Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/3/2015 z 17. 2. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 17. februára 2015, sp. zn. 2Co/3/2015, ECLI:SK:KSBA:2015:1514209472.1 Krajský súd Bratislava | 2Co/3/2015 | ECLI:SK:KSBA:2015:1514209472.1 | 2015-02-17 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 220 OSP, § 142 ods. 1 OSP, § 149 ods. 1 OSP, § 151 ods. 1 OSP, § 151 ods. 8 OSP, § 200ea OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2498faa0-9c27-449c-9f05-4067e8f82dc1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1514209472.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/3/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514209472
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1514209472.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť,
Bratislava, Olejkárska č.1, IČO: 00 492 736, zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom v
Bratislave, Námestie Martina Benku č. 9, proti odporcovi: Z. N. Á. V. H. Ö. L. F. , narodený dňa
XX.X.XXXX, naposledy bytom G., V. Č.. XXXX/X, t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou
O. K., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V., o zaplatenie sumy 50,70 €, s príslušenstvom, na
odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 10. decembra 2014, č.k.
56 C 36/2014-24, vo výroku o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z m e ň u j e tak, že odporca je p o
v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 16,50 € z dôvodu zaplateného súdneho
poplatku, v sume 29,57 € pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, všetko na účet právneho zástupcu
navrhovateľa JUDr. Vladimíra Kána, advokáta v Bratislave, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 10.12.2014, č.k. 56 C 36/2014-24, uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,70 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku, pretože
odporca dňa 2.9.2013 cestoval linkou MHD č. 4 v Bratislave bez platného cestovného lístka. Rozsudok
odôvodnil ustanovením § 8 ods. 5, 6 zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach, § 115a ods. 1,
2, § 156 ods. 3, § 200ea O.s.p. Navrhovateľovi zároveň priznal náhradu trov konania v sume 16,50 €
za zaplatený súdny poplatok a v sume 24,64 € pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v zmysle
§ 150 ods. 2 O.s.p., prihliadnuc na výšku pohľadávky a drobný spor. Hoci si navrhovateľ uplatnil aj
náhradu trov právneho zastúpenia v sume 88,70 € (tri úkony á 16,60 €, 3 x režijný paušál á 8,04 €
vrátane DPH), čo predstavuje viac ako dvojnásobok dlžnej sumy, takéto trovy konania považoval za
neprimerané voči pohľadávke, a teda je dôvodné náhradu trov konania v uvedenom rozsahu znížiť.
Sume 24,64 € zodpovedajú trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci, jedenkrát režijný
paušál vrátane DPH. Okrem toho navrhovateľ obdobné nároky uplatňuje vzorovou žalobou, v ktorej
sú menené len identifikačné údaje odporcu, dátum jazdy bez platného cestovného lístka a variabilný
symbol. Príprava týchto žalôb je rutinná činnosť, nevyžadujúca žiadne odborné znalosti. Pokiaľ aj napriek
tomu navrhovateľ splnomocnil na prípravu návrhu advokáta, takýto postup je nanajvýš neúčelný, a teda
neúčelne sú vynaložené aj tým vzniknuté trovy konania.

Proti tomuto rozsudku vo výroku o náhrade trov konania podal včas odvolanie navrhovateľ. Žiadal zmeniť
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi
súdny poplatok v sume 16,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 88,70 € (tri úkony á 16,60 €
+ DPH + 3 x režijný paušál á 8,04 €). Dôvodil tým, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci, nesprávne použil ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., na základe čoho



