Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 20CoP/12/2015 z 23. 6. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. júna 2015, sp. zn. 20CoP/12/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1413208503.1 Krajský súd Bratislava | 20CoP/12/2015 | ECLI:SK:KSBA:2015:1413208503.1 | 2015-06-23 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 25 ZoR, § 26 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/268e82dd-d00a-4cb5-b781-bca948d47478 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1413208503.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/12/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413208503
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1413208503.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia
senátu JUDr. Mária Hajdínová a JUDr. Ayše Pružinec Erenová vo veci starostlivosti o maloleté deti:
Q. F. T., nar. XX.X.XXXX, E. T., nar. X.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: otec F.. P. T., nar. XX.X.XXXX,
SZČO, bytom B., A. XX, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ludmila Lorencová s.r.o., so sídlom
Metodova 7, Bratislava, JUDr. Ludmilou Lorencovou, advokátkou, matka F. E., nar. X.X.XXXX, bytom B.,
E. X, zastúpená: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., Hlavná 6, Šaľa, JUDr. Renátou
Fardousovou, advokátkou, o zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi, o odvolaní otca maloletých
detí proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P 137/2013-131 zo dňa 21.10.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P 137/2013-131
zo dňa 21. októbra 2014 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 13P 137/2013-131 zo dňa 21. októbra 2014
upravil styk otca s maloletými deťmi T.: Q. F., narodenou XX.X.XXXX a E., narodenou X.X.XXXX tak,
že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny víkend v mesiaci od soboty od 10,00
hod. do nasledujúcej nedele do 18,00 hod. s výnimkou všetkých školských prázdnin a sviatkov, počas
jarných prázdnin každý párny rok od 10,00 hod. v pondelok do 18,00 hod. v nasledujúci piatok, každý
rok počas vianočných sviatkov od 12,00 hod. 26. decembra do 18,00 hod.
27. decembra, každý nepárny rok počas veľkonočných sviatkov od 10,00 hod. v piatok do 18,00 hod.
v nasledujúcu sobotu, každý rok počas letných prázdnin od 10,00 hod. 8. júla do 18,00 hod. 14. júla, a
od 10.00 hod. 8. augusta do 18,00 hod. 14. augusta, tak že si v uvedený deň a hodinu
otec prevezme maloleté deti od matky pred jej bytom a v uvedený deň a hodinu otec maloleté deti vráti
matke na tom istom mieste. Týmto rozsudkom bol zmenený rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k.
13P 218/2010-265 zo dňa 15.12.2011v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP
145/2012-310 zo dňa 21.8.2012 vo výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi. O trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P
218/2010-265 zo dňa 15.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP
145/12-310 zo dňa 21.8.2012 bolo upravené právo otca stretávať sa s deťmi každý párny víkend v
mesiaci od 10,00 hod. v sobotu do 18,00 hod. v nasledujúcu nedeľu, každý rok počas vianočných
sviatkov od 10,00 hod. 25.12. do 18,00 hod. 26.12., každý párny rok počas zimných prázdnin od
10,00 hod. 2.1. do 18,00 hod. predposledný deň prázdnin, každý párny rok od 10,00 hod. v sobotu



predchádzajúcu jarným prázdninám do 18,00 hod. nasledujúcu sobotu, každý nepárny rok počas
veľkonočných sviatkov od 10,00 hod. v nedeľu do 18,00 hod. nasledujúci pondelok, každý rok počas
letných prázdnin od 10,00 hod. 10.7. do 18,00 hod. 30.7. tak, že si v uvedený deň a hodinu otec
prevezme maloleté deti od matky pred jej bytom a v uvedený deň a hodinu otec maloleté deti vráti na
tom istom mieste matke. Rozsudok okresného súdu bol potvrdený Krajským súdom v Bratislave, ako
súdom odvolacím.

