{"guid": "b6b0e3a5-43be-49d8-99a7-4f0985c13a1c:953e0717-3c9b-48c8-a2cc-47c4f105158b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1512223962.1", "spisova_znacka": "14Co/20/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/20/2015 z 26. 10. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. októbra 2015, sp. zn. 14Co/20/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1512223962.1", "identifikacne_cislo": "1512223962", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Edita Szabová", "sudca_id": 1495, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-edita-szabova-1495", "datum_vydania": "2015-10-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514", "nazov": "zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-1", "nazov": "§ 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-4.odsek-1", "nazov": "§ 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-4.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-2", "nazov": "§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-4", "nazov": "§ 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-15.odsek-2", "nazov": "§ 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-15.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-16.odsek-1", "nazov": "§ 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19.odsek-3", "nazov": "§ 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-19.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-25.odsek-1", "nazov": "§ 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-25.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-25"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-1", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-3", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-4", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-15", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-16", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-19", "/SK/ZZ/2003/514#paragraf-25"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/953e0717-3c9b-48c8-a2cc-47c4f105158b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1512223962.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1512223962.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2015:1512223962.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava\nSpisová značka: 14Co/20/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 1512223962\nDátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová\nECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1512223962.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a\nčleniek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa:\nPOHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou\nkanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, proti odporkyni: Slovenská republika, zast.\nMinisterstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o splnenie povinnosti\nzaplatiť majetkovú škodu vo výške 175,- eur a nemajetkovú ujmu vo výške 774,48 eur, o odvolaní\nnavrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 22.10.2014, č.k. 24C/185/2012-90,\npomerom hlasov 3:0, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 22.10.2014, č.k. 24C/185/2012-90   p o\nt v r d z u j e .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nSúd prvého stupňa svojim rozsudkom zamietol návrh  navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby bola\nodporkyni uložená povinnosť zaplatiť mu titulom majetkovej škody sumu 175,- eur a titulom nemajetkovej\nujmy sumu 774,48 eur z dôvodu, že nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V bola\nnavrhovateľovi spôsobená škoda. Nesprávny úradný postup vidí navrhovateľ v tom, že súd nerozhodol\nv zákonnej lehote o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora, ktorý návrh mu bol doručený dňa\n5.10.2010 a súd o ňom rozhodol až uznesením zo dňa 16.12.2011, č.k. 37Er/6375/2006-10 tak, že jeho\nnávrhu vyhovel. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.2.2012. O trovách konania rozhodol tak,\nže odporkyni náhradu trov konania nepriznal.\n\nPo vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa vec posúdil podľa ust. § 1 písm. a), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods.\n1, § 9 ods. 1, 2  a 4, § 15 ods. 1 a 2, § 16 ods. 1, § 19 ods. 1, 2 a 3 a 25 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.\no zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ako aj\npodľa čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavu SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nemožno vyhovieť.\n\nSúd prvého stupňa vec prejednal podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov a rozhodol na\nzáklade listinných dôkazov založených v spise a prihliadol na písomné stanoviská účastníkov konania\nk prejednávanej veci.