{"guid": "e4b76526-930f-46b6-9229-237216b18868:81381e11-f310-4d4d-beef-667a774df907", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1413203720.1", "spisova_znacka": "9CoPr/13/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9CoPr/13/2014 z 25. 3. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. marca 2015, sp. zn. 9CoPr/13/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1413203720.1", "identifikacne_cislo": "1413203720", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Roman Huszár", "sudca_id": 1580, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-huszar-1580", "datum_vydania": "2015-03-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/81381e11-f310-4d4d-beef-667a774df907", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1413203720.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1413203720.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1413203720.1/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava\nSpisová značka: 9CoPr/13/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 1413203720\nDátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár\nECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1413203720.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu\nJUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci navrhovateľa: A.. U. I., I. Y., K.\nX, Š.J. F. S., zast. JUDr. Róbertom Madejom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna 42, IČO: 421 292\n31 proti odporcovi: Rozhlas a televízia Slovenska so sídlom v Bratislave, Mlynská dolina, Bratislava IČO:\n47 232 480, o zaplatenie dodatkovej zložky mzdy vo výške 8.175,46 € s príslušenstvom, na odvolanie\nodporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 24Cpr/4/2013-239 zo dňa 12. júna 2014, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd napadnutý rozsudok   súdu prvého stupňa potvrdzuje.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť  navrhovateľovi 8.175,46\n€, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 37,87 € od 13. 02. 2011 do zaplatenia,\nspolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 199,17 € od 13. 03. 2011 do zaplatenia, spolu\ns úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 258,55 € od 13. 04. 2011 do zaplatenia, spolu s\núrokom z omeškania vo výške     9,25 % ročne zo sumy 245,91 € od 13. 05. 2011 do zaplatenia, spolu\ns úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 198,20 € od 13. 06. 2011 do zaplatenia, spolu s\núrokom         z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 258,55 € od 13. 07. 2011 do zaplatenia, spolu\ns úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 233,26 € od 13. 08. 2011 do zaplatenia, spolu\ns úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 154,64 € od           13. 09. 2011 do zaplatenia,\nspolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 246,48 € od 13. 10. 2011 do zaplatenia,\nspolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 258,55 € od 13. 11. 2011 do zaplatenia,\nspolu s úrokom z omeškania vo výške      9,25 % ročne zo sumy 258,55 € od 13. 12. 2011 do zaplatenia,\nspolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 210,27 € od 13. 01. 2012 do zaplatenia, spolu\ns úrokom              z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 210,27 € od 13. 02. 2012 do zaplatenia,\nspolu         s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 245,90 € od 13. 03. 2012 do zaplatenia,\nspolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 258,55 € od 13. 04. 2012 do zaplatenia, spolu\ns úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 258,55 € od                13. 05. 2012 do zaplatenia,\nspolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy    258,55 € od 16. 06. 2012 do zaplatenia,\nspolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 258,55 € od 16. 07. 2012 do zaplatenia,\nspolu s úrokom z omeškania vo výške      8,75 % ročne zo sumy 77,49 € od 16. 08. 