Matka maloletých detí podala dňa 26.4.2013 návrh na zmenu rozhodnutia súdu o úprave styku otca s
maloletými deťmi z dôvodu, že sa zmenili pomery na strane maloletých detí v dôsledku vyššieho veku
a zmenil sa ich denný režim a nechcú sa s otcom stretávať tak, ako bolo uvedené v predchádzajúcom
rozhodnutí súdu. Návrh podala matka tiež z dôvodu, že otec sa nechce s deťmi o zmene styku a zmene
kontaktu s deťmi dohodnúť a preto je potrebné rozhodnutie súdu. Matka navrhla, aby súd upravil styk
otca s maloletými deťmi tak, že otec je oprávnený stretávať sa s deťmi každý rok od 26.12. od 12,00
hod. do 27.12. do 18,00 hod., s výnimkou jarných prázdnin, počas ktorých je otec oprávnený stretávať
sa s deťmi každý párny rok od 10,00 hod. v sobotu predchádzajúcu jarným prázdninám do 18,00 hod.
nasledujúcu sobotu, s výnimkou veľkonočných sviatkov, počas ktorých je otec oprávnený stretávať sa s
deťmi každý nepárny rok od 10,00 hod. Veľkonočného piatku do soboty 18,00 hod. a s výnimkou letných
prázdnin, počas ktorých je otec oprávnený stretávať sa s deťmi každý rok od 8.7. od 10,00 hod. do
14.7. do 18,00 hod. tak, že si v uvedený deň a hodinu otec prevezme maloleté deti od matky pred jej
bytom a v uvedený deň a hodinu otec maloleté deti vráti na tom istom mieste matke. Otec maloletých
detí vo svojom vyjadrení zo dňa 29.7.2013 žiadal návrh matky zamietnuť, pretože matka nerešpektuje
predchádzajúcu úpravu styku s deťmi a snaží sa jeho styk s deťmi obmedziť.

Okresný súd v súlade s ustanovením § 26 Zákona o rodine, podľa ktorého, ak sa zmenia pomery,
súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu
o výkone rodičovských práv a povinností, upravil styk otca s maloletými deťmi v súlade s návrhom
matky a doplnením dokazovania o výsluch rodičov maloletých detí a tiež o výsluch maloletých detí,
ďalej so správami zo školy maloletých detí, s vyjadrením otca k návrhu a s pripomienkami k výchove
maloletých detí zo strany matky a rozhodol o úprave styku otca s maloletými deťmi, keď dospel k
záveru, že návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi je dôvodný. V súlade s
ustanovením § 43 ods. 1 Zákona o rodine prihliadol na vyjadrenie maloletých detí, keď v zmysle tohto
ustanovenia maloleté dieťa má právo byť vypočuté a súd prihliada na názor maloletých detí v súlade s
rešpektovaním ich dospievania, zmenou režimu a zmenou záujmu s otcom sa pravidelne stretávať. Po
vykonanom dokazovaní súd zmenil predchádzajúce rozhodnutie o práve styku otca s maloletými deťmi s
prihliadnutím na to, že maloleté deti sú o tri roky staršie a tak sa postupne vyvíja a mení vzťah maloletých
detí k rodičom a vyšším vekom sa menia a rozširujú aj záľuby maloletých detí, čo nepochybne súvisí aj
s úpravou styku maloletých detí s otcom, s ktorým nežijú v spoločnej domácnosti. Z výsluchu maloletých
detí súd zistil, že s otcom sa chcú stretávať, ale vyjadrili sa, že stretávanie je potrebné upraviť v súlade
s ich vlastným programom, aby sa nemuseli doterajšej úprave styku s otcom prispôsobovať a majú
záujem, aby bol rešpektovaný ich názor na úpravu styku s otcom. Podľa záveru okresného súdu, aj po
zmene úpravy styku otca s maloletými deťmi, má otec stále dostatočný priestor na výchovné pôsobenie
a vytváranie ďalšieho vzájomného vzťahu so svojimi deťmi. O trovách konania rozhodol podľa § 146
ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o
konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec maloletých detí, ktorý žiadal, aby odvolací súd
zmenil rozhodnutie tak, že otec má právo stretávať sa s maloletými deťmi každý párny víkend v mesiaci
od 10,00 hod. v sobotu do 18,00 hod. v nasledujúcu nedeľu, každý rok počas vianočných sviatkov od
10,00 hod. 25.12. do 18,00 hod. 26.12., každý párny rok počas zimných prázdnin od 10,00 hod. 2.1.
do 18,00 hod. predposledný deň prázdnin, každý párny rok od 10,00 hod. v sobotu predchádzajúcu
jarným prázdninám do 18,00 hod. nasledujúcu sobotu, každý nepárny rok počas veľkonočných sviatkov
od 10,00 hod v nedeľu do 18,00 hod. nasledujúci pondelok, každý rok počas letných prázdnin od
10,00 hod. 10.7. do 18,00 hod. 30.7. tak, že si v uvedený deň a hodinu otec prevezme maloleté
deti od matky pred jej bytom a v uvedený deň a hodinu otec maloleté deti vráti na tom istom mieste
matke. V odvolaní otec namietal, že okresný súd sa opätovne stotožnil s návrhom matky zo dňa
26.4.2013, ktorý matka odôvodnila tým, že na strane detí sa zmenili pomery, deti sú staršie, dospievajú,
v dôsledku čoho sa zmenil ich denný režim a deti sa nechcú s otcom stretávať tak, ako je uvedené v



