Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/29/2014 z 14. 10. 2015
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 14. októbra 2015, sp. zn. 1Cob/29/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1312214711.1
Krajský súd Bratislava | 1Cob/29/2014 | ECLI:SK:KSBA:2015:1312214711.1 | 2015-10-14 | Uznesenie
Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy
Citované ustanovenia: OSP, § 221 ods. 1 písm. f) OSP, § 221 ods. 1 písm. h) OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/77458712-663f-4977-80bb-1eb3005f130e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1312214711.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/29/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312214711
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1312214711.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: AXEL SK, s. r. o., Hany Meličkovej 21/2985,
Bratislava, IČO: 36 655 953, zast. JUDr. Igorom Klamárom, advokátom, Družstevná 5, Bratislava,
proti odporcovi: TSS GRADE, a. s., Dunajská 48, Bratislava, IČO: 35 802 723, zast. JUDr. Michaelou
Husárovou, advokátkou, Muránska 39, Spišská Nová Ves, o zaplatenie 252,96 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 22Cb/90/2012-73 zo dňa 19. 09.
2013 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 22Cb/90/2012-73 zo dňa 19. 09.
2013  z r u š u j e  a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
252,96 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 09. 10. 2012 do zaplatenia a súčasne uložil odporcovi
povinnosť aj zaplatiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia. V odôvodnení napadnutého rozsudku
súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 01. 10. 2012 domáhal zaplatenia sumy
1.748,64 Eur s príslušenstvom, titulom ceny dopravy a za služby poskytnuté autožeriavom, na základe
objednávky (telefonickej) zo dňa 10. 08. 2012 a potvrdenia o vykonanej doprave podľa potvrdených
záznamov o prevádzke vozidla nákladnej dopravy a na základe troch vystavených faktúr:
1) faktúra č. 0055111 zo dňa 31. 10. 2011, splatná 11. 12. 2011 na 770,40 Eur,
2) faktúra č. 0065311 zo dňa 14. 12. 2011, splatná 24. 01. 2012 na 725,28 Eur,
3) faktúra č. 0036112 zo dňa 08. 10. 2012, splatná 08. 10. 2012 na 252,96 Eur.

Na odporcu bola vyhlásená reštrukturalizácia pod č. k. 4R/3/2012 zo dňa 28. 08. 2013 povolená dňa 06.
09. 2012, právoplatne 13. 09. 2012, ktorá bola ukončená 22. 02. 2013, schválením reštrukturalizačného
plánu z 21. 02. 2013, uverejnené v ÚV č. 37/2012. Povolením reštrukturalizácie bolo konanie ex
lege prerušené a ukončením reštrukturalizácie bolo prerušené konanie ex lege zastavené a písomné
uznesenie sa nevyhotovuje. Súd prvého stupňa rozdelil pohľadávku na starý dlh spoločnosti podľa
§ 120 ZoKR č. 7/2005 Z. z. v zmysle ďalších predpisov a na nový dlh spoločnosti, pričom za starý
dlh spoločnosti, ktorý musí byť uplatnený prihláškou v reštrukturalizácii, sa považuje dlh vzniknutý do
povolenia reštrukturalizácie, na základe dvoch faktúr: 1. faktúra č. 0055111, splatná 11. 12. 2011 na
770,40 Eur, faktúra č. 0065311, splatná 24. 01. 2012 na 725,28 Eur, celkove v sume 1.494,68 Eur, v
ktorej časti bolo konanie ex lege zastavené a po ukončení reštrukturalizácie považoval za predmet sporu
ako nový dlh spoločnosti, dlh na základe faktúry č. 0036112 z 08. 08. 2012, splatnej 08. 10. 2012 na
sumu 252,96 Eur, ktorá faktúra sa stala splatnou až po povolení reštrukturalizácie dňa 06. 09. 2012.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že pohľadávka v sume 252,96 Eur nemala byť uplatnená v
reštrukturalizácii, pretože splatnosť faktúry č. 0036112 nastala až dňa 08. 10. 2012, čo bolo po povolení
reštrukturalizácie na sumu 252,96 Eur s príslušenstvom, čo zodpovedalo predloženej objednávke č.
22120684 z 08. 08. 2012, podľa ktorej bola dohodnutá splatnosť faktúry 60 dní od doručenia.



