Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/148/2014 z 30. 3. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 30. marca 2015, sp. zn. 4Co/148/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1512209287.1 Krajský súd Bratislava | 4Co/148/2014 | ECLI:SK:KSBA:2015:1512209287.1 | 2015-03-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 96 ods. 1 OSP, § 96 ods. 3 OSP, § 142 ods. 3 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6ae0fcad-34cf-40e2-9cdd-2ec357ea4d88 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1512209287.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/148/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512209287
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1512209287.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava,
IČO: 45 535 108, zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK -ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava,
proti odporcovi: P. A., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. XX, K., t.č. na neznámom mieste, zast.
opatrovníčkou V. O., pracovníčkou Okresného súdu Bratislava V, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane odporcu: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, Skalica, IČO: 42
264 154, zast. advokátom, JUDr. Jozefom Kempom, Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, o
zaplatenie 407,95 eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava V zo dňa 29. apríla 2013, č. k. 10C 241/2012-57, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov konania, potvrdzuje.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie v časti o zaplatenie 47,80 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 12.08.2010 zastavil, odporcovi uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 360,15 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 349,79 eur od
12.06.2009 do zaplatenia a zo sumy 10,36 eur od 12.07.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, a odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu zaviazal povinnosťou
zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 21,50 eur a trovy právneho
zastúpenia v sume 82,06 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie o zastavení konania v časti istiny 47,80 eur s príslušenstvom odôvodnil právne ust. §
96 ods. 1 a 3 O.s.p., a vecne tým, že navrhovateľ zobral svoj návrh na začatie konania v tejto časti pred
otvorením pojednávania späť. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne ust. § 491 ods. 1 a 2, § 544
ods. 1, § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 369 ods. 1 Obch. zák., a po vyhodnotení vykonaného dokazovania
a závere o jeho dôvodnosti, návrhu navrhovateľa vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142
ods. 3 O.s.p. a odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu, ktorí boli v spore neúspešní, zaviazal
k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi v plnej výške trovy konania v sume 21,50
eur za zaplatený súdny poplatok za návrh a trovy právneho zastúpenia v sume 82,06 eur za dva úkony
právnej služby vo výške tarifnej odmeny 26,56 eur za jeden úkon, s režijným paušálom a 20% DPH. Plnú
výšku náhrady trov konania prisúdil navrhovateľovi po vyhodnotení, že tento mal neúspech a odporca a
vedľajší účastník úspech, len v nepatrnej časti späťvzatej zmluvnej pokuty vo výške 48,70 eur.

Proti tomuto rozsudku v časti rozhodnutia o trovách konania podal včas odvolanie vedľajší účastník, a
rozsudok súdu prvého stupňa žiadal v napadnutej časti zmeniť, a na náhradu trov konania navrhovateľa
zaviazať výlučne odporcu. Namietal, že súd prvého stupňa neposúdil vec po právnej stránke správne,
ak mu spolu s odporcom uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy konania navrhovateľa. Uviedol,
že v sporovom konaní sa vychádza zo zásady zodpovednosti za výsledok podľa ktorej má účastník



konania nárok na náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie práva v prípade, ak mal
vo veci úspech. V zmysle ust. § 93 ods. 4 O.s.p. má síce vedľajší účastník konania rovnaké práva a
povinnosti ako účastník konania, poukázal však na to, že bol účastníkom konania len v časti konania,
a preto považoval za nevyhnutné a spravodlivé, aby boli dôsledne rozlíšené trovy konania, ktoré vznikli
za jeho účasti v spore, a trovy konania, ktoré vznikli predtým ako do konania vstúpil, prípadne po tom
ako z konania vystúpil. Argumentoval, že v posudzovanej veci vznikli všetky trovy konania a právneho
zastúpenia navrhovateľa v čase, kedy on ešte nebol účastníkom konania. Preto mal podľa jeho názoru
súd prvého stupňa zaviazať na náhradu trov konania navrhovateľa len odporcu.

Navrhovateľ odvolanie nepodal, a k odvolaniu vedľajšieho účastníka sa nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., keď bol rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru,
že odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu nie je dôvodné.