neprimerane znížil trovy konania, postupoval nad rámec platnej právnej úpravy a bez prihliadnutia na
jeho majetkové pomery, resp. bez návrhu odporcu na zníženie trov konania, rozhodol o znížení trov
konania neoprávnene. Uvedené ustanovenie je možné použiť v prípade, keď trovy konania predstavujú
niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Vzájomný pomer výšky istiny a trov konania v
prejednávanej veci nie je niekoľkonásobný. Poukázal ďalej na to, že trovy právneho zastúpenia priznané
súdom nepokrývajú náklady právneho zástupcu za poskytovanie právnych služieb; v prejednávanej
veci mu prináležia trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby. Samotné úkony právnych
služieb a postup advokáta pri prevzatí právneho zastúpenia, odoslaní výzvy na zaplatenie pred podaním
návrhu na začatie konania, príprave návrhu na začatie konania a podaní návrhu na príslušnom súde je
náročný a zložitý proces, vyžadujúci i primeranú časovú náročnosť, ktorú je advokát povinný venovať
kontrole správnosti a úplnosti podania, ako i dôkazným prostriedkom predkladaných spolu s návrhmi na
začatie konania; rozsah zníženia je odporujúci dobrým mravom a účelu zákona. V inom súdnom konaní
vedenom pod sp.zn. 7 Co 32/2009, 7 Co 64/2009, odvolací súd okrem iného dôvodil tým, že sa nezmenila
rovnosť účastníkov konania podľa § 1 a § 18 O.s.p., ústavné právo každého domáhať sa ochrany na
súde podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, že nemožno nepriznať, resp. znížiť trovy konania len
preto, že ide o drobný spor, len s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p.; takýmto postupom
nepochybne súd odníma účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Aj v takýchto konaniach
musí súd starostlivo posúdiť všetky okolnosti uvádzané v ustanovení § 150 ods. l O.s.p. Súd prvého
stupňa mal rozhodnúť podľa ustanovenia § 142 ods. l O.s.p. podľa zásady zodpovednosti za výsledok.
Zaplatenie súdneho poplatku je zákonná povinnosť účastníka konania, žiadne ustanovenie hmotných, či
procesných noriem v Slovenskej republike neobmedzuje právo účastníka dať sa zastupovať v súdnom
procese advokátom, nie je obmedzené ani v drobných sporoch, neobmedzuje ho ani Nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 zo dňa 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. V tejto súvislosti zdôraznil tiež uznesenie Krajského súdu
v Žiline vo veci vedenej pod sp.zn. 6 Co 271/2009. Žiadal náhradu trov odvolacieho konania v sume
19,61 €, ktoré súčasne odôvodnil.

Opatrovníčka odporcu sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. l
O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže odvolanie sa týka tej časti rozsudku, ktorá má
povahu uznesenia a nejde o vec samu (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej
časti je potrebné zmeniť (§ 220 O.s.p.).

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na súde prvého stupňa dňa
9.4.2014 (keď vec bola pôvodne vedená pod sp.zn. 28 Ro 738/2014) domáhal zaplatenia sumy 50,70 €
odporcom s odôvodnením, že odporca v čase kontroly cestovných lístkov dňa 2.9.2013 na linke MHD č.
4 v Bratislave sa nevedel preukázať cestovným lístkom a cestovné a ani úhradu spolu v sume 50,70 €
doposiaľ nezaplatil; tým porušil tarifné a prepravné podmienky navrhovateľa účinné v rozhodnom čase.
Ako už bolo uvedené vyššie, súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi, úspešnému v celom rozsahu,
náhradu trov konania v nižšej sume ako mu patrí, s poukazom, predovšetkým, na ustanovenie § 150
ods. 2 O.s.p.

Podľa § 150 ods. 1, 2 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to
neplatí ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Ak sú trovy konania v drobných
sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Prvostupňový súd v rozhodnutí vo veci samej s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. nepriznal
úspešnému navrhovateľovi náhradu trov spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia vôbec.

V danom prípade je nesporné, že navrhovateľ mal právo dať sa zastúpiť advokátom (§ 24, § 25
O.s.p.). Toto jeho právo nie je ničím obmedzené. Je nepochybné, že právny zástupca navrhovateľa v



uvedenej veci účelne vykonal 2 úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia a písomné
podanie návrhu na súd. Pokiaľ ide o ďalší uplatnený úkon právnej služby, a to predžalobná výzva na
zaplatenie s pokusom o zmier spojená s ďalšou poradou s klientom, tento úkon odvolací súd nepovažuje
za účelný pre súdne uplatnenie pohľadávky, najmä vzhľadom na charakter sporu a bolo na zvážení
samotného účastníka, či právneho zástupcu, či tento úkon ešte predtým, ako začne súdne konanie,
vykoná. Zásadne v zmysle zásady stanovenej v § 142 ods. 1 O.s.p. by teda navrhovateľovi
prináležala náhrada zaplateného súdneho poplatku a náhrada za 2 úkony právnej služby spolu s
príslušným režijným paušálom a DPH (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom
dňa 19.2.2014, podanie návrhu na súd dňa 9.4.2014, a to za použitia § 142 ods. l, § 149 ods.
l, § 151 ods. l, 8 O.s.p.; § 1 ods. 1, 3, § 10 ods. 1, § 13a ods. l písm. a/, c/, § 16 ods. 3, § 18
ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení účinnom od 1.7.2013).