2012 do zaplatenia,\nspolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 258,55 € od 16. 09. 2012 do zaplatenia,\nspolu s úrokom              z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 258,55 € od 16. 10. 2012 do\nzaplatenia, spolu    s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 258,55 € od 16. 11. 2012\ndo zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 258,55 € od           16. 12.\n2012 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 220,61 € od 16. 01.\n2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 223,91 € od 16. 02.\n2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške     5,75 % ročne zo sumy 258,55 € od 16. 03.\n\n2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 246,48 € od 16. 04.\n2013 do zaplatenia, spolu s úrokom         z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 247,- € od 16.\n05. 2013 do zaplatenia, spolu       s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 237,31 € od\n16. 06. 2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 258,55 € od\n16. 07. 2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 136,84 € od\n16. 08. 2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 247,- € od 16.\n09. 2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 258,55 € od 16.\n10. 2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 258,55 € od 16.\n11. 2013 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 246,48 € od 16.\n12. 2013 do zaplatenia, spolu s úrokom         z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 173,57 € od\n16. 01. 2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\n\nVychádzal zo skutkového zistenia, že navrhovateľ dňa 26. 03. 2007 podpísal                s\nprávnym predchodcom odporcu - Slovenskou televíziou, pracovnú zmluvu na dobu neurčitú. Dňa 30.\n04. 2008 bola medzi navrhovateľom a právnym predchodcom navrhovateľa - Slovenskou televíziou,\npodpísaná Dohoda o zmene pracovnej zmluvy, ktorá stanovila mzdu navrhovateľa nasledovne: základná\nzložka mzdy - 40.000,- Sk, dodatková zložka mzdy - 8.000,- Sk. Od februára 2011, kedy došlo k\nzlúčeniu Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, až do dňa podania žalobného návrhu, odporca\nnavrhovateľovi kráti mzdu bez zdôvodnenia napriek tomu, že  nedošlo k takým zmenám v pracovnej\nzmluve navrhovateľa, ani v interných predpisoch či kolektívnej zmluve, ktoré by odporcovi umožňovali\nnevyplácať navrhovateľovi dodatkovú zložku mzdy. Navrhovateľ sa  s odporcom ako zamestnávateľom\nnedohodol ani na \"Dohode o zmene pracovných podmienok v pracovnej zmluve.“\n\nNa svoje rozhodnutie aplikoval ust. § 43 ods. 1 písm. d/; § 43 ods. 3; § 47 ods. 1 písm. a/; §; § 119 ods. 2;\n§ 119 ods. 3; § 231 ods. 1 Zákonníka práce a § 2 ods. 1; § 4 ods. 2 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom\nvyjednávaní zastávajúc názor, že navrhovateľ po prijatí dodatku č. 3 k Spoločnej kolektívnej zmluve a\nuzavretí dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa     30. 04. 2008 mal mzdové podmienky upravené\nsčasti podľa pracovnej zmluvy a  sčasti podľa kolektívnej zmluvy. V pracovnej zmluve bolo dojednané,\nže mzda navrhovateľa pozostáva     z dvoch zložiek - základnej a dodatkovej, že výška dodatkovej\nzložky mzdy za dodržania podmienky nekrátenia je 8.000,- Sk,  a že podmienky vyplácania a krátenia\ndodatkovej zložky mzdy rieši kolektívna zmluva. Mzdové podmienky v pracovnej zmluve neboli explicitne\nuvedené odkazom na kolektívnu zmluvu, ale po prijatí dodatku č. 3 k Spoločnej kolektívnej zmluve\nboli tiež individuálne dojednané v pracovnej zmluve. Kombinácia dojednávania mzdových podmienok\ndvoma rôznymi spôsobmi: v pracovnej zmluve a kolektívnej zmluve je s poukazom na znenie § 43\nods. 1 písm. d/ Zákonníka práce vylúčená. Ak zamestnávateľ a zamestnanec chceli zmeniť pracovné\npodmienky dohodnuté v pracovnej zmluve, konkrétne  spôsob priznávania  nároku na dodatkovú zložku\nmzdy chceli meniť na základe