{"guid": "c6f67719-29a6-431e-bf7c-e2292e3cb626:9a118fc9-857c-4bb2-bdc6-770991e549b9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1412214081.1", "spisova_znacka": "11Co/45/2015", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11Co/45/2015 z 8. 6. 2015", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Bratislava z 8. júna 2015, sp. zn. 11Co/45/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1412214081.1", "identifikacne_cislo": "1412214081", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Marián Jarábek", "sudca_id": 493, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marian-jarabek-493", "datum_vydania": "2015-06-08", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-1", "nazov": "§ 1 zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 71/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/71/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1992/paragraf-5"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-1", "/SK/ZZ/1992/71#paragraf-5"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9a118fc9-857c-4bb2-bdc6-770991e549b9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1412214081.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1412214081.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1412214081.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11Co/45/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412214081
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1412214081.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a
členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Kataríny Štrignerovej, v právnej veci navrhovateľa:
R., Y..N..K.., Y. Y. R. XX, U., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko,
s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská N., M. J. Y. Y. N.,
Ž. Q.J. XX, U., o splnenie povinnosti zaplatiť majetkovú škodu vo výške 125 euro a nemajetkovú
ujmu vo výške 275 euro, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo
dňa 12.11.2014, č.k. 5C/119/2012-51, uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 08.10.2012,
sp.zn. 5C/119/2012 a uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 20.02.2015, sp.zn. 5C/119/2012,
jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0), takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 12.11.2014, č.k. 5C/119/2012-51 sa  p o t v r d z u j e.

Uznesenie Okresného  súdu  Bratislava IV  zo dňa 08.10.2012, sp.zn. 5C/119/2012 sa  p o t v r d z u j e.

Uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 20.02.2015 sp.zn. 5C/119/2012 sa  p o t v r d z u j e.

Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom  zo dňa 12.11.2014, č.k. 5C/119/2012-51 po prejednaní veci v
súlade s § 101 ods. 2  zák.č. 99/1963 Zb. v platnom znení ( ďalej „ O.s.p.“ ) zamietol návrh navrhovateľa
na uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu XXX euro  titulom majetkovej škody a sumu XXX euro
titulom  nemajetkovej ujmy uplatnenú podľa ust. zák.č. 514/2003 Z.z., ktorý za  nesprávny úradný postup
Okresného súdu Bratislava IV považoval okolnosť,  že označený súd   v exekučnom konaní   týkajúcom
sa  Zmluvy o úvere č. XXXXXXX,  v zákonom stanovenej lehote nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora
na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 3 ods.1 písm. d/, § 4 ods.1 písm. a/, § 9 ods.1, § 15
ods.1, § 16 ods.1, § 17 ods.1,2  zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za náhradu škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci, § 41 ods.2 písm. d/, § 44 ods.2 zák.č. 233/1995 Z.z. o Exekučnom poriadku
a  skutkovo tým, že po oboznámení sa s obsahom pripojeného  súdneho spisu  sp. zn. 15Er/27/2099
zistil, že exekučný súd vydal poverenie dňa 14.1.2009, teda po 5 dňoch od doručenia žiadosti súdneho
exekútora dňa 9.1.2009. Súdu  prvého stupňa preto nebolo pri rozhodovaní  zrejmé,  akú nečinnosť v
rozsahu viac ako 177 dní navrhovateľ   v návrhu tvrdí  a ani z čoho pri tomto tvrdení vychádzal.

Na základe vyššie uvedeného, pri zohľadnení  zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú orgánom moci pri výkone verejnej moci                    ( existencia  nesprávneho úradného
postupu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou)  konštatoval,
že exekučný súd o vydaní poverenia rozhodol v zákonom stanovenej lehote. Vzhľadom na to, že v danej