Odvolací súd však vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade ide o drobný spor, v zmysle
ustanovenia § 200ea O.s.p. čiastočne zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že je dôvod
pre postup stanovený v § 150 ods. 2 O.s.p., teda pristúpiť k zníženiu priznanej náhrady trov konania. K
takémuto záveru dospel odvolací súd z dôvodu, že je nepochybné a súdu známe z jeho rozhodovacej
činnosti, že tak ako uviedol súd prvého stupňa v predmetnom posudzovanom spore ide o návrh, ktorý
možno označiť aj za tzv. formulárovú žalobu, keď samotný postup advokáta pri prevzatí právneho
zastúpenia, príprave návrhu a spracovanie samotného návrhu nemožno považovať za náročný
a zložitý proces, ktorý by vyžadoval takú časovú náročnosť, ako je to pri ostatných návrhoch na začatie
konania na súde, ktoré vyžadujú individuálny prístup. V danom prípade sa jednotlivé samotné návrhy
odlišujú len minimálne (účastníci na strane odporcu) predmet konania a základná právna argumentácia
a štylizácia sú takmer totožné, odchýlky sú iba minimálne. Pokiaľ teda za tejto situácie prvostupňový
súd dospel k záveru, že je tu dôvod na použitie ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., možno takémuto
názoru prisvedčiť. Odvolací súd sa však nestotožnil s tým, že by navrhovateľovi mali byť priznané trovy
právneho zastúpenia len za jeden úkon právnej služby naviac bližšie neoznačený, pretože takýto postup
by bol v rozpore so zásadou spravodlivosti konania, a tiež v rozpore s ustanovením § 150 ods. 2 O.s.p.,
v zmysle ktorého ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd
nepriznať, alebo znížiť.

Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné zvažovať, pokiaľ súd dospeje k záveru, že trovy
sú neprimerané voči pohľadávke, či je namieste ich zníženie, alebo ich nepriznanie, keďže je
nespochybniteľné, že sa navrhovateľ mohol dať zastúpiť advokátom, ktorého služby sú honorované;
nemožno v prejednávanej veci dospieť k záveru, že nejde o účelne vynaložené trovy za dva úkony
právnej služby. Vzhľadom na predmet sporu, ktorý je tzv. drobným sporom, je však potrebné na túto
skutočnosť prihliadnuť pri rozhodnutí o trovách konania a zvážiť, do akej miery súd zníži trovy, ktoré
považuje za účelne vynaložené tak, aby rozhodnutie o trovách konania bolo spravodlivým, logickým
a zákonným ukončením súdneho konania. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že
je dôvodné znížiť navrhovateľovi účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej
služby + 2 x režijný paušál + 20 % DPH na polovicu, čo odvolací súd považuje za primerané vzhľadom
na vyššie uvedené dôvody. Úspešnému navrhovateľovi tak priznal náhradu trov konania za zaplatený
súdny poplatok v sume 16,50 € a v sume 29,57 € titulom trov právneho zastúpenia účelne vynaložených
na uplatňovanie, bránenie práva (2 x 16,60 € + 2 x 8,04 € + 20 % DPH v sume 9,86 € = 59,14 € : 2
= 29,57 €).

Odvolací súd preto zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (vo výroku o náhrade trov
konania) a priznal navrhovateľovi zníženú náhradu trov konania, účelne vynaložených na uplatňovanie
a bránenie svojho práva spolu v sume 46,07 € (§ 220 O.s.p.; 16,50 € + 29,57 €).

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože obaja mali v konaní
úspech len čiastočný (§ 224 ods. l, § 142 ods. 2, § 151 ods. 1 O.s.p.).

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.