iných ako      v pracovnej zmluve dohodnutých podmienok, bolo potrebné\npristúpiť k dohode o zmene pracovnej zmluvy. Odňatie nároku na dodatkovú zložku mzdy je zmenou\nobsahu pracovnej zmluvy, pretože  ako to bolo dojednané v pracovnej zmluve,  nárok na dodatkovú\nzložku mzdy patrí zamestnancovi za dodržania podmienok nekrátenia. Účastníci pracovnoprávneho\nvzťahu prejavili vôľu ohľadne nielen výšky nároku, ale aj spôsobu jeho vzniku. Dojednaním novej\nkolektívnej zmluvy zamestnanec stratil v celom rozsahu možnosť nadobudnúť dodatkovú zložku mzdy,\nhoci sám nedal dôvod, resp. nespôsobil jej krátenie. Zo znenia pracovnej zmluvy, z jej negatívnej\npodmienky, že dodatková zložka mzdy patrí zamestnancovi za dodržania podmienok nekrátenia vyplýva,\nže zamestnancovi predmetný nárok prioritne patrí vždy a krátiť (nie bezdôvodne ho odňať v celom\nrozsahu) ho je možné len vtedy, ak zamestnanec svojim vlastným konaním spôsobí, že zamestnávateľ\nbude oprávnený pristúpiť ku kráteniu nároku na dodatkovú zložku mzdy. Ak negatívna podmienka\nnaplnená nie je, dodatková zložka mzdy sa vyplatí v celosti. Zákonník práce v ustanovení      § 231 ods.\n1 zjavne zakotvuje princíp výhodnosti kolektívnej zmluvy pred pracovnou zmluvou. Ak by sa pripustil\nnázor, že kolektívna  zmluva môže vyvolávať derogačné účinky aj voči tým ustanoveniam pracovnej\nzmluvy, ktoré upravujú pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie ako kolektívna zmluva, viedlo by\nto k absurdnému stavu a protichodným účinkom, aký právny poriadok kolektívnej zmluve v skutočnosti\npriznáva. Nová kolektívna zmluva jednoznačne menila mzdové podmienky dojednané v pracovnej\nzmluve, pretože odnímala nárok na vyplatenie dodatkovej zložky mzdy za iných podmienok ako bola\ndojednaná v pracovnej zmluve. Medzi základné požiadavky kladené na akýkoľvek normatívny právny\nakt pritom patrí zákaz retroaktivity (spätného pôsobenia) tohto aktu, čo znamená, že v dôsledku prijatia\nnormatívneho právneho aktu (kolektívnej zmluvy nevynímajúc) nemôže dôjsť k zrušeniu, resp. zhoršeniu\nochrany práv nadobudnutých pred jeho účinnosťou. Kolektívna zmluva vykazuje v časti VII. bod 1 znaky\n\npravej retroaktivity a ako taká nepožíva právnu ochranu, vzhľadom na rozpor s čl. 1 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky.  Odporca si bol vedomý neoprávneného odňatia nároku na dodatkovú zložku mzdy\nv prvej polovici roka 2011, keďže v júli 2011 takmer so všetkými zamestnancami pochádzajúcimi z STV,\nuzatvoril dodatky k pracovným zmluvám ohľadne odmeňovania, ktoré nárok na dodatkové zložky mzdy\nv pracovných zmluvách úplne zrušili. Navrhovateľ za obdobie od 26. 01. 2011 do 31. 12. 2013 mal teda\nnárok na dodatkovú zložku mzdy za dodržania podmienky nekrátenia  v sume, o ktorú dodatková zložka\nmzdy nebola krátená, t. j.  8.175,46 €, uzavrel prvostupňový súd.\n\nPretože splatnosť mzdy bola dojednaná vždy ku 12. dňu kalendárneho mesiaca, (Dodatok č. 3 ku\nSpoločnej kolektívnej zmluve na rok 2007), resp. na 15. deň kalendárneho mesiaca (Kolektívna zmluva\nRTVS na obdobie 01. 05. 2012 - 31. 12. 2014) nesplnením svojej povinnosti vyplatiť dodatkovú zložku\nmzdy riadne a včas sa odporca dostal postupne  od 13., resp. 16. dňa príslušného kalendárneho mesiaca\ndo omeškania, preto v súlade s § 517 ods. 2 Obč. zák. prvostupňový súd  zaviazal odporcu i na zaplatenie\núrokov  z omeškania.\n\nO náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\n\nRozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol odporca, vytýkajúc súdu prvého stupňa,\nže jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keďže sa nesprávne vysporiadal\ns podmienkami pracovno-právneho vzťahu, ktoré boli dojednané individuálne a ktoré boli dojednané\nprostredníctvom kolektívnej zmluvy. V pracovnej zmluve bola individuálne dojednaná výška základnej\nzložky mzdy, pričom samotné podmienky vyplácania boli od počiatku upravené len v kolektívnej zmluve.