Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/317/2014 z 6. 4. 2015
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 6. apríla 2015, sp. zn. 14Co/317/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1412213811.3
Krajský súd Bratislava | 14Co/317/2014 | ECLI:SK:KSBA:2015:1412213811.3 | 2015-04-06 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci
Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 1 OSP, zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb., § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb., § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb., § 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., § 7a zákona č. 71/1992 Zb.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a74a8e63-ebc6-4488-9725-18a581a2ed24
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1412213811.3

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/317/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412213811
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1412213811.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a
členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Edity Szabovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko,
s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaniach žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV
v Bratislave zo dňa 19.2.2014, č.k. 23C/160/2012-50, a proti uzneseniam zo dňa 8.10.2012 č.k.
23C/160/2012-8 a zo dňa 29.4.2014 č.k. 23C/160/2012-79, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

I.  Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 19.2.2014, č.k.
23C/160/2012-50  p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a .

II. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 8.10.2012 č.k.
23C/160/2012-8  p o t v r d z u j e .

III. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 29.4.2014 č.k.
23C/160/2012-79  p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

K výroku I.:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 125,- eur ako náhrady škody a sumy 319,- eur ako nemajetkovej ujmy
podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, tvrdiac,
že škoda mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava IV, pretože tento
nerozhodol v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom N. U., Q.. X.X.XXXX (kde po prijatí
návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX 10235/2008).
Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa vec prejednal podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v
neprítomnosti žalobcu a žalovaného, ktorí sa na pojednávanie dňa 19.2.2014 nedostavili, hoci boli
riadne predvolaní. Žalovaný neprítomnosť písomne ospravedlnil, a súhlasil, aby súd pojednával a
rozhodol v jeho neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ničím neospravedlnili, ani pred

pojednávaním nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Vykonaným dokazovaním
a zo spisu sp. zn. 15Er/4163/2008 súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora JUDr. N. X. o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pod sp. zn. EX 10235/08 na podklade exekučného titulu - rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava zo dňa 4.8.2008
(právoplatného dňa 8.9.2008 a vykonateľného dňa 11.9.2008) sp. zn.: SR 07240/08, vydaného v
prospech oprávneného (žalobcu) proti povinnému N. U., nar. X.X.XXXX bola doručená Okresnému súdu
Bratislava IV dňa 1.12.2008. Dňa 3.12.2008 vydal tamojší súd poverenie č. 5104 043314*, ktorým poveril
súdneho exekútora JUDr. N. X. vykonaním exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť istinu
20.040,- Sk s prísl., trovy konania 6.415,- Sk a trovy exekúcie.

Svoje rozhodnutie súd právne oprel o ust. § 3 ods. 1 písm. d), § 4 ods. 1 písm. a) bod 1, § 9 ods. 1, 2,
§ 17 ods. 1, 2, 3 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
pričom dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný. Súd poukázal na to, že exekučný súd rozhodol
o vydaní poverenia v zákonom stanovenej lehote, a preto nesprávny úradný postup súdu v uvedenom
smere žalobca nepreukázal.
Pre absenciu jedného zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, ktoré ustanovuje zák. č. 514/2003Z.z., a to nesprávneho
úradného postupu v predmetnej právnej veci, podľa súdu už

nemalo zásadný význam zaoberať sa skutočnosťami súvisiacimi so vznikom škody,  príčinnou
súvislosťou medzi nesprávnym úradným postupom a údajnou škodou, ako ani nárokom na nemajetkovú
ujmu. Súd preto návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol. O trovách konania

rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a keďže úspešnému žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli,
súd mu ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Namietol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodol vylúčený sudca, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností  a nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu. Namietol, že súd
prejednal vec v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa ust. § 101 ods. 2
O.s.p. preto, že sa žalobca bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. Žalobca však riadne a včas
požiadal o zrušenie pojednávania. Uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spojené s označenými
dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať v neprítomnosti
žalobcu. Poukázal aj na ust. § 15 O.s.p. a uviedol, že žalobca uskutočnil podanie obsiahnuté v texte
žaloby, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec
pridelená systémom súdneho manažmentu na pojednávanie a rozhodnutie, je potrebné z konania
vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu,
nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať
za nestranného. Takéto rozhodovanie je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky
a Európskeho súdu pre ľudské práva. Žalobca podal ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho práva na
nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Konečné rozhodnutie vo
veci súdom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí
rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania, proti ktorému legálne pripustil odvolanie.
Žalobca preto podáva proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie. Súd sa
nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť
žalobcu o zrušenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Žalobca sa nemal možnosť vyjadriť
k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho
rozhodnutia. Žalobca sa nemal ani možnosť vyjadriť k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje
rozhodnutie. Súd rozhodol bez toho, aby umožnil žalobcovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného
súdu, vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam. Žalobca nebol oboznámený s obsahom dôkazov a
prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť, nemal možnosť navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Súd porušil právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces. Žalobca má za
to, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Namietal tiež, že ak žalovaný

nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu, mal súd rozhodnúť
o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p. a skutkovým

základom sa mal stať skutkový stav tvrdený žalobcom. Žiadal preto rozsudok okresného súdu zrušiť a
vec vrátiť na opätovné prejednanie.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a po preskúmaní odvolacích námietok žalobcu, odôvodnenia
napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, dospel k záveru, že nie je
dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa. Preto postupom podľa § 156
ods. 3 O.s.p. rozsudok verejne vyhlásil dňa 7.4.2015.

Súd prvého stupňa zistil správne skutkový stav veci, a vyvodil z neho správny právny záver o
nedôvodnosti uplatneného nároku žalobcu predovšetkým už pre nepreukázanie nesprávneho úradného
postupu ako základného predpokladu pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil.
Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich
správnosť (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Žalobca v danom prípade odôvodňoval nesprávny úradný postup exekučného súdu údajným
nedodržaním zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Toto tvrdenie však ničím nepreukázal. Vykonaným
dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že poverenie súdnemu exekútorovi bolo vydané dňa
3.12.2008, t.j. už v druhý deň od doručenia žiadosti súdneho exekútora dňa 1.12.2008 na súd. Poverenie
bolo doručené do vlastných rúk exekútora dňa 10.12.2008. Zjavne tak nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu súdu, a žalobcovi ani nemohol vzniknúť nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy
podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Súd prvého
stupňa preto správne skonštatoval, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu súdu porušením
povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote.

Čo sa týka odvolacích námietok žalobcu, odvolací súd musí konštatovať, že jeho odvolanie je obsahovo
zhodné s odvolaniami podanými v iných obdobných veciach (formulárové odvolanie), a to napriek tomu,
že mnohé jeho procesno-právne odvolacie námietky sa k tejto veci vôbec nevzťahujú.

Neobstojí námietka žalobcu, že súd prvého stupňa porušil jeho právo na kontradiktórny súdny proces.
Ako vyplýva zo spisu, dňa 30.5.2013 bolo súdu prvého stupňa doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe
(č.l. 27 - 31), ktoré spolu s priloženými prílohami súd doručil právnemu zástupcovi žalobcu dňa 5.8.2013.
Následne súd prvého stupňa vo veci dňa 22.11.2013 stanovil termín pojednávania na deň 19.2.2014.
Predvolanie na toto pojednávanie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 2.1.2014 (pozri
doručenky na

č.l. 38 spisu). V žiadnom prípade tak neobstojí tvrdenie žalobcu, ak uvádza, že v danej veci nebolo
možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Uvedené je v úplnom rozpore s vyššie uvedenými
skutočnosťami.

V predvolaní na pojednávanie súd prvého stupňa riadne poučil žalobcu v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p..
Žalobca teda mal možnosť oboznámiť sa so stanoviskom žalovaného a vyjadriť sa k nemu s cieľom
ovplyvniť výsledok súdneho konania. Taktiež mal dostatočný časový priestor na prípravu pojednávania,
ako aj možnosť oboznámiť sa so všetkými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, a to vrátane
exekučného spisu, ktorý je súčasťou spisu. Ostal však nečinný. Ak sudca vec prejednal a rozhodol
v neprítomnosti účastníkov a právneho zástupcu žalobcu, postupoval v plnom súlade s ust. § 101
ods. 2 O.s.p., keďže nikto z účastníkov nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.
Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa nepochybil, keď dňa 19.2.2014 pojednával a rozhodol vec
v neprítomnosti žalobcu (§ 101 ods. 2 druhá veta O.s.p.) a v neprítomnosti riadne ospravedlneného
žalovaného.

