Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 21CoE/60/2015 z 27. 4. 2015
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 27. apríla 2015, sp. zn. 21CoE/60/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1314216977.1
Krajský súd Bratislava | 21CoE/60/2015 | ECLI:SK:KSBA:2015:1314216977.1 | 2015-04-27 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 273 ods. 4 OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/38d8932a-a0c0-4ef1-bcb9-18c09701e126
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1314216977.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 21CoE/60/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314216977
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1314216977.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú: G. V., O.. XX.XX.XXXX, zastúpená
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny,
Trnavská 1, Senec, dieťa rodičov: matka - F. V., V. O. X, C. P. Y. a otec - U.. U. V., V. U. U. X, V., o
návrhu otca na výkon rozhodnutia, na odvolanie oprávneného (otca) proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava III v Bratislave, č. k. 38Em/8/2014-40 zo dňa 14. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III v Bratislave, č. k. 38Em/8/2014-40 zo
dňa 14. novembra 2014   p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného na výkon uznesenia
Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 09.09.2008, č. k. 13P/41/2008-47. V odôvodnení napadnutého
uznesenia uviedol, že návrhom podaným na Okresnom súde Bratislava IV dňa 30.06.2014 sa otec
maloletej G. domáhal nariadenia výkonu rozhodnutia odňatím maloletej matke a jej odovzdania otcovi
v dňoch určených predbežným opatrením, t. j. každý párny víkend v sobotu v čase od 10,00 hod. do
19,00 hod.. Svoj návrh odôvodnil tým, že matka maloletej dlhodobo ignoruje predmetné predbežné
opatrenie upravujúce styk otca s maloletou, čím odlúčila maloletú G. i od jej brata, ktorý sa nachádza
v starostlivosti otca a zabránila tak rozvíjaniu ich súrodeneckých väzieb a zároveň zabránila otcovi v
primeranej starostlivosti o maloletú. Oprávnený poukázal na to, že o dcéru trvalo javí záujem, navštevuje
ju v škole a taktiež i jej maloletý brat má záujem byť so svojou sestrou v kontakte.

Súd požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave o oznámenie skutočností týkajúcich
sa realizácie styku otca s maloletou G. s ohľadom na návrh otca na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Podaním doručeným súdu dňa 13.08.2014 zaslal úrad súdu písomné stanovisko k veci, v ktorom okrem
iného uviedol, že rodinu V. vedú v evidencii od roku 2008 z dôvodu konania o rozvod manželstva rodičov
maloletých detí a predbežnej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. V
priebehu celého súdneho konania o úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu ako aj
konania o rozvod manželstva, sa otec maloletých detí riadne nezúčastňoval súdnych pojednávaní, voči
všetkým uzneseniam a rozsudkom, ktoré súd vydal, podal opravný prostriedok. Taktiež sa nezúčastnil,
napriek opakovaným pozvaniam, psychologického vyšetrenia, ktoré súd v konaní o rozvod manželstva
nariadil. Úrad zdôraznil, že spolupráca úradu s otcom maloletej bola taktiež veľmi problémová, ignoroval
všetky ich predvolania ohľadom snahy o prešetrenie pomerov v jeho rodine. Od predbežnej úpravy
styku otca s maloletou v roku 2008, otec úrad ohľadom tohto styku nekontaktoval, iba dňa 27.12.2013
písomne požiadal úrad o prešetrenie pomerov na strane maloletej, nakoľko podľa neho nie je zo strany
matky riadne zabezpečovaná starostlivosť o maloletú. Šetrením úradu bolo zistené, že matka riadne
zabezpečuje starostlivosť o maloletú a v jej starostlivosti o ňu neboli zistené žiadne nedostatky. V prílohe
svojej správy zaslal úrad súdu listinné dôkazy ohľadom uvádzaných skutočností.



Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že návrh na rozvod manželstva podala matka maloletej z
dôvodu psychického a fyzického ubližovania zo strany otca maloletej, správanie odporcu má výrazne
negatívny vplyv na psychický vývoj detí, čo sa aj odrazilo na vývoji maloletého Y.. Maloletá sa otca veľmi
bojí, nakoľko bola v minulosti svedkom jeho správania sa k osobe matky. Poukázala na to, že dcéra
má v súčasnosti už 13 rokov a vie vyjadriť svoj názor, na ktorý sú všetky inštitúcie povinné prihliadať.
Návrh otca považovala za neopodstatnený a vykonštruovaný, nevidela dôvod k tomu, aby bola maloletá
nútená do niečoho, čo by jej ublížilo, spôsobilo traumu a narušilo jej ďalší psychický vývin.

Súd požiadal i Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Senci o prešetrenie pomerov na strane maloletej G.
ohľadom realizácie styku s otcom, zistenie skutočností, pre ktoré k tomuto styku nedochádza a zistenie
názoru maloletého dieťaťa v zmysle § 100 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).
Zdôraznil, že zo správy úradu doručenej súdu dňa 23.10.2014 je zrejmé, že úrad vykonal opakované
šetrenie v domácnosti matky z dôvodu prebiehajúceho konania o rozvod manželstva rodičov maloletej.
Matka i naďalej riadne zabezpečuje starostlivosť o maloletú G., od úpravy styku otca s maloletou sa
tento s maloletou stretol raz, kedy prišiel na styk i so starou matkou maloletej. Úrad vykonal pohovor
s maloletou G. bez prítomnosti matky, pričom maloletá uviedla, že so svojim otcom nemá dobrý vzťah,
pamätá si, ako sa správal k mame, napádal ju a ubližoval jej. Zdôraznila, že naposledy sa s otcom stretla
pred rokom, keď bol za ňou v škole, mala z toho veľmi zlý pocit, otec ju sledoval. So svojim bratom Y.
nie je v kontakte, ale už si na túto skutočnosť zvykla. Maloletá tiež uviedla, že matka jej v kontakte s
otcom nikdy nebránila, má s ňou veľmi dobrý vzťah a rozumie si aj s priateľom svojej matky, ktorého
považuje za svojho otca.

Súd sa oboznámil s návrhom otca, vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, vyššie
uvedenou správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 13.08.2014, vyjadrením
matky k návrhu zo dňa 18.08.2014, so správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senec zo dňa
23.10.2014 a poukázal na ust. § 272 ods. 1 písm. a) OSP, na ust. § 272 ods. 3, § 272 ods. 5 OSP, na
ust. § 273 ods. 1, 4 a 5 OSP a vyvodil právny záver, že na základe vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že návrhu otca na nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia podľa § 273 ods. 4 OSP nie
je možné vyhovieť.

Súd prvého stupňa zdôraznil, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že styk otca s maloletou sa
dlhodobo nerealizuje, a to niekoľko rokov, pričom svoj nesporný význam v danom prípade majú i
okolnosti, za ktoré prišlo k ukončeniu spolužitia rodičov a rozvodu ich manželstva, a ktorých svedkom
bola i maloletá G.. Uviedol, že v čase dočasnej úpravy styku otca s maloletou G., bola maloletá vo veku
7 rokov, pričom v súčasnosti má 13,5 roka, teda aktuálne podmienky a stav veci je diametrálne odlišný
od doby, v ktorej sa tento styk upravoval a za obdobie od septembra 2008 doposiaľ, došlo k úplnému
pretrhnutiu väzieb maloletej k otcovi.

Súd prvého stupňa uviedol, že vzhľadom na čas, ktorý uplynul od nariadenia predmetného predbežného
opatrenia a nerealizovania styku otca s maloletou, nie je možné nariadiť výkon tohto rozhodnutia a
pristúpiť k odňatiu maloletej za účelom realizácie styku s otcom, nakoľko takéto rozhodnutie súdu by
bolo jednoznačne kontraproduktívne a u maloletej G. by to viedlo k presne opačným dôsledkom, než
aké otec zjavne od tohto rozhodnutia očakáva.