\nIndividuálne dojednanou podmienkou v pracovnej zmluve bola výška základnej zložky mzdy, od ktorej\nsa odvíjala výška dodatkovej výšky mzdy, počítaná podľa kolektívnej zmluvy 2007, ide o zmiešanú\núpravu pracovno-právneho vzťahu, keď výška mzdy je dojednaná v pracovnej zmluve a podmienky\njej vyplácania sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. Právna úprava, ktorá je prípustná, keďže Zákonník\npráce síce takúto zmiešanú formu nepredpokladá, ale ju ani nezakazuje. Ust. § 43 ods. 1 písm.\nd/ Zákonníka práce je kogentné, avšak zmiešanou formou úpravy z tohto ustanovenia nebolo nijak\nvybočené ani nebolo obídené. Podľa názoru odporcu nedošlo k odňatiu nároku na dodatkovú zložky\nmzdy, ale došlo len k jej kráteniu, keďže prijatím novej kolektívnej zmluvy 2011 a vydaním rozhodnutia\ngenerálnej riaditeľky sa zmenili podmienky jej vyplácania. Zmena pracovnej zmluvy by pripadala do\núvahy v prípade, ak by sa zmenila výška základnej zložku mzdy a s ňou súvisiaca výška dodatkovej\nzložky mzdy a nie podmienky jej vyplácania v pracovnej zmluve, ktoré neboli  nikdy dohodnuté. Súd\nnesprávne vyložil znenie pracovnej zmluvy, nakoľko v nej nie je ustanovené, že podmienky krátenia\nsa vzťahujú na činnosť, resp. nečinnosť zamestnanca. Slovné spojenie „za dodržania podmienky\nnekrátenia“ znamená, že zamestnancovi patrí dodatková zložka mzdy automaticky, ak sú dodržané\npodmienky nekrátenia, ktoré sú ustanovené v kolektívnej zmluve. Zmenou kolektívnej zmluvy sa tieto\npodmienky zmenili a navrhovateľ mal nárok na vyplatenie dodatkovej zložky za podmienky jej nekrátenia,\nnakoľko bola splnená podmienka krátenia, bola dodatková zložka mzdy krátená v 100 %-tnej výške.\nĎalej odvolateľ súdu prvého stupňa vytkol aj neúplne zistený skutkový stav veci, pretože nevykonal\nnavrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Z dôvodu hospodárnosti konania\nnavrhol právny zástupca navrhovateľa, aby svedkovia predvolávaní neboli, ale aby sa do spisu založila\nzápisnica z konania 4Cpr/2/2013, obsahujúca ich svedecké výpovede ako listinný dôkaz. S takýmto\npostupom odporca súhlasil. Súd prvého stupňa na pojednávaní uviedol, že je oboznámený s týmito\nsvedeckými výpoveďami, čo ale nezakladá dôvod nevykonať tento listinný dôkaz spôsobom akým to\nust. § 129 ods. 1 O. s. p. prikazuje. Súd prvého stupňa tiež dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže z výpovedí svedkov pani I. a pána U. vyplýva skutočnosť,\nže nové dohody o zmene pracovnej zmluvy sa uzatvárali z dôvodu, že zamestnanci bývalej Slovenskej\ntelevízie mali rozdielne mzdové podmienky, v porovnaní so zamestnancami bývalého Slovenského\nrozhlasu. Keďže sa tieto inštitúcie zlúčili, bolo potrebné zjednotiť aj mzdové podmienky. Z uvedených\ndôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa\nna ďalšie konanie. V prípade, ak odvolací súd potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa, žiada pripustiť\nmožnosť dovolania z dôvodu, že ide                  o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,\nnakoľko jednoznačný výklad právnych noriem poskytne návod pri uzatváraní kolektívnych a pracovných\nzmlúv inštitúciám, ktoré uzatvárajú kolektívne zmluvy, keďže zmiešaná úprava mzdových podmienok je\nv praxi bežne zaužívaná.\n\nNavrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že podľa § 54 zák. č. 311/2001\nZákonníka práce dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a\nzamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť\npísomne. Z tohto ustanovenia vyplýva, že zmenu ohľadne výšky odmeňovania mzdové podmienky\ndohodnuté v pracovnej zmluve možno meniť výlučne len na základe súhlasného prejavu vôle oboch\nzmluvných strán, ak k takejto dohode medzi účastníkmi konania nikdy nedošlo. Odňatie nároku na\ndodatkovú zložku mzdy považuje za zmenu obsahu pracovnej zmluvy. Odporca sa snaží navodiť dojem,\nže 100 %-tné krátenie dodatkovej zložky mzdy bez akejkoľvek možnosti nadobudnutia nie