Až po pojednávaní a vyhlásení meritórneho rozhodnutia vo veci, e-mailovým podaním zo dňa
19.2.2014 o 15,45 hod. (č.l. 45) požiadal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu o zrušenie
nariadeného pojednávania na deň 19.2.2014 o 11,45 hod. z dôvodu „objektívneho porušenia zásady
nestrannosti súdu a sudcu“. Zároveň požiadal o doplnenie dokazovania znaleckým posudkom, ktorý mal
vyčísliť výšku vzniknutej škody. O prerušenie konania z dôvodu podania ústavnej sťažnosti pre porušenie
jeho práva na nestranný súd, ktorej „výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu“,  ako tvrdí
žalobca v odvolaní, vôbec nežiadal. Ani toto tvrdenie žalobcu nezodpovedá skutočnosti. Žalobca o
prerušenie konania nežiadal ani zo žiadneho iného dôvodu. Súd prvého stupňa preto v prejednávanej
veci ani nerozhodol o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania, a žalobca sa tak ani nemôže
odvolávať voči rozhodnutiu súdu, ktoré nebolo vydané.

Dôvodom návrhu žalobcu na zrušenie nariadeného pojednávania na deň 19.2.2014 o 11,45 hod.
malo byť to, že žalobcovi nebolo doručené uznesenie Krajského súdu v Bratislave o vylúčení alebo
nevylúčení sudcov okresného súdu. Ako však vyplýva zo spisu, uznesenie Krajského súdu v Bratislave
č.k. 9NcC/215/2012-14 zo dňa 22.10.2012, ktorým nevylúčil sudcov Okresného súdu Bratislava IV
z prejednania a rozhodnutia vo veci, bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 8.1.2013
(doručenka na č.l. 18). Neobstojí preto ani námietka žalobcu v odvolaní, že vo veci konal a rozhodoval
vylúčený sudca. Nadriadený súd už právoplatne rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu Bratislava IV
JUDr. M. N. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 8.1.2013, kedy bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu.

Podľa názoru odvolacieho súdu, žiadne práva žalobcu neboli postupom súdu prvého stupňa porušené.
O realizáciu svojich procesných práv v rámci súdneho pojednávania sa obral žalobca sám svojím
postupom, a to bezdôvodnou neúčasťou na súdnom pojednávaní.

Pretože neobstojí žiadna z odvolacích námietok žalobcu, odvolací súd napadnutý  rozsudok podľa §
219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a ich náhradu v konaní úspešnému žalovanému nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy
nevznikli.

K výroku II.:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za
vznesenie námietky zaujatosti účastníkom konania vo výške 66,- eur, vyrubený podľa položky 17a
Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len ZoSP).

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Uznesenie považuje za neopodstatnené a bez právneho významu, pretože on
nepodal súdu námietku zaujatosti podľa ust. § 15a ods. 1 O.s.p.. V podanej žalobe len uviedol
skutočnosti preukazujúce fakt, že inak vecne a miestne príslušný okresný súd nemôže vo veci konať,
pretože jeho sudcovia sú z prejednania veci vylúčení pre ich pomer k veci a účastníkom konania (§ 14
O.s.p.). Podľa názoru žalobcu mal Okresný súd Čadca (?) postupovať zákonným spôsobom a podľa ust.
§ 12 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 12 ods. 3 O.s.p. požiadať príslušný krajský súd, aby prikázal vec na
prejednanie inému súdu toho istého stupňa. Vo veci nejde o vhodnosť, ale nutnosť prikázania veci inému
súdu, aby bolo konanie spravodlivé a vo veci samej rozhodoval nestranný zákonný sudca. Ďalej zároveň
uviedol, že z judikatúry ústavného súdu možno vyvodiť, že tvrdenie účastníka konania, podľa ktorého v
jeho veci nekoná zákonný sudca, treba považovať za námietku zaujatosti, a to z objektívneho pohľadu
(II. ÚS 331/09). Ak by aj súd mal za to, že vo veci je nutné uhradiť poplatok za vznesenie námietky
zaujatosti podľa položky 17a ZoSP, nie je možné žalobcovi uložiť povinnosť platiť súdne poplatky. Podľa
ust. § 4 ods. 1 písm. k) ZoSP je súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatkov oslobodené.

Rovnako sa to týka poplatkov za podané návrhy vo veci samej, znalecké dokazovanie, či návrhy na
vylúčenie sudcov. V zmysle citovaného ustanovenia preto žalobca v konaní súdne poplatky neplatí.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

Podľa § 1 ods. 1 ZoSP, súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo
konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej
len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoSP, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka
ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa § 5 ods. 1 písm. g) ZoSP, poplatková povinnosť vzniká podaním námietky zaujatosti účastníkom
konania podľa osobitného predpisu.

