Rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoZm/21/2015 z 28. 9. 2015 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Bratislava z 28. septembra 2015, sp. zn. 2CoZm/21/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1513203030.1 Krajský súd Bratislava | 2CoZm/21/2015 | ECLI:SK:KSBA:2015:1513203030.1 | 2015-09-28 | Rozhodnutie Oblasť práva: Obchodné právo – Zmenky Citované ustanovenia: ZZŠ, § 31 ods. 3 ZZŠ, OSP, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b1a8a33e-6e4a-49fe-a97c-8242b17d727e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1513203030.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoZm/21/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513203030
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513203030.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Břouškovej, v právnej veci navrhovateľa: BPT LEASING,
a.s., so sídlom Drieňová 34, 821 02 Bratislava, IČO: 31 357 814, zast. Mgr. Vladimír Šárnik, advokát,
Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, proti odporcovi v 1. rade: X. S. a odporcovi v 2. rade: Q. S., R. O. W.
XX, XXX XX K. - S., zast. JUDr. Drahomír Kubičina, advokát, Nám. slobody 16, 915 01 Nové Mesto nad
Váhom, o vydanie zmenkového platobného rozkazu pre 7.926,12 eur s prísl., o odvolaní odporcu v 2.
rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/237/2013-114 zo dňa 09.12.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/237/2013-114 zo dňa
09.12.2014, ktorým ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz č. k. 5Zm/120/2013-14 zo dňa
08.04.2013 p o t v r d z u j e.

Výrok o trovách konania m e n í tak, že odporca v 1. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov
konania vo výške 1.471,73 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa ponechal zmenkový platobný rozkaz č.k. 5Zm/120/2013-14
zo dňa 08.04.2013 v platnosti a zároveň určil odporcom zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi k
rukám právneho zástupcu náhradu trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného
rozkazu, vo výške 1.471,73 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení uviedol, že zmenkovým platobným rozkazom č.k. 5Zm/120/2013-14, ktorý bol vydaný dňa
08.04.2013, boli odporcovia zaviazaní, aby navrhovateľovi spoločne a nerozdielne zaplatili zmenkovú
sumu 7.926,12 eur s úrokom 6 % ročne z nej od 02.06.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 26,42
eur a náhradu trov konania v celkovej výške 1.065,36 eur. Odporcovia v 1. a v 2. rade podali spoločné
námietky, ktoré odôvodnili tým, že od roku 1993 majú zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov,
síce spolu žijú, ale spoločne nehospodária, ani spolu nepodnikajú. Zmenka bola pri podpise čistá,
nevypísaná, bez sumy a dátumu splatnosti. Pracovník navrhovateľa p. S. tvrdil, že podpisujú len z
opatrnosti, ak by bolo treba. Odporkyňa v 2. rade, ktorá tam bola len náhodou, mala podpísať preto, lebo
sa bude platiť z účtu, ku ktorému má dispozičné právo, nebolo jej vysvetlené, že bude avalistka. Význam
zmenkového ručenia nepoznali, inak by zmenku nepodpísali, lebo odporkyňa v 2. rade s podnikaním
nemala nič spoločné. Na zmenke ani nie je ako ručiteľka označená. Postupom navrhovateľa sa cítia
byť podvedení, odporca v 1. rade má všetky záväzky splatené, nevedia, za čo majú platiť 7.926,12 eur
s príslušenstvom, nemajú vedomosť, že by niečo dlhovali, rozhodne však nie takúto sumu. Zmenkový
platobný rozkaz bol podľa nich vydaný nezákonne. Po podaní námietok je vec vedená pod sp. zn.
1CbZm/237/2013.



