Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/316/2014 z 24. 2. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. februára 2015, sp. zn. 3Co/316/2014, ECLI:SK:KSBA:2015:1513224864.3 Krajský súd Bratislava | 3Co/316/2014 | ECLI:SK:KSBA:2015:1513224864.3 | 2015-02-24 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: OSP, OZ, predpis č. 168/1996 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2a7abfc8-f6b7-4517-b9df-d0814eb0766b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1513224864.3 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/316/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513224864
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513224864.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a členiek
senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik
Bratislava, a.s., Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený advokátom JUDr. Vladimírom
Kánom, Nám. Martina Benku 9-C1, Bratislava, proti odporkyni: Ľ. S., W.. XX.XX.XXXX, F. O. X, F.,
zastúpená opatrovníčkou H. T., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 50,50 eur,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 22. apríla 2014, č.k. 41C
74/2014-32, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia
50,50 eur a trov konania a odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa vykonaným
dokazovaním zistil, že odporkyňa bola dňa 9.6.2011 kontrolovaná oprávneným pracovníkom žalobcu v
dopravnom prostriedku žalobcu na linke MHD č. 65, pričom sa nepreukázala platným cestovným lístkom.
Odporkyňa cenu lístka a úhradu nezaplatila ani na mieste a ani na základe upomienky zo dňa 18. 7.2011,
kde jej bola poskytnutá dodatočná lehota na úhradu vzniknutej pohľadávky žalobcu. Návrh na začatie
konania bol doručený súdu dňa 17.7.2013. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil
záver, že navrhovateľ návrhom na začatie konania uplatňoval práva z prepravy, ktoré mohol uplatniť na
súde prvý raz dňa 10. 6.2011 a tento deň začala plynúť aj jednoročná premlčacia doba podľa § 108 Obč.
zák. Plynutie premlčacej doby sa podľa § 122 ods. 2 Obč. zák. skončilo dňa 10. 6.2012. Navrhovateľ
uplatnil svoje právo na súde dňa 17.7.2013. Opatrovníčka odporkyne teda podľa názoru súdu prvého
stupňa vzniesla dôvodnú námietku premlčania a preto súd prvého stupňa návrh zamietol. O trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne právne
posúdenie veci tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav. Uviedol, že povinnosť zaplatiť úhradu vznikla odporkyni v zmysle § 9 písm. b/ v spojení s § 11 ods.
1 písm. d/, § 14 ods. 2 zák. č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave a táto úhrada za nepreukázanie sa
cestovným lístkom nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák.. Vzhľadom na skutočnosť,
že zák. č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave neustanovuje premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady,
mal za to, že pri cestovaní bez cestovného lístka je namieste použiť § 101 Obč. zák. o všeobecnej
premlčacej dobe. Preto podľa názoru navrhovateľa jeho pohľadávka voči odporkyni nebola v čase
podania návrhu na vydanie platobného rozkazu dňa 17.7.2013 premlčaná. Navrhovateľ v závere svojho



odvolania poukázal na rozsudky odvolacieho súdu sp. zn. 15Co/67/2011 a sp. zn. 14Co/216/2011, v
ktorých odvolací súd v skutkovo totožných veciach vyhovel jeho odvolaniu.

Opatrovníčka odporkyne sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa na zaplatenie
žalovanej istiny so zreteľom na opatrovníčkou odporkyne vznesenú námietku premlčania (§ 120 ods. 1
O. s. p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O. s. p. dospel k správnemu
právnemu záveru, že nárok navrhovateľa je v celom rozsahu premlčaný, nakoľko bol uplatnený po
uplynutí jednoročnej premlčacej doby. Obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť
správnosť právnych záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska odvolacích dôvodov,
pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce
rozhodnutie. V konaní nevyplynuli najavo ani také vady konania, ktoré by mali za následok vecnú
nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O. s. p.).

Podľa § 760 Občianskeho zákonníka (ďalej Obč.zák.), zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu,
ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta
určenia riadne a včas.

Preprava osôb je služba poskytovaná cestujúcemu, ktorá spočíva v preprave dopravným prostriedkom,
do miesta určenia, a to riadne a včas, za určené cestovné (§ 760 Obč. zák.). Táto služba vzniká
na základe konania cestujúceho, ktorý dáva nepochybne najavo, že chce uzavrieť prepravnú zmluvu
a to v mestských dopravných prostriedkoch nastúpením do dopravného prostriedku, kedy zároveň
cestujúcemu vzniká i povinnosť zaplatiť cestovné. Zaplatením cestovného dôjde k uzavretiu zmluvy o
preprave a to po celú cestu zodpovedajúcu zaplatenému cestovnému. Podrobnejšiu úpravu osobnej
prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify pre jednotlivé druhy prepravy -
dopravy (§ 772 Obč. zák.).

Podľa § 108 Obč. zák., práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody
pri preprave osôb.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého právo nezaniká, ale sa len oslabuje
tým, že v prípade vznesenia námietky premlčania, zaniká jeho súdna vymáhateľnosť, pretože súd musí
prihliadnuť na dôvodne vznesenú námietku premlčania a nemôže už veriteľovi premlčané právo priznať.
Jeho úprava vychádza z potreby zvýšenia právnej istoty v právnych vzťahoch. Základným účelom
inštitútu premlčania je tak pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby včas pristupovali k
uplatňovaniu si svojich subjektívnych práv a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po
neobmedzenú dobu nútené splniť si svoje povinnosti, a aby im bola zabezpečená ochrana v prípade
oslabenia ich dôkaznej povinnosti v prípadnom súdnom konaní so značným časovým odstupom.