Podľa § 4 ods. 1 písm. k) ZoSP (v znení účinnom do 30. 9. 2012), od poplatku je oslobodené súdne
konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 4 ZoSP, oslobodenie podľa odsekov 1 a 2 sa vzťahuje aj na konanie o odvolaní, dovolaní,
obnove konania a výkone rozhodnutia alebo exekúcii.

Podľa Položky 17a sadzobníka predstavuje  súdny poplatok za vznesenie   námietky   zaujatosti
účastníkom  konania 66,- eur.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa návrhom vo veci samej domáha náhrady majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Bratislava IV. V návrhu súčasne požiadal, aby nadriadený súd rozhodol pred prvotným
prejednaním veci o prikázaní veci (tohto sporu) inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne
príslušného Okresného súdu Bratislava IV sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom
na ich pomer k veci a účastníkom konania.

Z tejto jeho žiadosti podľa obsahu vyplýva, že žalobca uplatnil námietku zaujatosti všetkých sudcov
Okresného súdu Bratislava IV v zmysle § 14 a § 15a O.s.p. a práve z dôvodu ich vylúčenia z
rozhodovania veci sa domáhal, aby podľa § 12 O.s.p. nadriadený súd prikázal vec inému súdu. O žiadosti
žalobcu prikázať vec inému súdu z dôvodu zaujatosti sudcov Okresného súdu Bratislava IV (návrh na
prikázanie veci z dôvodu nutnosti), rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 22.10.2012, č.k.
9NcC/215/2012-14 tak, že sudcovia Okresného súdu Bratislava IV nie sú vylúčení z prejednávania a
rozhodovania predmetnej veci (sp. zn. 23C/160/2012). V odôvodnení svojho rozhodnutia nadriadený súd
okrem iného konštatoval, že z uvedeného dôvodu neboli splnené podmienky pre tzv. delegáciu nutnú.

Žalobcovi tak vznesením námietky zaujatosti v zmysle citovanej položky 17a sadzobníka súdnych
poplatkov vznikla poplatková povinnosť vo výške 66,- eur.

Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani odvolaciu námietku, že žalobcovi nie je možné uložiť poplatok
za vznesenie námietky zaujatosti, pretože súdne konania vo veciach náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú v zmysle
§ 4 ods. 1 písm. k) ZoSP, v znení účinnom do 30.9.2012, od platenia súdnych poplatkov oslobodené.
Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky, vyjadrenom v
uznesení z 30. marca 2011, sp. zn. II. ÚS 124/2011, podľa ktorého sa vecné oslobodenie občianskeho
súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch nevzťahuje aj na
súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov.

Od povinnosti zaplatiť tento poplatok možno oslobodiť účastníka iba postupom podľa § 138 O.s.p.. Vecné
oslobodenie účastníka občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 zákona o súdnych
poplatkoch sa vzťahuje iba na súdny poplatok za návrh (§ 4 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch), za
odvolanie, dovolanie, návrh na obnovu konania, výkon rozhodnutia a exekúciu (§ 4 ods. 3 zákona o
súdnych poplatkoch).

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne potvrdil.

K výroku III.:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za
podané odvolanie vo výške 20,- eur podľa pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb.,
do 10 dní od doručenia uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Navrhol, aby odvolací súd  napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.
Namietol, že napadnuté uznesenie neobsahuje odôvodnenie, a preto je nepreskúmateľné. Namietol tiež,
že mu bola uložená poplatková povinnosť, hoci mu vzhľadom na vecné oslobodenie konania od poplatku
nevznikla. Argumentoval tým, že podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok
vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom ako vyplýva z tejto definície, spoplatneniu
podlieha len podanie žaloby na náhradu škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej,
ako sú odvolanie, dovolanie a pod. ako je tomu pri položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov. Žalobca
podal odvolanie proti rozsudku, a nie žalobu, a súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov
podliehajúcich súdnemu poplatku. Poukázal na to, že v prílohe zák. č. 71/1992 Zb. nie je jasne a
jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Preto má
za to, že mu bola v rozpore so