predchádzajúcom rozhodnutí súdu zo dňa 15.12.2011. Otec nesúhlasil s rozhodnutím súdu a nestotožnil
sa s návrhom matky maloletých detí. Poukázal na to, že matka maloletých detí má negatívny vzťah k
nemu a ich komunikácia je obmedzená iba na SMS správy. Tvrdil, že v záujme matky je zámerne ho
zo starostlivosti a výchovy maloletých detí eliminovať a matka tvrdí, že je to želanie detí. Jeho návrhy
sú vždy neakceptovateľné a vždy je postavený pred vopred matkou zariadené rozhodnutia vo veci
maloletých detí bez jeho účasti. Nie je pravda, ako uviedli deti, že sa chcú stretávať s otcom podľa
toho, ako im to vyhovuje a nie tak, ako to vyhovuje jemu, lebo deti prezentovali názor ovplyvnený
matkou, ale opomenuli vyjadriť sa pred súdom, že o žiadnom programe plánovanej účasti na detskom
tábore počas školských prázdnin, alebo o akýchkoľvek záujmových, alebo školských aktivitách, ktorých
by sa chceli zúčastniť, nie je otec vopred informovaný a ani sa na prípadnom rozhodnutí nemôže
žiadnym spôsobom podieľať. Preto o všetkom výlučne rozhoduje matka, bez jeho účasti a jej averzia
k nemu evidentne ovplyvňuje správanie a postoje detí. Okresný súd v celom rozsahu prijal výpovede
maloletých detí a uveril im s tým, že sú vyspelé a podľa názoru súdu v tomto prípade majú právo, aby
ich dospelí rešpektovali a prijali ich vlastný názor, týkajúci sa úpravy styku otca s maloletými deťmi.
Súd rozhodnutie založil iba na želaní maloletých detí a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní
ich záujmov. Okrem toho kolízny opatrovník sa vždy so všetkým stotožnil a so všetkým súhlasil a súd
akceptoval správu z psychologickej poradne zo dňa 13.5.2013 predloženú matkou, napriek tomu, že
bola vypracovaná účelovo, na žiadosť matky a iba na základe rozhovoru s maloletými deťmi bez zistenia
názoru otca. Nemal poskytnutý priestor zo strany súdu na vyjadrenie, pričom matke vyjadrenie bolo
umožnené. Poukázal na nález Ústavného súdu ČR 266/2010, podľa ktorého „výlučně pečujúci rodič tedy
nemá odmítat výchovné působení druhého rodiče, nemá být proti němu a priori negatívně zaměřený,
neboť to může přenášet na dítě. Opačný (t.j. negativní) postoj rodiče k druhému rodiči by se mohl -
ať již přímo či ve svých důsledcích - z velké pravděpodobnosti negativně dotýkat dítěte, pokud byla
snižována či eliminována účinnost výchovného působení druhého rodiče, to by mohlo negativně působit
na emociální vazbu dítěte k druhému rodiči.“ Z uvedených dôvodov preto otec žiadal, aby odvolací súd
zmenil rozsudok okresného súdu v zmysle podaného odvolania.