Zdôraznil, že náprava vzťahov medzi otcom a maloletou, ak je vôbec možná, je dlhodobým procesom,
vyžadujúcim si intervenciu odborníkov a špecializovaných inštitúcií a odňatie maloletej jej súčasný postoj
k otcovi nezmení. Maloletá G. sa k prípadnému styku s otcom vyjadrila i pred kolíznym opatrovníkom,
kde jednoznačne uviedla, že sa s otcom stretávať nechce, a ak to bude potrebné, povie to i na súde. Je
potrebné si uvedomiť, že takýto razantný postoj maloletého dieťaťa vo veku G. bezpochyby pramení z
okolností, ktoré boli a sú pre maloletú mimoriadne nepríjemné a narúšajú jej pocit bezpečia.

Súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že aj vzhľadom na Všeobecný komentár č. 14 (2013) o
práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho alebo jej najlepšieho záujmu (čl. 3 ods. 1), ktorý vydal Výbor
pre práva dieťaťa Organizácie spojených národov ako výkladové pravidlo k čl. 3 ods. 1 Dohovoru o
právach dieťaťa (oznámenie č. 104/1991 Zb.), nie je možné vyhovieť návrhu oprávneného. Zdôraznil,
že cieľom a snahou tohto komentára je zabezpečiť uplatňovanie a rešpektovanie najlepšieho záujmu
dieťaťa zmluvnými stranami Dohovoru, pričom definuje požiadavky, na ktoré je potrebné klásť dôraz
najmä v súdnych konaniach a rozhodnutiach týkajúcich sa maloletých detí, a na ktorý komentár je



nevyhnutné prihliadať i v tej súvislosti, že Dohovor o právach dieťaťa má v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy
SR prednosť pred zákonmi. Podľa bodu 1 Všeobecného komentára čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach
dieťaťa zaručuje dieťaťu právo na posúdenie jeho najlepších záujmov a ich prvoradé zohľadnenie pri
akýchkoľvek krokoch alebo rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú, tak vo verejnej, ako aj v súkromnej sfére.

Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh oprávneného zamietol.

Proti tomuto uzneseniu sa v zákonnej lehote odvolal oprávnený - otec maloletej G. V.. V odvolaní
poukázal na skutočnosť, že napadnuté uznesenie je v rozpore s najlepším záujmom jeho detí, ich
požiadavkami a potrebami. Zdôraznil, že syn spontánne prejavil záujem o napadnuté uznesenie, že si
ho prečítal a jednoznačne a úplne ho odmietol a s odvolaním oprávneného súhlasí.

Uviedol, že sa sám stará o syna takmer sedem rokov, zabezpečuje jeho zdravotnú, vzdelávaciu,
materiálnu a výchovnú starostlivosť. Uviedol, že povinná neprispieva a za uplynulých sedem rokov ani
neprispievala synovi na zubný vyrovnávací strojček, ortopédiu, logopédiu, telesnú rehabilitáciu a na
finančné náklady do výberovej súkromnej základnej školy, ako aj na početnú mimoškolskú záujmovú
činnosť v priebehu jednotlivých ročníkov. Uviedol tiež, že povinná nič synovi nekupovala, nedarovala,
neprispieva mu ani na stravu a oblečenie.

Uviedol, že trvalo javí záujem o dcéru, pravidelne ju spolu s jej bratom Y. navštevuje v škole. Túto
skutočnosť písomne potvrdila aj povinná vo svojom návrhu na zrušenie právoplatného a vykonateľného
súdneho rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 13P 41/2008-47, ktorý teda povinná súdu
doručila dňa 30.07.2014.