je odňatím\nnároku na dodatkovú zložku mzdy. Toto tvrdenie je logický a právny nezmysel. Účastníci pracovno-\nprávneho vzťahu prejavili vôľu ohľadne nielen výšky nároku, ale aj spôsobu jeho vzniku. Prvostupňový\nsúd správne vyhodnotil z gramatického, doslovného a logického výkladu, že zamestnanec má mať\nmožnosť svojim vlastným konaním, resp. nekonaním dodržať podmienky nekrátenia, t. j. ovplyvniť\ndodatkovú zložku mzdy. Zo slov podmienky nekrátenia možno jednoznačne vyvodiť vôľu strán ustanoviť\nnegatívnu podmienku uplatňujúcu sa pre zánik nároku, v spojení zo slovom dodržania však mohlo ísť\nlen o podmienky, ktoré mal a svojim konaním mohol ovplyvniť zamestnanec. Ak by sa priznala právna\nrelevancia k ustanoveniu novej kolektívnej zmluvy a rozhodnutiu generálnej riaditeľky navrhovateľ by\nnikdy nemohol nadobudnúť dodatkovú zložku mzdy, hoci podľa pracovnej zmluvy mu takýto nárok patril.\nNová kolektívna zmluva spolu s rozhodnutím generálnej riaditeľky mali za cieľ formálnym zrušením\nnároku na dodatkovú zložku mzdy zmeniť obsah pracovnej zmluvy. Nová kolektívna zmluva o rozhodnutí\ngenerálnej riaditeľky v rozpore         s § 54 Zákonníka práce odňali zamestnancovi individuálne dojednaný\nnárok, vyplývajúci z pracovnej zmluvy, a to nárok dodržať podmienky nekrátenia a možnosť nadobudnúť\ndodatkovú zložku mzdy v súlade s obsahom pracovnej zmluvy. Nemožno akceptovať konštatovanie\nodporcu, že v pracovnej zmluve bola upravená len výška dodatkovej zložky mzdy, hoci zamestnávateľ\nnemusel upravovať mzdové podmienky individuálne uzatvorením dodatku zo dňa 30. 04. 2008, prejavil\nvôľu garantovať mzdové  nároky zamestnanca, ktoré sa stali súčasťou pracovnej zmluvy. V prípade,\nže odporca chcel navrhovateľovi odňať dodatkovú zložku mzdy, bol povinný uzavrieť s navrhovateľom\nv súlade s § 54 Zákonníka práce dohodu o zmene pracovnej zmluvy. Dodatková zložka mzdy bola\ndojednaná ako nárokovateľná zložka mzdy s tým, že zamestnanec má mať možnosť dodržať podmienky\nnekrátenia. Ak by odporca mal záujem poskytovať dodatkovú zložku mzdy zamestnancom svojvoľne,\nneupravoval by jej výšku v pracovnej zmluve a neviazal by jej poskytnutie na negatívnu podmienku\ndodržania podmienok nekrátenia. Poukázal na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n2Cdo/131/1998, podľa ktorého „dohodnutú mzdu v pracovnej zmluve alebo v inej zmluve o mzde\nnemožno však meniť v neprospech zamestnanca, jednostranne zamestnávateľom vnútorným mzdovým\npredpisom alebo kolektívnou zmluvou.“ Vnútorný mzdový predpis, pokiaľ na neho odkazuje kolektívna\nzmluva, je v danej organizácii pre úpravu odmeňovania záväzný za predpokladu, že neexistuje iná\ndohoda zamestnávateľa so zamestnancom o mzde. Ak takáto dohoda existuje, je platná, prináleží\nzamestnancovi dojednaná mzda a nie mzda stanovená zamestnávateľom podľa vnútorného mzdového\npredpisu. Námietku, týkajúcu sa vykonania dôkazu v súlade s § 129 ods. 1 O. s. p., považuje zo strany\nodporcu za účelovú. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa\nako vecne správny potvrdil.\n\nNavrhovateľ v písomnom podaní zo dňa 27. 01. 2015 poukázal na právoplatný rozsudok Krajského\nsúdu v Bratislave č.k. 9Co/424/2013-334, skutkovo a právne v obdobnej veci a v záujme zachovania\nprávnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí z priloženého rozsudku tak prvostupňového, ako\naj odvolacieho súdu jasne vyplýva, že základná zložka mzdy, ako aj dodatková zložka mzdy, boli\nindividuálne dohodnuté v pracovnej zmluve.\n\nKrajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, podľa § 10 ods. 1 O. s. p. preskúmal vec v napadnutom\n(t. j. v celom) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214\nods. 2 O. s. p.). Vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2  O.\ns. p., keď zistil, že odvolaniu odporcu nemožno priznať úspech, pretože prvostupňový súd, vzhľadom\nna vykonané dokazovanie, riadne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 153 ods. 1 O. s. p. , vec\ntiež správne právne posúdil, keď na danú právnu vec aplikoval predovšetkým ust. § 47 ods. 1, písm.