zo dňa 14.09.2012 domáhal zaplatenia sumy 2.085,35 Eur s úrokom z omeškania
9% ročne od 08.09.2012 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že žalovaný v 2. rade zavinil
dňa 14.04.2012 dopravnú nehodu motorovým vozidlom žalovaného v 1. rade, zn. PORSCHE, EČV:
BL071DE a poškodil vozidlo O. N., EČV: BA818PH FORD, ktorému žalobca poskytol náhradu škody
za opravu vozidla, podľa výpisu z účtu dňa 31.07.2012, ktoré poistné mu bolo vyplatené z garančného
fondu, pretože v čase dopravnej nehody žalovaný v 1. rade nemal uzavretú poistnú zmluvu, poistenie
zodpovednosti za škodu prevádzkou motorového vozidla. Žalobca si uplatnil regresný nárok podľa § 24
ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z. a žiadal zaviazať žalovaných v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne na
regresný nárok vo výške 2.085,35 Eur. Voči žalovanému v 1. rade si uplatňoval žalobca svoj regresný
nárok titulom zodpovednosti podľa ust. § 427 a nasl. OZ a voči žalovanému v 2. rade podľa ust. § 420
ods. 1 OZ. Súd konal v neprítomnosti účastníkov podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. keďže žalobca svoju
neprítomnosť ospravedlnil a žiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti a žalovaný v 1. a v 2. rade svoju
neprítomnosť neospravedlnili.

Súd prvého stupňa konštatoval, že výšku škody na poškodenom vozidle žalobca preukázal vyčíslenými
nákladmi za opravu vozidla, potvrdením o hlásení PU a prevzatí dokladov PU zo dňa 17.04.2012,
vyjadrením likvidátora poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa a potvrdením oddelenia likvidácie



poistných udalostí zo 04.05.2012 na výšku škody 2.073,59 Eur. Súd mal za preukázané z výpisu účtu,
že suma 2.073,59 Eur bola vyplatená poškodenému dňa 30.07.2012. Súd prvého stupňa poukázal na
ust. § 1 ods. 2 Ob.Z., ako aj na príslušné ustanovenia § 24 ods. 2/ písm. b) a § 24 ods. 7/, zákona č.
381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Poukázal na skutočnosť, že podľa ust. § 24 ods. 1/ písm. c), poškodený s trvalým pobytom alebo sídlom
na území Slovenskej republiky má nárok na náhradné poistné plnenie z poistného garančného fondu ak

a) do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti poisťovateľ alebo jeho
likvidačný zástupca zodpovedný za náhradu škody neposkytol poškodenému písomné vysvetlenie k
nárokom náhrady škody.

Súd prvého stupňa ďalej poukázal na ust. § 427 ods. 1 OZ, a § 420 ods. 1, 2 OZ. Uzavrel, že na
základe vykonaného dokazovania, s prihliadnutím na citované ustanovenia súd dospel k záveru, že v
danom prípade zodpovedá za škodu žalovaný v 1. rade ako držiteľ motorového vozidla ktorým bola
spôsobená škoda a žalovaný v 2. rade ako vodič a pracovník žalovaného v 1. rade zodpovedá iba podľa
pracovnoprávnych predpisov. Zodpovednosť za poistný regres má iba žalovaný v 1. rade, ktorý ako
prevádzkovateľ motorového vozidla mal zákonom stanovenú povinnosť dať si vozidlo poistiť a pokiaľ
nemal uzavretú poistnú zmluvu v čase dopravnej nehody a poškodený bol odškodnený z poistného
garančného fondu, regresný poistný nárok je možné uplatniť iba voči žalovanému v 1. rade a to v takom
rozsahu, v akom bolo poukázané poistné plnenie poškodenému, čo bolo v danom prípade v sume
2.073,59 Eur. Súd prvého stupňa priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania tak ako si ich uplatnil
vo výške 9% ročne od 08.09.2012 do zaplatenia t.j. od výzvy k plneniu. Vo zvyšku súd žalobu zamietol,
nakoľko bolo preukázané a zdokladované poistné plnenie poškodenému len do výšky 2.073,59 Eur.
Súd zamietol žalobu aj voči žalovanému v 2. rade, pretože tento nie je pasívne legitimovaný v spore
uplatňovanom podľa poistného regresu preto to, že nemal uzavretú poistnú zmluvu žalovaný v 1. rade,
a žalovaný v 2. rade zodpovedá iba voči žalovanému v 1. rade podľa pracovnoprávnych predpisov. O
trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Poukázal na skutočnosť, že poistnú udalosť
- dopravnú nehodu spôsobilo motorové vozidlo bez poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, pričom došlo k vecnej škode na inom motorovom vozidle. Z toho
dôvodu žalobca v súlade s ust. § 24 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov
poskytol poškodenému z poistného garančného fondu plnenie vo výške 2.085,35 Eur. Poukázal na
skutočnosť, že vymedzenie osôb zodpovedných za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
je riešené OZ a to hlavne § 420 a 427 až 431.