veci nebol splnený  základný predpoklad zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci ( existencia nesprávneho úradného postupu), súd prvého stupňa ďalej neskúmal  splnenie
zostávajúcich dvoch zákonných predpokladov  (príčinnú súvislosť a vznik škody) a ani sa nezaoberal
odporcom vznesenou námietkou premlčania.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. pri zohľadnení, že plne úspešný odporca si
neuplatnil právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozhodnutiu podal  v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ navrhujúc, aby  odvolací súd
napadnutý rozsudok v celosti  zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (  dôvodiac
ustanovením § 205 ods. 2 písm. a/  O.s.p. v spojení s ustanovením  § 221 ods. l písm. f/, g/, h/,
§ 205 ods. 2 písm. c/, d/, e/, f/ O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa odňal účastníkovi možnosť konať
pred súdom; rozhodoval vylúčený sudca; súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci; súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci).  Odvolateľ poukazujúc na § 101 ods. 2 O.s.p. uviedol, že riadne a včas
požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými
dôvodmi. Súd prvého stupňa preto nemohol postupovať podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. a vec
prejednať v jeho neprítomnosti. Z neúčasti sa ospravedlnil, pričom trval na osobnej účasti právneho
zástupcu a žiadal o odročenie pojednávania. Ak napriek tomu súd konal a rozhodol v neprítomnosti jeho
a jeho právneho zástupcu, odňal mu možnosť konať pred súdom.

Odvolateľ poukázal na obsah jeho žaloby, v ktorej súd prvého stupňa upozornil na skutočnosti
nasvedčujúce tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na
prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že sa krajský súd s dôvodmi na
vylúčenie sudcu nestotožnil neznamená, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno
tohto sudcu považovať za nestranného z dôvodov (okrem tých, ktoré označil v žalobe), že rozhodnutie
krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a
právne totožných veciach ( napr. vo veci vedenej na Krajskom súde v Trnave pod sp.zn. 11NcC/46/2012
zo dňa 17.10.2012, ktorý vylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Dunajská Streda z rozhodovania a
vec sťažovateľa prikázal na prejednanie Okresnému súdu Galanta ).  Navrhovateľ  v odvolaní poukázal
ďalej  na to, že nakoľko podal ústavnú sťažnosť  pre porušovanie jeho práva  na nestranný súd,
ktorej výsledkom bude  zrušenie rozhodnutia krajského súdu, nebolo a nie je prípustné, aby konanie
pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával a rozhodoval vylúčený sudca.  Konečné vydanie
rozhodnutia vo veci samej súdom neprichádzalo do úvahy  aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí
súčasne  rozhodol aj o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/
O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie. Súd prvého stupňa sa dopustil viacero omylov, keď konštatoval,
že namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované úseky
tomu nenasvedčujú.  Na splnenie zákonnej  lehoty, resp. na konanie bez zbytočných prieťahov  a na
konanie bez neodôvodnenej nečinnosti exekučného súdu je dôležité skúmať nie len samotný moment,
kedy exekučný súd rozhodol o poverení, ale aj moment, kedy poverenie doručil  príslušnému súdnemu
exekútorovi.

Podľa názoru odvolateľa v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Bolo
potrebné vykonať dokazovanie navrhnutým dôkazom - listinami založenými v exekučnom spise; za
stavu, kedy sa odporca vôbec nevyjadril k podanému návrhu, mal mu súd umožniť uplatňovať svoje
stanoviská k skutkovým, právnym, otázkam, nastoleným samotným súdom v súvislosti s nesprávnym
úradným postupom a výškou spôsobenej škody. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie, ktorého obsah
a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Ak súd zistil, že existuje okolnosť brániaca
vydať pre navrhovateľa pozitívne rozhodnutie, musí vo všeobecnosti o tom informovať účastníkov
konania v spore a umožniť im, aby sa k tomu vyjadrili.  Majú právo vyjadriť sa aj k dôkazom, ktoré súd
získal z vlastnej iniciatívy, pričom nie je dôležité to, či tieto skutočnosti boli známe iba jednej strane alebo
žiadnej z nich.



Pokiaľ ide o návrh na náhradu  majetkovej škody,  súd prvého stupňa ignoroval všetky  jeho
tvrdenia o majetkovej škode  vzniknutej  titulom udržiavania a správy informačného systému  a
súvisiacich výdajov ( na administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje spojené s
vyhotovovaním urgencií, poštovné a telekomunikačné výdaje ). V tejto časti  mal rozhodnutie za
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a mal za to, že je potrebné ho ako arbitrárne zrušiť. V
konaní  hodlal prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody,
a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd však dokazovanie
neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo a navrhovateľa nepoučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p.
a neoznámil mu, že  hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal priestor navrhnúť alebo
predložiť ďalšie dôkazy. V rozhodnutí súd prvého stupňa vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že
došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov  zaručeného čl. 48 ods.2
Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv na  prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.   Súd prvého
stupňa sám zistil, že o jeho návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase  a pre túto nečinnosť
a nesprávny úradný postup nenašiel žiadne objektívne udržateľné ospravedlňujúce dôvody.

