Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/331/2015 z 29. 9. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. septembra 2015, sp. zn. 14Co/331/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1512223700.2 Krajský súd Bratislava | 14Co/331/2015 | ECLI:SK:KSBA:2015:1512223700.2 | 2015-09-29 | Uznesenie Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 109 ods. 1 písm. b) OSP, § 109 ods. 2 písm. c) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f6309bf9-6747-4c36-98a6-8671a1ac834c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1512223700.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/331/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223700
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1512223700.2

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, zastúpený: advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so
sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR,
IČO: 00 166 073, so sídlom Župné námestie č. 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy, o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 42C/164/2012-73 zo dňa 11.5.2015, pomerom hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 42C/164/2012-73 zo
dňa 11.5.2015 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrhy navrhovateľa na prerušenie konania až
do právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Prešov vo veci vedenej pod sp. zn. 7C/6/2010 a na
prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Ústavnom súde SR o ústavnej
sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva
na nestranný súd.
Z odôvodnenia vyplýva, že navrhovateľ vo veci žiadal zrušiť nariadený termín pojednávania dňa
27.2.2015 a prerušiť konanie podľa ustanovenia § 109 ods. 1, písm. b) a ods. 2, písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len OSP). Návrh odôvodnil tým, že doposiaľ nebolo ústavne konformným
spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného sudcu a pridelenie veci na prejednanie a rozhodnutie
nestrannému súdu. Keď nedôjde k ústavne konformnému prerokovaniu objektívnej námietky vznesenej
žalobcom skôr, ako vo veci otvorí súd pojednávanie, dopustí sa tým súd odmietnutia spravodlivosti v
zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Prerušenie konania požaduje vzhľadom na podanú
sťažnosť na Ústavný súd SR podľa čl. 127 Ústavy SR, v konaní o ktorej sa rozhoduje o otázke, ktorú nie
je súd v tomto konaní oprávnený riešiť a zároveň ide o konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať
význam pre rozhodnutie súdu. Otvoreniu pojednávania musí predchádzať definitívne vyriešenie otázky
zámeny namietaného súdu a osoby domnelého zákonného sudcu, ktorý je vo veci doposiaľ povolaný
rozhodovať. Súčasne žiadal konanie prerušiť i podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP až do rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhol položiť odporca v konaní pred
Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 dňa 7.10.2013, ktorý vec prerušil.
Prvostupňový súd konštatoval, že Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2NcC/64/2012-15 zo dňa
11.5.2015 rozhodol o tom, že zákonná sudkyňa JUDr. X. E., PhD., nie je vylúčená z ďalšieho prejednania
a rozhodnutia tejto veci pre jej zaujatosť v konaní.
Súd poukázal na ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ veta prvá a § 109 ods. 2 písm. c/ OSP. Konštatoval,
že zákon dáva súdu možnosť, nie však povinnosť, konanie prerušiť. Skutočnosť, že navrhovateľ podal
ústavné sťažnosti proti právoplatným uzneseniam Krajského súdu v Bratislave, nie je dôvodom na
prerušenie konania podľa § 109 ods. 1, písm. b) OSP, ani podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP. Podanie
ústavnej sťažnosti jedného z účastníkov konania nie je zákonnou prekážkou v konaní a prejednávaní
veci. Ústavný súd Slovenskej republiky nemožno považovať za taký súdny orgán, ktorému môže byť



