Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoZm/32/2015 z 1. 7. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 1. júla 2015, sp. zn. 4CoZm/32/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1514202722.1 Krajský súd Bratislava | 4CoZm/32/2015 | ECLI:SK:KSBA:2015:1514202722.1 | 2015-07-01 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Zmenky Citované ustanovenia: § 109 ods. 2 písm. c) OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4433a998-1696-4992-ab5d-363d2c4ce24f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1514202722.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CoZm/32/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514202722
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1514202722.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., Vajnorská
100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zast.: JUDr. Jozef Boledovič, advokát, Rovinka 578, 900 41
Rovinka, proti odporcovi: OTP Banka Slovensko, a. s., Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916,
zast.: Ružička Csekes s. r. o., Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 360, o zaplatenie 4.652,52
eur s prísl. a odmeny zo zmenky, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V č.k.
1CbZm/252/2014-121 zo dňa 03.03.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V č.k. 1CbZm/252/2014-121 zo dňa
03.03.2015 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh odporcu na prerušenie konania.
V odôvodnení súd uviedol, že zmenkovým platobným rozkazom bol odporca zaviazaný, aby
navrhovateľovi zaplatil zmenkovú sumu 4.652,52 eur s úrokom 6 % ročne z
nej od 07.08.2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 15,51 eur a náhradu trov konania. Odporca podal
v zákonnej trojdňovej lehote námietky.
Podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 20.02.2015, odporca navrhol, aby súd konanie podľa § 109
ods. 2 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.) prerušil až do právoplatného
skončenia veci vedenej na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 2Obdo/19/2014 a na Krajskom súde v
Košiciach pod sp. zn. 3CoZm/21/2014. Najvyšší súd SR sa v konaní o dovolaní zaoberá otázkou, či v
konaniach pred súdmi nižšieho stupňa, nedošlo k vadám a zmätočnosti, keď sa súdy nižšieho stupňa
vôbec nevysporiadali s námietkou výkonu práva v rozpore so zásadami ekvity,
kauzálnou námietkou spochybňujúcou kauzu zmenky a námietkou výšky zmenkovej sumy, čo malo za
následok aj ich nesprávne rozhodnutie vo veci.
Návrh odôvodnil tým, že na súdoch vyššieho stupňa prebiehajú konania, v ktorých sa rieši otázka, ktorá
môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci. Na základe jeho dovolania zo dňa 10.12.2012,
uznesením sp. zn. 1Obdo/4/2013 zo dňa 16.04.2013 zrušil iný rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.
3CoZm/6/2012-156 zo dňa 30.10.2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odporca uviedol, že Najvyšší
súd SR zrušil tento rozsudok na podklade dovolania odporcu, ktorý namietal námietku uplatňovania
práva navrhovateľa v rozpore s poctivým obchodným stykom a
šikanózny výkon práva, kauzálnu námietku spochybňujúcu kauzu zmenky a námietku výšky zmenkovej
sumy, čo malo za následok aj ich nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom Najvyšší súd SR považoval
tieto námietky za zásadné a relevantné, s ktorými sa odvolací súd nevysporiadal. Odporca uviedol, že
totožnými, podľa Najvyššieho súdu SR zásadnými a relevantnými námietkami, ako sa bude zaoberať
Krajský súd v Košiciach, sa zaoberá v predmetnom konaní aj prvostupňový súd. Ak by tunajší súd dospel
k iným právnym záverom, než o pár mesiacov či týždňov zaujmú súdy vyššieho stupňa v uvedených
konaniach, viedlo by to nielen k stavu právnej neistoty účastníkov konania, ale vytvoril by sa chaotický
stav vyžadujúci hromadné revízie veľkého množstva súdnych rozhodnutí, čo by bolo nehospodárne.