Spornou medzi účastníkmi konania teda zostala faktúra č. 0036112, keď navrhovateľ trval na skutočnosti,
že predmetná faktúra nemala byť uplatnená v reštrukturalizácii a trvá na jej úhrade, pričom odporca
uviedol, že konanie žiada zastaviť, nakoľko je toho názoru, že predmetná pohľadávka mala byť uplatnená
prihláškou v reštrukturalizácii, pretože vznikla dňa 08. 08. 2012, čo bolo preukázané aj podľa záznamu
prevádzky vozidla nákladnej dopravy, potvrdeného dňa 08. 08. 2012. Rozhodujúcim pri posúdení, či ide
o pohľadávku, ktorú si veriteľ musí prihlásiť, resp. nemusí prihlásiť, je podľa názoru odporcu moment
začatia reštrukturalizačného konania 12. 09. 2012. Prihláškou sa uplatňujú nároky veriteľov, ktoré vznikli
pred začatím reštrukturalizačného konania, pričom rozhodujúcim je moment vzniku týchto nárokov, t.
j. práva na plnenie, nie prípadná splatnosť pohľadávky. Rozhoduje obdobie, s ktorým má pohľadávka
kauzálny súvis. V prípade pohľadávok, ktoré vznikli z titulu, že veriteľ plnil dlžníkovi, rozhoduje,
kedy k plneniu veriteľa dlžníkovi došlo. K plneniu veriteľa došlo pred začatím reštrukturalizácie, preto
pohľadávky, ktorých sa navrhovateľ domáha, mali byť uplatnené prihláškou. Navrhovateľ si v zákonom
stanovenej lehote prihláškou neprihlásil svoje pohľadávky.

Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 610 Obch. zák., § 611 ods. 1 Obch. zák., § 625 ods. 1 Obch. zák.,
§ 625 ods. 2 Obch. zák., § 369 ods. 1 Obch. zák., § 118 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. zákona o konkurze a
reštrukturalizácii, § 120 ods. 1 ZKR a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že uznal za dôvodnú
faktúru s lehotou splatnosti 08. 10. 2012, ktorej originál navrhovateľ predložil a splatnosť na faktúre bola
v súlade s dohodnutými podmienkami podľa objednávky. Pohľadávka navrhovateľa uplatnená za faktúru
č. 0036112 zo dňa 08. 08. 2012, splatná 08. 10. 2012 na sumu 252,96 Eur je podľa názoru súdu prvého
stupňa dôvodná a nemusela byť uplatnená prihláškou v reštrukturalizácii, preto súd zaviazal odporcu
zaplatiť navrhovateľovi žalovanú pohľadávku v tejto výške, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne od 09. 10. 2012 do zaplatenia, titulom ceny za služby autožeriavom podľa objednávky zo dňa 08.
08. 2012, potvrdenej 10. 08. 2012 a to na základe dohodnutých podmienok fakturácie so 60 dňovou
lehotou splatnosti. Súd rozdelil pôvodnú pohľadávku navrhovateľa na tzv. starý dlh spoločnosti, za prvé
dve faktúry v celkovej výške 1.495,68 Eur, v ktorej časti bolo konanie ex lege zastavené po skončení
reštrukturalizácie a na tzv. nový dlh, za ktorý považoval faktúru č. 0036112 splatnú 08. 10. 2012, čo
bolo až po povolení reštrukturalizácie, preto túto pohľadávku nemusel navrhovateľ uplatniť prihláškou v
reštrukturalizácii ako nový dlh. Súd prvého stupňa je toho názoru, že pokiaľ si zmluvné strany dohodli
fakturáciu a lehotu splatnosti, tak je možné pred súdom uplatňovať pohľadávku až po lehote splatnosti
a nie podľa doby plnenia kedy pohľadávka vznikla, ktorá zakladá nárok na fakturáciu, čo bolo potvrdené
podľa záznamu o prevádzke vozidla nákladnej dopravy dňa 08. 08. 2012 a až následne vznikol nárok
fakturovať a až splatnosťou faktúry vznikol navrhovateľovi nárok uplatňovať pohľadávku pred súdom. Z
týchto dôvodov súd prvého stupňa zaviazal odporcu na úhradu žalovanej pohľadávky vo výške 252,96
Eur spolu s úrokom z omeškania.

Proti uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolal odporca, ktorý s rozhodnutím súdu
prvého stupňa nesúhlasí. Odporca má za to, že súd prvého stupňa napadnutým rozhodnutím vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia veci a dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom. Poukázal
na ust. § 120 ods. 1 ZKR a uviedol, že rozhodujúcim momentom podľa jeho názoru, ku ktorému sa dlh
spoločnosti, resp. dlžníka rozdeľuje na starý a nový dlh, je moment začatia reštrukturalizačného konania.
Súd prvého stupňa pohľadávku vo výške 252,96 Eur na základe vystavenej faktúry č. 0036112 zo dňa
08. 08. 2012 označil ako nový dlh odporcu. Uviedol, že komentár k § 120 ZKR konkrétne uvádza čo je
starým a novým dlhom spoločnosti, resp. dlžníka, pričom tieto teórie súd aj sám zastáva, napriek čomu
však uvádza, že sa využívajú len v takých prípadoch, v ktorých si zmluvné strany nedohodnú fakturáciu
a lehotu splatnosti ako napr. pri náhrade škody alebo z právneho titulu bezdôvodného obohatenia.
Odporca má za to, že tento právny názor súdu je právne nesprávny a to práve z dôvodu, že komentár k
§ 120 ZKR tieto situácie upravuje a teda nie je možné vysvetľovať komentár tak, ako ho súd aplikoval a
že rozhodujúcim kritériom pri rozdelení dlhu na starý a nový je moment vzniku pohľadávky, teda právo
na plnenie. Uvádza, že momentom vzniku pohľadávky, t. j. právo na plnenie vyplývajúce z faktúry č.
0036112 zo dňa 08. 08. 2012 je deň 08. 08. 2012, ku ktorému došlo k plneniu na základe objednávky
a ktoré je potvrdené záznamom o prevádzke vozidla nákladnej dopravy. Odporca má tiež za to, že súd
prvého stupňa pochybil, keď aj v časti o zaplatenie sumy vo výške 252,96 Eur s príslušenstvom ex lege,
v dôsledku povolenia reštrukturalizácie neprerušil a podľa § 156 ZKR po zverejnení uznesenia súdu o
skončení reštrukturalizácie predmetné konanie nezastavil. Z tohto dôvodu navrhuje rozhodnutie súdu
prvého stupňa zrušiť a konanie zastaviť.