Zdôraznil, že povinná už takmer sedem rokov nejaví záujem o svojho syna. Poukázal na skutočnosť,
že maloletý syn Y. navštevuje výberovú základnú školu s vyučovacím jazykom anglickým, škola je
zameraná na matematiku, informatiku a počítačovú techniku, a že je v škole úspešný. Poukázal tiež na
to, že samotný syn javí záujem o svoju sestru a pýta sa, kedy ju konečne uvidí. Zdôraznil, že matka
maloletej dcéry písomne potvrdila, že nie je hovorkyňou jeho dcéry, a to vo svojom písomnom podaní
Okresnému súdu Bratislava IV dňa 30.07.2014 a to tak, že písomne oznámila súdu, že dcéra má 13
rokov, má svoj názor, a tak vie, čo chce, uviedol, že vždy keď ju spolu s jej bratom navštívili v škole,
bola dcéra šťastná a spokojná. Mal za to, že neobstojí účelové a klamlivé tvrdenie povinnej a Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny, že dcéra odmieta svojho brata a oprávneného. Mal za preukázané, že
názor maloletého dieťaťa je jedným z najdôležitejších argumentov pri rozhodovaní súdu o maloletom
dieťati. Zákon o rodine súdu ukladá povinnosť prihliadať na nezmanipulovaný názor maloletého dieťaťa
primerane jeho veku a vyspelosti.

Uviedol, že matka maloletej dcéry takmer sedem rokov nejaví žiaden záujem o syna, neprejavila vôľu
sa s ním stretnúť, osobne sa so synom porozprávať. V rozvodovom konaní súdny znalec Štefan Matula,
ktorý má obzvlášť závažne kriminogénnu povesť v mieste svojho zamestnania, svojvoľne a predčasne
ukončil z osobitného motívu spracovanie svojho posudku pre súd, čím nebolo oprávnenému a synovi
umožnené sa zúčastniť súdnoznaleckého konania. Uviedol, že súdny znalec Matula pred súdom na
pojednávaní dňa 14.05.2014 taktiež uviedol nepravdu a svojou výpoveďou súd závažným spôsobom
oklamal v neprospech oprávneného a dcéry, ako aj syna, pokiaľ ide o okolnosti rozvodového konania a
úpravy práv a povinností k dcére a synovi, čo malo podstatný význam pre rozhodnutie súdu.

Zdôraznil, že otec povinnej M. M., O.. XXXX, v postavení zamestnanca Č. Z., bol do roku 1989 od
Š. platený provokatér a udavač na úseku orgánov F. Š. X. oddelenia odboru boja proti vnútornému
nepriateľovi. Uviedol, že v súčasnosti je prepojený na štruktúry organizovaného zločinu cez uvedené
prepojenie a cez úplatky má kontakty v zložkách polície, v sústave prokuratúry a na súdoch. Zdôraznil,
že otec povinnej M. oprávneného všade naďalej a neustále ohovára, perzekvuje. Zdôraznil tiež, že
rodičia povinnej M. M. a K. M., nútia povinnú k rozvodu. Povinná odmietla vykonštruované trestné
oznámenie voči osobe oprávneného na objednávku rodičov, zdôraznil, že sa mu ospravedlnila, že sa
nechala zmanipulovať svojimi rodičmi a stiahla aj nepravdivý návrh na rozvod a spolu s dcérou a synom
sa vrátila do spoločnej domácnosti. Ďalej zdôraznil, že sa dištancuje od prepadu, ktorého sa osobne
zúčastnil otec povinnej s policajtmi v ich spoločnom bydlisku dňa 28.12.2008.



Uviedol, že povinná pre majetkový a finančný prospech, na príkaz svojich rodičov pod hrozbou
vydedenia, podala v roku 2007 lživý návrh na rozvod, ktorý jej pripravili rodičia, následne ho stiahla so
zdôvodnením, že je vykonštruovaný, ale opäť ho podala dňa 25.01.2008 na pokyn rodičov za sľúbenú
odmenu 10 mil. Sk (333.000,- Eur), a tak vedome a úmyselne podala na objednávku svojich rodičov
pod hrozbou vydedenia vykonštruovaný a klamlivý návrh na rozvod. Uviedol, že povinná je deväť
rokov chorobne postihnutá promiskuitou, čo spoľahlivo preukazujú obrazové, zvukové, textové a listinné
dôkazy. V júni 2008 na pojednávaní súdu vyhlásila, že X. R., s ktorým vtedy bývala v podnájme, je ten
pravý a vykrikovala na súde, že musí byť okamžite rozvedená, lebo chce sa znovu vydávať a mať s
ním deti.