Navrhovateľ žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Uviedol, že s odporcom v 1. rade
uzavrel dňa 01.02.2008 zmluvu o finančnom lízingu č. 4132/28, ktorej predmetom bol finančný lízing
nákladového valníkového návesu na dobu 36 mesiacov. Na zabezpečenie záväzkov zo zmluvy vystavil
odporca v 1. rade dve blankozmenky s avalom odporkyne v 2. rade. Blankozmenku bol oprávnený
vyplniť za podmienok uvedených v dohode o vyplňovacom práve zo dňa 01.02.2008. Pre neplatenie
leasingových splátok od lízingovej zmluvy odstúpil a predmet lízingu odpredal tretej osobe za kúpnu
cenu 2.000,00 eur bez DPH. Zároveň vystavil vyúčtovanie predčasne ukončenej zmluvy s vyčíslenou
pohľadávkou 8.426,12 eur. Vo vyúčtovaní si uplatnil len dve neuhradené splátky, ktoré sa stali splatné
do ukončenia zmluvy, obstarávaciu cenu predmetu lízingu, náhradu odmeny za znalecké ohodnotenie
predmetu lízingu a za ohlásenie zmeny držiteľa návesu na dopravnom inšpektoráte. Neúčtoval lízingové
navýšenie, zmluvné pokuty, úroky z omeškania, ani náklady na uskladnenie predmetu lízingu, aj keď
mal podľa lízingovej zmluvy na ne nárok. Vyúčtovanie bolo odporcovi v 1. rade doručené 01.03.2010,
reagoval naňho prostredníctvom svojho vtedajšieho právneho zástupcu listom zo dňa 06.04.2010, v
ktorom namietol výšku vyúčtovaného dlhu a požiadal o splátkový kalendár a následne e-mailom z
28.04.2010 ponúkol mesačné splátky po 500,00 eur. Jednu splátku 500,00 eur dokonca dňa 14.06.2010
uhradil, čím sa dlh znížil na 7.926,12 eur. V súlade s dohodou o vyplňovacom práve bola táto suma
vpísaná do blankozmenky. Preto považoval za nepravdivé tvrdenie odporcov, že všetky pohľadávky mu
boli splatené a nevedia, za čo majú platiť. Za nedôvodnú považoval aj námietku odporkyne v 2. rade, že
na zmenke nie je ako avalistka označená, keďže sa podpísala na líci zmenky a jej právne postavenie je
uvedené aj v dohode o vyplňovacom práve zmenky, ktorú podpísali obaja odporcovia.

V odôvodnení prvostupňový súd uviedol, že z prvopisu zmenky, vystavenej v Bratislave 01.02.2008,
prvostupňový súd zistil, že odporca v 1. rade sa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi bez protestu, dňa
01.06.2010 v mieste sídla navrhovateľa zmenkovú sumu 7.926,12 eur. Na líci zmenky je na ľavej strane
označená odporkyňa v 2. rade menom, priezviskom, rodným číslom a adresou bydliska a pod týmito
údajmi sa nachádza autografný podpis. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75
zákona č. 191/1950 Zb., Zákon zmenkový a šekový (ďalej len zmenkový zákon), pre vlastnú zmenku.
Predložením jej prvopisu navrhovateľ svoje zmenkové práva preukázal. Pri posudzovaní dôvodnosti
námietok súd prvého stupňa vychádzal z toho, že aj keď boli odporcovia na základe čl. I. § 47 ods.
1 zmenkového zákona na zaplatenie zaviazaní spoločne a nerozdielne, zmenkový záväzok nie je ich
spoločným záväzkom, každý z odporcov je samostatným zmenkovým dlžníkom a aj v súdnom konaní
vystupujú samostatne. Každý z odporcov má k navrhovateľovi ako majiteľovi zmenky iný vzťah a
týmto vzťahom je ohraničený okruh námietok, ktorými sa môžu proti povinnosti zaplatiť zmenku brániť.
Obaja odporcovia namietali voči postaveniu odporkyne v 2. rade ako zmenkovej ručiteľke. Namietané
skutočnosti sa týkajú len odporkyne v 2. rade ako ručiteľky, len ona bola oprávnená ich vzniesť a tieto
námietky odporcu v 1. rade sú neprípustné. Odporkyňa v 2. rade zmenku podpísala, a hoci ručenie nie
je vyjadrené žiadnou doložkou, prvostupňový súd zhodne s navrhovateľom poukázal na ustanovenie
čl. I. § 31 ods. 2 zmenkového zákona, v zmysle ktorého zmenkové ručenie zakladá už samotný podpis
odporkyne v 2. rade na líci zmenky, keďže nejde o podpis vystaviteľa. Odporkyňa v 2. rade sa zmenkovou
ručiteľkou stala tým, že zmenku podpísala a je preto v zmysle čl. I. § 32 ods. 1 zmenkového zákona
zaviazaná rovnako ako vystaviteľ, za ktorého sa zaručila. Zmenkový ručiteľský záväzok vznikol bez
ohľadu na to, či odporkyňa v 2. rade poznala význam zmenkového ručenia alebo či mala vlastný
mimozmenkový vzťah s navrhovateľom, resp. či podpísaním zmenky len chcela napomôcť manželovi
v jeho podnikateľskej činnosti