Súd prvého stupňa uviedol, že prerušenie konania je namieste najmä vtedy, kedy súd určitú otázku,
významnú pre jeho rozhodnutie (predbežnú otázku), je síce oprávnený posúdiť aj sám, ale vzhľadom na
to, že rovnaká otázka sa už rieši v inom konaní, nie je účelné v konaní pokračovať, najmä
v záujme hospodárnosti, aby sa predišlo duplicitnému dokazovaniu tých istých skutočností. Ak bude
príslušným orgánom o takejto otázke vydané rozhodnutie, súd z neho vychádza (§ 135 ods. 2 O.s.p.).
Riešenie otázky, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, nie je podľa neho možné pre účely
prerušenia konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. zamieňať s právnym posúdením (ne)dôvodnosti
námietok, ku ktorému dospeje iný súd, a to ani v prípade, ak odporca námietky v obdobných veciach
odôvodňuje vždy tými istými skutočnosťami.
Súd prvého stupňa poukázal na čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sú
sudcovia pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom,
medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy SR a zákonom. Uviedol, že nie je viazaný
právnym názorom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho alebo dovolacieho súdu v inej veci, než ktorej
sa ich rozhodnutia týkajú. Ak by dovolací súd vo veci sp. zn. 2Obdo/19/2014 zrušil rozsudok Krajského
súdu v Košiciach, právny názor dovolacieho súdu by bol v zmysle § 243d ods. 1 O.s.p. záväzný len
pre súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené. Rovnako to podľa súdu platí aj v prípade uznesenia č. k.
1Obdo/4/2013 zo dňa 16.04.2014, v ktorom prípade bol navyše rozsudok odvolacieho súdu zrušený
nie z dôvodu jeho vecnej nesprávnosti, ale preto, že odôvodnenie rozsudku považoval dovolací súd za
nepreskúmateľné.
Dôvodom pre prerušenie konania podľa konajúceho súdu nie je ani predpoklad odporcu, že Krajský súd
v Košiciach v konaní sp. zn. 3CoZm/21/2014 dospeje po zrušení rozsudku dovolacím súdom k názoru,
že jeho námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu sú dôvodné. Prípady, v ktorých je súd viazaný
rozhodnutiami iných orgánov, sú uvedené v § 135 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie iného súdu v obdobnej
veci k nim nepatrí.
Odporca vo svojich námietkach vznášal o. i. námietku uplatňovania práva navrhovateľa v rozpore
s poctivým obchodným stykom a šikanózny výkon práva, námietku spochybňujúcu kauzu zmenky a
námietku výšky zmenkovej sumy, pričom tieto otázky si súd bude riešiť podľa vlastnej úvahy.

Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odporca odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f)
O.s.p.. Uviedol, že Krajský súd v Košiciach vo veci vedenej pod sp. zn. 3CoZm/21/2014 a Najvyšší súd
SR vo veci vedenej pod sp. zn. 2Obdo/19/2014 riešia v konaniach, ktoré sa z hľadiska
procesných štádií nachádzajú podstatne ďalej (už v konaní o mimoriadnych
opravných prostriedkoch, zatiaľ čo v konaní pred Okresným súdom Bratislava V prebehlo len prvé
pojednávanie), rovnaké otázky, ako bude musieť riešiť v tomto konaní Okresný súd Bratislava V, a preto
by nepochybne bolo účelné, najmä v záujme hospodárnosti konania, aby Okresný súd Bratislava V toto
konanie prerušil, kým nebudú právoplatne skončené veci vedené pred Krajským súdom v Košiciach a
pred Najvyšším súdom SR.
Odporca mal za to, že uvedené dve konania sú konaniami, v ktorých sa rieši otázka (a
nie jedna), ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie súdu v tomto konaní. Podľa neho by bolo
nehospodárne, aby tieto otázky riešil duplicitne Okresný súd Bratislava V, ak sa nimi už dlhšie zaoberajú
súdy vyššieho stupňa.
Odporca poukázal na to, že v obidvoch uvedených konaniach sa súdy zaoberajú napr. jeho kauzálnou
námietkou spochybňujúcou existenciu kauzy zmenky uplatnenej navrhovateľom. Táto námietka je
hlavnou námietkou odporcu aj v tomto konaní na prvostupňovom súde. Nakoľko táto kauzálna námietka
je založená na vzťahoch odporcu k predchádzajúcim majiteľom zmenky, v
súlade s § 17 Zákona zmenkového a šekového musia súdy ako predbežnú otázku posúdiť, či sa
navrhovateľ v čase nadobúdania zmenky dopustil vedomého konania na škodu odporcu. Zmenku
uplatnenú navrhovateľom v tomto konaní pritom navrhovateľ nadobudol súčasne so zmenkami, ktorých
sa týkajú konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach a na Najvyššom súde SR, teda skutkové
okolnosti nadobudnutia týchto zmeniek navrhovateľom boli identické.
Odporca zdôraznil, že jeho návrh sa nezakladá len na tom, že by viaceré súdy naraz posudzovali
dôvodnosť totožných námietok, ale aj na tom, že Krajský súd v Košiciach a Najvyšší súd SR
ako predbežnú otázku budú musieť posúdiť naplnenie podmienky vedomého konania na škodu dlžníka,
pričom táto predbežná otázka má význam aj pre rozhodnutie prvostupňového súdu.
Podľa odporcu nemožno vylúčiť, že ak by prvostupňový súd v konaní pokračoval, dospel by k iným
právnym záverom (napr. inak by posúdil predbežnú otázku, či navrhovateľ pri nadobúdaní zmeniek konal
vedome na škodu odporcu) než o pár mesiacov či týždňov v uvedených dvoch veciach