K odvolaniu odporcu sa písomne dňa 23. 12. 2013 vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že odporca svoje
tvrdenia nesprávnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odôvodňuje komentárom k § 120 ZKR, pričom
súd prvého stupňa už pri vyhlásení rozsudku oboznámil účastníkov, že právna prax je v tejto oblasti
nejednoznačná a právny názor súdu je taký, aký je uvedený v odôvodnení rozsudku, s ktorým sa
stotožňuje aj samotný navrhovateľ. S tvrdeniami uvádzanými v odvolaní zo strany odporcu navrhovateľ
nesúhlasí. Navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a zaviazať odporcu k
znášaniu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcu podľa ust. §
212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa nedostatočným
spôsobom zistil skutkový stav a dospel k nesprávnym právnym záverom.

Predmetom sporu, tak ako správne ustálil súd prvého stupňa je úhrada faktúry č. 0036112 zo dňa 08. 08.
2012, splatná 08. 10. 2012, znejúca na sumu 252,96 Eur a základná otázka, či sa jedná v danom prípade
o tzv. starý alebo nový dlh, v súvislosti s povinnosťou navrhovateľa prihlásiť predmetnú pohľadávku
do reštrukturalizačného konania. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že predmetnú pohľadávku
navrhovateľ nemal povinnosť prihlásiť do reštrukturalizačného konania, keď účastníci zmluvne dohodli
fakturáciu a lehotu splatnosti 60 dní a pokiaľ k takejto dohode došlo, je možné pred súdom uplatňovať
pohľadávku až po lehote splatnosti a nie podľa doby plnenia, kedy pohľadávka vznikla.

Odvolací súd s týmto právnym záverom súdu prvého stupňa nesúhlasí.

Navrhovateľ na základe telefonickej objednávky vykonal pre odporcu práce. Predmetné práce
pozostávali zo služieb poskytnutých autožeriavom, ktoré boli následne fakturované jednotlivými
faktúrami. Spornou ostala faktúra č. 0036112 zo dňa 08. 08. 2012. K vykonaniu služby autožeriavom
došlo dňa 08. 08. 2012, ako vyplýva z predložených listinných dôkazov a tiež z tvrdení účastníkov
konania. V tento deň teda došlo k plneniu na základe uzatvorenej dohody medzi účastníkmi konania a
tento deň je určujúcim v otázke, kedy pohľadávka vznikla. Dátum uskutočnenia dodávky, teda dátum
dodania buď tovaru či služby je dátum vzniku príslušného účtovného prípadu a mal by byť tento
deň považovaný za deň vzniku pohľadávky (záväzku), bez ohľadu na dátum vystavenia príslušného
účtovného dokladu napr. faktúry a taktiež aj bez ohľadu na splatnosť faktúry, ktorá v danom prípade
bola zmluvne dojednaná na 60 dní. Súd prvého stupňa správne ustálil, že rozhodujúcim momentom,
ku ktorému sa dlh spoločnosti rozdeľuje na starý dlh a nový dlh je moment začatia reštrukturalizačného
konania. Po vykonanom dokazovaní však dospel následne k nesprávnemu právnemu záveru, a to tomu,
že pokiaľ si zmluvné strany dohodli fakturáciu a lehotu splatnosti, tak pre určenie, či sa jedná o „starý
dlh“ alebo „nový dlh“ nie je dôležité kedy došlo k plneniu, ale kedy bola dohodnutá splatnosť pohľadávky.
Následne potom nesprávne tiež ustálil, že predmetná pohľadávka nemusela byť uplatnená prihláškou v
reštrukturalizácii a navrhovateľ túto mohol uplatniť ako nový dlh spoločnosti, ktorý je dlžník, teda odporca
povinný plniť a splácať v lehote splatnosti.

Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa nedostatočným spôsobom zistil skutkový stav a nesprávne
stanovil moment vzniku pohľadávky, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto
v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

V zmysle ust. § 226 O.s.p. je súd prvého stupňa v ďalšom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v zmysle ust. § 224 ods. 3 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie  n i e  j e  prípustné.