Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/318/2014 z 7. 1. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 7. januára 2015, sp. zn. 11CoP/318/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1412219961.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/318/2014 | ECLI:SK:KSBA:2015:1412219961.1 | 2015-01-07 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 221 ods. 1 písm. f) OSP, § 221 ods. 2 OSP, § 62 ZoR, § 75 ods. 1 ZoR, § 75 ods. 3 ZoR, § 78 ods. 1 ZoR, § 78 ods. 3 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e9fe89e5-2a05-4da3-8e44-da1b1e8fb71a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1412219961.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/318/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412219961
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1412219961.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, vo veci starostlivosti o maloletú T. F., W.. XX.XX.XXXX, bytom u matky,
zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Bratislava,
Vazovova 7/A, dieťa rodičov: C.. R. F. T.., F. F., U. X, zast. JUDr. Michalom Mudrákom, advokátom, so
sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, a K.. H. J., F. Č. XXX/XX, zast. AK JUDr. Andrej Jaroš spol., s.r.o.,
so sídlom námestie Svätej Anny 361/20 Trenčín, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú,
na odvolanie oboch rodičov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 02.04.2014, č.k. 15P
301/2012-287, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 02.04.2014 č.k. 15P 301/2012-287 zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca na maloletú T. F. zo sumy XXX,XX € na sumu XXX € mesačne od 10.12.2012 do
31.10.2013 a od 01.11.2013 na sumu XXX € mesačne. Zročné výživné za obdobie od 10.12.2012 do
02.04.2014 vo výške X.XXX € uložil otcovi zaplatiť k rukám matky maloletej do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu
Bratislava IV, zo dňa 10.12.2008 č.k. 25P 172/2008- 51 vo výroku o výživnom. Žiadnemu z účastníkov
právo na náhradu trov konania nepriznal.
Súd prvého stupňa takto rozhodol, keď po vykonanom dokazovaní zameranom na zistenie
odôvodnených potrieb maloletej, ako aj zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov
rodičov, s následnou väzbou na vyhodnotenie zmeny pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom
dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. Porovnávajúc zmenu
pomerov na strane maloletej konštatoval, že potreby maloletej od posledného rozhodnutia o výživnom
vzrástli, keďže maloletá v čase posledného rozhodovania o výživnom bola žiačkou 2. ročníka základnej
školy, odvtedy prešla na 2. stupeň základnej školy, pričom prechod na 2 stupeň školskej dochádzky je
podľa názoru súdu zmena v pomeroch na strane maloletej, ktorá má vplyv na rozhodnutie súdu, nakoľko
táto skutočnosť preukazuje zvýšené náklady na zabezpečenie potrieb maloletej, ktoré sa prechodom na
2. stupeň nesporne zvyšujú. Zmenu pomerov súd prvého stupňa mal preukázanú aj na strane rodičov,
u otca nielen v osobnom statuse, ale aj v zmene zárobkových a majetkových pomerov, v znížení počtu
vyživovacích povinností, v nadobudnutí rodinného domu do podielového vlastníctva, u matky v zvýšení
jej príjmu. Pri určení výšky výživného súd prvého stupňa zohľadnil celkové náklady na maloletú, príjmy
rodičov, osobnú starostlivosť o maloletú a dospel k záveru, že v danej veci je primerané výživné vo
výške XXX € od podania návrhu do 30.10.2013 a vo výške XXX € mesačne od 01.11.2013. Vyživovaciu
povinnosť otca určil rozdielne od podania návrhu do 30.10.2013 z dôvodu, že v priebehu konania sa
zvýšil príjem otca a táto skutočnosť je významná pre posúdenie jeho schopností platiť výživné, na druhej
strane sa v priebehu konania zvýšili aj výdavky maloletej v súvislosti s liečbou oligodoncie, na ktorú
prihliadol. V čase podania návrhu matka síce týmto výdavkom argumentovala, ale nebol ešte aktuálny
v takom rozsahu, aby odôvodňoval zvýšenie výživného na XXX € mesačne od 10.12.2012. Výdavky v
súvislosti z oligodonciou boli v čase podania návrhu vo výške XXX €, súd preto nezvýšil výživné v takej



miere, ako navrhovala matka. Tým, že v priebehu konania došlo k ďalšiemu zvýšeniu potrieb maloletej,
súd prvého stupňa uvedenú zmenu premietol do výšky výživného a túto určil od 01.11.2013 v sume XXX
€ mesačne. Podľa názoru súdu z uvedenej sumy budú dostatočne pokryté výdavky maloletej, a to nielen
základné ale aj nadštandardné výdavky. Pokiaľ matka žiadala určiť výživné vo výške 600 € mesačne,
jej návrh ako nedôvodný zamietol. Rovnako zamietol návrh matky na zvýšenie výživného spätne, majúc
za to, že matka v konaní nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa na takéto spätné zvýšenie
výživného. Vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 § 63 ods. 1, 2 § 75 ods. 1, 2 § 76 ods. 1, 2 §
77 ods. 1, 2 § 78 ods. 1, 3 Zák. o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie obaja rodičia.