\n\nV prvom rade posúdil oprávnenosť námietky premlčania uplatneného nároku, vznesenej odporkyňou\na dospel k záveru, že námietka premlčania nie je opodstatnená. Uviedol, že zo súdneho spisu sp.\nzn. 37Er/6375/2006 vyplýva, že návrh na zmenu exekútora navrhovateľ doručil súdu dňa 5.10.2010,\nsúd vo veci rozhodol dňa 16.12.2011 uznesením č.k. 37Er/6375/2006-10, právoplatným dňa 28.4.2012,\nktorým návrhu oprávneného vyhovel. Súd ustálil, že o tvrdenej škode sa navrhovateľ fakticky dozvedel\n\ndoručením uvedeného uznesenia, ktoré vtedajší právny zástupca navrhovateľa osobne prevzal dňa\n15.2.2012, v uvedený deň mal teda navrhovateľ reálnu vedomosť o tom, že mu mala vznikla škoda a kto\nškodu spôsobil. Právo na náhradu škody teda navrhovateľ mohol prvýkrát uplatniť na súde 16.2.2012,\ntrojročná premlčacia lehota by uplynula až dňa 16.2.2015. Keďže návrh na začatie konania bol podaný\ndňa 27.9.2012, navrhovateľ dodržal zákonnú trojročnú lehotu na uplatnenie práva.\n\nĎalej súd prvého stupňa zdôraznil, že podaniu žaloby na náhradu škody spôsobenej nesprávnym\núradným postupom štátneho orgánu v zmysle uvedených ustanovení zák. č. 514/2003 Z.z. musí\npredchádzať prerokovanie nároku na príslušnom orgáne na základe písomnej žiadosti poškodeného o\npredbežné prerokovanie nároku, a až v prípade neuspokojenia nároku alebo jeho časti týmto orgánom v\nlehote šiestich mesiacov od doručenia žiadosti sa môže poškodený domáhať svojho nároku na náhradu\nškody súdnou cestou.\n\nV danom prípade súd nemal za preukázané, že navrhovateľ skutočne podal na príslušný orgán -\nMinisterstvo spravodlivosti SR, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom tunajšieho súdu, ktorý preukázateľne nevydal rozhodnutie o zmene\nsúdneho exekútora v zákonom stanovenej 30- dňovej lehote. Podľa vyjadrenia odporkyne zo dňa\n23.4.2012 jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, avšak\nobdržanie žiadosti týkajúcej sa prejednávanej veci odporkyňa nepotvrdila, takže navrhovateľ v tomto\nsmere neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že konkrétna žiadosť ním bola Ministerstvu\nspravodlivosti SR doručená a zaevidovaná. Možno len vychádzať z predpokladu, že v množstve žiadostí\nsa nachádzala aj predmetná žiadosť, relevantný doklad o podaní však nebol súdu predložený, preto\nsúd dospel k záveru, že podmienka na súdne konanie nebola splnená. Vzhľadom na uvedené nemal\nsúd za preukázaný ani rozsah nároku, ktorý mal byť predbežne prerokovaný, rovnako ani stanovisko\nministerstva k žiadosti poškodeného. Poukázal tiež na skutočnosť, že prvé žiadosti o prerokovanie\nministerstvo prevzalo 23.4.2012 a žalobný návrh navrhovateľ podal na súde 27.9.2012, teda pred\nuplynutím šesť mesačnej lehoty, počas ktorej zo zákona ministerstvo malo uspokojiť nárok poškodeného\nna náhradu škody. Z týchto dôvodov aj v prípade preukázania podania žiadosti, bol návrh na začatie\nkonania podaný predčasne.\n\nNavrhovateľ sa nepochybne domáha nároku na náhradu škody poukazujúc na nesprávny úradný\npostup súdu, ktorým mu mala vzniknúť škoda, a to ešte pred účinnosťou novelizovaného znenia\nzák. č. 514/2003 Z.z.. Ak si navrhovateľ nárok na náhradu škody na Ministerstve spravodlivosti\nSR uplatnil, čo nepreukázal, uplatnil si ho v čase účinnosti znenia zákona do 31.12.2012. Toto sa\nvzťahuje aj na uplatnenie nároku na súde. Vzhľadom na to, že ust. § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. je\nhmotnoprávne ustanovenie, pričom k dátumu 1.1.2013, t.j. účinnosti novely nie je žiadne prechodné\nustanovenie, je preto nutné aplikovať pre daný prípad znenie zákona platné do 31.12.2012, teda\nustanovenie platné v čase vzniku nároku, resp. v čase uplatnenia nároku poškodeného súdnou cestou.\nNa daný právny vzťah teda súd primárne aplikoval zák. č. 514/2003 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa\n1.7.2004, nakoľko k nesprávnemu úradnému postupu a prieťahom v konaní malo dôjsť po účinnosti\nuvedeného zákona. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je osobitným\ndruhom zodpovednosti a je zodpovednosťou objektívnou, pričom vzniká za predpokladu kumulatívneho\nsplnenia všetkých podmienok, ktoré pre jej vznik určuje zákon. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky\nzodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení všetkých podmienok súčasne sa zodpovednosti za škodu\nnemožno zbaviť.\n\nZákladnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom\nalebo nezákonným rozhodnutím sú:\n\n- porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí alebo\nnesprávnom úradnom postupe, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosť, prieťahy\n(§ 3 ods. 1 písm. a,b; § 5 ods. 1; § 6; § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z.);\n- vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom\n(§ 3 ods. 1; § 17 ods. 1, 2, 3 a 4, § 18 zák. č. 514/2003 Z.z. a všeobecné ustanovenia Občianskeho\nzákonníka);\n- príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením povinnosti vznikla.