Oprávnený zdôraznil, že listinné dôkazy, ktoré sa na vec vzťahujú, sú pripojené do spisu 9C/28/2008,
a teda tvoria obsah spisu a rozhodujúcimi skutočnosťami a skutkovými okolnosťami uvedenými v
priebehu konania, tak jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti je preukázané, že návrh F. V., E.. M., na
rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k dvom maloletým deťom bol a naďalej je v celom
rozsahu klamlivý, vykonštruovaný a právne zmätočný. Poukázal na to, že dcéra mala v školskom roku
2013/2014 zhoršujúci sa prospech na základnej škole, ktorú navštevuje, taktiež mala podľa triednej
učiteľky pretrvávajúce obzvlášť závažné zdravotné ťažkosti s očami, so zubami, čo jej matka F. E.. M.
ignoruje.

Uviedol, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podnety oprávneného k dcére na vykonanie šetrenia
nevykonáva riadne a dôkladne, týmto svojim konaním aj schvaľuje sociálnopatologické javy, ktoré
odmieta. Odmieta aj asociálne a klamlivé vyjadrenie p. Z. a M. z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
zo dňa 26.08.2013, ktoré boli uvedené pre súd. Uviedol, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny si
od roku 2001 neplní svoje úlohy a povinnosti, opakovane osobne vyzýval úrad, aby vykonal šetrenie
v mieste nášho vtedajšieho bydliska, O. X, C. P. Y., kde otec povinnej M. M.M., O.. XXXX, terorizoval
celú rodinu. Uviedol, že svojvoľne a úmyselne odpájal prívod vody, elektrickej energie a vážne poškodil
celý vykurovací systém.

Mal za to, že napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava III obsahuje chybný výrok, právne
konfúzne, nedostatočné, tendenčné, lživé a chybne napísané odôvodnenie, má naplnené znaky
arbitrárnosti, sú to logické prvky uceleného reťazca nezmyselností a nezákonnosti prvostupňového
uznesenia v celom rozsahu. Mal za to, že súd prvého stupňa chybne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal a nevyhodnotil dôkazy, ktoré sú uvedené, označené a pripojené do spisov 9C/28/2008,
13P/41/2008 a 13P/193/2014 Okresného súdu Bratislava IV, ako aj návrh na výkon súdneho rozhodnutia
13P/41/2008-47, ktoré sú potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe iba niektorých hodnotených dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd v zmysle Občianskeho súdneho poriadku bezodkladne
vydal a expedoval uznesenie, ktorým nariadi výkon právoplatného a vykonateľného súdneho
rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV so sp. zn. 13P/41/2008-47, čím zabezpečí zachovanie
vzájomných väzieb medzi dcérou, synom a oprávneným aspoň v minimálnom rozsahu, pretože tu
existuje hrozba, že nenariadením výkonu predmetného súdneho rozhodnutia sa akýkoľvek styk nebude
môcť realizovať.

K odvolaniu oprávneného sa vyjadrila povinná. Zdôraznila, že správanie sa oprávneného má výrazne
negatívny vplyv na psychický vývoj detí. Synovi Y. už život pokazil a nedovolí, aby ho zničil aj
dcérke G.. Keď syn Y. konečne pochopí, aký je jeho otec, pochopí aj to, prečo za ním nechodí.
Uviedla, že miluje svojho syna rovnako ako miluje svoju dcéru, ale vysvetľovať mu niečo teraz, keď je
ovplyvnený oprávneným, je úplne zbytočné. Zdôraznila, že ide o psychicky narušeného človeka, ktorý
je nebezpečný, násilnícky, despotický, vulgárny, cynický a arogantný. Nezúčastnil sa psychologického
vyšetrenia nariadeného súdom, čím by sa len dokázal a potvrdil jeho psychický stav nebezpečný pre
spoločnosť, ale aj pre povinnú a dcéru. Zdôraznila, že rodina ho vo všetkom kryje, nakoľko je otec „starý
V.“ bol policajt, učil na policajnej akadémii, má kontakty všade, jeho brat je tiež policajt, takže V. majú
všetko a všade zastrešené.