Svedok X. S. si pre časový odstup podrobnosti nepamätal, spomenul si len, že pred uzavretím lízingovej
zmluvy s odporcami jednal viac krát, bol aj u nich doma, obom vysvetlil podmienky zmluvy, oboznámil
ich s tým, že sa zmenka vyžaduje pre zabezpečenie a využije sa pri nezrovnalostiach s platením. K
samotnému podpisu došlo asi uňho v kancelárii, kde odporkyňa v 2. rade nebola len náhodou. Bol
presvedčený, že obaja odporcovia vedeli, čo je zmenka a aký má význam zmenkové ručenie. Nepamätal
sa, že by potrebu avalovania zmenky odôvodňoval tým, že sa splátky budú platiť zo spoločného účtu,
avalovanie sa vyžadovalo podľa rizikovosti obchodu, potrebné bolo podľa okolností prípadu pre riadne
zabezpečenie pohľadávky.

Z bodu 3.1. zmluvy o finančnom lízingu, ktorú 01.02.2008 uzavrel navrhovateľ s odporcom v 1. rade, súd
prvého stupňa zistil, že si jej účastníci zabezpečenie záväzkov odporcu v 1. rade a práv a pohľadávok
navrhovateľa dojednali jednak vo forme ručiteľského vyhlásenia, ktoré odporkyňa v 2. rade predloží do
10 dní od uzavretia zmluvy, a jednak blankozmenkou s avalom odporkyne v 2. rade, spolu s dohodou



o vyplňovacom práve zmenky, ktoré mal odporca v 1. rade predložiť do 10 dní od uzavretia zmluvy.
Odporkyňa v 2. rade netvrdila, že by ju navrhovateľ nútil zmenku a dohodu podpísať, resp. že by pre
dosiahnutie tohto účelu vyvíjal na ňu nedovolený nátlak. Nenamietala, že by jej navrhovateľ neumožnil
vopred sa s ich obsahom oboznámiť. Preto napriek tvrdeniu o časovej tiesni pri podpisovaní (ktoré
prvý krát uviedla až pri výsluchu na dožiadanom súde), len od jej rozhodnutia záviselo, či podpíše
dokumenty, o ktorých teraz tvrdí, že ich obsah buď nepoznala alebo mu neporozumela. Listina, na
ktorú sa odporkyňa v 2. rade podpísala, je zreteľne a zrozumiteľne označená ako zmenka a ak by
si aj odporkyňa v 2. rade pre chýbajúcu doložku „ako ručiteľ“ neuvedomila, že podpísaním zmenky
sa za jej zaplatenie zaručila, táto skutočnosť jej musela byť známa z obsahu dohody o vyplňovacom
práve zmenky, ktorou aj ona udelila navrhovateľovi oprávnenie chýbajúce údaje vyplniť a zmenku využiť
na uspokojenie neuhradených pohľadávok z lízingovej zmluvy. Ak by odporkyňa v 2. rade konala s
potrebnou starostlivosťou, ktorú je možné obvykle predpokladať, musela zistiť, čo podpisuje a aké
záväzky podpisom na seba berie. Pokiaľ skutočne listiny podpísala bez toho, aby sa s ich obsahom
oboznámila, toto jej neuvážené konanie nie je možné vykladať v jej prospech na ťarchu navrhovateľa.
Ďalšie námietky vyplývali z lízingovej zmluvy. Keďže odporkyňa v 2. rade pohľadávku navrhovateľa z
lízingovej zmluvy okrem zmenky zabezpečila aj ručiteľským vyhlásením, má aj ona v zmysle čl. I. § 17
zmenového zákona právo uplatniť kauzálne námietky. Odporcovia tvrdili, že všetky záväzky sú splatené,
nemajú vedomosť o tom, že by odporca v 1. rade niečo dlhoval a nevedia, za čo majú platiť 7.926,12
eur s príslušenstvom. Na preukázanie, že skutočne navrhovateľovi všetky záväzky zo zmluvy splatili,
odporcovia nepredložili žiadne dôkazy. Naproti tomu navrhovateľ preukázal, že po predčasnom ukončení
lízingovej zmluvy mal voči odporcovi v 1. rade pohľadávku vo výške 8.426,12 eur, na zaplatenie ktorej
odporcov vyzval, a keďže splatených bolo len 500,00 eur, neuhradený ostal záväzok 7.926,12 eur. Inými
skutočnosťami odporcovia kauzálne námietky neodôvodnili.