Odvolateľ žiadal, aby odvolací súd  napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Odporca sa k riadne doručenému odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 ) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci
súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p. a v odvolacom konaní
nebolo potrebné zopakovať dokazovanie a ani dokazovanie doplniť  a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je podané  dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska
posúdenia opodstatnenosti  uplatneného návrhu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej
nesprávnym úradným postupom orgánu štátu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( §
132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom
rozhodnutí aj náležite a dostatočne   odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd,  prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v
postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,  sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje ( § 219 ods.1,2
O.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého  rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd
prvého stupňa  zamietol návrh navrhovateľa uplatnený podľa zák.č. 514/2003 Z.z., v ktorom  dostatočne
zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný
význam

K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a v záujme  dôsledného vyporiadania sa s
odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že podaním zo dňa 27.09.2012 sa navrhovateľ domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy XXX euro z titulu majetkovej
škody a 270 euro z titulu nemajetkovej ujmy vzniknutej nesprávnym úradným postupom Okresného
súdu Bratislava IV, pretože tento v zákonnej lehote nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie pre pohľadávku navrhovateľa, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo
Zmluvy o úvere č.: XXXXXXX dlžníkom J. U.K., Q.. XX.X.XXXXX. V podaní navrhovateľ zároveň žiadal
o prikázanie veci inému súdu z dôvodu vylúčenia všetkých sudcov Okresného súdu Bratislava IV z
prejednávania a rozhodovania veci s odôvodnením, že Okresný súd Bratislava IV, ktorý by bol inak
oprávnený  vec prejednať ako vecne a miestne príslušný súd podľa § 85 ods. 3 O.s.p., zapríčinil svojim
nelegálnym konaním (nesprávnym úradným postupom) vznik škody na strane navrhovateľa, a preto
nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o tejto škode rozhodovať.

V posudzovanej veci rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 22.10.2012, č.k.
11NcC/190/2012-15  o tom, že  z prejednania a rozhodovania vo veci je vylúčená  sudkyňa Okresného



súdu Bratislava Z.  H.. D. X. a ostatní,   vo výroku  rozhodnutia označení sudcovia Okresného súdu
Bratislava IV ( vrátane zákonnej sudkyne, ktorej bola daná vec pridelená )  nie sú z prejednávania a
rozhodovania v danej veci  vylúčení.

Z obsahu spisu   ďalej vyplýva, že súd prvého stupňa stanovil v danej  veci termín pojednávania na deň
12.11.2014 o 10,00  hod..  Predvolanie na toto pojednávanie bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa
doručené dňa 3.10.2014  (viď doručenka na č.l. 47). Z obsahu spisu nevyplýva, že by navrhovateľ
pred  nariadeným pojednávaním  ospravedlňoval svoju neúčasť. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd
konštatuje, že ak sa riadne predvolaný  navrhovateľ   na pojednávanie  nariadené na deň 12.11.2014
nedostavil a ani nepožiadal o jeho odročenie z dôležitého dôvodu, súd prvého stupňa postupoval
správne, keď v uvedený  deň pojednával v neprítomnosti  navrhovateľa  a rozhodol s prihliadnutím na
obsah spisu a na dosiaľ vykonané dôkazy. Tento postup súdu bol v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. a súd
prvého stupňa ním neodňal  navrhovateľovi  možnosť konať pred súdom.