\na /,  §  119 ods. 2 Zákonníka práce,   ako aj ust. § 517 Občianskeho zákonníka, svoje rozhodnutie tiež\nnáležitým spôsobom odôvodnil, tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O. s. p. a v odôvodnení svojho\nrozsudku sa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre\njeho rozhodnutie podstatné; s právnymi závermi prvostupňového súdu sa odvolací súd v plnom rozsahu\nstotožňuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.).\n\nOdvolací súd v senáte 9Co už vo  svojom predchádzajúcom rozhodnutí (napr. 9Co/424/2014) vyslovil k\ndanej problematike právny záver, od ktorého nemá dôvod sa odchýliť ani v súdenej veci.\n\nMedzi účastníkmi konania je nesporné, že  obe zložky mzdy - základná i dodatková - boli s\nnavrhovateľom individuálne dohodnuté v pracovnej zmluve (v Dohode o zmene pracovnej zmluvy zo dňa\n30. 4. 2008). Zmenu svojej povinnosti poskytovať navrhovateľovi dodatkovú zložku mzdy (pokiaľ nebola\nnaplnená negatívne vymedzená podmienka) mohol potom odporca dosiahnuť len za predpokladu zmeny\nmzdových podmienok, individuálne dohodnutých v pracovnej zmluve s navrhovateľom. O tom, že boli\nobe zložky mzdy dohodnuté individuálne, svedčí skutočnosť, že tieto zložky boli súčasťou pracovnej\nzmluvy,   t. j. právneho úkonu, dojednaného s navrhovateľom samostatne, ako s každým  zamestnancom.\nZmenu svojej povinnosti  vyplácať navrhovateľovi aj dodatkovú zložku mzdy (za splnenia negatívne\nvymedzenej podmienky)  nemohol odporca zakladať len na uzavretí novej kolektívnej zmluvy (na\nobdobie od  26. 1. 2011 - 31. 12. 2013) a rozhodnutí vtedajšej generálnej riaditeľky RTVS, bez toho,\naby nedošlo aj ku zmene individuálne dohodnutých podmienok (vyplácania dodatkovej zložky mzdy)\nv pracovnej zmluve s navrhovateľom. Postup, ktorý zvolil odporca v danom prípade, totiž negoval\nzákonnú požiadavku, podľa ktorej v zmysle § 231 ods. 1 Zákonníka práce kolektívna zmluva upravuje\nvzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancom vždy výhodnejšie; naopak, nová kolektívna zmluva\n(účinná od 26. 1. 2011) upravila mzdu dohodnutú  s navrhovateľom individuálne v pracovnej zmluve\nv jeho neprospech.  Uvedený názor prvostupňového súdu, s ktorým sa stotožňuje aj odvolací súd,\npodporujú tiež závery, formulované v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa  28. 1. 1999  sp. zn.\n2Cdo/131/98, na ktoré poukazoval aj navrhovateľ. Výklad rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Cdo/131/98 tak,\nako ho prezentuje odporca, podľa názoru odvolacieho súdu, nedostatočne reflektuje skutočnosť, že\nzamestnanec (v danom prípade navrhovateľ) je „slabšou“ stránkou pracovnoprávneho vzťahu, čo bol\ndôvod, pre ktorý odvolací súd odporcov výklad nemohol akceptovať.\n\nNedôvodná je námietka odporcu o nevykonaní dokazovania prvostupňovým súdom, neoboznámením\nobsahu listinných dôkazov. Ako je zaznamenané v zápisnici z ústneho pojednávania dňa 12. 06.\n2014, súd prvého stupňa takéto dokazovanie vykonal, a teda túto svoju povinnosť neporušil. Z obsahu\nspisového materiálu nevyplýva, či prvostupňový súd postupoval tiež v zmysle § 118 ods. 2 O. s. p.,\navšak prípadné nedodržanie tohto procesného ustanovenia nemá podľa názoru odvolacieho súdu za\nnásledok odňatie práva na spravodlivé súdne konanie, ako tvrdí odporca. Navrhovanie prípadných\ndôkazov účastníkmi nie je v súdnom spore závislé od naplnenia ust. § 118 ods. 2 O. s. p.\n\nOdvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (§ 219\nods. 1, 2 O. s. p.).