Matka svojim odvolaním napadla výrok rozsudku, ktorým súd vo zvyšku jej návrh zamietol. V
napadnutom výroku navrhla tento zmeniť a výživné na maloletú zvýšiť zo sumy XXX,XX € na sumu XXX
€ mesačne od 01.01.2010. Nesúhlasila s názorom súdu prvého stupňa, že nepreukázala dôvody hodné
osobitného zreteľa na priznanie spätného zvýšeného výživného. Považovala za nesprávny záver súdu
prvého stupňa v tom, že dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie spätného zvýšeného výživného
spočívajú len v prekážke iniciovať konanie o zvýšenie výživného skôr. Zo strany súdu podľa jej názoru
ide o veľmi úzky výklad ust. § 77 ods. 1 Zák. o rodine. Okrem uvedeného mala aj objektívne dôvody,
prečo návrh na zvýšenie výživného nepodala skôr, a to neznalosť pomerov otca a vlastné zdravotné
problémy.

Otec svojim odvolaním napadol rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu, navrhol rozsudok súdu
prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V prvom rade namietol odňatie
možnosti konať pred súdom, keďže sa jeho právny zástupca počas konania vo veci riadne ospravedlnil,
a to predložením potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti a potvrdením lekára, že sa nemôže zúčastniť
pojednávanie. Konaním súdu mu tak bolo znemožnené riadne konať pred súdom a hájiť svoje práva.
Okrem uvedeného procesného pochybenia súdu prvého stupňa namietal aj určenú výšku výživného,
ktorú považoval za neprimeranú potrebám maloletej. Bol toho názoru, že podľa súčasnej platnej právnej
úpravy nie je možné súdom bežné výživné priznať nad preukázanú výšku nákladov, a to ani v prípade,
ak to pomery dovoľujú. Výživné by malo v prvom rade plniť vyživovaciu povinnosť a nie satisfakčne
kompenzačnú povinnosť. Aj odôvodnené potreby maloletého dieťaťa majú svoju konkrétnu hranicu
danú jeho spotrebným charakterom a preto treba dbať aj na to, aby výživné nad túto hranicu nepriamo
neuspokojovalo potreby iných osôb.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletej, ktorá trvala na rozhodnutí v zmysle ňou
podaného odvolania. V prípade, ak odvolací súd zistí dôvody na zmenu rozsudku, žiadala aby súd uložil
otcovi povinnosť prispievať maloletej na sporenie sumou, ktorú bude súd považovať za primeranú,
najmenej však XXX € mesačne. Nesúhlasila s tvrdením otca, že mu postupom súdu bolo znemožnené
riadne konať. V tejto súvislosti poukázala na opakované nedostavovanie sa otca, argumentujúc
zdravotnými dôvodmi u seba alebo svojho právneho zástupcu. Otec sa zakaždým ospravedlnil tesne
pred pojednávaním, táto prax otca svedčí o jeho špekulatívnych úmysloch a vyhýbaniu sa riadnemu
konaniu.

K odvolaniu matky sa taktiež písomne vyjadril otec maloletej, ktorý navrhol rozsudok v časti, v ktorej bol
zamietnutý návrh matky na určenie spätného zvýšeného výživného ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2
písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a
dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nebolo
vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ust. § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť
účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku
veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie
konania tam, kde sa konanie mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka konať
pred súdom alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom nesprávne obsadeným, odvolací



súd po posúdení okolnosti prejednávanej veci dospel k záveru, že konanie súdu prvého stupňa má vadu
uvedenú v ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p..

Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania
odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O vadu, ktorá je z hľadiska § 221 ods. 1 písm.
f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s
ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi jeho procesné
práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Podľa § 119 ods. 1, 2, 3 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Účastník,
ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez
zbytočného odkladu po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa mohol o ňom dozvedieť, alebo s
prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Ak je dôvodom na odročenie pojednávania
zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj
vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožní účasť na
pojednávaní.

V danej veci s poukazom na obsah spisu súd prvého stupňa vytýčil pojednávanie, na ktorom
meritórne rozhodol na deň 02.04.2014. Dňa 02.04.2014 právny zástupca otca o 07:27 hod zaslal
súdu ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania, ako dôvod uviedol zdravotné problémy. K
ospravedlneniu priložil doklad o vystavenej práceneschopnosti zo dňa 01.04.2014, vyjadrenie lekára, že
sa pojednávania nemôže zo zdravotných dôvodov dostaviť, i to, že o dôvode odročenia pojednávania sa
dozvedel dňa 01.04.2014. V súvislosti s vystavenou práceneschopnosťou právneho zástupcu otca sa
odvolaciemu súdu zhodne ako súdu prvého stupňa javí, že išlo o účelové konanie právneho zástupcu
otca, keďže išlo o opakovanú práceneschopnosť, vystavenú jeden deň pred pojednávaním, napriek
tomu dodáva, že súd nie je oprávnený hodnotiť zdravotný stav, pokiaľ k práceneschopnosti je pripojené
vyjadrenie ošetrujúceho lekára, konštatujúceho, že zdravotný stav právneho zástupcu otca mu nedovolil
zúčastniť sa pojednávania.
Tým, že ospravedlnenie právneho zástupcu otca obsahuje všetky náležitosti ust. § 119 O.s.p., odvolací
súd má za to, že pokiaľ súd prvého stupňa konal a rozhodol v neprítomnosti otca a jeho právneho
zástupcu, odňal otcovi možnosť konať pred súdom, z ktorého dôvodu rozsudok súdu prvého stupňa bez
vecného preskúmania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia
mu vrátil vec na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.