\n\nZ pripojeného súdneho spisu  sp. zn. 37Er/6375/2006 mal súd prvého stupňa nepochybne preukázané,\nže súd o návrhu navrhovateľa na zmenu súdneho exekútora rozhodol po zákonom stanovenej lehote.\nSúd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že porušil svoje zákonné povinnosti nesprávnym úradným\npostupom spočívajúcom v nečinnosti, resp. prieťahoch v konaní tým, že o zmene exekútora rozhodol\npo 30-dňovej lehote, nakoľko nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako prieťah zbytočný\n(čl.48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR). Nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje automaticky za\nporušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pri posudzovaní, či\nprieťah v konaní bol alebo nebol zbytočný, sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Na priznanie\noprávnenosti nároku poškodeného za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom nečinnosťou\nsúdu, musí ísť o taký významný prieťah, ktorý možno kvalifikovať ako neefektívny postup súdu a\nzbytočný prieťah. Rozhodujúcimi faktormi pre takého posúdenie sú nielen obtiažnosť prejednávanej veci\na súčinnosť účastníkov, ale v neposlednom rade aj stav konkrétneho súdneho oddelenia, ako počet vecí\na preťaženosť sudcu, ktorý nepochybne má vplyv na rýchlosť konania súdu.  Navrhovateľ ako poškodený\nmal postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje právo), mal možnosť už v\nexekučnom konaní poukázať na nečinnosť súdu formou sťažnosti adresovanej predsedovi súdu, ktorý\npo prešetrení sťažnosti mohol konštatovať, že sťažnosť je oprávnená a došlo k zbytočnému prieťahu v\ndanom exekučnom konaní. Keďže sa tak nestalo a k posúdeniu, či v danom prípade existovali faktory,\npre ktoré súd v exekučnom konaní nerozhodol v zákonnej lehote, nemožno nesplnenie zákonnej lehoty\nvyhlásiť za zbytočný prieťah spôsobilý porušenie ústavného práva navrhovateľa, v dôsledku ktorého\nmala navrhovateľovi vzniknúť škoda.\n\nV konaní navrhovateľ nepreukázal ani splnenie druhej podmienky vyžadovanej zákonom pre  vznik\nzodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a to vznik samotnej škody ako\nmajetkovej ujmy. Vyúčtované režijné náklady navrhovateľa nemôžu byť považované za faktickú škodu,\nnakoľko sa jedná o náklady vynaložené na celkovú podnikateľskú činnosť navrhovateľa v súvislosti s\nrealizovaním predmetu jeho obchodnej činnosti. Podnikateľský subjekt znáša aj podnikateľské riziko\nprípadného ekonomického neúspechu obchodných prípadov, administratívne náklady s tým súvisiace\nnezakladajú nárok na náhradu škody zodpovedajúcu svojou výškou výške vynaložených nákladov.\nSúd neprijal tvrdenie navrhovateľa týkajúce sa výšky majetkovej ujmy, pretože samotné tvrdenie\nbez relevantného dôkazného preukázania, nie je postačujúce. Keďže nebol preukázaný vznik škody,\nnemohla byť rovnako preukázaná ani príčinná súvislosť medzi  porušením právnej povinnosti a škodou,\nktorá porušením povinnosti vznikla.\n\nZ dôvodu neunesenia dôkazného bremena navrhovateľom v časti žalobného návrhu ohľadom\nmajetkovej škody, súd v uvedenej časti nárok ako nedôvodný zamietol napriek tomu, že nebola súdom\ndodržaná lehota na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora.\n\nSúd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že navrhovateľ si v konaní uplatňoval\naj nemajetkovú ujmu, pretože podľa jeho názoru samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie\no návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote, v spojení s porušením práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranom čase,\nnie je dostatočným zadosťučinením. Poukázal na riziká, ktorým bol vystavený nesprávnym postupom\nexekučného súdu. Nemajetkovú ujmu si uplatnil za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie\npodnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní,\nže nastane v zákonom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé\nriešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. S poukazom na rozhodnutie\nÚstavného súdu SR za každý mesiac omeškania požadoval priznať sumu 55,32 eur.\n\nSúd neprijal právnu argumentáciu navrhovateľa, ktorú vyhodnotil za špekulatívnu a účelovú obranu.