Odvolací súd ďalej  udáva,  že súd prvého stupňa poskytol  navrhovateľovi dostatočný časový priestor
predložiť, navrhnúť dôkazy, oboznámiť sa s dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, na pojednávanie
oboch účastníkov riadne a včas  predvolal; sám navrhovateľ z vlastného rozhodnutia tento priestor
nevyužil.  Navrhovateľ nemôže svoju vlastnú pasivitu  dávať na vrub súdu a v konečnom dôsledku
ju využiť vo svoj prospech. V danej veci  súd prvého stupňa poskytol účastníkom (aj právnemu
zástupcovi navrhovateľa) reálnu možnosť chrániť svoje práva a oprávnené záujmy. Ak túto možnosť
bez uvedenia dôvodov (ospravedlniteľných) nevyužili, takéto chovanie už zákonodarca nedovoľuje v
odvolacom konaní zohľadniť v ich prospech. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľ
v návrhu a i v odvolaní  uvádzal len všeobecné dôvody ohľadne spôsobených prieťahov v exekučnom
konaní, neuvádzal však konkrétne skutočnosti, ktorými by spochybňoval vecnú a právnu správnosť
rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý svoj zamietajúci výrok výlučne právne a skutkovo  odvodzoval od
dokazovaním zisteného  zákonného  postupu exekučného súdu, ktorý  rozhodnutím zo dňa  14.1.2009,
č.k. 15Er/27/2009-8 rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie  zo dňa 9.1.2009 a
ktorý sa  pri  nepreukázaní nesprávneho úradného postupu zo strany exekučného súdu a správne ( berúc
do úvahy hľadisko hospodárnosti konania )  ďalšími dvoma  zákonnými predpokladmi pre úspešné
uplatnenie  nároku uplatneného podľa zák.č. 514/2003 Z.z. ďalej nezaoberal.

Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje
rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj
právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná.
Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva
účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný
dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania,
čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre
ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci T.Ě. proti Slovenskej republike /sťažnosť č. XXXXX/XX/, nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5M Cdo 8/2008). Právo na spravodlivý súdny
proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných
právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo
prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý
proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ( IV. ÚS 252/2004), ani právo
na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s
jeho požiadavkami  (I. ÚS 50/2004). Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
je k námietkám navrhovateľa o arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa  možné konštatovať, že
odvolaním napadnuté  rozhodnutie  uvedeným požiadavkám vyhovuje.

Ostatnými odvolacími námietkami týkajúcimi sa  neakceptovania žiadosti právneho zástupcu
navrhovateľa o odročenie nariadeného pojednávania a nerozhodnutia o jeho návrhu na prerušenie
konania   ( v inej časti odvolania  odvolateľ naopak  konštatuje, že  „ v rovnakom rozhodnutí súd
rozhodol aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania  podľa § 109 ods.2 písm. c/ O.s.p.
„)  sa odvolací súd nezaoberal, keďže z obsahu spisu nevyplýva existencia  takýchto úkonov zo strany



navrhovateľa. Uvedené len preukazuje to, že navrhovateľ v danej veci  pri podaní odvolania postupoval
formalisticky, bez zohľadnenia konkrétnych skutkových okolností daného prípadu a skutkového a
právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa;  na základe uvedeného  nie je možné jeho postup  v
odvolacom konaní hodnotiť inak,  ako šikanózny výkon práva.

Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa                        ( vrátane správneho
výroku o trovách konania pred súdom prvého stupňa ) podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. ako vecne a právne
správny potvrdil.