Podľa ust. 93 ods. 2 O.s.p. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať
plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná
sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Predmetom odvolacieho konania bol len odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým zaviazal na náhradu trov konania a právneho zastúpenia navrhovateľa spoločne a nerozdielne
odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Dôvodom odvolania vedľajšieho účastníka bol jeho
názor, že súd prvého stupňa mal na náhradu trov navrhovateľa zaviazať výlučne odporcu, pretože všetky
trovy konania a trovy právneho zastúpenia navrhovateľa vznikli, resp. boli vynaložené v čase pred jeho
vstupom do konania. Z uvedeného je zrejmé, že vedľajší účastník nerozporoval právne posúdenie súdu
prvého stupňa, ktorý o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., ani výšku navrhovateľovi
priznanej náhrady trov konania a právneho zastúpenia, preto odvolací súd, viazaný dôvodmi odvolania,
preskúmal napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa výlučne v rozsahu vymedzenom odvolaním
vedľajšieho účastníka.

V prvom rade je potrebné uviesť, že povinnosť nahradiť trovy konania v zákonom stanovených
prípadoch, teda aj v prípade rozhodnutia podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. zaťažuje aj vedľajšieho účastníka,
čo vyplýva už z ust. § 93 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a
povinnosti ako účastník (koná však len sám za seba). Pokiaľ teda Občiansky súdny poriadok neurčuje
práva a povinnosti v konaní iba niektorému z účastníkov, teda výslovne navrhovateľovi (napr. späťvzatie
návrhu, zmena návrhu a podobne) alebo odporcovi (napr. súhlas so späťvzatím), je potrebné všetky
ostatné práva a povinnosti, dané všeobecne účastníkovi konania, považovať aj za práva a povinnosti
vedľajšieho účastníka. Naviac, odvolací súd nezistil žiadny zo zákona plynúci dôvod na zmenu ustálenej
súdnej praxe z obdobia pred zavedením vedľajšieho účastníctva podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p., podľa
ktorej sa zaväzoval k náhrade trov aj vedľajší účastník solidárne s účastníkom, ktorého podporoval,
nakoľko neexistuje žiadne ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku o náhrade trov konania, ktoré
by konkrétnym spôsobom upravovalo problematiku náhrady trov konania v súvislosti s novozavedeným
inštitútom vedľajšieho účastníctva podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p.. Preto dospel odvolací súd k záveru,
že s poukazom na zásadu zodpovednosti za výsledok konania, pod ktorú spadá i rozhodnutie podľa
ust. § 142 ods. 3 O.s.p., je spolu s neúspešným účastníkom aj vedľajší účastník, ktorý ho podporoval,
povinný solidárne s ním nahradiť trovy konania úspešného účastníka. Súd prvého stupňa potom rozhodol
správne, keď povinnosť zaplatiť náhradu trov v tomto konaní úspešného navrhovateľa uložil spoločne a
nerozdielne odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane.



Námietku vedľajšieho účastníka, že nie je povinný nahradiť trovy konania a právneho zastúpenia
navrhovateľa, pretože vznikli pred jeho vstupom do konania, nepovažoval odvolací súd za dôvodnú. Z
ustanovenia § 142 O.s.p. jednoznačne vyplýva, že účastník, ktorý je povinný nahradiť trovy konania,
nahrádza trovy, ktoré boli v konaní úspešným účastníkom účelne vynaložené na uplatnenie resp.
bránenie jeho práva. Nie je preto rozhodujúce, kedy v konaní tieto trovy vznikli, ale to, či boli vo vzťahu
k povinnému účastníkovi účelne vynaložené. Právna úprava, týkajúca sa náhrady trov konania totiž
nevychádza z časového hľadiska vzniku trov, ale len z hľadiska účelnosti ich vynaloženia. Skutočnosť,
že navrhovateľom uplatnené trovy, náhradu ktorých mu súd prvého stupňa priznal, neboli účelne
vynaložené, vedľajší účastník v odvolaní nenamietal. V tejto súvislosti však odvolací súd uvádza, že
účelnosť zaplatenia súdneho poplatku, prevzatia zastúpenia, a podania návrhu na súd nie je daná len
v okamihu vynaloženia týchto trov, pretože ich vynaloženie bolo potrebné a v časti aj nevyhnutné pre
celé konanie a jeho ďalší priebeh.

S poukazom na vyššie uvedené zastáva odvolací súd názor, že pokiaľ vedľajší účastník vystupuje na
strane účastníka, u ktorého je daná povinnosť nahradiť trovy konania podľa ustanovení § 142 O.s.p.,
má takúto povinnosť i vedľajší účastník bez ohľadu na to, či nahradzované trovy vznikli práve počas
jeho účasti v konaní.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania je vecne správne, a preto odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. tak, že
navrhovateľovi, úspešnému v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko
si ich náhradu neuplatnil návrhom.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.