\n\nPojem ujma predstavuje ohrozenie subjektívnych občianskych práv a zároveň je aj jedným z\npredpokladov občianskoprávnej zodpovednosti. Nemajetková ujma je adekvátna, keď sa jedná o\nstratu dôveryhodnosti, spochybnenie serióznosti a poctivosti konania poškodeného subjektu, vrátane\npodnikateľských aktivít. Pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy je potrebné zohľadňovať závažnosť\na intenzitu konania, dosah a motívy konania, úmysel konania a dĺžku protiprávneho konania, pričom\nvšetky kritéria je potrebné vyhodnotiť nielen z hľadiska konania súdu, ale aj z hľadiska navrhovateľa\na jeho právneho postavenia ako právnickej osoby. Zdôraznil, že navrhovateľ nijako nešpecifikoval a\nnekonkretizoval, ako skutočnosť, že exekučný súd vydal rozhodnutie o zmene exekútora po zákonom\n\nstanovenej lehote, ohrozila jeho subjektívne práva. Nepreukázal, že by daná situácia negatívnym\nspôsobom ovplyvnila jeho podnikateľskú činnosť, ktorú preukázateľne naďalej vykonáva. Argumentácia\nnavrhovateľa sa súdu javila ako teoretické zdôvodňovanie možných následkov nesprávneho úradného\npostupu exekučného súdu, bez potrebnej konkretizácie a zdokladovania údajnej nemajetkovej ujmy.\n\nSúd aj vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena navrhovateľom vyhodnotil za dostačujúce\nkonštatovanie, že v exekučnom konaní nebolo vydané rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote a že\ndošlo postupom súdu k porušeniu práva. Preto uplatnený nárok na priznanie nemajetkovej ujmy zamietol\nako nedôvodný.\n\nO trovách konania súd rozhodol podľa §142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého odporkyni ako úspešnej\núčastníčke v konaní patrí právo na náhradu trov konania. Keďže si však náhradu trov konania neuplatnila\na súd na jej strane vznik trov nezistil, preto jej náhradu nepriznal.\n\nProti rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej\nlehote odvolanie. Namieta v ňom, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. -\núčastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; vo veci rozhodol vylúčený\nsudca; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy\npotrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil\nsprávne ustanovenie právneho predpisu.\n\nPoukázal na to, že súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu postupujúc\npodľa ust. § 101 ods. 2 O.sp. preto, že sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. Zo znenia ust.\n§ 101 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že možnosť súdu konať v neprítomnosti účastníka konania je obmedzená\nsplnením formálnej podmienky spočívajúcej v podaní žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého\ndôvodu. Navrhovateľ riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil\nsúdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa ust. § 101 ods. 2\nO.s.p. a vec prejednať v neprítomnosti navrhovateľa. Ak tak spravil, odňal jej tým možnosť právo na\nkonanie pred súdom.\n\nĎalej poukázal na ust. § 15 O.s.p. a uviedol, že v texte návrhu na začatie konania upovedomil súd\no skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho\nmanažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd\nnevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v jeho očiach\na objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto,\nže rozhodnutie je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne\ntotožných veciach. Takýto postup je tiež v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky\na Európskeho súdu pre ľudské práva. Základné právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným\nsúdom podľa čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je v občianskom súdnom\nkonaní zabezpečené vylúčením sudcu z jej ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre jeho zaujatosť\n(I.ÚS 345/09), pričom nedostatok nestrannosti sudcu je súčasťou pojmu zákonný sudca podľa čl. 48\nods. 1 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky (III.ÚS 16/2000).\n\nNamieta tiež, že konečné rozhodnutie vo veci súdom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy\naj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie\nkonania, proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami,\nza ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť navrhovateľa o zrušenie nariadeného\npojednávania z dôležitého dôvodu. Navrhovateľ sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam odporkyne, z\nktorých súd pri rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemal ani\nmožnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Súd rozhodol\nbez toho, aby mu umožnil vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam. Navrhovateľ nebol oboznámený\ns obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť, nemal\nmožnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Súd porušil jeho právo na kontradiktórny súdny\nproces. Namieta tiež, že ak odporkyňa nereagovala na výzvu súdu, aby predložila písomné vyjadrenie\nk  návrhu, mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p. a skutkovým\nzákladom sa mal stať skutkový stav tvrdený navrhovateľkou.