Okresný súd Bratislava IV v uznesení zo dňa 8.10.2012, sp. zn.  5C/119/2012  právne dôvodiac § 4 ods.1
písm. k/, ods. 4, § 5 ods.1  písm. g/ zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení, položky č. 17a Sadzobníka
súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu citovaného zákona  uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť na
účet Okresného súdu Bratislava IV súdny poplatok za námietku zaujatosti vo výške 66  euro,  v lehote
do 3 dní od  doručenia rozhodnutia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ  dôvodiac tým, že označené
uznesenie/výzvu vníma ako neopodstatnenú, t.j. bez právneho významu. Konštatoval, že v danej veci
nepodal súdu námietku zaujatosti podľa ustanovenia § 15a ods. l O.s.p. čo znamená, že spoplatňovanie
fiktívneho návrhu je preto bezpredmetné. V samotnej žalobe dôvodil, že inak vecne a miestne príslušný
okresný súd nemôže vo veci konať, pretože jeho sudcovia sú z prejednania veci vylúčení, keďže majú
pomer k veci a k účastníkom konania a sú teda vo veci zaujatí (§ 14 O.s.p.). Súd mal preto postupovať?
zákonným spôsobom a podľa ustanovenia § 12 ods. l O.s.p. v spojení s ustanovením § 12 ods. 3
O.s.p. požiadať? príslušný krajský súd, aby prikázal vec na prejednanie inému súdu toho istého stupňa.
Vo veci nejde o vhodnosť, ale o nutnosť. Vec musí by? prikázaná inému súdu preto, aby konanie
bolo spravodlivé a vo veci samej rozhodoval nestranný zákonný sudca. Z judikatúry ústavného súdu
možno vyvodiť, že tvrdenie účastníka konania, podľa ktorého v jeho veci nekoná zákonný sudca, treba
považovať? za námietku zaujatosti, a to z objektívneho pohľadu (II. ÚS 331/2009). Ak by aj súd mal
za to, že vo veci je nutné uhradiť? poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a
zákona o súdnych poplatkoch dôvodil, že povinnosť? platiť? súdne poplatky mu nie je možné uložiť.
Podľa ust. § 4 ods. l písm. k/ zákona o súdnych poplatkoch je súdne konanie vo veciach náhrady škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom
od poplatkov oslobodené. Rovnako sa to týka poplatkov za podané návrhy vo veci samej, znalecké
dokazovanie či návrhy na vylúčenie sudcov. Vzhľadom na uvedenú právnu argumentáciu žiadal, aby
odvolací súd bez prieťahov konal podľa  § 12 ods. l O.s.p. v spojení s § 12 ods. 3 O.s.p. a otázku
prikázania veci inému súdu postúpil príslušnému krajskému súdu na rozhodnutie.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Zohľadniac okolnosti už uvedené v predchádzajúcej časti tohto odôvodnenia konštatuje, že z  obsahu
podania navrhovateľa  (§ 41 ods. 2 O.s.p.) doručeného súdu prvého stupňa dňa 27.9.2012   jednoznačne
vyplýva, že  navrhovateľ v ňom  vzniesol námietku zaujatosti proti všetkým sudcom Okresného súdu
Bratislava IV.   Postupovať a rozhodovať ? podľa  § 12 ods. l  O.s.p. (delegácia nutná) je možné až vtedy,
ak sú vylúčení všetci sudcovia vecne a miestne príslušného súdu z dôvodov uvedených v  § 14 O.s.p..
V prejednávanej veci o takýto prípad, ako je uvedené vyššie, nejde.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým za tohto skutkového a právneho stavu uložil
navrhovateľovi  povinnosť? zaplatiť? súdny poplatok za vznesenú námietku zaujatosti v sume XX euro
je vecne a právne správne;  rozhodnutie obsahuje náležitosti vyplývajúce z ustanovenia   § 167 ods. l, §
169 ods. l O.s.p. a súdny poplatok je uvedený v správnej sume (§ 1, § 5 ods. l písm. g/ zák. č. 71/1992
Zb o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení zmien a doplnkov, položka č. 17a
Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť  zákona o súdnych poplatkoch).

Nedôvodná je aj ďalšia  námietka navrhovateľa o tom, že  v danom prípade ide o konanie, ktoré je
podľa § 4 ods. l písm. k/ ( správne malo byť zrejme uvedené  § 4 ods. l písm. j/) zák. č. 71/1992 Zb.
vecne oslobodené od súdnych poplatkoch. Ust. § 4 ods. l zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení  sa
nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a sadzobníka



súdnych poplatkov; vzťahuje sa len na súdny poplatok za návrh, odvolanie, dovolanie, návrh na obnovu
konania, výkon rozhodnutia alebo exekúciu (§ 4 ods. l, 3 zák. č.  71/1992 Zb.). Podľa názoru odvolacieho
súdu  len  oslobodenie na základe rozhodnutia podľa  § 138 ods. l O.s.p. zvýhodňuje účastníkov konania
vo väčšom rozsahu - navrhovateľovi  v prejednávanej veci nebolo priznané oslobodenie od súdnych
poplatkov podľa § 138 ods. l O.s.p. (porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej
pod sp.zn. II. ÚS 124/2011).

S poukazom na  hore uvedené odvolací súd  uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 8.10.2012, sp. zn.
5C/119/2012-8 ako  vecne a právne správne potvrdil  (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Okresný súd Bratislava IV v uznesení zo dňa 20.2.2015, sp.zn. 5C/119/2012  uložil navrhovateľovi
povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie v sume 20 euro,  do 3 dní od doručenia  uznesenia.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote  odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby  odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil. Poukázal na to, že napadnuté uznesenie neobsahuje odôvodnenie.
Namietol, že spoplatnenie podľa pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa týka iba  návrhu, nie však
odvolania;  v  tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo  39/2007.  V
odvolaní  napokon uviedol, že dané  konanie sa začalo pred 30.09.2012,  a preto v zmysle § 18ca zák.
č. 71/1992 Zb. treba vec posúdiť podľa tohto zákona v znení platnom do 30.09.2012.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 4 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov,
v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie
poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 1,2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov,
sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou.

Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok
podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Návrhy (odvolania, dovolania)
sa spoplatňujú ku dňu ich podania a podľa sadzobníka súdnych poplatkov, účinného ku dňu podania
návrhu.
Podľa položky 1 bod 3 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch v platnom znení, poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci
samej.

Z hore citovaných ustanovení zákona vyplýva, že súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo
konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry
uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto
zákona. Poplatky sa vyberajú aj za konanie a úkony vykonávané bez návrhu v prospech poplatníka, ak je
to v sadzobníku výslovne uvedené (§ 1 ods. l, 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení zmien a doplnkov; ďalej len zákon). Poplatníkom je navrhovateľ
poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. V odvolacom konaní je
poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatková povinnosť
vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak
je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ, dovolateľ (§ 5 ods. l písm. a/ zákona). Ak je sadzba poplatku
ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa
vyberá i v dovolacom konaní vo veci samej (§ 6 ods. 2 veta prvá, druhá zákona).

Podľa Položky  č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov v znení účinnom od 1.10.2012 za podanie návrhu
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom je určená osobitná sadzba  v sume XX eur.



Podľa § 18ca zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom od 1.10.2012,  z  úkonov navrhnutých alebo za
konania začaté do 30. 9. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.9.2012, i keď sa
stanú splatnými po 30.9.2012.

Položka  7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb., bola do
sadzobníka vložená novelou zák. č. 71/1992 Zb. vykonanou zákonom č. 286/2012 Z.z., ktorý nadobudol
účinnosť dňa 1.10.2012. Súčasne bol touto novelou do zákona č. 71/1992 Zb. vložený § 18ca, podľa
ktorého z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.9.2012 sa vyberajú poplatky podľa
predpisov účinných do 30.9.2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri  2012. Konanie o náhradu
škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. nebolo  do 30. 9. 2012 uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov.

Podľa názoru odvolacieho súdu je v danom prípade  navrhovateľ   povinný zaplatiť poplatok za odvolanie.
Berúc v úvahu  hore citované ustanovenia,  navrhovateľ by    nebol povinný zaplatiť poplatok za
odvolanie iba v prípade,  ak by odvolanie podal pred 30. septembrom 2012. V posudzovanej veci bolo
odvolacie konanie začaté po  1.10.2012, a preto navrhovateľovi  vznikla povinnosť zaplatiť poplatok
za podané odvolanie podľa zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase podania odvolania;
výška poplatku za odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa je v rovnakej sadzbe ako poplatok z
návrhu na začatie konania ( po 01. 10. 2012).  Skutočnosť, že v sadzobníku nie je uvedená povinnosť
zaplatiť poplatok za odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa vydaného v konaní o náhradu škody,
náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z.  je pri posudzovaní poplatkovej povinnosti
navrhovateľa  bez právneho významu.

Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom  nie je od 1.10.2012
oslobodené od súdnych poplatkov                               ( zákonom č. 286/2012 Z.z. bolo zo zákona č.
71/1992 Zb. vypustené ust. § 4 ods. 1 písm. k/ ).

Na základe uvedeného, odvolací súd označené uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. ako
vecne a právne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení    s § 224 ods. 1 O.s.p.
a ich náhradu úspešnému odporcovi nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku  odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5C/119/2012", "guid": "ab6b50b0-af03-4eec-a976-e071763fff67:a11879bc-555c-4a03-81e1-cfd65786ee6e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 361/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 361/2010 z 14. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-14", "citacie_n": 855, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c2ae6027-5ece-40ed-949e-0eb15b8f433b"}, {"guid": "ussr:a2c45aaf-d2f6-453f-9796-d12e80c93bc9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 124/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 124/2011 z 30. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-30", "citacie_n": 1604, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a2c45aaf-d2f6-453f-9796-d12e80c93bc9"}], "citovane_v": []}