\n\nK návrhu odporcu, aby odvolací súd pripustil vo veci dovolanie, je potrebné uviesť, že odporca\nnešpecifikoval, akú konkrétnu otázku by malo dovolanie v zmysle § 238 ods. 3       O. s. p. riešiť,\nz akého dôvodu by  v danom prípade malo ísť o rozhodnutie odvolacieho súdu po právnej stránke\nzásadného významu. Ako už judikovala súdna prax, rozhodnutím odvolacieho súdu po právnej stránke\nzásadného významu je také rozhodnutie, ktoré rieši doposiaľ nenastolenú alebo v iných súvislostiach\nprezentovanú a právne riešenú otázku takým spôsobom, ktorý je významný z hľadiska rozhodovacej\nčinnosti súdov vôbec, t. j. má všeobecný dopad na prípady podobnej povahy. Z tohto hľadiska má\nrozhodnutie odvolacieho súdu zásadný význam spravidla vtedy, ak rieši takú právnu otázku, ktorá\njudikatúrou vyšších súdov nebola riešená alebo výklad ktorej v judikatúre týchto súdov nie je ustálený\nalebo, ak odvolací súd posúdil určitú právnu otázku inak, než je riešená v konštantnej judikatúre\nvyšších súdov a rozhodnutie odvolacieho súdu predstavuje v tomto smere odlišné riešenie tejto právnej\notázky (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/119/2002). Problematika právneho posúdenia vzťahu medzi\nzáväznosťou kolektívnej zmluvy a pracovnej zmluvy už bola predmetom rozhodovacej činnosti súdov a\nteda judikatúrou riešená porovnaj rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/131/98). Odvolací súd preto nevidel\ndôvod na postup v zmysle ust. § 238 ods. 3 O. s. p., ako (bez bližšieho vymedzenia) navrhoval odporca.\nO náhrade trov odvolacieho konania  odvolací súd nerozhodoval, keď o týchto rozhodne prvostupňový\nsúd s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 4 O. s. p., podľa ktorého ak odvolací súd rozhoduje o\nodvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu\npodľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.\nToto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov   3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov,        v znení neskorších zákonov).\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku   n i e   j e   možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24Cpr/4/2013", "guid": "07889e29-08a4-45fa-b08b-8d080ebc253a:22aff7e7-cf08-4768-b1b8-363a3339b6c2", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "8e382451-794f-4166-b062-6d5b0ed2f343:8b2f8d81-defa-42a1-a856-0c9942fe83bf", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2296899352.3", "spisova_znacka": "9Co/424/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/424/2013 z 19. 2. 2014", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2014-02-19", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2296899352.3"}, {"guid": "f86a536a-d5c0-4d0e-928c-d1c07a918770:296cc465-3364-4f95-be86-5f36a21e1056", "ecli": null, "spisova_znacka": "24Cpr/4/2013", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 24Cpr/4/2013 z 21. 7. 2014", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2014-07-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f86a536a-d5c0-4d0e-928c-d1c07a918770:296cc465-3364-4f95-be86-5f36a21e1056"}], "citovane_v": [{"guid": "f69d697d-dc4a-483a-a127-a1754178ced1:a16b84ac-ba38-478e-a0ee-6ff25d2947de", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1413213592.1", "spisova_znacka": "9CoPr/6/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9CoPr/6/2015 z 8. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-06-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1413213592.1"}, {"guid": "0a58779f-f47e-4b80-820e-53c17124d2aa:7296190e-f857-4348-b1c0-6ee206c9cf6d", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1413213355.2", "spisova_znacka": "6CoPr/5/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6CoPr/5/2016 z 29. 5. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-05-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1413213355.2"}, {"guid": "8338b26c-b57d-4c72-885f-cbefda5eb895:f5666903-74e0-40eb-9ef2-b9eee1527afa", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1413213354.1", "spisova_znacka": "14CoPr/2/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14CoPr/2/2015 z 28. 3. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-03-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1413213354.1"}]}