Napriek tomu, že podľa § 175 ods. 1 O.s.p. museli odporcovia uviesť v námietkach všetko, čo proti
zmenkovému platobnému rozkazu namietajú, v priebehu konania vznášali ďalšie námietky. Obaja až
pri výsluchu na dožiadanom súde namietali, že navrhovateľ predmet lízingu predal za cenu, ktorá
nezodpovedala jeho skutočnej hodnote, odporkyňa v 2. rade spochybnila, či dohodu o vyplňovacom
práve zmenky podpísala a namietala výšku všetkých poplatkov v lízingovej zmluve.

Konanie o námietkach sa riadi koncentračnou zásadou, vyplývajúcou z § 175 ods. 4 O.s.p., ktorá
neumožňuje súdu prihliadať na námietky uplatnené po uplynutí lehoty troch dní od doručenia
zmenkového platobného rozkazu. Odporcovia dodatočnými tvrdeniami včasné námietky nespresnili,
uviedli úplne nové skutočnosti, na ktoré už nebolo možné prihliadať. Bolo potrebné uviesť, že cena, za
ktorú navrhovateľ predmet lízingu predal, bola odporcom známa ešte pred splatnosťou zmenky, a keďže
lízingovú zmluvu a dohodu o vyplňovacom práve zmenky mali odporcovia v dispozícii od uzavretia,
nič odporcom nebránilo, aby vo včasných námietkach uplatnili aj tieto námietky. Nešlo o skutočnosti, o
ktorých by sa dozvedeli až z vyjadrenia navrhovateľa. Zmenkový záväzok je záväzkom nesporným. V
konaní nebolo preukázané, že by z dôvodov uvedených v námietkach, povinnosť odporcov poskytnúť
navrhovateľovi plnenie zo zmenky celkom alebo sčasti zanikla, preto prvostupňový súd ponechal
zmenkový platobný rozkaz v platnosti. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Odporkyňa v 2. rade podala proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že je
jednoduchou osobou a i v prípade, že by konala i s potrebnou starostlivosťou, ktorú je možné obvykle
predpokladať, nemohla v žiadnom prípade zistiť čo podpisuje a hlavne, aké záväzky na seba týmto
podpisom berie. Nie je možné takéto jej konanie považovať za neuvážené konanie. Ako vyplýva z jej
tvrdenia, ktoré v celom konaní nebolo vyvrátené (pretože p. Kákoš prítomný pri podpise odporkyne
v 2. rade), ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, si na podrobnosti podpisu nepamätá. Pokiaľ by
odporkyňa v 2. rade skutočne poznala aký dopad jej podpis môže mať na jej ďalší život, takýto podpis
by nikdy nebola udelila. Odvolanie smeruje i voči náhrade trov konania, pričom odporkyňa v 2. rade bola
v tomto konaní oslobodená od povinnosti platenia súdnych poplatkov z dôvodu zlej finančnej situácie.
Poukázala na to, že žije len z toho, čo si doma dorobia a dopestujú. Toto sú dôvody hodné osobitného
zreteľa, pri ktorých bolo a je potrebné prihliadať pri rozhodovaní o trovách konania a žiadala súd, aby
výnimočne náhradu trov konania nepriznal. Priznanie trov konania znamená pre odvolateľa neprimeranú
tvrdosť, ktorú je potrebné odstrániť.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený



na úradnej tabuli súdu dňa 23.09.2015 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu a
oboznámení sa s dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolaniu proti výroku, ktorým súd prvého
stupňa ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti nie je možné vyhovieť a výrok o trovách konania
je potrebné zmeniť.