Navrhovateľ si v konaní uplatňoval cestovné a úhradu (prirážku) za nepreukázanie sa platným
cestovným lístkom v zmysle § 9 písm. b/ v spojení s § 11 ods. 1 písm. d/, § 14 ods. 2 zák. č. 168/1996
Z. z. o cestnej doprave a podľa Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave.

Pri ustálení začiatku plynutia premlčacej doby súd prvého stupňa správne vychádzal z ustanovenia §
101 Obč. zák., v zmysle ktorého začala navrhovateľovi plynúť jednoročná premlčacia doba podľa § 108
Obč. zák. na uplatnenie práv vyplývajúcich zo zmluvy o preprave vzniknutej medzi účastníkmi konania v
zmysle § 760 Obč. zák. konkludentne tým, že odporkyňa nastúpila do dopravného prostriedku mestskej



hromadnej prepravy, čím pristúpila na podmienky, za ktorých sa prepravná služba navrhovateľom
poskytuje, vrátane výšky a podmienok uloženia zmluvnej sankcie za nesplnenie povinnosti zaplatiť
cestovné za poskytnutie prepravnej služby.

Všeobecná trojročná premlčacia doba upravená v § 101 Obč. zák. začína plynúť odo dňa, keď sa právo
mohlo vykonať po prvý raz. V prípade, ak splnenie dlhu je viazané na presne stanovenú dobu, uplynutím
ktorej sa dlh stane splatným, tak je so splatnosťou dlhu spojený začiatok plynutia premlčacej doby. Súdna
prax zaujala právny názor, že ak čas splnenia dlhu nebol účastníkmi dohodnutý, ani inak stanovený
právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník podľa ust. § 563 Obč. zák. povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho na plnenie veriteľ požiadal; veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď
mohol požiadať o plnenie, teda hneď ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva
nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť.

Z obsahu spisu vyplýva, že odporkyňa cestovala dňa 9. 6. 2011 v Bratislave na linke MHD č. 65
a na vyzvanie revízora sa nepreukázala platným cestovným lístkom. Vzhľadom na skutočnosť, že
navrhovateľ uplatňuje svoje nároky z titulu, že odporkyňa cestovala bez cestovného lístka na linke
MHD č. 65, súd prvého stupňa správne v prejednávanej veci aplikoval zákon č. 168/1996 Z. z. o
cestnej doprave. Z Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 9. 6. 2011 vyplýva,
že odporkyňa odmietla zaplatiť revízorom požadovanú sumu pozostávajúcu z cestovného 0,50 eur a
postihu 50,00 eur priamo na mieste pri vykonávaní kontroly. Jednoročná premlčacia doba na uplatnenie
nároku navrhovateľa na súde tak začala plynúť dňa 10. 6. 2011 a v súlade s ust. § 122 ods. 2 prvá
veta Obč. zák. koniec lehoty pripadol na 10. 6. 2012, nakoľko tento deň pripadol na nedeľu, premlčacia
doba uplynula najbližší nasledujúci pracovný deň 11. 6. 2012. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na skutočnosť, že pri lehotách určených podľa rokov platí, že začiatok lehoty je určený tak ako pri
počítaní podľa dní, tzn. že začiatok lehoty je určený začiatkom dňa, ktorý nasleduje po dni, v ktorom
nastala skutočnosť rozhodná pre jej počítanie. Deň, v priebehu ktorého nastala rozhodná skutočnosť
sa do lehoty nezapočítava, aj keby k tejto skutočnosti došlo začiatkom tohto dňa. Pre začiatok plynutia
tejto lehoty je dôležitý až deň nasledujúci po rozhodnej skutočnosti a to i vtedy, ak by týmto dňom bola
sobota, nedeľa alebo sviatok. Navrhovateľ podal návrh na súd dňa 17. 7. 2013, t.j. oneskorene, po
uplynutí premlčacej doby v zmysle § 108 Obč. zák.. Keďže opatrovníčka odporkyne vzniesla námietku
premlčania, súd prvého stupňa postupoval správne, keď navrhovateľovi premlčané právo nepriznal (§
100 ods. 1 posledná veta Obč. zák.).

Prirážka k cestovnému je sankčným nárokom vyplývajúcim priamo zo zmluvy o preprave, a preto ho
nie je možné, ani z hľadiska premlčania, posudzovať oddelene od nároku na cestovné; nárok na
zaplatenie úhrady nemôže vzniknúť samostatne, ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného.
Nakoľko obidva nároky vznikajú súčasne zo zmluvy o preprave, resp. z jej porušenia, u oboch nárokov
preto začína rovnako plynúť aj premlčacia doba ustanovená v § 108 Obč. zák.. Nárok na zaplatenie
úhrady preto nemožno považovať za mimozmluvný sankčný nárok, a preto pre posúdenie včasnosti jeho
uplatnenia z hľadiska premlčania sa nemôže aplikovať všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle
§ 101 Obč. zák., ktorej použitia sa navrhovateľ v podanom odvolaní domáhal.

Pokiaľ navrhovateľ vo svojom odvolaní poukazuje na rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 15Co/67/2011 a sp. zn. 14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd v skutkovo totožných veciach
odvolaniu navrhovateľa vyhovel, odvolací súd uvádza, že tieto rozhodnutia nie sú právne záväzné pre
rozhodovanie iných odvolacích senátov a nestotožňuje sa s právnym názorom v otázke premlčania
prezentovaným v týchto rozhodnutiach.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa §
219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O. s. p.. Odporkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, však náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.