\n\nSúd zamietol jeho návrh v časti náhrady skutočnej škody z dôvodu jeho nedôvodnosti, ale v odôvodnení\nrozhodnutia sa zaoberá len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu\na opisuje ju ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného). Súd však\núplne ignoroval všetky jeho tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla nákladmi na udržiavanie a\nsprávu informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií; na\npublikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií; poštovné a telekomunikačné výdaje. V tejto časti\npovažuje rozhodnutie súdu za nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Zdôraznil, že rozhodnutie nemá\nnáležitosti, ktoré by zodpovedali kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. V tejto súvislosti\npoukázal aj na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III.ÚS 36/2010. Uviedol, že z rozhodnutia vôbec nie\nje zrejmé, akou úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o tom, že majetková\nškoda nevznikla, čo sa rovnako týka aj chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej ujme. Vyslovil nesúhlas s\ntvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník (povinný). V prípade,\nak by došlo k rozhodnutiu súdu o návrhu v zákonnej lehote, náklady na správu by prešli na súdneho\nexekútora a boli by časom transformované do podoby trov exekúcie. Navrhovateľ hodlal v konaní\npred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody,\na to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd však dokazovanie\nneprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, navrhovateľa nepoučil podľa ust. § 120 ods. 4\nO.s.p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal priestor navrhnúť alebo\npredložiť ďalšie dôkazy.\n\nĎalej v odvolaní namieta, že súd vo svojom rozhodnutí vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo\nk porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky, ako aj práv na prejednanie veci v primeranej lehote zaručených čl. 6 ods. 1\nEurópskeho dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom\nstanovenom čase. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého\nstupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie.\n\nOdporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.\n\nKrajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi\nodvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.\n2 O.s.p., postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj\nkonania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Rozsudok\nodvolacieho súdu bol vo veci verejne vyhlásený dňa 27.10.2015.\n\nNámietku navrhovateľa, že mu bolo postupom súdu odňaté právo konať pred súdom, nakoľko neboli\nsplnené podmienky pre postup súdu podľa § 101 ods. 2 O.s.p., t.j. na prejednanie veci v jeho\nneprítomnosti, vyhodnotil odvolací súd túto námietku ako nedôvodnú.\n\nSúd prvého stupňa dňa 18.9.2014 nariadil pojednávanie vo veci na 22.10.2014. Právny zástupca\npredvolanie prevzal dňa 1.10.2014. Dňa 17.10.2014 bola súdu doručená emailová žiadosť navrhovateľa\nna zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu\na sudcu. V žiadosti navrhovateľ argumentoval tým, že nesúhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu,\nktorým nevylúčil sudcov Okresného súdu Bratislava V z prejednávania veci, pretože toto považuje za\nnesprávne a zasahujúce do jeho základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a v čl. 6\nods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, t.j. práva na nestranný\nsúd zriadený zákonom. Žiadosť o zrušenie nariadeného termínu pojednávania odôvodnil tým, že ešte\nnebola ústavne konformným spôsobom vyriešená otázka zákonného sudcu a vec nebola pridelená na\nprejednanie a rozhodnutie nestrannému súdu (nebolo ešte rozhodnuté o jeho sťažnosti podanej na ÚS\nSR).\n\nZ uvedených skutočností je zrejmé, že právny zástupca navrhovateľa ignoroval nariadené pojednávanie\nvo veci, keďže sa naň bez ospravedlnenia nedostavil, hoci mu zo strany súdu nebolo oznámené, že sa\ntermín pojednávania zrušuje. Z toho dôvodu podľa názoru odvolacieho súdu boli splnené podmienky\nna prejednanie veci v jeho neprítomnosti, keďže o otázke vylúčenia sudcu (sudcov) Okresného súdu\nBratislava V bolo už zákonným spôsobom rozhodnuté (§ 16 ods. 1 O.s.p.). O tejto otázke rozhodol\nKrajský súd v Bratislave uznesením zo 19.10.2012, č. k. 14NcC/85/2012-17 tak, že vyslovil, že sudkyňa\nOkresného súdu Bratislava V, I.. C. V., nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Z týchto\n\ndôvodov ide o nedôvodnú odvolaciu námietku navrhovateľa. Je tiež treba zdôrazniť, že ani podanie\nsťažnosti na ústavný súd nie je prekážkou pre prejednanie a rozhodnutie veci.