zák. č. 71/1992 Zb. uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. V tejto súvislosti sa odvolával
na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.3.2007, sp. zn. 4Cdo 39/2007 s tým, že za súdne konania,
ktoré nie sú uvedené v Prílohe zák. č. 71/1992 Zb. sa súdne poplatky nevyberajú. V takomto prípade
poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy.
Odvolával sa tiež na ust. § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. s tým, že žaloba v prejednávanej veci bola podaná
pred 1.10.2012, a teda konanie začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z.z., a preto je nutné v
súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30.9.2012. Do 30.9.2012 bolo podľa
ust. § 4 ods. l písm. k) zák. č. 71/1992 Zb. konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne
oslobodené.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal aj
napadnuté uznesenie, a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Nie je správny právny názor žalobcu, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobu podal na súd pred
1.10.2012, je v zmysle ust. § 18ca zákona o súdnych poplatkoch, nutné v súvislosti s podaným odvolaním
aplikovať právny stav platný do 30.9.2012, dokedy bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku
vecne oslobodené. Z uvedeného nesprávne vyvodzuje, že mu nevznikla poplatková povinnosť v
súvislosti s podaným odvolaním proti rozsudku zo dňa 19.2.2014, č.k. 23C/160/2012-50.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len ZoSP), súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie
súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len
"poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej
len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) ZoSP, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka
ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa § 2 ods. 4 ZoSP, v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal
odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok
proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZoSP, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania
alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 2 ZoSP, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na
jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok
za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Podľa § 17 ods. 2 ZoSP, poplatok za odvolanie a dovolanie podané po nadobudnutí účinnosti tohto
zákona sa vyrubuje vo výške určenej týmto zákonom.

Podľa § 18ca ZoSP (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. októbra 2012), z úkonov
navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov
účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.

Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa platí súdny poplatok
vo výške 20,- eur.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa rozhodol
správne, keď uznesením uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie, aj keď
konanie o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. (čo je predmetom konania v prejednávanej
veci) bolo do 30.9.2012 od poplatku vecne oslobodené, a teda nebolo uvedené v sadzobníku súdnych
poplatkov. Položka 7a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu ZoSP, bola do sadzobníka
vložená novelou vykonanou zákonom č. 286/2012 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.10.2012. Touto
novelou bolo tiež zrušené ust. § 4 ods. 1 písm. k) ZoSP, ktorým bolo od poplatku oslobodené súdne
konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom. Takéto súdne konanie teda nie je od 1.10.2012 oslobodené od
poplatkov. To znamená, že žalobca by nebol povinný zaplatiť poplatok za odvolanie (§ 6 ods. 2 prvá veta
zák. č. 71/1992 Zb.) iba v prípade, ak by odvolanie podal do 30.9.2012. Pretože odvolacie konanie sa
začalo podaním odvolania proti rozsudku zo dňa 19.2.2014, č.k. 23C/160/2012-50 až dňa 11.4.2014,
t.j. za účinnosti ZoSP v znení zákona č. 286/2012 Z.z., žalobcovi ako odvolateľovi (navrhovateľovi
poplatkového úkonu - odvolania) vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané
odvolanie vo výške 20,- eur.
Ani námietku žalobcu, že v danej veci nie je dôvodné použitie analógie legis, nepovažoval
odvolací súd za dôvodnú, nakoľko k použitiu analógie zo strany súdu prvého stupňa vôbec nedošlo.
Zo strany súdu prvého stupňa nedošlo ani k žiadnemu svojvoľnému rozširovaniu okruhu úkonov
podliehajúcich súdnemu poplatku, pretože ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, súdny
poplatok sa platí nielen za podanie návrhu, ale (okrem iného) aj za podanie odvolania.

Neobstojí ani námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti uznesenia. Odôvodnenie napadnutého uznesenia
považuje odvolací súd za dostatočné a samotné uznesenie za

preskúmateľné, pretože z neho jednoznačne vyplýva, že ním bol žalobcovi vyrubený súdny poplatok
za odvolanie proti rozsudku vo veci vedenej pod sp. zn. 23C/160/2012, vyplýva z neho výška súdneho
poplatku, aj položka Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej bol vyrubený. Že tieto skutočnosti boli
žalobcovi zrejmé, vyplýva aj priamo z obsahu jeho odvolania.

Pretože súd prvého stupňa napadnutým uznesením, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny
poplatok za odvolanie proti rozsudku, aplikoval správny právny predpis, tento správne vyložil, správne

označil aj položku Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej súdny poplatok za odvolanie vyrubil, a
súdny poplatok vyrubil odvolateľovi aj v správnej výške, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.