zaujmú súdy vyššieho stupňa. Mohlo by tak dôjsť k narušeniu právnej istoty účastníkov konania, pričom
toto narušenie by bolo možné odstrániť len nehospodárnym iniciovaním veľkého množstva revízií, čomu
by bolo možné predísť, ak by súd prvého stupňa vyčkal do rozhodnutia súdov vyššieho stupňa.
Odporca tiež uviedol, že sudcovská nezávislosť pri rozhodovaní o veciach ako znak právneho štátu
nemôže byť absolutizovaná, svojvoľná a neohraničená, naopak, v záujme dosiahnutia reálneho (a nielen
formálneho) právneho štátu musí byť limitovaná ostatnými znakmi právneho štátu, vrátane požiadavky
právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí.
Odporca ďalej uviedol, že netvrdí, že by mal Okresný súd Bratislava V automaticky v pomere
jedna ku jednej prevziať rozhodnutie a záver, k akému dospejú Krajský súd v Košiciach
a Najvyšší súd SR v uvedených konaniach o mimoriadnych opravných prostriedkoch, pretože medzi
predchádzajúcimi konaniami medzi odporcom a navrhovateľom a konaniami vedenými v súčasnosti
na prvostupňovom súde môže byť rozdiel v kvalite námietok, právnej argumentácie či v rozsahu
navrhovaného a vykonaného dokazovania. Odporca poukázal na to, že len považuje za hospodárne
a účelné, aby Okresný súd Bratislava V v rámci ním prejednávanej veci mal možnosť oboznámiť
sa s odôvodnením rozhodnutí týchto súdov vyššieho stupňa skôr, než sám vo veci rozhodne, aby
nemusel duplicitne posudzovať všetky otázky a aby sa vylúčilo narušenie princípu predvídateľnosti
súdnych rozhodnutí. Považoval za vhodné, aby súd prvého stupňa skôr, než sám vo veci rozhodne, mal
možnosť vedieť, či súdy vyššieho stupňa neodhalili vedomé konanie navrhovateľa na škodu dlžníka už v
samotnom texte zmlúv o postúpení pohľadávok, a aby ho tak nemusel ďalej hľadať prvostupňový súd aj
vo výpovediach svedkov. Zachovanie princípu predvídateľnosti súdneho rozhodnutia za daného stavu
(desiatky paralelne prebiehajúcich totožných konaní medzi odporcom a navrhovateľom) podľa odporcu
vyžaduje, aby mal súd prvého stupňa možnosť vysporiadať sa v odôvodnení svojho rozhodnutia na
základe dostatočne precíznych argumentov aj s otázkou komparácie svojho rozhodnutia s rozhodnutiami
súdov vyšších stupňov, ktoré sa týkajú skutkovo a právne totožnej veci.
Odporca tiež odmietol akékoľvek zľahčovanie významu uznesenia Najvyššieho súdu SR č.k.
1Obdo/4/2013 zo dňa 16.04.2014. Keďže dovolaním napádal potvrdzujúci rozsudok odvolacieho
súdu, nemal možnosť napadnúť dovolaním toto druhostupňové rozhodnutie priamo z dôvodu vecnej
nesprávnosti. Zrušenie rozhodnutia odvolacieho súdu z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti však
neznamená, že toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vecne správne, naopak, znamená to, že toto
rozhodnutie bolo výsledkom protiústavného postupu, keď súd rozhodol bez toho, aby sa riadne zaoberal
kľúčovou argumentáciou odporcu, v dôsledku čoho mohol dospieť aj k nesprávnym
záverom v odôvodnení a vecne nesprávnemu rozhodnutiu vo výroku. Už zo samotnej skutočnosti, že
Najvyšší súd SR rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zrušil z dôvodu, že tento súd nezohľadnil pri
rozhodovaní zásadnú argumentáciu odporcu, možno podľa odporcu vyvodiť záver, že námietky odporcu
môžu obstáť ako dôvodné, že riadne zohľadnenie tejto argumentácie môže viesť aj k zmene rozhodnutia
odvolacieho súdu.
Odporca v závere odvolania uviedol, že dňa 12.03.2015 mu bol doručený nový rozsudok Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 3 CoZm/21/2014-216 zo dňa 29.01.2015, ktorý je však podľa neho v podstate
len zopakovaním pôvodného a odvolací súd sa so zásadnými námietkami odporcu v odôvodnení opäť
dostatočne ústavno-konformným spôsobom nevysporiadal. Aj toto nové rozhodnutie odvolacieho súdu
bude preto opäť napadnuté dovolaním odporcu. Nakoľko v čase koncipovania odvolania ešte dovolanie
nie je podané, žiadal odporca nateraz prerušiť konanie len vo vzťahu k už prebiehajúcemu dovolaciemu
konaniu na Najvyššom súde SR.
Odporca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že konanie preruší do
právoplatného skončenia veci vedenej na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 2Obdo/19/2014.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu a
oboznámení sa s dôvodmi odvolania odporcu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená
také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť
iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie
prerušiť. Výber, resp. voľbu súdu z jednotlivých opatrení (napr. spojenie veci, prerušenie konania,