vec postúpená podľa § 105 ods. 2 OSP. Tam, kde to zákonodarca považoval za vhodné a účelné, vzťah
všeobecných súdov a ústavného súdu jednoznačne upravil (§ 109 ods. 1 písm. b) OSP, podľa ktorého
súd preruší konanie iba vtedy, ak súd dospel k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka
veci, je v rozpore s Ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je SR viazaná (§ 125
ods. 1, písm. a) Ústavy SR). Teda nie ak k takémuto záveru dospel niektorý z účastníkov konania. V
danom prípade nie sú tak splnené podmienky na prerušenie konania. Prekážky postupu konania kedy
súd konanie preruší sú explicitne vymedzené v ustanovení § 107 až 110 OSP. Súd sa tiež oboznámil
s rozhodnutím Ústavného súdu SR II. ÚS 460/2013-10 zo dňa 26.09.2013, o predbežnom prerokovaní
sťažnosti navrhovateľa z ktorého zistil, že Ústavný súd sťažnosť navrhovateľa odmietol pre nedostatok
svojej právomoci. Preto návrhu navrhovateľa na prerušenie konania nevyhovel.
Súd ďalej konštatoval, že predmetom prejudiciálnych otázok v súvislosti s konaním Okresného
súdu Prešov sp. zn. 7C/6/2010 je vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú porušením
komunitárneho práva nečinnosťou orgánov štátu pri výkone verejnej moci pri súčasnej nečinnosti a
nezáujme poškodeného na hájení svojich práv; vzájomný vzťah medzi zodpovednosťou za škodu a
zodpovednosťou za bezdôvodné obohatenie a posúdenie otázky, či má byť prednostne uplatňovaným
nárok na náhradu škody voči štátu alebo nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tretiemu
subjektu, ktorý sa v dôsledku porušenia komunitárneho práva orgánom štátu pri výkone verejnej moci
bezdôvodne obohatil. Prekážky postupu konania, kedy súd konanie preruší sú explicitne vymedzené
v ustanovení § 107 až 110 OSP. Tieto ustanovenia neobsahujú právnu normu, ktorá by umožňovala
všeobecnému súdu nekonať a nerozhodovať vo veci. Prerušením konania, by preto mohlo dôjsť
k zásahu do práv druhého účastníka konania zaručených mu čl. 46, 48 Ústavy. Súd preto návrh
navrhovateľa na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol aj z tohto dôvodu.
Proti uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom svojho právneho
zástupcu, podaním zo dňa 9.5.2015. Namietol, že súd vôbec nekonkretizoval prečo sa v čase
rozhodovania domnieval, že neboli splnené podmienky na prerušenie konania. Rozhodnutie je preto
nepreskúmateľné. Nesúhlasí s tvrdením súdu, že návrh na prerušenie konanie nepodporil žiadnymi
listinnými dôkazmi. Súdu poslal v prílohe elektronicky sťažnosť Ústavnému súdu SR, takže súd poznal
jej obsah a dôvody. Svoj návrh na prerušenie konania riadne odôvodnil. V podanej žalobe upovedomil
súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému na tomto súde bola vec pridelená
na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. S jeho právnym názorom sa stotožnil
napríklad Krajský súd v Trnave v rozhodnutí 11NcC/46/2012-46, ktorý vylúčil v obdobnej veci všetkých
sudcov Okresného súdu Dunajská Streda. Rovnako rozhodli aj krajské súdy v Nitre a Prešove.
Konanie by preto malo byť prerušené až do rozhodnutia Ústavného súdu SR o otázke nestrannosti
súdu a sudcu na základe návrhu navrhovateľa. K odmietnutiu návrhu na prerušenie konania do
právoplatného rozhodnutia o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhol položiť odporca Súdnemu dvoru
EÚ v konaní pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010, navrhovateľ uviedol, že prejudiciálne
otázky majú podstatný význam pre rozhodnutie súdu o návrhu navrhovateľa aj v prejednávanej veci.
Bude zodpovedaná otázka, či postup exekučného súdu v konaní o vykonanie exekúcie na základe
právoplatného rozsudku rozhodcovského súdu je v súlade s komunitárnym právom. Argumentáciu
odporcu si už osvojili súdy v iných veciach a konania prerušili. Keďže toto konanie nebolo právoplatne
skončené, je daný dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP. Preto navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a konanie vo veci prerušil.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v rozsahu podľa ustanovenia
§ 212 ods. 1 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP súd môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši
otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Vo veci prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania v súvislosti s podanou
sťažnosťou navrhovateľa na Ústavný súd SR, a s dôvodmi napadnutého rozhodnutia sa stotožňuje aj
odvolací súd. Navyše odvolací súd zistil, že Ústavný súd Slovenskej republiky aj v inej obdobnej veci
(ako poukázal súd prvého stupňa), v ktorej účastníkom je navrhovateľ, uznesením zo dňa 02. 7. 2013
č. k. III. ÚS 295/2013-12 sťažnosť navrhovateľa zo dňa 13.12.2012 proti uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 17.10.2012 č. k. 4NcC/60/2012-22 odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného
súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie a rozhodnutie. Tým sa stal bezzákladným a nedôvodným
aj návrh navrhovateľa na prerušenie konania v prejednávanej veci.
K odôvodneniu zamietajúceho rozhodnutia prvostupňového súdu o návrhu na prerušenie konania v
súvislosti s prebiehajúcim konaním na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010, odvolací súd
navyše zdôrazňuje, že prejudiciálne otázky neboli Súdnemu dvoru Európskej únie predložené. Dôvodom
je skutočnosť, že Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 12Co/127/2013 zo dňa 22.12.2014 zrušil



uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 7C/6/2010 zo dňa 7.10.2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Neexistuje tak dôvod, pre ktorý by malo byť prerušené konanie v predmetnej veci.

Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1,2 OSP ako vecne správne
potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.