K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletých detí, ktorá súhlasila s rozhodnutím súdu, pretože je vecne
správne. Poukázala na to, že prvostupňový súd doplnil dokazovanie o výsluch maloletých detí, v rámci
ktorého sa na pojednávaní dňa 21.10.2014 maloleté deti vyjadrili, že s otcom sa chcú stretávať každý
párny víkend s výnimkou všetkých školských prázdnin a sviatkov. Pokiaľ otec maloletých detí namietal,
že mu nie je umožnené rozhodovať a podieľať sa na výchove maloletých detí, že je vždy postavený
pred vopred zariadené rozhodnutia matky bez jeho účasti a že maloleté deti sú ovplyvnené matkou, tieto
tvrdenia nie sú pravdivé a naopak z predloženej komunikácie matky s otcom, z výpovedí maloletých detí,
aj vyjadrenia otca vyplýva, že práve otec nie je ochotný sa dohodnúť vo veciach týkajúcich sa maloletých
detí a neakceptuje ich názor. Poukázala na výpoveď maloletej Q. F., ktorá uviedla, že : „Aj tieto posledné
prázdniny som otcovi vopred vysvetlila a dohodli sme sa s ním, že pôjdeme do tábora, i keď nám to troška
korigovalo s termínom, kedy s ním máme byť, otec si to zapísal do kalendára, súhlasil a potom nakoniec
tvrdil, že porušujeme súdne rozhodnutie.“ Maloletá tiež uviedla, že s otcom sa veľmi nedá dohodnúť
na programe u neho a tiež sa sťažovala na stravovanie u otca. Rovnako aj maloletá E. vypovedala, že
otec nedodržal dohodu ohľadom prázdnin a to letného tábora. Okrem toho uviedla, že u otca sa veľmi
nudí, že otec len pozerá televízor a oni sú zavreté vnútri. Tiež sa sťažovala na stravu a že im otec
nechce prispieť na voľnočasové aktivity, keď sú u neho. Otec sa k výpovediam maloletých detí vyjadril,
že nie všetko je pravda, ale neuviedol žiadnu konkrétnu skutočnosť uvádzanú maloletými, ktorá by podľa
neho nemala byť pravdivá. Otec neprispôsobuje program veku maloletých detí a osobnosti maloletých
a presadzuje výhradne svoje názory a nie je ani ochotný uvažovať nad žiadosťou maloletých detí, lebo
ich považuje za nesprávne a tiež nerešpektuje názory, záujmy a potreby maloletých detí, naopak na
prvé miesto kladie svoj názor, bez ohľadu na maloleté deti. V súvislosti s vyjadrením matka poukázala
na ustanovenie § 43 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Podľa názoru matky súd
vychádzal z názoru maloletých detí, na základe čoho návrhu na zmenu úpravy styku otca s maloletými
deťmi vyhovel a preto žiadala, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejedal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné a nie sú splnené podmienky pre zmenu napadnutého rozhodnutia
prvostupňového súdu.



V odvolaní otec maloletých detí namietal, že okresný súd pri rozhodnutí dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.).

Pokiaľ otec tvrdil, že vzhľadom na zistený skutkový stav veci a celkové okolnosti prejednávanej veci,
napadnuté rozhodnutie je predčasné a jeho závery nie sú v záujme maloletých detí a tiež, že súd
rozhodnutie založil iba na želaní maloletých detí a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní
ich záujmov a okrem toho tvrdil, že nemal poskytnutý priestor zo strany súdu na vyjadrenie, pričom
matke vyjadrenie bolo umožnené, treba uviesť, že podľa ustálenej judikatúry platí, že takýto postup
súdu nemožno zásadne považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Účastníci sú totiž povinní
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a
právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov (§ 120 ods. l veta prvá a § 125 veta prvá O.s.p.).
O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov (ale aj z tých, ktoré navrhnuté neboli) budú vykonané, rozhoduje
však súd. Z uvedeného je zrejmé, že Občiansky súdny poriadok účastníkovi konania priznáva právo
vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie odvolateľ v danej veci aj využil (nebolo
mu odňaté). Právo navrhovať dôkazy, resp. právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom nemožno
zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 120 ods. 2 O.s.p. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach
o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo
veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev
(§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci
nenavrhli.

Za danej situácie, s prihliadnutím na námietky odvolateľa v podanom odvolaní, je potrebné tiež uviesť, že
v súlade s ustanovením § 120 ods. 2 O.s.p. v nesporových konaniach účastník nenesie žiadne dôkazné
bremeno. Nemá ani žiadnu dôkaznú povinnosť, pretože v nesporovom konaní sa uplatňuje vyšetrovacia
procesná zásada, ktorej obsah realizuje súd. Účastníci nesporového konania majú len také procesné
povinnosti, ktoré vo všeobecnosti prispievajú k dosiahnutiu jeho účelu, najmä povinnosť súčinnosti a
povinnosť nespôsobovať zbytočné prieťahy v konaní.

Platná procesná úprava (§ 120 ods. 2 a 3) to vyjadruje tak, že vo veciach, v ktorých konanie možno začať
aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva,
o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach
obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie
skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. V týchto veciach si súd nemôže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov. V nesporovom základnom konaní sa nemôže uplatniť ani §
120 ods. 4 O.s.p.

Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv odvolateľa (otca maloletých detí) nie je postupom,
ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú
vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkom konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Okresný súd preto svojim
postupom otca nevylúčil z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu Občiansky súdny
poriadok priznáva.

K výhrade otca ohľadne nevykonania dokazovania v potrebnom rozsahu treba uviesť, že súd pri
vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi účastníkov konania a nemá povinnosť všetky navrhnuté
dôkazy vykonať. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou účastníkovi
odňatie možnosti konať pred súdom (porovnaj R 37/1993), pretože v zmysle ustanovenia § 120 ods. 1
veta druhá O.s.p. je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Toto oprávnenie
súdu sa neviaže na návrhy účastníka konania.



Po posúdení námietky otca maloletých detí, spochybňujúcej presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia
okresného súdu, dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie zodpovedá požiadavke ustanovenia §
157 ods. 2 O.s.p., okresný súd dostatočne a v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil svoje
rozhodnutie, pričom tvrdenie otca, že matka detí má k nemu negatívny vzťah, nekomunikuje s ním a
nerešpektuje jeho názor, nemôže odôvodňovať zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného
súdu. Odvolací súd je toho názoru, že pokiaľ rodičia spolu nekomunikujú, ide o nedostatok v starostlivosti
o maloleté deti, ale nemôže to ovplyvňovať styk otca s deťmi, pokiaľ ide o čas stretávania. V danom
prípade práve z dôvodu, že rodičia spolu nekomunikujú v potrebnom rozsahu, nevedia sa dohodnúť
o styku otca s deťmi, bolo potrebné rozhodnutím súdu upraviť práva a povinnosti rodičov tak, ako ich
upravil súd. Nemožno zastávať názor, zhodný s tvrdením otca, že pokiaľ sa nerealizuje styk podľa jeho
predstáv, tak taký styk nie je v záujme maloletých detí. Práve ustanovenie § 43 ods. 1 Zákona o rodine
kladie dôraz pri rozhodovaní o styku rodiča s dieťaťom na to, že maloleté dieťa, ktoré je schopné s
ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho
slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje
o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého
dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti a tiež
podľa § 43 ods. 3 Zákona o rodine dieťa je ďalej povinné spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme
starostlivosti o neho a jeho výchovu.

Vychádzajúc z uvedeného ustanovenia je nutné tiež zdôrazniť, že článok 12 Dohovoru o právach dieťaťa
ustanovuje, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné
formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach,
ktoré sa ho dotýkajú, pričom názorom dieťaťa sa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho
veku a úrovni. Na ten účel sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom
alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo
príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi
pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva. V súlade s deklarovaným základným cieľom Zákona o rodine
- zvýšiť šance slabších - sa posilňuje právne postavenie dieťaťa. Prvá veta odseku 1 je určená najmä
rodičom dieťaťa. Demokratizácia vzťahov v rodine a upustenie od autoritatívneho prístupu rodičov môže
bezpochyby viesť k vhodnejšiemu príkladu pre maloleté deti, ktorý pozitívne vplýva na osvojovanie si
hodnôt maloletého a formovanie jeho charakteru. Keďže je nevyhnutné dieťaťu pri výchove venovať
najväčšiu starostlivosť, so zreteľom na jeho vek a rozumovú vyspelosť pri rozhodovaní o veciach, ktoré
sa ho týkajú, treba vziať do úvahy aj jeho názor, ktorý má dieťa právo slobodne vyjadrovať. Bezdôvodné
potláčanie názorov dieťaťa, ich zosmiešňovanie a autoritatívny prístup rodičov si dieťa berie v živote
ďalej ako príklad, ktorý sa prejaví vo vnútorných motívoch dieťaťa.

V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa
právo byť vypočuté. Zisťovanie názoru maloletého dieťaťa, ktoré je účastníkom konania, v procesnej
rovine upravil zákon č. 353/2003 Z.z., ktorým sa zmenil a doplnil Občiansky súdny poriadok. Podľa § 100
ods. 3 O.s.p. ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú
vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd
zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, alebo
výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb zodpovedných za výchovu
maloletého dieťaťa. Preto názoru maloletého dieťaťa treba venovať náležitú pozornosť zodpovedajúcu
jeho veku a rozumovej vyspelosti. To znamená, že tak rodičia, ako aj súd či iné orgány môžu názor
dieťaťa vziať do úvahy po zhodnotení jeho rozumovej vyspelosti a veku.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ale právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi (I. ÚS 50/04).

Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne
námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú



význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia
zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán - postačujúcim je, ak z odôvodnenia
rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny
základ rozhodnutia (viď tiež II. ÚS 76/07).

V súvislosti s námietkou otca maloletých detí, že okresný súd pri rozhodnutí na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd zastáva názor, že súd prvého stupňa
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal
priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania
a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery.
Prijaté právne závery náležite objasnil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich
účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvého stupňa primerane vysvetlil, z akých úvah vychádzal pri závere o
zmene úpravy styku otca s maloletými deťmi.

Krajský súd s prihliadnutím na uvedené dospel k záveru, že skutkové a právne závery súdu prvého
stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu ako celok spĺňa
parametre zákonného odôvodnenia. Krajský súd sa stotožnil so závermi prvostupňového súdu ohľadom
úpravy styku otca s maloletými deťmi, tento upravil s poukazom na ich záujem a pri rozhodnutí prihliadol
aj na narušené vzťahy medzi rodičmi. Pri rozhodnutí súdu bolo podstatnou skutočnosťou to, že maloleté
deti majú záujem sa s otcom stretávať, ale v ich záujme je tiež aj to, aby sa styk realizoval aj s
prihliadnutím na ich vyjadrenia, požiadavky a námietky. Okresný súd sa dostatočne vysporiadal aj
so všetkými námietkami otca v priebehu prvostupňového konania. Za porušenie základného práva
zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to,
že súd nerozhodol a neodôvodnili svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa, v danom prípade otca
maloletých detí.

K uvedenej námietke odvolateľa treba uviesť, že v priebehu celého konania mal umožnené dostatočne
sa k celej veci vyjadriť a jeho postoje a návrhy boli okresnému súdu bez pochybností známe. Ani týmto
postupom preto nedošlo k porušeniu jeho procesných práv.

Tvrdenie o neúplnosti vykonaného dokazovania, resp. že okresný súd dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nemalo za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a tvrdenie odvolateľa o nedostatkoch dokazovania je neopodstatnené.

Odvolací súd považuje za potrebné k tomu uviesť, že právo mať dieťa u seba je ústavným vyjadrením
zásady, že starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu
a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli
rodičov len rozhodnutím súdu, na základe zákona. K násilným zásahom do práv rodiča mať dieťa u
seba patrí zadržanie, väzba rodiča, alebo dieťaťa, ochranná výchova, výchovné opatrenie a pod. Okrem
násilných zásahov do práva rodiča mať dieťa u seba sa toto oprávnenie redukuje tiež fakticky v dôsledku
skutočnosti, že rodičia maloletého dieťa spolu nežijú. Pretože im vo väčšine prípadov patrí obom výkon
rodičovských práv a povinností v rovnakej miere a dieťa nemôže byť súčasne členom dvoch domácností,
je v takom prípade nevyhnutné aj právne rozhodnúť, ktorému z rodičov zostane toto právo zachované v
plnej miere a dieťa mu bude zverené do osobnej starostlivosti a ktorému z rodičov sa právo osobne sa
o dieťa starať odoberie a vznikne mu úplne nové právo - právo styku s dieťaťom.

V danom prípade sú maloleté deti v osobnej starostlivosti matky a obaja rodičia majú právo osobne sa
o deti starať s tým, že matka im poskytuje osobnú starostlivosť, pretože jej sú maloleté deti zverené do
osobnej starostlivosti a otec im poskytuje starostlivosť v čase určenom rozhodnutím súdu. V danom
prípade v určenom období bude otcovi zabezpečené právo mať deti u seba a deťom bude zabezpečené
právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť zo strany otca, v zmysle výroku rozsudku okresného súdu,
ktorý považuje odvolací súd za vecne správny.

Krajský súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho
podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy,
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na



všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie
rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa
dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami otca uplatnenými v priebehu konania a otec ani v priebehu
odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, majúce za následok iné rozhodnutie.
Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností dospel k totožnému právnemu záveru
ako súd prvého stupňa, ohľadne úpravy styku otca s maloletými deťmi.

Pretože rozsudok súdu prvého stupňa spĺňa základné právne náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť
a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania, jeho
odôvodnenie je presvedčivé a odvolací súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje, potvrdil ho ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. na zdôraznenie jeho správnosti ho iba
doplnil o ďalšie dôvody.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie,
ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.