Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/133/2015 z 9. 11. 2015 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Bratislava z 9. novembra 2015, sp. zn. 11CoP/133/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1314208500.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/133/2015 | ECLI:SK:KSBA:2015:1314208500.1 | 2015-11-09 | Rozhodnutie Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 220 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cb0def58-9a53-4dad-9e32-bb2f2a030af8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1314208500.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/133/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314208500
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1314208500.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov
senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a Mgr. Patrície Železníkovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti
Y.: Q., Q.. XX.XX.XXXX G. Y., Q.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Trnavská 1, Senec, deti rodičov: matka
- D. Š., , U. F.X. XX, Y., M.. H.. J. Y., advokátom, AK Obchodná 7, Bratislava, a otec - J. Y., U. F. XX,
Q. D., zast. AK JUDr. Nováčiková, s.r.o., so sídlom Brančská 7, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie
výžinvného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P/154/2014-114 zo
dňa 04.12.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v časti zvýšenia výživného na Q., Q.. XX.XX.XXXX m e n í tak, že
sa zvyšuje vyživovacia povinnosť na Q. zo sumy XXX € na sumu XXX € mesačne od 05.12.2014, ktorú
sumu je otec povinný posielať k rukám Q. vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

V časti zročného výživného na Q. sa rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že zročné
výživné za obdobie od 05.12.2013 do 04.12.2014 v sume XXX,XX € je otec povinný uhradiť k rukám Q.
do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
V časti zročného výživného na maloletú Y., Q.. XX.XX.XXXX sa rozsudok súdu prvého stupňa m e n
í tak, že zročné výživné na maloletú Y. za obdobie od 05.12.2013 do 04.12.2014 v sume XXX,XX € je
otec povinný uhradiť k rukám matky maloletej do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Vo zvyšku sa rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na Q., Q.. XX.XX.XXXX zo sumy XXX € mesačne
na sumu XXX € mesačne a na maloletú Y., Q.. XX.XX.XXXX zo sumy XXX € mesačne na sumu
XXX € mesačne, ktoré sumy je otec povinný zasielať k rukám matky maloletých vždy do 15-dňa v
mesiaci vopred, od 05.12.2013. Zročné výživné u Q. za obdobie od 05.12.2013 do 04.12.2014 vo výške
X.XXX,XX € a zročné výživné u Y. za to isté obdobie vo výške X.XXX,XX € otcovi povolil splácať po XX
€ mesačne spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok. Do zaplateného výživné
súd prvého stupňa otcovi započítal čiastku X.XXX € u maloletej Q. a čiastku X.XXX € u maloletej Y..
Vo zvyšku súd návrh matky zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Pezinok, č.k.
12P/20/2010 zo dňa 25.05.2010. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa právne zdôvodnil svoje rozhodnutie § 28 ods. 1 písm. a/, § 62, § 65 ods. 1, § 75 ods.
1, § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Súd prvého stupňa mal preukázané, že nastala zmena pomerov
odôvodňujúca zmenu vyživovacej povinnosti, keď potreby maloletých detí vzrástli a uvedené je potrebné
premietnuť do zvýšeného výživného. Súd prvého stupňa posúdil schopnosti možnosti povinného rodiča,



pričom nevychádzal len z aktuálneho príjmu rodiča, ale aj z jeho schopností, možností príjmu koľko by
si s ohľadom na svoje vzdelanie, danosti, osobný a zdravotný stav mohol zarobiť. Prihliadol tiež na
životnú úroveň rodičov. Pokiaľ ide o zdravotný stav otca lekárske správy založené otcom neuvádzajú tak
závažné zdravotné problémy, ktoré by otca pri výkone práce výrazne obmedzovali, jednalo sa o problém
zvládnuteľný medikamentóznou liečbou. Príjem otca nevzhliadol súd prvého stupňa za reálny, pretože
uvedený príjem by nepokrýval ani existenčné potreby samotného otca a nie už ďalšiu vyživovaciu
povinnosť k maloletému D., či bežné náklady ako sú poplatky za bývanie a pod.. Nie je prípustné, aby
rodič povinný vyživovať svoje maloleté deti dôvodil svoju nemožnosť prispievať na výživu svojich detí
v riadnom a dostatočnom rozsahu tým, že z dôvodu hospodárskej situácie nie je schopný vo svojom
odbore dosiahnuť taký príjem, aby si túto svoju vyživovaciu povinnosť mohol riadne plniť. Súd prvého
stupňa nevyhovel návrhu v celom rozsahu, nakoľko suma ktorú žiadala matka - XXX € mesačne na dieťa
sa súdu javila ako čiastočne nadhodnotená. Súd prvého stupňa určil aj zročné výživné, ktoré vypočítal
za obdobie 11 kalendárnych mesiacov a 27 dní, pričom konštatoval, že u Q. mal otec zaplatiť výživné
vo výške X.XXX,XX €, pričom otec za rozhodné obdobie zaplatil X.XXX €, rozdiel predstavuje sumu
XXX,XX €. U Y. mal otec zaplatiť výživné vo T.X. X.XXX,XX €, pričom otec za rozhodné obdobie zaplatil
X.XXX €, rozdiel predstavuje sumu 341,50 €. Súd prvého stupňa povolil splátky vo výške XX € na každé
dieťa a o trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 146 ods. l písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletých detí. Nesúhlasil s takto stanovenou výškou
výživného, keď návrh matky bol podaný krátko potom, čo bolo rozhodnuté o výživnom a za uvedené
obdobie nemohlo dôjsť k takej zmene pomerov, ako konštatuje súd prvého stupňa. Výživné vždy platil
riadne a včas. Namietal výšku zročného výživného kde v skutočnosti pod vyčísleným výživným úhrnom
X.XXX,XX € ho súd prvého stupňa bezdôvodne postavil do neplatiča výživného, bez zohľadnenia riadne
a v čas zaplateného výživného. Skutočnosť, že súd započítal v ďalšom odseku do celkovej výšky
zročného výživného zaplatené výživné, na tomto zistení nič nemení, nakoľko vo výroku rozsudku je stále
uvedená vysoká výška zročného výživného, čo nezodpovedá ani skutočnému ani právnemu stavu veci.
Súd prvého stupňa mal do výroku uviesť rozdiel medzi zaplateným výživným a novo určeným výživným
za obdobie od 05.12.2013 do 04.12.2014, takto vyčíslené zročné výživné robí rozsudok neobjektívny,
nepreskúmateľný a je to dôvod na jeho zrušenie. Návrh matka podala bez toho, aby otca požiadala o
zvýšenie výživného, matka v konaní spôsobovala prieťahy. Súd prvého stupňa prihliadal len na tvrdenia
matky a vychádzal len z jej pokladov. On svoj reálny pokles príjmov riadne preukázal, aj odôvodnil. Súd
prvého stupňa mal brať do úvahy aj jeho zdravotný stav. Žiadal zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a
vec vrátiť na nové konanie alebo zmeniť tak, že bude zvýšená vyživovacia povinnosť na Q. v sume XXX
€ a na Y. vo výške XXX € mesačne a zročné výživné mu bude povolené splácať vo výške XX € mesačne.