Pokiaľ ide o výrok rozsudku, ktorým súd prvého stupňa ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti,
odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci
prvostupňovým súdom a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd, podľa § 219 ods.
2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím
dôvodom odporkyne v 2. rade odvolací súd uvádza nasledovné.

Hlavnou odvolacou námietkou odporkyne v 2. rade bolo tvrdenie, že nemohla zistiť čo podpisuje a aké
záväzky na seba berie.

Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len zmenkový zákon) holý
podpis na líci zmenky platí za rukojemstvo, ak nejde o podpis zmenečníka alebo vystaviteľa.

Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že na platné zmenkové ručenie stačí, ak sa na líci zmenky
nachádza podpis bez uvedenia, že ide o ručenie. Postačuje ak nejde o podpis zmenečníka alebo
vystaviteľa. V tomto prípade sa na líci zmenky nesporne nachádza podpis odporkyne v 2. rade, čo
zakladá jej ručiteľský záväzok. Odporkyňa v 2. rade v konaní nepreukázala, že na ňu bol vyvíjaný
nátlak resp. že bola uvedená pracovníkom navrhovateľa do omylu. Odporkyňa v 2. rade si musela byť
vedomá, že svoj podpis dáva na zmenku a ak by si aj neuvedomila pri podpisovaní zmenky, že ide o
ručiteľský záväzok, táto skutočnosť jej musela byť zrejmá z Dohody o vyplňovacom práve zmenky zo
dňa 01.02.2008 (ďalej iba dohoda), ktorú podpísala. V článku IV. dohody bolo dohodnuté, že remitent
t.j. BPT LEASING a.s. je oprávnený využiť zmenkové vyplňovacie právo podľa čl. III, ak vystaviteľ t.j.
odporca v 1. rade a ani avalista t.j. odporkyňa v 2. rade neuhradia riadne a včas splatnú pohľadávku. Zo
znenia citovaného článku vyplýva, že povinnosť uhradiť riadne a včas splatnú pohľadávku sa týka nielen
vystaviteľa zmenky, ale aj avalistu. Nič na tom nemení skutočnosť, či odporkyňa v 2. rade poznala výraz
avalista. Jej postavenie bolo zrejmé z dohody a podpisom na líci zmenky vznikol jej ručiteľský záväzok.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd výrok rozsudku prvostupňového súdu, ktorým ponechal zmenkový
platobný rozkaz v platnosti potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Odvolací súd sa zaoberal aj odvolacou námietkou odporkyne v 2. rade čo do trov konania a dospel k
záveru, táto je dôvodná.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom odporkyne v 2. rade, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
na základe čoho súd nemusí náhradu trov konania proti nej priznať. Zákon presne nedefinuje dôvody
hodné osobitného zreteľa, podľa súdnej judikatúry môže ísť akékoľvek dôvody na strane účastníka.
V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3 MCdo/5/2006 podľa ktorého: „Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri
rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 150 O.s.p. treba prihliadať v prvom rade na majetkové,
sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania a treba vziať do úvahy nielen pomery
tohto, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale teba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na
majetkové pomery oprávneného účastníka.“

Odvolací súd zohľadnil majetkové a osobné pomery odporkyne v 2. rade, predovšetkým skutočnosť, že
je bez akéhokoľvek príjmu, je domáca a nevlastní žiaden majetok. Uvedené skutočnosti zohľadnil súd
prvého stupňa pri oslobodení od platenia súdnych poplatkov a podľa odvolacieho súdu sú aj dôvodom,
aby navrhovateľovi nebola proti odporkyni v 2. rade priznaná náhrada trov konania. Podľa odvolacieho
súdu nepôjde o zvlášť nepriaznivý dopad na navrhovateľa, keďže ide o obchodnú spoločnosť a náhradu
trov konania je povinný uhradiť odporca v 1. rade.



Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania podľa § 220
O.s.p. zmenil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 2 O.s.p. V odvolacom konaní mala odporkyňa v 2. rade iba čiastočný úspech, preto odvolací súd
rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.