Uviedla tiež, že oprávnený bol obvinený a vyšetrovaný z dôvodu obťažovania maloletého 9-ročného
dievčatka ešte v roku 2012. Uviedla, že dcéra sa ku všetkému vyjadrila na Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny v Senci, povedala svoj názor a odmietla byť v akejkoľvek blízkosti svojho otca. Za krivé
obvinenia voči osobe povinnej bola v byte povinnej niekoľkokrát „sociálka“ a nezistili žiadne nedostatky.
Vyjadrila sa aj detská lekárka U.. V., aj základná škola, ktorú maloletá navštevuje. Dcéra má už 13 rokov,
má svoj názor, vie, čo chce a čo nie. Uviedla, že nevidí dôvod, aby súd nútil dieťa do niečoho, čo by mu
mohlo ublížiť, spôsobiť bolesť, traumu na celý život a narušiť jeho ďalší psychický vývin.

Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie oprávneného podľa ust. § 214 ods. 2 OSP bez
nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa ust. § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa vykonal v predmetnej veci dostatočné dokazovanie
predloženými listinnými dôkazmi, ako aj zabezpečením si stanoviska Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny v Senci a z vykonaných dôkazov vyvodil správny právny záver.
V rámci odvolacieho konania sa odvolací súd zaoberal iba skutočnosťou, či existujú dôvody na navrhnutý
nariadený výkon súdneho rozhodnutia, a to odňatie maloletej matke a jej odovzdanie otcovi v dňoch
určených predbežným opatrením, t. j. každý párny víkend v sobotu v čase od 10,00 hod. do 19,00 hod..
Pokiaľ ide o ostatné námietky oprávneného v podanom odvolaní týkajúce sa jeho vzťahu so synom,
týkajúce sa vyživovacej povinnosti matky k synovi, ako aj ostatné skutočnosti, na ktoré poukazoval
oprávnený v súvislosti s rodičmi povinnej, na tieto odvolací súd neprihliadal a ani nemal, vzhľadom
k podanému návrhu na súdny výkon rozhodnutia, potrebu sa s uvedenými skutočnosťami zaoberať.
V danom prípade odvolací súd skúmal iba otázku odôvodnenosti podaného návrhu na súdny výkon
rozhodnutia a aké následky, resp. dôsledky by takto nariadený výkon súdneho rozhodnutia mal na
maloletú G., resp. či sú dané dôvody na takto nariadený výkon súdneho rozhodnutia.
Podľa ust. § 273 ods. 4 OSP, súd je oprávnený v súčinnosti s príslušným orgánom sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne s príslušným orgánom obce zabezpečiť odňatie dieťaťa tomu,
u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia
zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s dieťaťom po obmedzený čas, alebo
tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestnené alebo zadržané dieťa prevziať. Sudca je oprávnený
poveriť zabezpečením odňatia dieťaťa vyššieho súdneho úradníka alebo súdneho tajomníka. Poverený
vyšší súdny úradník alebo súdny tajomník má pri výkone rozhodnutia rovnaké oprávnenia podľa tohto
zákona ako sudca; to neplatí pre oprávnenie zabezpečiť otvorenie bytu, vstúpiť doň a vykonať opatrenia
na odňatie dieťaťa podľa § 273aa ods. 3, ibaže sudca výkonom tohto oprávnenia poverí vyššieho
súdneho úradníka alebo súdneho tajomníka.
Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že na nariadenie takéhoto spôsobu výkonu súdneho rozhodnutia
je potrebné predovšetkým zohľadniť záujem dieťaťa, aby čo najmenej (v miere len skutočne nevyhnutnej,
ak to vôbec pre nútený výkon rozhodnutia je možné dosiahnuť) pociťovalo akúkoľvek ujmu (súd by mal
teda zvážiť vek dieťaťa a jeho zdravotný stav, psychickú vyspelosť).
Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že vzhľadom na okolnosti daného
prípadu a vzhľadom k tej skutočnosti, že predbežné opatrenie k výkonu ktorého sa oprávnený domáha,
bolo vydané v roku 2008, od ktorej doby uplynulo už sedem rokov a maloletá má v súčasnej dobe 14
rokov, je potrebné prihliadnuť aj na záujmy maloletej a na jej vôľu.
Je nesporné, že zo stanoviska Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 04.08.2014
vyplýva, že v priebehu celého súdneho konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na
čas do rozvodu manželstva, ako aj konania o rozvod a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, sa oprávnený nezúčastňoval súdnych pojednávaní.
Úrad zdôraznil, že voči všetkým uzneseniam a rozsudkom sa oprávnený odvolal a taktiež sa nezúčastnil,
napriek opakovaným pozvaniam, psychologického vyšetrenia, ktoré súd v konaní o rozvod a úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností, nariadil. Úrad konštatoval, že spolupráca s oprávneným bola
veľmi problémová, ignoroval predvolania ohľadom snahy o prešetrenie pomerov v jeho rodine. Zo
stanoviska Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že úrad vykonal šetrenia u detskej lekárky,
ktorú maloletá navštevuje, taktiež aj na základnej škole, ktorú maloletá navštevuje. Konštatoval, že z