\n\nPokiaľ navrhovateľ v odvolaní namieta, že existovala prekážka pre rozhodnutie vo veci samej, keďže\nsúd v rozsudku rozhodol aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania, proti ktorému je\nzo zákona prípustné odvolanie, odvolací súd  uvádza, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého\nstupňa takýto výrok neobsahuje. Je síce pravdou, že navrhovateľ pred pojednávaním dňa 17.10.2014\nzaslal súdu emailový návrh na zrušenie pojednávania a na prerušenie konania do právoplatného\nrozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení\npráva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie\nrozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednaním veci, avšak súd o tomto\nnávrhu rozsudkom nerozhodol. Táto odvolacia námietka je preto právne irelevantná.\n\nZ obsahu spisu je zrejmé, že o uvedenom návrhu súd prvého stupňa nerozhodol ani samostatným\nrozhodnutím v čase pred nariadeným pojednávaním. Podľa názoru odvolacieho súdu však ide o takú\nvadu konania pred súdom prvého stupňa, ktorá nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a\npreto na ňu neprihliadal (§ 212 ods. 3 O.s.p.).\n\nNezodpovedá skutočnosti ani argumentácia navrhovateľa, že odporkyňa sa k jeho návrhu na začatie\nkonania nevyjadrila a že súd mal z toho dôvodu vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v zmysle\nust. § 153b O.s.p.. Vyjadrenie odporkyne k návrhu zo dňa 20.8.2013 bolo súdu doručené dňa 22.8.2013 a\nprávnemu zástupcovi navrhovateľa bolo doručené dňa 12.2.2014 spolu s predvolaním na pojednávanie.\nSúčasťou predvolania bolo aj poučenie účastníkov konania podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p..\n\nPodľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd správne zistil skutkový stav veci, a vyvodil z neho\nsprávny právny záver o nedôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľa, a to napriek tomu, že odvolací\nsúd dospel k záveru, že bol splnený prvý predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, ktorým je existencia\nnesprávneho úradného postupu, keďže v zákonnej lehote 30 dní od podania návrhu na zmenu exekútora\no tomto návrhu nerozhodol. Hoci táto prvá podmienka bola splnená, na vznik zodpovednosti štátu\nza majetkovú škodu alebo nemajetkovú ujmu je nevyhnutné, aby boli kumulatívne splnené všetky\ntri podmienky. Pokiaľ ide o ďalšie podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym\núradným postupom, t.j. o preukázanie existencie majetkovej škody, resp. nemajetkovej ujmy a príčinnej\nsúvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje\nso závermi súdu prvého stupňa a považuje ich za správne. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie\nv rozhodujúcich otázkach jasne a dostatočným spôsobom odôvodnil, na ktoré dôvody poukazuje aj\nodvolací súd (§ 219 ods. 2 O.s.p.).\n\nPokiaľ navrhovateľ v odvolaní namieta, že súd prvého stupňa ničím nepodložil svoj záver, že majetková\nškoda mu nevznikla, odvolací súd zdôrazňuje, že súd svoje rozhodnutie oprel o skutočnosť, že\nnavrhovateľ vznik škody nepreukázal. V odvolaní sám uvádza, že dôkazy o vzniku škody chcel predložiť\naž na pojednávaní, ktorého sa však bez ospravedlnenia nezúčastnil, keďže sa zrejme bezdôvodne\ndomnieval, že jeho žiadosti o zrušenie termínu pojednávania bude vyhovené, čím si sám odňal možnosť\nsvoje tvrdenie o vzniku škody preukázať. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že dôkazné\nbremeno v tomto smere je na navrhovateľovi, čo sa vzťahuje rovnako aj na uplatnený nárok na náhradu\nnemajetkovej ujmy. Navrhovateľ však nepreukázal svoje tvrdenia ani o vzniku nemajetkovej ujmy.\n\nNa základe uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý  rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako\nvecne správny potvrdil.\n\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1, v spojení s § 224 ods. 1\nO.s.p., a ich náhradu v konaní úspešnej odporkyni nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne\ntrovy nevznikli.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24C/185/2012", "guid": "d335bf98-554f-4730-ab06-f3c0728075dc:801a2b4d-a2d3-4ffe-9796-d496594c0533", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 36/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 2269, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3"}, {"guid": "ussr:48cb1720-6c9e-4fbe-9a5e-dedd77a16dcb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 345/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 345/09 z 11. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-11", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48cb1720-6c9e-4fbe-9a5e-dedd77a16dcb"}], "citovane_v": []}