Matka ani kolízny opatrovník sa na odvolanie otca nevyjadrili.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku
podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu otca je možné vyhovieť len čiastočne.

Súd prvého stupňa pokiaľ ide o zvýšenie výživného vec správne právne posúdil, vykonal potrebné
dokazovanie, z tohto vyvodil aj správny právny záver, v odvolaní neboli uvedené žiadne nové
skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa. Je nesporné, tak ako
konštatuje súd prvého stupňa, že na strane maloletých detí nastala zmena pomerov odôvodňujúca
zmenu vyživovacej povinnosti. Odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na vek detí vyživovacia povinnosť
bola zvýšená skôr v dolnej hranici, keď je potrebné najmä u Q. posudzovať jej potreby, ako potreby
dospelého človeka, ktoré sú navýšené o prípravu na budúce vzdelávanie. Odvolací súd na námietky otca
uvádza, že matka dosahuje taktiež nízky zárobok, ak by sa matka k vyživovacej povinnosti postavila
tak, ako uvádza otec, by vznikla otázka, kto by deti živil. Vyživovacia povinnosť je prvoradá povinnosť
každého rodiča, ktorú je rodič povinný si plniť aj na úkor svojich osobných potrieb a otec nemôže presúvať
vyživovaciu povinnosť sústavne na matku detí, s poukazom na svoje nepriaznivé finančné pomery.
Naviac matka riadne zabezpečuje osobnú starostlivosť o deti.

V priebehu konania Q. dosiahla plnoletosť stala sa účastníčkou konania, z uvedených dôvodov odvolací
súd zmenil výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa len pokiaľ ide o plnenie vyživovacej povinnosti otca,
kde tento bude plniť vyživovaciu povinnosť vzhľadom na plnoletosť Q. k jej rukám ( § 220 O.s.p. ).



Ako dôvodné vyhodnotil odvolací súd len odvolanie otca v časti zročného výživného, kde súd prvého
stupňa nesprávne vyčíslil zročné výživné, keď toto bolo potrebné vyčísliť len tou sumou, ktorá nebola
doposiaľ zaplatená. Takýto výrok nie je prehľadný a môžu vznikať pochybnosti o úhrade zročného
výživného. V tejto časti preto odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a
vyčíslil zročné výživné za obdobie od 05.12.2013 do 04.12.2014 v skutočne nezaplatenej výške.

Odvolací súd nevyhovel odvolacej námietke otca, kde žiadal zročné výživné zaplatiť v XX € mesačných
splátkach na každé dieťa. Odvolací súd určil otcovi zaplatiť zročné výživné naraz, vzhľadom na plnoletosť
Q. k rukám Q. a k rukám matky maloletej Y..

Z ust. § 160 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že ak súd uloží v rozsudku povinnosť, v tomto prípade doplatiť
dlžné výživné, je potrebné ju splniť riadne, čiže v celej výške do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Ustanovenie o tom, že súd určí dlhšiu lehotu alebo určí, že sa peňažné plnenie môže vykonať v splátkach
je formulované len ako výnimka. Použitie takéhoto výnimočného riešenia by malo byť v rozsudku
presvedčivo odôvodnené dôležitými okolnosťami, najmä na strane povinného. Odvolací súd zároveň
zdôrazňuje, že výživné má spotrebný charakter, preto nie je možné jeho plnenie odkladať do budúcnosti.
Výživné potrebujú deti v súčasnej dobe a ako už bolo vyššie uvedené ani matka detí nedosahuje vysoký
zárobok a nie je jej povinnosťou suplovať otcovu vyživovaciu povinnosť. Z uvedených dôvodov odvolací
súd tejto námietke otca nevyhovel a určil zaplatenie výživného naraz.

Vo zvyšku odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p., pretože
je správne.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 O.s.p., v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm.
a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.