došlých odpovedí neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletú G., o čom Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny oprávneného informoval.
Z lekárskej správy obvodnej lekárky maloletej založenej v spise vyplýva, že maloletá nebýva chorá, a že
má zabezpečenú riadnu lekársku starostlivosť v spolupráci so svojou matkou. Je zároveň konštatované,
že matka sa o dieťa vzorne stará, dodržuje rady lekára a v prípade pozvania na preventívnu lekársku
prehliadku sa s maloletou vždy dostaví. Taktiež zo správy základnej školy Y. X, V., ktorú maloletá
navštevuje jednoznačne vyplýva, že matka sa o dcéru stará, chodí čisto a slušne oblečená, má vzornú
dochádzku, za príslušný školský rok vymeškala iba 16 hodín a jej študijný priemer je 1,57. Taktiež bolo
konštatované, že si nosí pravidelne desiatu a stravuje sa v školskej jedálni. Zároveň bolo uvedené, že
správanie maloletej na vyučovacích hodinách je rovnaké ako u mnohých detí.
Odvolací súd poukazuje aj na stanovisko Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senec zo dňa
30.01.2014, ktorý prešetril pomery v rodine maloletej G. V., z ktorého jednoznačne vyplýva, že matka
spoločne s dcérou bývajú v trojizbovom prenajatom byte, ktorý sa nachádza na poschodí rodinného
domu. Maloletá má vlastnú izbu, štandardne zariadenú spolu s počítačom. Taktiež bolo konštatované,
že má veľmi dobré študijné výsledky, rada kreslí a venuje sa zbieraniu rôznych kamienkov. Je zdravá,
navštevuje detskú lekárku v Y. O. X.. Taktiež bolo komunikované s maloletou G. a z rozhovoru s ňou
vyplynulo, že maloletá G. konštatovala, že s otcom nemá dobrý vzťah, pamätá si, ako sa otec správal
k mame, ako ju napádal a ubližoval jej. Zároveň uviedla, že k otcovi nechce chodiť. Uviedla tiež, že
spočiatku jej to bolo ľúto, ale už si na situáciu, že nemá vzťah ani s bratom, zvykla a s touto situáciou
sa vyrovnala.

Odvolací súd zároveň poukázal tiež na stanovisko Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senci, ktorý
prešetril pomery na strane maloletej G. ohľadom realizácie styku s otcom a zisťoval skutočnosti, pre
ktoré k tomuto styku nedochádza, a z ktorého zistenia vyplynulo, že matka i naďalej riadne zabezpečuje
starostlivosť o maloletú G.. Od úpravy styku otca s maloletou sa tento s maloletou stretol raz, kedy prišiel
na styk so starou matkou maloletej. Úrad vykonal pohovor s maloletou G. bez prítomnosti matky, pričom
maloletá uviedla, že zo svojim otcom nemá dobrý vzťah, pamätá si, ako sa správal k mame, napádal
ju a ubližoval jej. Naposledy sa s otcom stretla asi pred rokom, keď bol za ňou v škole a mala z toho
veľmi zlý pocit, lebo otec ju sledoval. Uviedla tiež, že so svojim bratom Y. nie je v kontakte, zo začiatku
jej to bolo ľúto, ale už si na to zvykla.

Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, že v čase dočasnej úpravy styku otca
s maloletou G., bola maloletá vo veku 7 rokov, pričom v súčasnosti má 14 rokov, teda aktuálne podmienky
a stav veci je diametrálne odlišný od doby, v ktorej sa tento styk upravoval a za obdobie od septembra
2008 doposiaľ, došlo k úplnému pretrhnutiu väzieb maloletej k otcovi. Vzhľadom na čas, ktorý uplynul od
nariadenia predbežného opatrenia a nerealizovania styku otca s maloletou, nie je možné nariadiť výkon
tohto rozhodnutia a pristúpiť k odňatiu maloletej za účelom realizácie styku s otcom, nakoľko takéto
rozhodnutie súdu by bolo jednoznačne kontraproduktívne a u maloletej G. by viedlo presne k opačným
dôsledkom, než aké otec zjavne od rozhodnutia očakáva.
Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že náprava vzťahov medzi otcom a maloletou by bola možná
za predpokladu trpezlivosti zo strany otca, t. j. oprávneného, je dlhodobým procesom vyžadujúcim si
intervenciu odborníkov a špecializovaných inštitúcií a odňatie maloletej násilným spôsobom, by postoj
maloletej k oprávnenému ako k svojmu otcovi nezmenilo, resp. nezlepšilo, práve naopak. Maloletá G.
sa k prípadnému styku s otcom vyjadrila i pred kolíznym opatrovníkom, kde jednoznačne uviedla, že
sa s otcom stretávať nechce a razantný postoj maloletého dieťaťa vo veku G. bezpochyby pramení
z okolností, ktoré boli a sú pre maloletú mimoriadne nepríjemné, narúšajú jej pocit bezpečia a istoty,
preto postoj súdu, ktorý by uvedený názor a postoj maloletej nerešpektoval a napriek tomu by pristúpil
k výkonu rozhodnutia odňatím maloletej za situácie, kedy maloletá nie je s otcom v kontakte niekoľko
rokov a ich vzťahy sú úplne prerušené, by bol neudržateľný a nemal by oporu v zákonnej úprave.
Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že oprávnený žiadnym listinným dôkazom nepreukázal, že sa
domáhal styku s maloletou za uplynulých sedem rokov, že mu povinná bránila v styku s maloletou,
alebo že by zo strany povinnej boli porušené povinnosti, ktoré jej vyplývajú z rozhodnutia o úprave
styku otca s maloletou, a preto ju ani maloletú G. (keďže tejto by sa výkon rozhodnutia v zmysle návrhu
otca bezprostredne a predovšetkým dotýkal) nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia formou odňatia
maloletej G. v čase určenom na styk, nakoľko nie je možné uviesť, že nerealizovanie styku otca s
maloletou G. je spôsobné zavineným konaním matky, a že táto si neplní to, čo jej ukladá vykonateľné
súdne rozhodnutie. Navyše odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že samotná povinná v písomnom



stanovisku uviedla, že nikdy maloletej G. nebránila v styku s otcom, a že maloletá G. sa sama rozhodla
a odmieta sa s otcom stýkať.
Odvolací súd vzhľadom k tej skutočnosti, že maloletá má v súčasnej dobe 14 rokov, kedy už vie posúdiť
svoje konanie, má za to, že je na oprávnenom, otcovi maloletej, aby našiel vhodný spôsob zlepšenia
vzťahov s maloletou a urobil všetko pre to, aby sa vzťah maloletej k oprávnenému ako svojmu otcovi
zmenil tak, aby bolo naplnené rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorého výkonu sa oprávnený domáhal.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne s
poukazom na ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Toto uznesenie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.