Ustanovenie § 427 a nasl. OZ o osobitnej zodpovednosti nie je vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti
podľa § 420 OZ ustanovením špeciálnym, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa seba. Poškodený sa
tak môže domáhať škody voči prevádzkovateľovi dopravného prostriedku podľa § 427 OZ na základe
objektívneho princípu a proti vodičovi dopravného prostriedku podľa § 420 OZ na základe zodpovednosti
založenej na prezumpcii zavinenia. Poukázal na to, že uvedené závery potvrdzuje i judikatúra súdov a
to hlavne rozhodnutia NS SR zo dňa 27.9.1977, publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk
súdov ČSSR pod č. R 29/1979. Žalobca poukázal na ust. § 24 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z. podľa ktorého
kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu

a) na zdraví a náklady pri usmrtení spôsobené prevádzkou nezisteného motorového vozidla, za ktorú
zodpovedá nezistená osoba,

b) spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

Žalobca zdôraznil, že v pozícii osoby bez poistenia zodpovednosti sa môže ocitnúť tak prevádzkovateľ
ako i vodič vozidla, ktorým bola spôsobená škoda. Slovenská kancelária poisťovateľov môže preto
nárok na náhradu plnenia uplatniť ako voči prevádzkovateľovi, tak i voči vodičovi nepoisteného vozidla.
Dôvodom na vznik práva poškodeného na náhradu škody - regres proti poistnému garančnému fondu
je teda aj spôsobenie škody nepoisteným motorovým vozidlom. Toto právo si môže poškodený uplatniť
voči kancelárii za rovnakých podmienok, ako keby uplatnil priamy nárok proti poisťovateľovi. Žalobca



zdôraznil, že na základe uvedených skutočností žalovaný v 2. rade ako vodič je v spore pasívne
legitimovaný, pretože zavinene porušil pravidlá cestnej premávky a v príčinnej súvislosti s uvedeným
protiprávnym konaním spôsobil škodu na majetku poškodených. Za škodu nepochybne zodpovedá
podľa ust. § 420 OZ a pretože škodu spôsobil vozidlom, ku ktorému nebola uzatvorená poistná zmluva,
je súčasne osobou bez poistenia zodpovednosti, a to bez ohľadu na to, komu prislúchala povinnosť
uzavrieť poistnú zmluvu. I za neho žalobca plnil poškodenému z garančného fondu a má proti nemu
z tohto dôvodu právo na náhradu podľa § 24 ods. 7, citovaného zákona t.j. tzv. postih. Má za to,
že názor súdu prvého stupňa je v rozpore s judikatúrou NSSR v obdobných veciach. Pokiaľ ide o
zamietnutie žaloby v sume 11,76 Eur zdôraznil, že žalobca plnil z poistného garančného fondu sumu
2,085,35 Eur, ktorá tvorí žalovanú istinu. Vyplýva to z likvidačnej správy. V zmysle nej plnil poisťovni
Allianz - Slovenskej poisťovni sumu 2.073,59 Eur a pánovi O. N. sumu 11,76 Eur. Predmetné skutočnosti
preukázal predmetnými listinnými dôkazmi a to výpisom z účtu na sumu 2.073,59 Eur z poštových
poukazov na sumu 11.76 Eur. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd odvolaniu žalobcu v celom
rozsahu vyhovel. Podaním doručeným súdu dňa 2.9.2013 doplnil svoje odvolanie v ktorom zdôraznil, že
žaloba na vodiča nebola podaná preto, že neuzatvoril platné povinné zmluvné poistenie, ale preto, že
svojím konaním zavinil dopravnú nehodu. Jeho zodpovednosť je subjektívna a je daná zavinením.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie žalobcu podľa ust. § 214 ods.
1 O.s.p. Žalobca pred otvorením pojednávania opravil meno žalovaného v 2. rade na O. N. z dôvodu,
že pri podávaní žaloby došlo k chybe v písaní keď namiesto O. N. bolo uvedené meno O. N.. Z
obsahu spisu je zrejmé, že nie je dôvod pochybovať o správnosti mena žalovaného v 2. rade keďže
z predložených listinných dôkazov a to správy o nehode je nepochybné, že nehoda bola spôsobená
vodičom motorového vozidla O. N., bytom Topoľčianska 14, Bratislava a taktiež zo stanoviska Daňového
úradu Bratislava, Ševčenkova 32, Bratislava, je zrejmé, že na uvedenej adrese H. XX, N. N. O. N. D.. W.
XX.X.XXXX na ktorej adrese je podľa stanoviska Okresného riaditeľstva policajného zboru v Bratislave
je prihlásený k trvalému pobytu. Vzhľadom k tej skutočnosti, že odvolací súd nemal pochybnosť, že
v danom prípade ide o osobu O. N. pripustil zmenu označenia žalovaného v druhom rade. V rámci
odvolacieho konania zástupkyňa žalobcu uviedla, že zotrváva na celom návrhu a dôvodoch písomného
odvolania a zdôraznila tú skutočnosť, že žalobca vznikol na základe zákona v roku 2001 za účelom
riešenia dopravných nehôd a poskytovania plnenia z poistného garančného fondu ktoré následne
vymáhajú ako regres tak od prevádzkovateľa motorového vozidla ako aj od vodiča, ktorý škodu zaviní.
Zdôraznila, že zodpovednosť prevádzkovateľa je objektívnou zodpovednosťou, zodpovednosť vodiča
je subjektívnou zodpovednosťou a vodič by sa jej mohol zbaviť len v prípade, že by preukázal, že
škodu nezavinil a že má pracovnú zmluvu s prevádzkovateľom čo však nie je tento prípad. Z uvedených
dôvodov žiadala aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa resp.
aby rozsudok zmenil a zaviazal na žalované plnenie v celom rozsahu oboch žalovaných spoločne a
nerozdielne.