riešenie tzv. predbežnej otázky) slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení
príslušného súdneho konania, je ale potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej
ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6 O.s.p.) a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého
je ochrana práv účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada
hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo
(viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.10.2010 sp. zn. 3Cdo/150/2010).

Pritom nevyhnutným predpokladom pre postup v zmysle ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., a teda
pre to, aby súd bez urobenia iného vhodného opatrenia prerušil konanie, je to, že v inom prebiehajúcom
konaní sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre jeho rozhodnutie. Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c)
O.s.p. za uvedených okolností umožňuje súdu prerušiť konanie najmä vtedy, ak predmet iných konaní
vecne súvisí s konaním, v ktorom sa navrhuje prerušenie konania, resp. ich výsledok
môže relevantne ovplyvniť výsledok prerušeného konania.

Po preštudovaní spisu sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že na prerušenie
predmetného konania nie je daný dôvod podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.. Súdy vyššieho stupňa
v skutkovo a právne obdobných veciach (v konaní sp. zn. 2Obdo/19/2014 vedenom na Najvyššom
súde SR a v konaní sp. zn. 3CoZm/21/2014 vedenom na Krajskom súde v Košiciach) posudzujú otázky
týkajúce sa uplatnených zmeniek z hľadiska (ne)dôvodnosti námietok, ktoré odporca podal v označených
veciach. Riešenie týchto otázok (vrátane v odvolaní odporcu uvedených otázok) v iných konaniach o
žalobách na plnenie, a to v prebiehajúcich súdnych konaniach na Najvyššom súde SR a na Krajskom
súde v Košiciach, však nemá význam pre rozhodnutie v predmetnej veci, keďže predmetné otázky
je konajúci súd oprávnený v prípade potreby vyriešiť si sám v tomto konaní ako predbežné otázky, a
to priamo vo vzťahu k posúdeniu (ne)dôvodnosti námietok uplatňovaných odporcom v tomto konaní.
Ani najvyššia možná miera, do akej by mohol výsledok uvedených iných konaní ovplyvniť výsledok
predmetného konania v prípade jeho prerušenia by preto v intenciách vyššie uvedeného, ako aj s
poukazom na § 135 O.s.p. nepostačila pre účelné a hospodárne prerušenie predmetného konania podľa
§ 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., v dôsledku čoho je potrebné považovať zákonné podmienky na prerušenie
konania v danom prípade za nesplnené.

Uvedený záver pritom zohľadňuje aj odvolacie námietky odporcu, ktoré však nie sú spôsobilé ovplyvniť
jeho správnosť, keď z hľadiska výberu najvhodnejšieho postupu súdu pri vedení predmetného súdneho
konania sú tieto námietky právne irelevantné v zmysle vyššie uvedených kritérií.

Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že v zmysle petitu obsiahnutého v odvolaní, odporca navrhoval
konanie prerušiť už iba do právoplatného skončenia dovolacieho konania sp. zn. 2Obdo/19/2014, keďže
v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 3CoZm/21/2014 došlo medzitým k vydaniu
nového rozsudku, čo však nič nemení na správnosti prijatého záveru súdu aj vo vzťahu k uvedenému
konaniu na Krajskom súde v Košiciach.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne
správne potvrdil.

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.