Odvolací súd s poukazom na ust. 213 ods. 3 O.s.p. opakoval dokazovanie v potrebnom rozsahu
keďže súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Odvolací súd opätovne vykonal dokazovanie číslom listu 4, výpisom z účtu Všeobecnej úverovej banky,
ktorým bolo preukázané, že zo strany žalobcu došlo k plneniu v prospech Allianz - Slovenskej poisťovni
k sume 2.073,59 Eur, ďalej číslom listu 5 z ktorého je zrejmé, že zo strany žalobcu došlo k plneniu
v prospech poškodeného O. N. v sume 11,76 Eur. Ďalej odvolací súd opätovne vykonal dokazovanie
faktúrou č. 21230452 založenou na čl. 13, ktorou bola fakturovaná oprava poškodeného vozidla v
sume 2.182,73 Eur a správou o nehode založenou na čl. 14 -17, vyjadrením likvidátora k spôsobu
likvidácie a výpočet výšky poistného plnenia založený na čl. 35, rekapituláciou poistného plnenia
vykonanou akciovou spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa v celkovej sume 2.073,59 Eur na čl.
36, ďalej sa odvolací súd oboznámil s listinným dôkazom a to listom poisťovne Allianz - Slovenská
poisťovňa adresovanému žalobcovi, ktorým Allianz - Slovenská poisťovňa oznamuje žalobcovi, že došlo
k poistnému plneniu vo výške 2.073,59 Eur, oznamom o poukázaní náhrady škody, ktorým oznámil
žalobca poškodenému O. N., že došlo k poukázaniu doplatku do skutočnej výšky škody na jeho
motorovom vozidle v sume 11,76 Eur.

Na základe opätovného vykonania dokazovania predloženými listinnými dôkazmi odvolací súd mal za
to, že odvolanie zo strany žalobcu je dôvodné z nasledovných dôvodov:



Z obsahu spisu je zrejmé, že zo strany žalovaného v 1. rade ani žalovaného v 2. rade nebolo preukázané,
že by medzi žalovaným v 2. rade a žalovaným v 1. rade bol pracovno-právny vzťah t.j. žalovaný v 1.
rade aj napriek výzve zo strany odvolacieho súdu nedoložil pracovnú zmluvu, ktorou by preukazoval,
že žalovaný v 2. rade bol v pracovnom pomere so žalovaným v 1. rade. Je nesporné z predložených
listinných dôkazov, že v čase dopravnej nehody žalovaný v 1. rade ako prevádzkovateľ motorového
vozidla nemal uzavretú poistnú zmluvu, poistenie zodpovednosti za škodu prevádzkou motorového
vozidla. Žalobca si preto uplatnil regresný nárok podľa § 24 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z. a žiadal
zaviazať žalovaných v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne na regresný nárok vo výške 2.085,35
Eur. Zodpovednosť žalovaného v 1. rade si uplatnil žalobca podľa § 427 a nasl. OZ a zodpovednosť
žalovaného v 2. rade podľa § 420 ods. 1 OZ. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa pochybil
keď nezaviazal k náhrade regresného nároku žalovaného v 1. rade aj žalovaného v 2. rade spoločne a
nerozdielne keďže nebolo preukázané, že by žalovaný v 2. rade bol v pracovno-právnom pomere a je
nesporné, že žalovaný v 2. rade ako vodič žalovaného v 1. rade zavinil dopravnú nehodu pri ktorej bolo
poškodené vozidlo O. N. dňa 14.4.2012. V danom prípade si teda žalobca oprávnene uplatnil regresný
nárok voči žalovanému v 2. rade podľa ust. § 420 ods. 1 OZ podľa ktorého ustanovenia každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Žalovaný v 1. rade zodpovedá za škodu podľa
ust. 427 ods. 1. OZ podľa ktorého fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za
škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na judikát Najvyššieho súdu (R 29/1979) podľa ktorého ak
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá prevádzkovateľ tohto dopravného
prostriedku (§ 427 OZ) nie je tým vylúčená zároveň zodpovednosť napríklad vodičom motorového
vozidla za škodu ktorú spôsobil pri tej istej škodnej udalosti poškodenému porušením právnej povinnosti
(§ 420 OZ), pokiaľ nejde o prípad uvedený v ust. § 421 ods. 2 OZ.

Odvolací súd poukazuje na ust. § 420 ods. 2 OZ podľa ktorého škoda je spôsobená právnickou osobou
alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto
osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa
pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Z citovaného ust. § 420 ods. 2 OZ vyplýva, že škoda
je spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou, ak bola spôsobená pri ich činnosti tými osobami, ktoré
na túto činnosť použili. Použitie týchto osôb sa uskutočňuje spravidla na základe pracovno-právneho
pomeru. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v 2. rade by nezodpovedal za vzniknutú škodu podľa ust.
§ 420 ods. 1 OZ, iba v prípade, že by bol s žalovaným v 1. rade v pracovno-právnom pomere t.j. jeho
zodpovednosť v jeho prípade by bola pracovno-právna avšak len k svojmu zamestnávateľovi t.j. v danom
prípade k prevádzkovateľovi motorového vozidla t.j. žalovanému v 1. rade.

Vzhľadom k tej skutočnosti, že žalovaný v 1. rade ani žalovaný v 2. rade v rámci prvostupňového
ani odvolacieho konania nepreukázali, že medzi nimi bol pracovno-právny vzťah prichádza do úvahy
zodpovednosť žalovaného v 2. rade podľa ust. § 420 ods. 1 OZ keďže žalovaný v 2. rade ako vodič
zavinil dňa 14.4.2012 dopravnú nehodu motorovým vozidlom žalovaného v 1. rade.

Z uvedených dôvodov odvolací súd zaviazal k náhrade regresného nároku žalobcu spoločne a
nerozdielne tak žalovaného v 1. rade ako aj žalovaného v 2. rade. Odvolací súd zmenil rozsudok súdu
prvého stupňa aj v zamietajúcej časti, keďže mal z listinných dôkazov preukázané, že zo strany žalobcu
došlo k plneniu nie len voči poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., v sume 2.073,59 Eur ale bolo
preukázané, že žalobca plnil aj poškodenému O. N. doplatok do skutočnej výšky škody v sume 11,76
Eur, ktorý mu bol poukázaný na jeho adresu dňa 31.7.2012.

Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa aj v
zamietajúcej časti a priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 2.085,35 Eur spolu s úrokom z
omeškania 9% ročne z tejto sumy od 8.9.2012 do zaplatenia. Zároveň odvolací súd zaviazal žalovaných
v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy prvostupňového konania vo výške 125,- Eur tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.



Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd s poukazom na ust. § 220 O.s.p. zmenil
rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keďže súd
prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania vyvodil nesprávny právny záver.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1
O.s.p. a zaviazal žalovaných v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho
konania vo výške 125,- Eur, ktorá suma predstavuje súdny poplatok za podané odvolanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.